Rozhodnutie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/19/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716200507
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716200507.2

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu C.. I. C., L.. XX.
XX. XXXX, J. J. - K. XXX proti žalovanej I. C., L.. XX. XX. XXXX, J. J. - K. XXX právne zastúpenou
advokátskou kanceláriou JUDr. Repáňom a partneri, s. r. o. so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01
Martin, IČO: 50 711 776 v konaní o žalobe žalobcu na zaplatenie sumy 1 567,40 € s príslušenstvom a
o vzájomnej žalobe žalovanej na zaplatenie sumy 1 920,20 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania sa zamieta.

II. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 368,80 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 02. 07.
2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba žalobcu zamieta.

IV. Vzájomná žaloba žalovanej voči žalobcovi sa zamieta v celom rozsahu.

V. Žalobcovi sa proti žalovanej náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18. 01. 2016 a upravenou podaním žalobcu, ktoré na súd

došlo 20. 05. 2016 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 1 567,40 € spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 92,20 € od 16. 01. 2013 do zaplatenia, 5,75 % ročne zo sumy
92,20 € od 16. 02. 2013 do zaplatenia, 5,75 % ročne zo sumy 92,20 € od 16. 03. 2013 do zaplatenia,
5,75 % ročne zo sumy 92,20 € od 16. 04. 2013 do zaplatenia, 5,50 % ročne zo sumy 92,20 € od 16. 05.
2013 do zaplatenia, 5,50 % ročne zo sumy 92,20 € od 16. 06. 2013 do zaplatenia, 5,50 % ročne zo sumy
92,20 € od 16. 07. 2013 do zaplatenia, 5,50 % ročne zo sumy 92,20 € od 16. 08. 2013 do zaplatenia,

5,50 % ročne zo sumy 92,20 € od 16. 09. 2013 do zaplatenia, 5,50 % ročne zo sumy 92,20 € od 16. 10.
2013 do zaplatenia, 5,25 % ročne zo sumy 92,20 € od 16. 11. 2013 do zaplatenia, 5,25 % ročne zo sumy
92,20 € od 16. 12. 2013 do zaplatenia, 5,25 % ročne zo sumy 92,20 € od 16. 01. 2014 do zaplatenia,
5,25 % ročne zo sumy 92,20 € od 16. 02. 2014 do zaplatenia, 5,25 % ročne zo sumy 92,20 € od 16.
03. 2014 do zaplatenia, 5,25 % ročne zo sumy 92,20 € od 16. 04. 2014 do zaplatenia a 5,25 % ročne
zo sumy 92,20 € od 16. 05. 2014 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil žalobca tou skutočnosťou, že strany sporu sú manželia, ich manželstvo bolo
rozvedené v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 7C/35/2005 a bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov bolo vyporiadané rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/200/2006.
Na základe rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov obaja prebrali povinnosť
vyplatiť hypotekárny úver, ktorý im bol za trvania manželstva poskytnutý Tatra bankou a. s. pod číslom

2000/00580 a to každý v 1 až do jeho úplnej úhrady. Žalobca riadne splácal svoju časť splátky
predmetného hypotekárneho úveru, avšak žalovaná mu od roku 2006 na splátky neprispievala. V obdobíod 15. 01. 2013 do 15. 05. 2014 hradil žalobca splátky v sume 184,40 € mesačne, čiže v dvojnásobnej
výške, než bola jeho povinnosť, z toho suma 92,20 € pripadla na žalovanú, celkovo sa jedná teda o
17 splátok zročných v období od 15. 01. 2013 do 15. 05. 2014, ktoré žalobca uhradil v plnej výške

podľa zmluvy o hypotekárnom úvere a na úhradu, ktorých mu žalovaná neprispela, preto sa rozsudkom
domáhal zaplatenia polovice uhradených splátok tak, ako to zo žaloby vyplynulo.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prvýkrát podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 11. 07. 2016,
ktorým žiadala žalobu žalobcu zamietnuť a naopak vzájomnou žalobou žiadala, aby jej súd proti

