Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116012504
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116012504.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17.01.2018 v trestnej
veci obv. A. A. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona o sťažnosti
okresnéhoprokurátoraprotiuzneseniuOkresnéhosúduPrešovsp.zn.33T/147/2016zodňa27.04.2017
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnuté uznesenie v celom rozsahu a u k
l a d á súdu prvého stupňa, aby vo veci znova konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 243 ods. 1 Tr. poriadku, obžalobu podanú Okresnou
prokuratúrou Prešov dňa 22.12.2016 na obvineného A. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., K. XXXX/
XX pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť

tak, že

ako zodpovedný pracovník daňového subjektu - spoločnosti O. N., s.r.o. so sídlom ul. Q. č. XXX N.,
DIČ: XXXXXXXXXXX, IČO: XX XXX XXX, podal ako štvrťročný platca dane z pridanej hodnoty (ďalej
len DPH), na miestne príslušný Daňový úrad Prešov daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie:

I. štvrťrok 2009, dňa 30.03.2010 (dodatočné daňové priznanie), v ktorom priznal vlastnú daňovú
povinnosť vo výške 74,96 €,
II. štvrťrok 2009, dňa 30.03.2010 (dodatočné daňové priznanie), v ktorom priznal vlastnú daňovú
povinnosť vo výške 1.181,81 €,
III. štvrťrok 2009, dňa 30.03.2010 (dodatočné daňové priznanie), v ktorom priznal vlastnú daňovú
povinnosť vo výške 1.606,84 €,

IV. štvrťrok 2009, dňa 30.03.2010 (dodatočné daňové priznanie), v ktorom priznal vlastnú daňovú
povinnosť vo výške 425,18 €,

aj napriek tomu, že v predmetných zdaňovacích obdobiach nadobudol ojazdené osobné motorové
vozidlá (ďalej len OMV) z iných členských štátov EÚ v bežnom režime zdanenia bez DPH, konkrétne od
rakúskej spoločnosti D. O. Z., Q. F. Z. XX, A-XXXX L., W., v jednotlivých zdaňovacích obdobiach takto:

I. štvrťrok 2009, šesť OMV v cene celkom 37.041,65 €,
II. štvrťrok 2009, trinásť OMV v cene celkom 81.199,99 €,
III. štvrťrok 2009, desať OMV v cene celkom 65.336,67 €,
IV. štvrťrok 2009, deväť OMV v cene celkom 69.650,- €,

ktoré následne v období od 06.03.2009 do 21.07.2009 za účelom skrátenia dane fiktívne bez DPH
vyviezol (formálne predal) do Českej republiky na ich údajné opravy, a to konkrétne spoločnosti J.T., s.r.o. ul. Q.. XX (R. XXX/XX), F. D., ČR, IČ DPH: P v počte 24 OMV, hoci v skutočnosti tieto
vyvezenéneboliavzápätítietoformálnespätnenakúpiladoviezolnaúzemieSRvobdobíod11.03.2009
do 29.07.2009, avšak už v osobitnom režime zdanenia. Obvinený taktiež v období od 04.08.2009 do

30.12.2009 za účelom skrátenia dane fiktívne doviezol bez DPH z Českej republiky, a to konkrétne od
spoločnosti O. O. s.r.o., ul. Q. XXX, XXX XX N. X, ČR, IČ DPH: P., 14 OMV, ktoré boli zakúpené od
rakúskejspoločnostiD.O.Z.,Q.F.Z.XX,A-XXXXL.,W.bezDPH,kdenáslednepripredajispoločnosťou
O. O., s.r.o. bol u predmetných OMV zmenený režim z bežného režimu zdanenia na osobitný režim,
pričom obvinený ich v oboch prípadoch v rozpore s §19 ods. 1, §66, § 69 ods.6, §11ods.1, §11 ods. 2, §

49 ods. 1, § 51 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
odpredal koncovým užívateľom v jednotlivých zdaňovacích obdobiach takto:

