Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. marec 2018

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7Csp/106/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717203864
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2018:2717203864.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a

Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika,
IČ: 247 85 199, zastúpený usadeným euroadvokátom JUDr. Jiřím Šmídom, ŠMÍDA advokátní kancelář
s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava, IČO: 47 255 773 proti žalovanému: N.
W., T.. XX.X.XXXX, H. T.. G. XX/XX, H., o zaplatenie 523 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd zastavuje konanie v časti 603,15 eur.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zmysle opraveného petitu doručeného súdu dňa 6.6.2017
domáhal uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 523 eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne
zo sumy 219,40 eur od 17.12.2016 do zaplatenia z titulu nesplateného úveru čerpaného na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 6.4.2013, trovy konania.
2. Žalobca na podanej žalobe trval. Žalovaný doručil súdu uznanie nároku v plnom rozsahu, žiadal
povoliť mu dlh splácať po 15 eur mesačne.

3. V žalobca v podaní doručenom súdu 7.11.2017 žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu 640,28 eur s
úrokom z omeškania 5 % ročne z sumy 261,88 eur od 17.12.2016 do zaplatenia. V podaní doručenom
súdu 23.1.2018 žiadal zaplatiť 523 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z sumy 523 eur od (dátum
neuviedol) do zaplatenia. Na základe týchto rozdielnych žalovaných súm súd písomne vyzval žalobcu
ujasniť výšku žalovanej sumy.
4. Žalobca doručil súdu dňa 31.1.2018 podanie, v ktorom uviedol, že žida zaplatiť istinu 261,88 eur
(pôvodne žalovaná suma 440 eur ponížená o platby žalovaného), náklady spojené s úverom 378,4 eur

a úrok z omeškania . V závere dodal, že celkovo činí žalovaná suma 640,28 eur. V podaní doručenom
súdu 7.2.2018 žalobca žiadal zaplatiť sumu 37,13 eur.
5. Žalobca doručil súdu po prvom pojednávaní dňa 6.2.2018 späťvzatie žaloby v časti 603,15 eur a
zvyšok žalovanej sumy 37,13 eur kvalifikoval ako zvyšnú časť nákladov spojených s úverom, pričom
ich presne nešpecifikoval. Následne dňa 27.2.2018 doručil súdu podanie, v ktorom žiadal zase uložiť
povinnosť žalovanému povinnosť zaplatiť m 523 eur s príslušenstvom bez toho, že by zdôvodnil, keďže
pred tým doručil súdu čiastočné späťvzatie.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa
6.4.2013, štandartnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, všeobecnými obchodnými
podmienkami, písomnými vyjadreniami strán sporu, predžalobnou výzvou z 19.4.2017, oznámením opostúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav
veci:
7. Provident Financial, s.r.o., Mlynské nivy 49, Bratislava 2, IČO: 35 805 731 ako právnická osoba

uzatvoril s žalovaným ako spotrebiteľom dňa 6.4.2013 v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe predmetnej
zmluvy mu bol poskytnutý spotrebný úver vo výške 440 eur. Zmluvné strany si dohodli mesačnú splátku
istiny9,87eur(lenposlednúvovýške9,47eur),splatnosťvždyk7.dňuvkalendárnommesiaci,splatnosť
prvej splátky v7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, splatnosť poslednej splátky v „7. deň 60 týždňa

po dni uzavretia zmluvy“, počet splátok 60 týždňov. V zmluve je ďalej uvedené, že celkové náklady
predstavujú RPMN vo výške 70,38 %, úrok vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru
( t.j. 63,36 eur), administratívny poplatok 88,44 eur. V tlačive označenom ako „Štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere“ z 6.4.2013 je uvedená výška mesačnej splátky tiež sumou 9,87
eur a posledná šesťdesiata splátka vo výške 9,47 eur.
8. Provident Financial, s.r.o. ako právnická osoba uzatvoril s žalovaným ako spotrebiteľom dňa 6.4.2013

aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, v zmysle ktorej je uvedené, že žalovaný sa zaviazal za
poskytnutie služby zaplatiť firme Provident Financial, s.r.o. (ďalej len „poskytovateľ“) odmenu 226,60 eur.
Predmetnú odmenu sa spotrebiteľ zaviazal zaplatiť v 60 týždenných splátkach a to 59 splátok po 3,77
eur mesačne a 60. splátka v sume 4,17 eur. Pod službou sa malo na mysli to, že poskytovateľ bude
počas platnosti tejto zmluvy poskytovať žalovanému službu v podobe preberania peňazí určených na

