Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubica Bajzová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/564/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814205174
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814205174.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek
senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: F., proti žalovanému: Z., o
zaplatenie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo
dňa 17. februára 2015, č.k. 11C/25/2015-35, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa
žalobcadomáhalzaplatenia8,5%ročnéhoúrokuzomeškaniaznesplatenejistiny995,82Eurzaobdobie
od 20.02.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania a súčasne o náhrade trov konania medzi stranami
sporu rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že žalovanému
ako dlžníkovi poskytol peňažnú pôžičku vo výške 30.000 Sk, ktorú sa tento zaviazal vrátiť do 19.02.2008,
pričom žalovaný tento dlh uznal do notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade v K. dňa
17.01.2008, a to čo základu aj výšky spolu s príslušenstvom, ktoré sa zaviazal vrátiť do 19.02.2008,
vo veci vymáhania ktorého dlhu na základe poverenia vydaného Okresným súdom Prievidza prebieha

exekúcia na podklade uvedenej notárskej zápisnice, pričom žalobca uplatňuje zaplatenie úroku z
omeškania odo dňa 20.02.2008, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti vymáhanej istiny 995,82 Eur.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 488, § 121 ods. 3, § 110 ods. 3 a § 517 ods. 2 Obč.

zákonníka, s odkazom na ktoré žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný.
Dôvodil, že žalobca sa domáha zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne od 20.02.2008 do
zaplatenia, to znamená odo dňa, kedy žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi peňažnú pôžičku vo výške
30.000,- Sk. Z uznesenia okresného súdu o zmene v osobe exekútora a vykonaní exekúcie je zrejmé,
že súd už začal konať vo veci vymáhania dlžnej sumy, vrátane príslušenstva. Súd nemal preukázané
v priebehu konania, či žalovaný peňažnú pôžičku s príslušenstvom žalobcovi vrátil. Úrokový záväzok,

t.j. priznanie úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne z istiny by zanikol vtedy, ak by žalovaný ako dlžník
vyrovnal hlavný záväzok, t.j. zaplatil istinu, ktorá skutočnosť v konaní preukázaná nebola. Keďže úroky
z omeškania sa premlčujú v rovnakej premlčacej dobe ako bežný úrok, t. j. po 3 rokoch, súd mal za
to, že požadované úroky žalobcom, ktoré žiadal priznať od 20.02.2008 do zaplatenia, ktoré uznal
aj v notárskej zápisnici zo 17.01.2008 sú premlčané, nakoľko žaloba na Okresný súd Prievidza bola
podaná dňa 18.03.2014, teda po 3-ročnej premlčacej lehote. Pre úplnosť dodal, že úroky z omeškania

boli písomne uznané v notárskej zápisnici, ktorá je podkladom na výkon rozhodnutia. Oo trováchkonania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, keďže
mu nevznikli.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca navrhujúc
odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, dôvodiac neúplne zisteným skutkovým stavom, nesprávnymi skutkovými a právnymi
závermi, čím uplatnil dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p. (teraz
§ 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP). Dôvodil odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 4Obo 319/99 zo dňa 01. mája 2000 a sp.zn. 2Obdo 36/2010 zo dňa 18. augusta 2011,
z ktorých vyplýva, že úroky z omeškania so splnením peňažného záväzku sú dennou náhradou škody
za stratu možnosti disponovať s dlžnou sumou, preto právo na ich zaplatenie vzniká a premlčuje sa za
každý deň samostatne, z ktorého dôvodu úroky z omeškania nemôžu byť premlčané za minimálne tri
roky pred podaním žaloby na súd, keďže istina je úspešne uplatnená v exekučnom konaní vedenom
pod č.k. 9Er/2227/08, teda nie je premlčaná a nebola ani uhradená. Z premlčanej istiny tak vzniká za

každý deň nový úrok z omeškania, ktorý je premlčaný po troch rokoch od jeho vzniku. Namietal tiež
skutkové zistenie súdu konštatované v odôvodnení rozhodnutia, že súčasťou prebiehajúcej exekúcie má
byť aj vymoženie úroku z omeškania, pretože toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, keďže predmetom
vymáhania je výlučne istina. Pokiaľ by aj bol tento úrok z omeškania súčasťou exekúcie, nemohol by
byť premlčaný. Rovnako poukázal na to, že pokiaľ by sa vychádzalo z toho, že v predmetnej notárskej

zápisnici boli uznané úroky z omeškania, tak v dôsledku tejto skutočnosti by bola premlčacia doba 10-
ročná a nie 3-ročná, ako konštatoval súd. Keďže dlžník ani ku dňu podania odvolania nezaplatil ani časť
svojho záväzku, úroky z omeškania, ako sankcia za každý jeden deň, vznikajú naďalej.

6. V zákonom stanovenej lehote odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané žalobcom

aj prostredníctvom jeho právneho zástupcu JW., ktorého splnomocnil na zastupovanie v priebehu
odvolacieho konania, ktorý uplatňujúc identické dôvody na odvolanie ako samotný žalobca v ním
osobne podanom odvolaní, navrhoval zmenu napadnutého rozhodnutia tak, že súd prvej inštancie
jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie, alternatívne zrušenie napadnutého rozhodnutia a uplatnil tiež
náhradu trov odvolacieho konania vzniknutých mu tak v odvolacom konaní, ako aj v konaní pred súdom

prvej inštancie, kde nad rámec skutočností uvádzaných v odvolaní samotným žalobcom namietal, že
súd môže prihliadnuť na premlčanie len na námietku premlčania vznesenú žalovaným, ktorý však v
priebehu konania takúto námietku premlčania neuplatnil. Pokiaľ by však aj bola vznesená, mohla by
byť akceptovaná len vo vzťahu k úrokom z omeškania, na zaplatenie ktorých vzniklo veriteľovi právo
pred tromi rokmi a viac, počítajúc spätne od podania žaloby. Keďže však právo žalobcu na zaplatenie

istiny ako aj príslušenstva, bolo písomne zo strany dlžníka uznané prostredníctvom dotknutej notárskej
zápisnice, nemožno považovať za premlčané ani právo na úroky z omeškania, ktoré vzniklo od začiatku
omeškania, t.j. od 20.02.2008.