I. štvrťrok 2009, 2 OMV v cene celkom 17.593,- €,
II. štvrťrok 2009, 9 OMV v cene celkom 70.066,- €,
III. štvrťrok 2009, 11 OMV v cene celkom 88.787,70 €,

IV. štvrťrok 2009, 13 OMV v cene celkom 94.715,-€,

kde predmetné vozidlá boli na území SR zaevidované v období od 25.03.2009 do 02.02.2010, pričom
ich pri predaji v tuzemsku nezdanil celé aj napriek tomu, že ich nadobudol z iného členského štátu EÚ
v bežnom režime zdanenia bez DPH, ale odviedol daň len z rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou

(na základe fiktívneho dovozu z ČR), čím takýmto konaním skrátil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobia:

I. štvrťrok 2009, vo výške 1.947,93 €,
II. štvrťrok 2009, vo výške 9.626,28 €,

III. štvrťrok 2009, vo výške 11.855,52 €,
IV. štvrťrok 2009, vo výške 13.531,08 € a spôsobil škodu vo výške 36.960,81 €,

odmietol a vrátil vec prokurátorovi.

Proti tomuto uzneseniu podal okresný prokurátor v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. V písomných
dôvodoch uviedol, že dňa 22.12.2016 podal obžalobu na obvineného A. A. za zločin skrátenia dane a
poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona. Citujúc ust. § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona opísal
znenie skutkovej podstaty zločinu skrátenia dane a poistného, a v nadväznosti na to uzavrel, že v danom
prípade ide o obžalobu podanú pre zločin s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou 8 rokov.

Súčasne uviedol, že súd pri vrátení veci prokurátorovi mal za to, že predmetná obžaloba neobsahuje
všetky obligatórne znaky podľa § 235 Tr. poriadku, konkrétne podľa písm. e/ lebo v podanej obžalobe
prokurátor opomenul uviesť dôkazy, ktoré navrhuje vykonať na hlavnom pojednávaní a súčasne aj
zoznam prípadných vecných dôkazov, ktoré predkladá súdu spolu s obžalobou, a z tohto dôvodu podľa
súdu došlo k porušeniu práva na obhajobu obžalovaného. V reakcii na zistenú skutočnosť uviedol, že

prokurátor toto pochybenie napravil osobitným podaním zo dňa 28.04.2017, kedy obžalobu OP Prešov
pod sp. zn. 1Pv 293/13/7707 konkrétne doplnil o návrhy obžaloby. Podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku
navrhol vykonať výsluch obžalovaného A. A.. Podľa § 261 ods. 3 Tr. poriadku navrhol predvolať svedkov
X.. Ľ. C. č.l. 12-18, 648-652, 744-750, T. J. č.l. 475-479, 729-734, X.. S. Q. č.l. 480-483, 735-740. Podľa
§ 263 ods. 1 Tr. poriadku navrhol čítať svedeckú výpoveď S.. T. V..l. 755-761. Podľa § 269 Tr. poriadku

navrhol čítať listinné dôkazy - oznámenie DÚ Prešov s prílohami č.l. 1-8, výsledky právnej pomoci ČR č.l.
22-302, daňové kontroly s príloha č.l. 303-472, výsledky právnej pomoci Rakúsko č.l. 484-637, správy
DÚ č.l. 638-642, 653-694, žiadosť odborného konzultanta č.l. 643, 645-647, lustrácie, charakteristiky a
odpis z registra trestov č.l. 707-715, 716, 768-772. Uvedeným písomným návrhom zo dňa 28.04.2017,
teda zhojil absenciu všetkých atribútov náležitosti obžaloby tak, ako si to vyžaduje ustanovenie § 235

Tr. poriadku. Tiež doplnil, že ani obvinený A. A., ani poškodené strany doposiaľ nenapadli uvedené
formálne pochybenie (ktoré sa už napravilo), pričom od podania obžaloby na Okresný súd Prešov
dňa 22.12.2016 ani nebolo vo veci konané a ani nebolo avizované plánované hlavné pojednávanie.
Vzhľadom na uvedené podanej sťažnosti podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku navrhol vyhovieť a
uložiť prvostupňovému súdu, aby vo veci riadne konal.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia§ 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal
sťažnosť, ako aj konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzalo a zistil, že sťažnosť okresného
prokurátora je dôvodná.