žalobcovi priznal sumu 1 920,20 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 92,20
€ od 16. 06. 2014 do zaplatenia, 5,15 % zo sumy 92,20 € od 16. 07. 2014 do zaplatenia, 5,15 % zo sumy
92,20 € od 16. 08. 2014 do zaplatenia, 5,05 % zo sumy 92,20 € od 16. 09. 2014 do zaplatenia, 5,05 %
zo sumy 92,20 € od 16. 10. 2014 do zaplatenia, 5,05 % zo sumy 92,20 € od 16. 11. 2014 do zaplatenia,
5,05 % zo sumy 92,20 € od 16. 12. 2014 do zaplatenia, 5,05 % zo sumy 92,20 € od 16. 01. 2015 do
zaplatenia, 5,05 % zo sumy 92,20 € od 16. 02. 2015 do zaplatenia, 5,05 % zo sumy 92,20 € od 16. 03.

2015 do zaplatenia, 5,05 % zo sumy 92,20 € od 16. 04. 2015 do zaplatenia, 5,05 % zo sumy 92,20 €
od 16. 05. 2015 do zaplatenia, 5,05 % zo sumy 92,20 € od 16. 06. 2015 do zaplatenia, 5,05 % zo sumy
92,20 € od 16. 07. 2015 do zaplatenia, 5,05 % zo sumy 92,20 € od 16. 08. 2015 do zaplatenia, 5,05 %
zo sumy 92,20 € od 16. 09. 2015 do zaplatenia, 5,05 % zo sumy 92,20 € od 16. 10. 2015 do zaplatenia,
5,05 % zo sumy 92,20 € od 16. 11. 2015 do zaplatenia, 5,05 % zo sumy 92,20 € od 16. 12. 2015 do

zaplatenia, 5,05 % zo sumy 92,20 € od 16. 01. 2016 do zaplatenia a 5,05 % zo sumy 76,20 € od 16. 01.
2015 do zaplatenia. Svoje podanie žalovaná odôvodnila tou skutočnosťou, že žalobu žalobcu v celosti
namieta ako bezdôvodnú, keďže za celé žalované obdobie ona sama v hotovosti k rukám žalobcu svoju
časť splátky uhrádzala a preto mu nie je nič dlžná. Z opatrnosti však vzniesla námietku premlčania na
sumu vo výške 1 198,60 €, ktorá predstavovala súčin polovice výšky mesačnej splátky vo výške 92,20

€ za 13 mesiacov v období od 15. 01. 2013 do 15. 01. 2014, keďže žalobca žalobu podal až 18. 01.
2016. Ak sa žalovaná na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, tak potom žalobcov nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia proti žalovanej sa premlčuje v dvojročnej premlčacej dobe v súlade s ust. §
107 ods. 1 Obč. zák.. Preto sa žalobca môže domáhať len zaplatenia sumy 368,80 €, avšak ona mu túto
sumu zaplatila a na dôkaz tejto skutočnosti navrhla vypočuť strany sporu a neskôr aj deti strán. Naviac

uviedla, že 05. 06. 2014 splatila zvyšok hypotekárneho úveru v celosti, čím došlo k zániku pohľadávky
Tatra banky a. s. voči obom stranám. Plnila teda nie len stanovenú polovicu úveru ale tiež splnila druhú
polovicu úveru, ktorej plnenie bolo povinnosťou žalobcu. Výška nesplatenej pohľadávky úveru bola k
05. 06. 2014 3 840,40 €, z čoho polovica pripadajúca na osobu žalobcu predstavuje sumu 1 920,20 €.
Keďže povinnosť splatiť hypotekárny úver poskytnutý Tatra bankou mali obidvaja bývalí manželia, čiže

strany sporu, každý v jednej polovici upovedomila listom z 19. 06. 2014 žalobcu o možnosti zaplatiť celý
úver jednorázovo alebo v splátkach zodpovedajúcich platbe žalobcu, t. j. vo výške 92,20 € k jej rukám,
keďže celý úver vyplatila. Žalobca s tým nesúhlasil a k jej rukám neuhradil žiadnu sumu. Pri právnom
zdôvodnení svojho nároku poukázala na ust. § 451 ods. 1 Obč. zák. a § § 454, 456 Obč. zák.. Uplatnila
si aj nárok na úroky z omeškania a to odo dňa, kedy mali byť zročné jednotlivé splátky úveru, ktorý ona

splatila jednorázovo.

