Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. marec 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817209526
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817209526.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek

senátu Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: R. J., bytom V., L. XXX/
X, zastúpeného: JUDr. Vladimír Sidor, advokát so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, proti žalovanému:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o,. so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233
516, o zaplatenie 469,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza č.k. 5Csp/95/2017-56 zo dňa 04. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v avoči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 469,77
eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 27.06.2017 do zaplatenia, do troch dní. Vo zvyšku žalobu
zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že dňa 20.10.2014 písomnou žiadosťou
žalobca ako dlžník požiadal žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru, pričom v žiadosti uviedol,

že požaduje úver vo výške 1.500,- eur so splatnosťou úveru v 42 mesačných splátkach, pričom
mesačná splátka (vrátane úrokov) je 47,43 eur, celková čiastka, ktorú má žalovanému zaplatiť je
2.142,06 eur, predpokladaná RPMN 26,17%, ročná úroková sadzba 18,08%, priemerná RPMN 44,06%;
ďalej sa v žiadosti uvádza poskytnutá suma revolvingu 1.500,- eur, celková čiastka revolvingu 2.142,06
eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 26,17%, ročná úroková sadzba revolvingu
18,08%, poplatok za poskytnutie úveru 150,- eur. V žiadosti/zmluve sa ďalej nachádzajú v bode 6.
zmluvy údaje o schválenom úvere, a to poskytnutá čiastka úveru 1.500,- eur, splatnosť na dobu 42

mesiacov, mesačná splátka 47,43 eur, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, 2.142,06 eur,
RPMN za úver 25,66%, ročná úroková sadzba úveru 18,08%, priemerná RPMN 44,06%, poskytnutá
čiastka revolvingu 1.500,- eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť, 2.142,06 eur.
Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu je 25,66%, ročná úroková sadzba revolvingu je
18,08%, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,25%, poplatok za poskytnutie úveru 150,- eur,
informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní
služieb) 81,99 eur. Žalobca zároveň v uvedený deň, t.j. 20.10.2014 podpísal aj dohodu o poskytovaní

služieb č. 8500086414 podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Predmetom dohody je úprava podmienok
poskytovania dohodnutých služieb k uzavretej zmluve o revolvingovom úvere s rovnakým číslom ako
je číslo dohody s tým, že služby sa poskytujú za dohodnutú odplatu vo výške 2,56% mesačne zo
sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Podľa dohody žalovaný malposkytovať žalobcovi nasledovné služby: a) informácia o zostávajúcich záväzkoch, b) odklad splatnosti
splátok, c) informácia pred splatnosťou splátky, d) informácia o prijatí platby, e) vyhotovenie a zaslanie
kópie dokumentácie, f) zmena zmluvy na podnet klienta, g) prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, h)

druhá upomienka zdarma. Zo strany žalovaného boli dohoda aj zmluva podpísané dňa 22.10.2014. V
oznámeníoschváleníúverudlžníkovi-zmluvaorevolvingovomúvereč.8500086414zodňa22.10.2014
sa uvádzajú údaje o schválenom úvere, a to: číslo zmluvy 8500086414, schválená výška úveru 1.500,-
eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru 47,43 eur, z toho istina 35,71 eur a
úroky 11,72 eur, splátka podľa dohody o poskytnutí služby (mesačne) 34,56 eur, výška celkovej platby

na úhradu 81,99 eur, poplatok za poskytnutie úveru 150,- eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru
1.12.2014, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 1.5.2018, periodicita splácania úveru - mesačne,
dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania 1. deň, celková výška úveru 1.500,- eur, RPMN
úveru 25,66%, priemerná hodnota RPMN 44,06%, schválená výška revolvingu 1.500,- eur, zvýšenie
celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu 1.500,- eur, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní
revolvingu 47,43 eur, RPMN po vykonaní revolvingu 25,66%, úverový limit 1.500,- eur, celková čiastka,