úhradu splátky úveru.
9. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 medzi postupcom Provident
Financial, s.r.o. a žalobcom ako postupníkom bola na žalobcu postúpená okrem iného i pohľadávka
voči žalovanému. Postupca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom z 16.12.2016.
10. Pohľadávka žalobcu bola ku dňu postúpenia pohľadávky podľa vyjadrenia žalobcu vo výške 523

eur. Žalovaný pôvodnému veriteľovi uhradil sumu 220,6 eur.
11. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním, žalobca vyzval žalovaného predžalobnou
výzvou z 19.4.2017 na zaplatenie dlžnej sumy 603,15 eur najneskôr do 27.4.2017.
12. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovo sumu 818,4 eur, ktorá pozostáva
z istiny 440 eur, úroku a administratívneho poplatku 151,8 eur, sumy na zabezpečenie splátok úveru

226,6 eur.
13. Žalovaný na pojednávaní k veci uviedol, že on už žalobcovi uhradil sumu 603,15 eur vložením sumu
na účet v SLSP, a.s., ktorý účet mal k dispozícii od žalobcu. Ako variabilný symbol pri platbe uviedol
číslo zmluvy: 568160646. Toto tvrdenie žalovaný preukázal aj príkazom na úhradu z SLSP, a.s. zo dňa
17.7.2017.

14. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného k dňu uzavretia zmluvy ( 6.4.2013), zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
15. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.
16. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a) až k), r) a y).
17. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv.
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným
zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti

zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy
pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48
OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod.) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52
Občianskeho zákonníka.
18. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (účinný k 6.4.2013), spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti..
19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný k 6.4.2013), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky

sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (účinný k 6.4.2013), neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ
v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie
a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru

a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa
sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
22. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (účinný k 6.4.2013), zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší..
23. Zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované
smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,

21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994
o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280,
29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999
o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá

upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov.
24. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
25. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v
rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie

najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
26. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.

29. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej..

30. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súk konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde so
späťvzatím žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

31. Žalobca zobral svoju žalobu späť v časti 603,15 eur po prvým pojednávaním, žalovaný s prípadným
späťvztaím súhlasil, preto súd konanie v zmysle § 145 ods. 1 CSP zastavil.32. Predmetom konania (po čiastočnom späťvzatí) ostalo v zmysle podania žalobcu doručeného súdu
7.2.2018 (na čl. 92 v spise) zaplatenie sumy 37,13 eur a trov konania.
33. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil záver, že žaloba bola podaná

( do čiastočného späťvzatia) dôvodne len v časti. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami
prejednávanej veci, obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami
súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené
právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy. Na základe písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere

právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému reálne úver 440 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli
dohodnuté pravidelné týždenné splátky po 9,87 eur po dobu 59 mesiacov a 60 týždeň v sume 9,47 eur,
splatné vždy k 7. dňu v mesiaci, RPMN vo výške 70,38 %, ročná úroková sadzba 22,38 %, s dohodnutou
konečnou splatnosťou úveru v 7. deň 60 týždňa po uzavretí zmluvy.
34. Právny predchodca žalobcu v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý

nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných obchodných podmienok k zmluve.
Súd dospel k záveru, že v tomto prípade bola uzatvorená formulárová spotrebiteľská zmluva. Text
zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom
zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú
súčasť zmluvy. Súd si ustálil, že strany sporu uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu vzhľadom na charakter

ich postavenia. Súd vychádzal z toho, že v zmysle § 52 ods. 1 OZ platného v čase uzatvorenia zmluvy
sú spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Právny predchodca
žalobcu konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný zmluvu
uzatvoril ako spotrebiteľ, lebo pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy vystupoval ako fyzická osoba
nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, spotrebiteľský úver

im bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
35.Nazákladetýchtomyšlienkovýchpochodovsisúdustálil,žeprávnyvzťahmedziúčastníkmizaložený
predmetnou zmluvou o splátkovom úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že predmetná
zmluva je tv. absolútny obchod. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis

derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred
všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi
konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských
úveroch.