4. Na dôkaz svojich tvrdení strany do spisu pripojili, a to žalobca zmluvu o hypotekárnom úvere,
výpis z účtu žalobcu, ktorým preukazoval zaplatenie splátok hypotekárneho úveru, žalovaná naviac
navrhla oboznámiť sa s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/200/2006,

predložila potvrdenia o výške anuitnej splátky so zohľadnením štátneho príspevku v prílohe, žiadosť
o predčasné splatenie úveru zo dňa 02. 06. 2014, stanovisko banky k tejto žiadosti, informáciu k
predčasnému splateniu hypotekárneho úveru a nakoniec potvrdenie o splatení hypotekárneho úveru.
Rovnako predložila výzvu na zaplatenie úveru a oznámenie o uložení finančných prostriedkov z
bezpodielového spoluvlastníctva manželov do súdnej úschovy zo dňa 19. 06. 2014. Naviac navrhla

pôvodne v konaní vypočuť deti strán, neskôr od tohto dôkazného návrhu ustúpila a súd preto tento
navrhovaný dôkaz nevykonal. Žalovaná potom celkovo žiadala žalobu žalobcu zamietnuť a vzájomnou
žalobou uplatnila nárok na zaplatenie sumy 1 920,20 € spolu s ročným úrokom z omeškania tak, ako
bolo uvedené vyššie.

5. K vyjadreniu žalovanej a jej vzájomnej žalobe sa potom žalobca vyjadril podaním, ktoré na súd došlo
19. 10. 2016, kde poprel tvrdenie žalovanej, že by uhrádzala k rukám žalobcu polovicu mesačnej splátky
vo výške 92,20 € pravidelne každý mesiac v období od 15. 01. 2013 do 15. 05. 2014 a tvrdil, že týmto
konštatovaním žalovaná súd zavádza. Namietal námietku premlčania žalovanou vznesenou a tvrdil,že žalobca si nárok na súde uplatnil 18. 01. 2016, teda v najbližší pracovný deň, keďže prvýkrát ho
mohol uplatniť dňa 16. 01. 2013. K vzájomnej žalobe žalobkyne, ktorá 05. 06. 2014 splatila zostatok
úveru vo výške 3 840,40 €, z čoho polovica pripadajúca na žalobcu by predstavovala práve uplatnenú

sumu, žalobca uviedol, že odmieta povinnosť uhradiť túto sumu, nakoľko šlo o jednostranný právny úkon
medzižalovanouabankou,žalovanásamaakoúčastníkkonaniapožiadalabankuopredčasnésplatenie
bez vedomia žalobcu. Uviedol, že v neposlednom rade by mohol namietať premlčanie v dvojročnej
premlčacej dobe, nakoľko k uhradeniu zostatku úveru došlo 04. 06. 2014 a žalovaná svoj nárok uplatnila
žalobou až 15. 07. 2016. Preto jej návrh nie je dôvodný a naopak on na svojej žalobe trvá. Naviac však

žiadal o prerušenie konania vo veci sp. zn. 10C/19/2016 do právoplatného ukončenia konania vo veci
5C/200/2006 a 5Co/241/2013, kde je prejednávaný aj predmetný spoločný úver.