Prvostupňový súd v odôvodnení sťažnosťou napadnutého uznesenia konštatuje, že po preskúmaní
podanej obžaloby, podľa jej obsahu, ako aj kompletného spisového materiálu dospel k záveru, že v
prípravnom konaní došlo k hrubým procesným pochybeniam, ktorým bolo najmä porušené právo na
obhajobu u obvineného.

Dôvodom pre takýto záver bolo zistenie súdu, že podaná obžaloba neobsahuje obligatórnu súčasť
obžaloby podľa § 235 písm. e) Tr. poriadku a to dôkazy, ktoré prokurátor navrhuje vykonať na hlavnom
pojednávaní a zoznam vecných dôkazov, ktoré predkladá súdu s obžalobou, spismi a ich prílohami.
Podľa názoru prvostupňového súdu podaním obžaloby, ktorá neobsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti došlo k porušeniu práva na obhajobu obvineného.
Následne prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, citujúc s podstatou zisteného

porušenia práva na obhajobu súvisiace procesné ustanovenia zákona, jasným, zrozumiteľným a
logickým spôsobom odôvodnil, akými právnymi úvahami sa spravoval, pri vyhodnotení zisteného
nedostatku obžalobného návrhu s konkrétnym následkom pre zásah do práva na obhajobu obvineného.
S týmito úvahami a záverom prvostupňového súdu sa krajský súd stotožnil, a preto v celom rozsahu
naň odkazuje a len v stručnosti ho dopĺňa.

Zásady trestného konania (§ 2 Tr. poriadku) uplatňované na hlavnom pojednávaní tvoria jednotnú
sústavu, v ktorej sú tieto zásady vzájomne prepojené, pričom sa vzájomne doplňujú.

Zásada práva na obhajobu (§ 2 ods. 9 Tr. poriadku) patrí k základným atribútom spravodlivého

procesu, keďže jeho realizáciou sa zabezpečuje aj rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane
a prokurátorom na druhej strane, keďže prokurátor disponuje značnými personálnymi a materiálnymi
prostriedkami pre svoju činnosť žalobcu v trestnom konaní.

Zásada rovnosti zbraní (§ 2 ods. 14 Tr. poriadku) je zase úzko spätá so zásadou kontradiktórneho

hlavného pojednávania ( § 2 ods. 18 Tr. poriadku), ktorá spočíva v aktivite strán, ktoré sú si v konaní
rovné a prezentujú svoje názory súdu. Právo na kontradiktórne konanie v sebe zahŕňa nie len právo
navrhovať, či predkladať dôkazy a stanoviská na podporu svojich tvrdení, ale aj právo oboznámiť sa
dôkazmi, či stanoviskami predloženými druhou stranou, ako aj právo sa k nim vyjadriť, popierať ich a
uvádzať vlastné argumenty s cieľom ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na uvedené, preto aj podľa krajského súdu, v danom prípade je dôvodné považovať
nepredloženie spolu s obžalobou tak, ako to ukladá procesný predpis v ust. § 235 písm. e/ Tr. poriadku,
návrh prokurátora, ktoré dôkazy navrhuje vykonať na hlavnom pojednávaní a zoznam vecných dôkazov,
ktoré predkladá súdu s obžalobou, spismi a ich prílohami tak, aby sa s týmito ešte pred začatím

dokazovania na hlavnom pojednávaní mohol oboznámiť obvinený, za závažné procesné pochybenie
podľa § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. poriadku, spočívajúce v zásahu do riadneho uplatnenia práva obvineného
na obhajobu.

V prípade akceptovania obžaloby súdom v takejto forme sám by vytvoril stav v rozpore s princípom

rovnosti zbraní, keďže jedna zo strán (obvinený) sa dostala do nevýhody voči protistrane (prokurátorovi).