36. Súd mal z listinných dôkazov i vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu preukázané, že žalovaný
nezaplatil splátky riadne a včas, ale celkovo zaplatil v splátkach ešte pôvodnému veriteľovi sumu 220,6
eur z vyčerpanej sumy 440 eur. Súd mal ďalej objektívne preukázané, že žalovaný zaplatil žalobcovi
dňa 17.7.2017 ( po začatí pojednávania) sumu 603,15 eur.
37. Z obsahu zmluvy o splátkovom úvere si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 9 ods. 2 písm. k)

zákona č. 129/2010 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok, úrokov a iných poplatkov.
Bola uvedená len výška týždennej splátky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák.
č. 129/2010 Z. z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z.
podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú

prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň
nebolomožné,abysiveriteľvočidlžníkoviuplatňovalajnároky,naktorénemáprávo.Pokiaľpodpoplatky
nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky,
úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových
úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť

podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku
splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zák. č.
129/2010 Z. z. Súd preto odčítaním zaplatenej sumy 823,75 eur (220,6 eur +603,15 eur) od vyčerpanej
celkovej sumy 440 eur zistil, že žalovaný neuhradil k dňu podania žaloby sumu 219,40 eur, no k dňu

rozhodovania súdu v merite veci mal už uhradenú celú výšku poskytnutého úveru. Nakoľko na úver je
potrebné obligatórne prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov, a žalovaný preukázateľne uhradil
celú úver, súd po čiastočnom zastavení konania vo zvyšku žalobu zamietol.38. Súd sa v závere vyporiadal aj s písomným vyjadrením žalovaného, v ktorom uvádza, že uznáva
nárok v plnom rozsahu. Súd vychádzajúc z obsahu tohto vyjadrenia dospel k záveru, že nejde o riadne
písomné zákonné uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky, lebo v ňom absentuje prvok dôvodnosti. Žalovaný

vo vyjadrení tvrdí, že uznáva nárok, ale nakoľko žalobca v rôznych svojich vyjadreniach uplatňuje rôzne
sumy na úhradu, nemôže súd mať za to, že by žalovaný uznal aj konkrétnu výšku nároku tobôž keď
sám konkrétnu výšku v písomnom vyjadrení neuviedol. Taktiež v písomnom vyjadrení neuvádza dôvod ,
z akého dlh vznikol.
39. V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre

spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, žaloba bola do čiastočného
späťvzatia podaná dôvodne len v časti 219,40 eur a po čiastočnom späťvzatí sa stala nedôvodnou.
Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

40. Súd sa osobitne vyporiadal i so zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 6.4.2013 (uvádzanú
v ods. 8 odôvodnenia tohto rozsudku). Povaha Zmluvy o zabezpečení splátok úveru má akcesorickú
povahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere, čo vyplýva aj z čl. I, bod 1.4, podľa ktorého ak zákazník
(žalovaný) odovzdá poskytovateľovi (žalobcovi) nižšiu sumu splátky, na ktorej výške sa dohodli, tak
tá sa proporcionálne rozdelí na úhradu splátky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a na

službu vyplývajúcu zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Z týchto skutočností vyplýva, že zmluva
o zabezpečení splátok úveru nemôže existovať samostatne a je závislá od zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.Vzmysle§2písm.g)zákonač.129/2010Z.z.(účinnéhokudňuuzatvoreniazmluvy)súcelkovými
nákladmi spotrebiteľa všetky náklady vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Do týchto nákladov patria aj doplnkové služby

vyplývajúce zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktoré možno subsumovať pod poplatky. Nakoľko
je úver podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročný a bez poplatkov, tak žalobca nemá nárok
na zaplatenie sumy vyplývajúcej zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru.
41. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

43. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

44. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p.
Súd vychádzal z myšlienkového pochodu, že v prípade, ak by v časti nezobral žalobca žalobu späť ( v

sume 603,15 eur), súd by mu vyhovel len v časti 219,40 eur a teda v konaním by bol úspešnejším
žalovaný. Čiže aj po podaní čiastočného späťvzatia pripadol čistý úspech na stranu žalovaného, ktorý
si trovy konania neuplatnil a preto mu ich náhradu ani nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).