6. Žalovaná sa potom vyjadrila k tomuto vyjadreniu žalobcu podaním zo 17. 01. 2017, doručeným
súdu 02. 02. 2017, kde zotrvala na svojej vzájomnej žalobe a uviedla, že z jej strany je vznesená
námietka premlčania na sumu vo výške 1 198,60 €, ktorá predstavuje súčin polovice výšky mesačnej

splátky vo výške 92,20 € za 13 mesiacov od 15. 01. 2013 do 15. 01. 2014, nakoľko žalobca svoj
nárok uplatnil na súde až 18. 01. 2016 a bezdôvodné obohatenie sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď
sa oprávnený dozvie, že k nemu došlo. Počet 13-tich mesiacov odvodzuje od skutočnosti, že dátum
splatnosti pravidelnej mesačnej anuitnej splátky bol 15-ty deň príslušného mesiaca. Poukázala na
skutočnosť, že konanie vo veci 5C/200/2006 bolo skončené a rozsudkom bola riešená aj povinnosť

oboch strán vyplatiť hypotekárny úver poskytnutý Tatra bankou a.s. tam uvedeného čísla každým z
bývalých manželov v 1 do jeho úplnej úhrady. Okolnosti v súvislosti so splnením svojej povinnosti
z vydaného rozsudku ju viedli k tomu, že bola nútená vzhľadom na stanovisko peňažných ústavov
v súvislosti s poskytnutím úveru, uhradiť zostatok pôvodného hypotekárneho úveru, ktorého záložné
právo bolo vyznačené na nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom vyporiadania BSM a, ku ktorému boli

povinnosťou zaplatenia zaviazaní obaja. Z tohto dôvodu 05. 06. 2014 splatila predmetný hypotekárny
úver v celosti, čím došlo k zániku pohľadávky banky voči nej aj žalobcovi. Splnila teda stanovenú prvú
polovicu úveru a tiež splnila druhú polovicu úveru ako povinnosť žalobcu. Výška nesplatenej pohľadávky
bola taká, ako uviedla vo svojom predchádzajúcom vyjadrení a žalobcu upovedomila o splatení úveru
listom z 19. 06. 2014 o možnosti zaplatiť celý úver jednorázovo alebo v splátkach zodpovedajúcich

podielu žalobcu na splátke vo výške 92,20 € k jej rukám, keďže celý úver vyplatila. Žalobca nesúhlasil so
zaplatením polovice zostatku ani neuhradil k jej rukám mesačné splátky, preto sa bezdôvodne obohatil.
Zotrvala na názore, že jej nárok premlčaný nie je a tvrdila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na
pojednávaní, že hoci vyplatila hypotekárny úver naraz, neuplatňuje si poplatok za predčasné splatenie
úveru len úverovú istinu vo vzťahu k žalovanému a má za to, že jej nároky by sa mali premlčovať

podľa dňa zročnosti jednotlivých splátok hypotekárneho úveru tak, ako boli stanovené v úverovej zmluve
nakoľko ona sama nechcela obrať žalobcu o právo splácať jej zvyšok úveru, teda poskytnúť náhradu za
úver, ktorý ona jednorázovo vyplatila v splátkach, ktoré by boli totožné so splátkami vo vzťahu k banke.

7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 19. 04. 2017, ktoré vykonal v neprítomnosti

žalobcu, ktorý požiadal listom z 12. 04. 2017 o odročenie pojednávania z dôvodu, že sa dohodol
s právnym zástupcom - advokátom na jeho zastupovaní v tomto konaní, avšak momentálne je
jeho právny zástupca je na pracovnej ceste v zahraničí. K žiadosti o odročenie pojednávania však
žalobca, napriek riadnemu poučeniu súdu v samotnom predvolaní na pojednávanie o povinnosti strany
pri žiadosti o odročení pojednávania, nepripojil žiaden dôkaz o existencii dôvodu, pre ktorý žiada

odročenie pojednávania a totiž plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi. Naviac žalobca v rozpore
s poučením súdu na predvolaní neuviedol ani telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorej by ho
súd mohol kontaktovať a žiadať zdokladovanie dôvodu pre odročenie pojednávania, resp. na ktoré by
súd žalobcovi bol mohol oznámiť, že ako rozhodol o jeho žiadosti. Súd preto nezistil na strane žalobcu
dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a pojednávanie vykonal v neprítomnosti žalobcu (ust. § 183

ods. 1 C. s. p. argumentum a contrario, § 180 C. s. p.).

8. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie, ktoré strany navrhli, prečítal listiny pripojené stranami
do súdneho spisu a oboznámil sa s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn.
5C/200/2006.

9. Takto vykonaným dokazovaním mal súd preukázaný tento skutkový stav veci:10. Rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/200/2006 zo dňa 21. 02. 2013, právoplatným 27.
03. 2014, súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo bývalých manželov - strán, pričom rozhodol aj
o spôsobe splnenia povinnosti voči Tatra banke a.s. vyplývajúcej z hypotekárneho úveru poskytnutého

touto bankou pod č. 2000/000580 v súlade so zmluvou zo dňa 29. 10. 2000 tak, že každá zo strán,
teda každý bývalý manžel mal povinnosť zaplatiť polovicu tohto úveru v súlade so zmluvou až do jeho
úplnej úhrady. Toto konanie bolo právoplatne skončené a preto nebol dôvod na prerušenie konania tak,
ako to navrhoval žalobca. Nakoľko podstatná otázka pre rozhodnutie súdu vo veci 10C/19/2016 bola
v tomto konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 5C/200/2006 definitívne právoplatným

rozsudkom vyriešená, súd návrh žalobcu na prerušenie konania podaný z dôvodu uvedenom v ust. §
164 C. s. p. ako nedôvodný zamietol samotným rozsudkom v súlade s ust. § 160 ods. 3 C. s. p..

11.Medzistranamibolonesporné,žežalobcavobdobíod15.01.2013do15.05.2014uhradil17splátok
hypotekárneho úveru po 184,40 € tak, ako vyplývalo z úverovej zmluvy a medzi stranami bolo nesporné,
že polovica z takejto splátky vo vzťahu k banke, ktorú v celosti vyplatil žalobca, pripadla na žalovanú.

Žalovaná svoje tvrdenia o tom, že svoj podiel vo výške 92,20 € z každej splátky, ktoré boli zročné od
15. 01. 2013 do 15. 05. 2014, mala zaplatiť priamo v hotovosti žalobcovi, nepreukázala. Žalobca tieto
skutkové tvrdenia žalovanej poprel a žalovaná neprodukovala v konaní dôkaz, ktorým by tieto tvrdenia
preukázala. S ohľadom na nezvyšovanie napätia v rodine ustúpila od výsluchu navrhovaných svedkov,
ktorí jej mali túto skutočnosť potvrdiť a totiž od dvoch detí strán, pretože nechcela narušiť ich väzby

a vzťahy k otcovi - žalobcovi. Žalovaná však namietla premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktoré jej malo vzniknúť zaplatením splátok, ktoré boli zročné v období od 15. 01. 2013 do
15. 01. 2014.

12. S touto námietkou premlčania sa súd stotožnil.

13. Nárok žalobcu voči žalovanej, ktorý vznikol zaplatením zmluvou určených splátok hypotekárneho
úveruvplnomrozsahužalobcom,napriekrozsudkuovyporiadaníoBSM,jenutnéposudzovaťakonárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 ods. 2 Obč. zák., teda ako nárok, ktorý vznikol
plnením žalobcu žalovanej bez právneho dôvodu. Vzhľadom na skutočnosť, že vo vzťahu k banke

obaja bývalí manželia mali povinnosť plniť a boli zo zmluvy o hypotekárnom úvere zaviazaní spoločne
a nerozdielne, tento vzťah nemohol narušiť ani právoplatný rozsudok o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, a teda nemohlo ísť o nárok, ktorý upravuje ust. § 454 Obč. zák.. Ustanovenie
§ 454 Obč. zák. totiž predpokladá splnenie dvoch podmienok a to jednak existenciu právnej povinnosti
na konkrétne plnenie na strane toho, za koho bolo plnené, a druhú podmienku, ktorou je splnenie tejto

povinnosti subjektom, ktorý nemal právnu povinnosť plniť. Vo vzťahu k banke však mali povinnosť plniť
obaja manželia, a to spoločne a nerozdielne tak, ako to bolo stanovené zmluvou o hypotekárnom úvere.