ktorú musí dlžník zaplatiť 2.142,06 eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle Dohody o poskytovaní
služieb 1.451,52 eur, ročná úroková sadzba úveru 18,08%, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť
pri každom revolvingu, 2.142,06 eur, ročná úroková sadzba revolvingu 18,08 eur, ročná úroková sadzba
úrokov z omeškania 5,05%, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o revolvingovom úvere
22.10.2014. Podľa čl. 7 bod 7.1. písm. g) Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere súčasťou

zmluvy je aj uvedené oznámenie o schválení úveru. Z dokladov o platbách, ktoré žalobca v konaní
predložil, vyplýva, že žalobca žalovanému v období od 20.11.2014 do 15.3.2017 uhradil 22 splátok po
81,99 eur a jednu splátku po 163,98 eur, t.j. celkom sumu 1.967,76 eur. V konaní žalobca uviedol, že zo
strany žalovaného mu bola vyplatená suma 1.350,- eur. Žalovaný toto tvrdenie nenamietal, poukázal na
to, že došlo k započítaniu poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur. Listom zo dňa 13.4.2017

žalobca prostredníctvom právneho zástupcu oznámil žalovanému, že zmluva o revolvingovom úvere
č. 8500086414 nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, obsahuje najmä neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s
právnymi predpismi, a spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy. V súvislosti s tým žalovanému
navrhol podpis dohody o urovnaní, na základe ktorej dôjde k jednoznačnému určeniu povinnosti žalobcu

uhradiť úver v zmysle zmluvy len vo výške istiny, k vráteniu preplatku úveru, ktorý má charakter
bezdôvodného obohatenia, a potvrdeniu, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný na výzvu
žalobcu nereagoval.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 43c ods. 2,3, § 44 ods. 1,2, § 46 ods. 1,2, § 451

ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
uviedol, že žalobca uplatňuje žalovaný nárok ako bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť na
strane žalovaného z titulu prijatia plnenia na základe uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere. Svojou
povahou by išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, pričom podľa § 2 písm. d) citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom

úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom. Je zrejmé, že v zmysle § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva
musí mať písomnú formu a musí mať zákonné náležitosti tak, ako predpokladá § 9 ods. 2 tohto
zákona. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že žalobca najskôr dňa 20.10.2014 požiadal o úver v sume

1.500,- eur na základe písomnej žiadosti, pričom uviedol údaje k požadovanej pôžičke 1.500,-
eur, počet splátok 42, výšku mesačnej splátky úveru 47,43 eur, celkovú čiastku, ktorú musí zaplatiť,
2.142,06 eur, predpokladanú RPMN za úver 26,17%, ročnú úrokovú sadzbu 18,08%, priemernú RPMN
za úver 44,06 eur, poskytnutú čiastku revolvingu 1.500,- eur, celkovú čiastku pri revolvingu, ktorú musí
dlžník zaplatiť, 2.142,06 eur, predpokladanú RPMN po poskytnutí revolvingu 26,17%, ročnú úrokovú

sadzbu revolvingu 18,08%, poplatok za poskytnutie úveru 150,- eur. Zo zmluvy vyplýva, že bod 6 zmluvy
žalobca nevypĺňal, túto časť zmluvy doplnil žalovaný. Žalovaný v tomto bode - označenom ako „údaje
o schválenom revolvingovom úvere“ - uviedol odlišné údaje oproti návrhu v bode 5., napr. nachádza
sa tam iný údaj - iná RPMN za úver, iná predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu, je
tu uvedený údaj o ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania, ktorý v žiadosti žalobca neuvádzal.