7. Žalovaný nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

8. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“).

9. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. V preskúmavanej veci podal žalobca odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
O jeho odvolaní rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku
v súlade s § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti, zostali zachované.

11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového
poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. ďalej len „CSP“), ktorým sa s účinnosťou od 01.07.2016
rekodifikoval doterajší procesný predpis - Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP"), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.12.Súdprvejinštancie zamietolžalobnýnávrh žalobcu zdôvodu premlčaniajeho nároku,vychádzajúc
zo skutočnosti, že požadované úroky, ktoré žiadal priznať žalobca od 20.02.2008 do zaplatenia a ktoré
aj uznal v notárskej zápisnici zo dňa 17.01.2008 sú premlčané, keďže žaloba bola podaná na súd dňa

18.03.2014, teda po trojročnej premlčacej lehote.

13. Žalobca odvolaním namietal, že súd prvej inštancie skúmal premlčanie napriek tomu, že žalovaný
námietku premlčania nevzniesol.

14. V posudzovanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že zmluvou o pôžičke žalobca ako
veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške 30.000,- Sk, ktorú žalovaný
prevzal pred podpisom zmluvy, čo potvrdil v tejto zmluve svojím podpisom a zaviazal sa vrátiť peňažnú
pôžičku do 19.02.2008. V notárskej zápisnici spísanej na Notárskom úrade v K. dňa 17.01.2008, teda
v čase uzavretia zmluvy o pôžičke, žalovaný ako dlžník uznal dlh čo do základu aj výšky spolu s
príslušenstvom, pričom obsahom notárskej zápisnice je vyhlásenie žalovaného ako dlžníka, že dlh uznal

v plnom rozsahu, teda uznal, že žalobca ako veriteľ mu poskytol peňažné prostriedky vo výške 30.000
Sk, ktoré sa zaviazal vrátiť do 19.02.2008. Vo veci vymáhania peňažnej pôžičky Okresný súd Prievidza
uznesením zo dňa 07.05.2013, č.k. 9Er 2227/2008 vyhovel návrhu oprávneného - žalobcu F. o zmenu
súdneho exekútora a poveril ho vykonaním exekúcie vo veci vymáhania istiny 995,82 Eur, teda 30.000
Sk s príslušenstvom.

15. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisového materiálu zistil, že jeho súčasťou nie je žiadne
podanie žalovaného, obsahom ktorého by bolo nielen kvalifikované (ale akékoľvek) dovolanie sa
premlčania žalobou uplatneného práva.

16. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že nepriznanie uplatneného práva pre prípad, ak je

premlčané, je viazané na právnu skutočnosť, ktorou je vznesenie kvalifikovanej námietky premlčania
tým, kto má povinnosť niečo plniť (žalovaným). Súd totiž nie je oprávnený z úradnej povinnosti skúmať,
či uplatnené právo je premlčané, ak túto námietku dlžník nevzniesol. Bez návrhu dlžníka k premlčaniu
práva nemožno prihliadnuť. Závisí len na vôli dlžníka, či námietku, že došlo k premlčaniu práva, uplatní
na súde. Výnimku z tejto zásady predstavuje ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa a o zmene ďalších zákonov, chrániace práva spotrebiteľov ako slabšej strany
právnych vzťahov, podľa ktorého, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ

týchto skutočností dovolával.

18. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však uplatnený nárok
neposúdil ako majúci pôvod v spotrebiteľskej zmluve (touto otázkou sa vôbec nezaoberal) a napriek
tomu aj bez toho, aby sa žalovaný dovolal premlčania práva, skúmal, či je uplatnené právo premlčané

a žalobu z dôvodu premlčania zamietol.

19. Keďže teda žalovaný námietku premlčania, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka nevzniesol a súd prvej inštancie zmluvný vzťah od ktorého odvodzuje žalobca
svoj nárok neposudzoval ako spotrebiteľský, jeho rozhodnutie o zamietnutí žaloby z

dôvodu premlčania za tohto stavu veci nie je správne a odvolanie žalobcu je tak dôvodné.

20. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je teda z hľadiska vyššie uvedených dôvodov nesprávne,
bolo potrebné toto za použ. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

21. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci, bude tak nárok žalobcu vecne preskúmať za súčasného
zistenia skutkového stavu, čo predpokladá tiež oboznámenie sa s obsahom poverenia na vykonanie
exekúcie a zistenia aktuálneho stavu exekučného konania, a o tomto opätovne rozhodnúť, pričom vodôvodnenísvojhorozhodnutiajepotrebnésa vysporiadaťsavšetkýminámietkami,ktorébudústranami
v spore produkované, aby tak odôvodnenie rozhodnutia bolo v súlade so zásadami uvedenými v ust.
§ 220 ods. 2 CSP.

22. Súd prvej inštancie je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný (§ 391 ods. 3 CSP).

23. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 396 ods. 1, 3 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo

od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.