Dôvodom, prečo krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a uložil súdu, aby vo veci znovu konal
a rozhodol bola skutočnosť, ktorá nastala až v rámci sťažnostného konania, ktorou bolo doplnenie
návrhu obžaloby prokurátorom doručeného súdu dňa 3.5.2017, včítane písomne odôvodnenej sťažnosti

podanej proti posudzovanému rozhodnutiu, ktorá tieto návrhy duplicitne obsahovala tiež.

Podľa názoru krajského súdu prokurátor v tomto návrhu jasne a zrozumiteľne popísal dôkazy, ktoré
navrhuje vykonať na hlavnom pojednávaní a to v súlade s požiadavkou upravenou v už citovanom ust.
§ 235 písm. e/ Tr. poriadku.

V nadväznosti na to, sa potom krajský súd, s úvahou prvostupňového súdu v odôvodnení rozhodnutia
ako sa s doplňujúcim návrhom prokurátora vysporiadal, v celom rozsahu nestotožnil.Je možné súhlasiť s tým, že Trestný poriadok nepozná a neupravuje inštitút doplnenia obžaloby a
možnosť opravy obžaloby tak, ako to upravuje v prípade meritórnych foriem rozhodnutí - rozsudku alebo
uznesenia (§ § 174, 180 Tr. poriadku).

No krajský súd má za to, že doplnením obžaloby uvedeným návrhom, aj keď síce po formálnej stránke
nespĺňa náležitosti vyžadované zákonom, z hľadiska materiálnej (reálnej) možnosti obvineného si
uplatniť právo na obhajobu, táto v komplexe spĺňa požiadavku, aby v tomto konaní ešte pred nariadením
termínu hlavného pojednávania, sa obvinený mohol oboznámiť aj s návrhmi a dôkazmi, ktoré prokurátor

navrhuje vykonať na hlavnom pojednávaní a vyjadriť sa k nim, popierať ich a uvádzať vlastné argumenty
s cieľom ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

V tejto súvislosti je potom potrebné opätovne pripomenúť už skôr konštatované, že základné zásady
trestného konania, ktoré ovládajú celé trestné konanie, tvoria jednotnú sústavu, v ktorej sú tieto zásady
vzájomne prepojené a vzájomne sa doplňujú, pričom jednou z nich je aj zásada (právo) na rýchly proces

vyjadrená v § 2 ods. 7 Tr. poriadku („ .... každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v
primeranej lehote prejednaná ... súdom...„). Táto zásada je potom ďalej rozvinutá v ust. § 238 ods. 2
Tr. poriadku keď, .... „ súd po podaní obžaloby rozhoduje samostatne všetky otázky súvisiace s ďalším
konaním a je povinný, nečakajúc na ďalšie návrhy, urobiť všetky rozhodnutia a opatrenia, ktoré sú
potrebné na skončenie veci„ ... .

Vzhľadom na potrebu v každej veci konať tak, aby bola v primeranej lehote prejednaná, čo samozrejme
nesmie byť na úkor porušenia procesných práv strán v trestnom konaní, predovšetkým práva na
obhajobu, má krajský súd v danom prípade za to, že po doplňujúcom návrhu prokurátora, nie je
dôvod bezdôvodne predlžovať konanie (vrátením veci prokurátorovi a opätovným podávaním obžaloby,

prakticky v identickom obsahu) len z dôvodu formálnych nedostatkov obžaloby.

Preto bude úlohou okresného súdu v ďalšom konaní opätovne posúdiť predmetnú obžalobu z hľadísk
uvedených v ust. § 243 ods. 4 Tr. poriadku a následne rozhodnúť postupom podľa § 244 ods. 1 Tr.
poriadku, okrem možnosti uvedenej pod písmenom h/, keďže v rámci prieskumnej povinnosti krajský

súd nezistil v posudzovanej trestnej veci závažné procesné pochybenia.

Z hore uvedených dôvodov preto krajský súd na podklade sťažnosti okresného prokurátora postupom
podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku uznesenie okresného súdu zrušil v celom rozsahu a uložil mu,
aby vo veci znovu konal a rozhodol.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.