Z údajov v zmluve vyplýva, že žalovaný takto upravený návrh zmluvy podpísal dňa 22.10.2014. V
súlade s § 44 Občianskeho zákonníka by bola zmluva uzatvorená okamihom prijatia jeho návrhu, avšak
ak prijatie návrhu obsahuje zmeny, dodatky, výhrady, obmedzenia, je odmietnutím návrhu a toto sa
považuje v súlade s § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka za nový návrh, ktorý musí byť druhou stranouprijatý (v tomto prípade dlžníkom - žalobcom). Zo zmluvy je zrejmé, že veriteľ ako osoba, ktorá mala
prijať žiadosť žalobcu o poskytnutie úveru, schválil túto žiadosť až následne po podaní žiadosti,
avšak s určitými zmenami. Okrem toho žalovaný zaslal žalobcovi ako dlžníkovi aj oznámenie veriteľa

o schválení úveru zo dňa 22.10.2014, ktoré malo tvoriť súčasť zmluvy a v tomto oznámení uvádza i
ďalšie údaje, ako napr. dátum splatnosti prvej splátky, konečnú splatnosť úveru, výšku splátky podľa
dohody o poskytnutí služby (mesačne) a celkovú sumu odplaty za poskytnutie služby v zmysle dohody o
poskytovaníslužieb,tedanáležitosti,ktorévyžadujezákonospotrebiteľskýchúveroch,abyboliobsahom
zmluvy. Takéto oznámenie veriteľa o schválení úveru však tiež nemožno považovať za prijatie návrhu

predloženého dlžníkom vzhľadom k tomu, že obsahuje aj nové, doplnené údaje, ktoré už dlžník (t.j.
v tomto prípade žalobca) následne neakceptoval. Súd prvej inštancie teda považoval konanie veriteľa
- žalovaného nie za prijatie návrhu predloženého žalobcom, ale za nový návrh, keďže žalovaný ako
veriteľ neprijal návrh žalobcu ako dlžníka bez výhrad a zmien, keď oznamuje dlžníkovi prijatie žiadosti
o schválením úveru so zmenami tak, ako je uvedené v časti 6. - Údaje o schválenom revolvingovom
úvere,prípadneajoznámenímoschváleníúveru.Prijatienávrhusozmenami,doplnkami,ktorévytvárajú

základné zákonné náležitosti zmluvy, nemôže byť účinným prijatím návrhu na uzatvorenie zmluvy,
ale predstavuje len nový návrh na uzatvorenie zmluvy (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorý
ale žalobcovi nebol predložený na odsúhlasenie a podpísanie. Pri písomných zmluvách pritom platí,
že aj prijatie návrhu musí byť uskutočnené písomne a musí byť žiadateľovi o prijatie návrhu
aj doručené. Súd konštatuje, že obdobný názor je vyslovený aj Slovenskou obchodnou inšpekciou,

Ústredný inšpektorát SOI v Bratislave, a to v rozhodnutí SK/0554/99/2014 zo dňa 20.01.2015. Vzhľadom
k tomu, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy, žalovanému nemôže patriť žiadne plnenie zo zmluvy
o revolvingovom úvere zo dňa 22.10.2014, ale len plnenie z titulu vrátenia bezdôvodného obohatenia,
ktoré poskytnutím peňažných prostriedkov nastalo na strane žalobcu. Pokiaľ ide o dohodu o poskytovaní
služieb zo dňa 22.10.2014, súd uvádza, že ani táto dohoda nemôže byť platná, nakoľko sa mala

vzťahovať k uzavretej zmluve o revolvingovom úvere, avšak k uzavretiu úverovej zmluvy platným
spôsobom nedošlo. Žalobca zaplatil žalovanému sumu 1.967,76 eur (v splátkach po 81,99 eur), pričom
splatiť mal iba sumu 1.350,- eur. Sumu 1.350,- eur žalobca uhradil 25.8.2016 (uhradením 16-tich splátok
po 81,99 eur a 17-tej splátky v sume 38,16), v ktorý deň po prvýkrát vzniká na strane žalovaného
bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, a to vo výške 43,83 eur (17. splátka po 81,99 eur - 38,16

eur = 43,83 eur). Od tohto dňa všetky nasledujúce úhrady žalobcu boli poukazované bez právneho
dôvodu a predstavujú bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Žalobca uhradil žalovanému viac,
než bola jeho povinnosť, a to o 617,76 eur; v konaní si však voči žalovanému uplatnil nárok len na
zaplatenie sumy 469,77 eur, a preto mu súd priznal nárok len v tejto výške. Žalobca si v konaní uplatnil
aj nárok na úrok z omeškania od 21.04.2017, žalovaný sa do omeškania s plnením dostal až odo

dňa nasledujúceho po doručení žaloby, pretože až zo žaloby zistil, v akej výške si voči nemu žalobca
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňuje. Vo výzve zo dňa 13.4.2017 žalobca požaduje iba
vrátenie preplatku nad rámec poskytnutej istiny úveru, ktorý má charakter bezdôvodného obohatenia,
výška bezdôvodného obohatenia však nie je žiadnym spôsobom konkretizovaná. Súd prvej inštancie
preto žalobcovi priznal aj nárok na úrok z omeškania od 27.06.2017 v zmysle § 517 ods. 2 a § 3

nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení. V prevyšujúcej časti nárok žalobcu na zaplatenie úroku
z omeškania (t.j. 5% ročne zo sumy 469,77 eur od 21.4.2017 do 26.6.2017) ako nedôvodný zamietol.

4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods.
1 CSP. V konaní mal žalobca iba nepatrný neúspech (len v časti príslušenstva pohľadávky), preto mu

súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní namietal
nesprávne a neúplné skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a

žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Uviedol, že záver súdu o tom,
že v zmluve nebola dohodnutá RPMN je nesprávny, pretože tento údaj sa dohodnúť nedá. Poukázal na
zákonné ustanovenia v zmysle, ktorých sa určuje RPMN úveru, pričom ani jedno ustanovenie nehovorí o
tom, že sa strany dohodnú. Poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3 Co/106/2016
zo dňa 03.11.2016, podľa ktorého hodnota RPMN úveru nie náležitosťou zmluvy, na ktorej by sa mali

účastníci konsenzuálne dohodnúť. Výpočet RPMN úveru sa vykoná podľa zákonom stanoveného
matematického vzorca a zistená hodnota sa uvedie do akceptácie návrhu na uzatvorenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bez ohľadu na to, či samotný dlžník nejakú hodnotu RPMN úveru vo svojom
návrhu uviedol alebo nie. Taktiež nie je správny záver súdu o tom, že nedošlo k prijatiu návrhu nauzavretie zmluvy preto, že bod 6 prijatia návrhu na uzavretie zmluvy obsahuje údaj o úrokovej sadzbe
úroku z omeškania. Tento údaj si strany, rovnako ako iné náležitosti, objektívne dohodnúť nevedia,
pretože hodnota úrokovej sadzby úroku z omeškania je určená zákonom a spôsobom, ktorý určuje

zákon.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril tak, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje
za vecne správny, dostatočne odôvodnený a sledujúci prevládajúcu názorovú líniu všeobecných súdov.
Poukázal na dikciu § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prijatie návrhu, ktoré obsahuje

dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.
Ak by aj uznal argumentáciu žalovaného, že uvedenie inej výšky RPMN je dôsledkom splnenia
zákonnej povinnosti, aj tak by išlo o nový návrh zmluvy, pretože Občiansky zákonník z daného pravidla
nestanovuje žiadnu výnimku, či už ide o zmeny, dodatky alebo výhrady k návrhu na uzatvorenie zmluvy
vyplývajúce zo zákonnej úpravy alebo o prejav druhej zmluvnej strany. Aj zmena, vyplývajúca v dôsledku
zákonnej úpravy, sa musí považovať za odmietnutie návrhu, inak by pôvodný oferent musel prijať

zmenené podmienky návrhu bez možnosti následného odmietnutia vstúpiť do právneho vzťahu. V
zmysle argumentácie žalovaného by bol výhodnejší vždy úver, ktorý by bol v roku poskytnutý najneskôr,
hoci by išlo o rovnakú čiastku, rovnaký počet splátok, rovnakú výšku splátky a podobne. Na základe
uvedeného mal odvolanie žalovaného za nedôvodné a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil.

7. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.

8. Krajský súd v Trenčíne , ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného

odvolania a jeho dôvodov. Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania
žalovaného nariaďovať pojednávanie.

9. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti
vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380

ods. 1 CSP).

12. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Žalovaný uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP)
a v nesprávnom právnom závere súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

16. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.17. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. Po preskúmaní veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vzťahujúceho sa k veci samej, v ktorom sa súd prvej inštancie
vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní,
s ktorým odôvodnením v týchto častiach, sa odvolací súd identifikuje (§ 387 ods. 2 CSP).

19. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie a s prihliadnutím
na obsah odvolania žalovaného, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti:

20. Žalovaný namieta, že RPMN úveru nie je náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá by
bola výsledkom konsenzu strán zmluvy, ale sa počíta spôsobom, ktorý určuje zákon s tým, že zistená
hodnota sa uvedie do akceptácie návrhu na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere veriteľom bez
ohľadu na to, či samotný dlžník nejakú hodnotu RPMN úveru vo svojom návrhu uviedol alebo nie. Taktiež

odlišný údaj o výške úrokov z omeškania v návrhu a akceptácii návrhu nie je prekážkou uzavretia platnej
zmluvy, keďže tento údaj si strany objektívne dohodnúť nevedia, pretože hodnota úrokovej sadzby úroku
z omeškania je určená zákonom a spôsobom, ktorý určuje zákon.

21. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie konštatoval, že bod 6 žiadosti

o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 22.10.2014 nevypĺňal
žalobca, túto časť zmluvy doplnil žalovaný, ktorý v tomto bode (označenom ako „údaje o schválenom
revolvingovom úvere“) uviedol odlišné údaje oproti návrhu v bode 5., napr. nachádza sa tam iný údaj
- iná RPMN za úver, iná predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu, je tu uvedený údaj o
ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania, ktorý v žiadosti žalobca neuvádzal. Súd prvej inštancie

však výlučne z uvedenej skutočnosti neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere bez ďalšieho nevyvodil
a v tomto smere je odvolacia argumentácia žalovaného bezpredmetná. O neplatný právny úkon nejde
preto - ako naznačoval žalovaný v odvolaní - že je v ňom nesprávne uvedený alebo neuvedený niektorý
zákonom požadovaný údaj (to by malo za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého
úveru), ale preto, že sa nestretli písomné prejavy vôle oboch účastníkov zmluvy uzavrieť zmluvu o

spotrebiteľskom úvere, keďže neboli oboma účastníkmi zmluvy podpísané tie isté zmluvné podmienky.
Súd prvej inštancie totiž následne uviedol, že žalovaný zaslal žalobcovi ako dlžníkovi aj oznámenie
veriteľa o schválení úveru zo dňa 22.10.2014, ktoré malo tvoriť súčasť zmluvy a v tomto oznámení
uvádza ďalšie údaje, ako napr. dátum splatnosti prvej splátky, konečnú splatnosť úveru, výšku splátky
podľa dohody o poskytnutí služby (mesačne) a celkovú sumu odplaty za poskytnutie služby v zmysle

dohody o poskytovaní služieb, teda náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, aby
boli obsahom zmluvy. Uvedené náležitosti nie sú v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvy
o revolvingovom úvere zo dňa 22.10.2014 vôbec uvedené, a to ani v bode 6, ktorý vypĺňal žalovaný.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že takéto oznámenie veriteľa o schválení
úveru potom nemožno považovať za prijatie návrhu predloženého dlžníkom, pretože obsahuje aj nové,

doplnené údaje ( a to podstatné obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vyžadované
zákonom), ktoré už dlžník následne neakceptoval. Len na základe všetkých uvedených skutočností v ich
súhrne, súd prvej inštancie považoval konanie veriteľa - žalovaného nie za prijatie návrhu predloženého
žalobcom dlžníka bez výhrad a zmien, ale za nový návrh, ktorý ale žalobca ako dlžník už neakceptoval,
ktorému záveru niet čo vytknúť.

22. Na základe všetkých uvedených okolností odvolací súd odvolanie žalovaného nepovažoval za
dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

23. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255

ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v
celom rozsahu.24. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti
na § 251 CSP súd prvej inštancie.

25. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).