14. Bezdôvodné obohatenie žalovanej na úkor žalobcu potom spočívalo v tom, že napriek existencii
rozsudku o vyporiadaní BSM, ktorý stanovil povinnosť každého z manželov splácať úver a to každý

v jednej polovici, doterajší majetok žalovanej, ako obohatenej, sa vďaka plneniu žalobcu nezmenšil,
hoci inak by k tomu bolo došlo ak by žalovaná bola plnila svoje povinnosti vyplývajúce z rozsudku o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

15.Podľa§100ods.1Obč.zák.,právosapremlčí,aksanevykonalovdobevtomtozákoneustanovenej.

Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

18. Podľa § 107 ods. 2 Obč. zák., najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.19. Ustanovenie § 107 ods. 1 Obč. zák. však upravuje subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu, ktorá
podľa presvedčenia súdu plynula vždy odo dňa, keď žalobca v období od 15. 01. 2013 až do 15. 05.
2014 zaplatil celú predpísanú splátku, pretože už v týchto dňoch vedel, že platí vo vyššom rozsahu, než

by na neho pripadalo, vzhľadom na rozsudok súdu o vyporiadaní BSM. Teda jeho vedomosť vznikala
vždy dňa keď celú splátku vo vzťahu k banke uhradil v žalovanom období.

20.Akovšakbolovyššieuvedenéplynutiepremlčacejdoby,atosubjektívnejpremlčacejdoby,upravenej
v ust. § 107 ods. 1 Obč. zák., upravuje práve toto ustanovenie a pre jej začiatok je rozhodujúci okamih

kedy sa oprávnený dozvedel o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného
obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil. U žalobcu sa táto vedomosť vždy spája s 15-tym
dňom toho, ktorého mesiaca v období od januára 2013 do januára 2014. Preto tu nie je rozhodujúce, že
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia mohol žalobca uplatniť najskôr podaním žaloby na súde v
nasledujúci deň po zaplatení tej, ktorej splátky.

21. Preto je súd stotožnený s námietkou premlčania vyslovenou žalovanou stranou, že sú premlčané
nároky na všetky plnenia, ktoré žalobca uskutočnil aj za žalovanú v období od 15. 01. 2013 do 15. 01.
2014 a nepremlčaný je nárok žalobcu len na plnenia uskutočnené v období od 15. 02. 2014 do 15. 05.
2014, teda nárok na 4 splátky po 92,20 €, čo spolu predstavuje istinu priznanú žalobcovi vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

22. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na úroky z omeškania, súd sa nestotožnil s týmto nárokom tak, ako ho
žalobca v žalobe uplatnil. Dlh, ktorý vznikne v dôsledku bezdôvodného obohatenia je dlhom, ktorého
zročnosť nie je určená ani dohodou strán ani rozhodnutím súdu a preto v súlade s ust. § 563 Obč. zák.
bola žalovaná ako dlžníčka povinná plniť dlh voči žalobcovi, prvého dňa po tom, čo ju žalobca ako veriteľ

(a oprávnený v tomto nároku) o plnenie požiadal.

23. Žalobca neprodukoval dôkaz, kedy a ako žalovanú prvýkrát požiadal o vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktoré jej vzniklo, preto za prvú preukázateľnú výzvu žalobcu vo vzťahu k žalovanej na
vydanie bezdôvodného obohatenia je nutné považovať žalobu, ktorá bola žalovanej doručená 30. 06.

2016, o čom svedčí podpísaná doručenka. Dňa 01. 07. 2016 mohla žalovaná prvýkrát žalobcovi plniť v
súlade s ust. § 563 Obč. zák. a až 02. 07. 2016 sa mohla dostať s vydaním bezdôvodného obohatenia
žalobcovi do omeškania. Preto až od tohto momentu súd žalobcovi proti žalovanej priznal nárok na
úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. a v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Výška

úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Z dôvodov uvedených vyššie súd potom žalobu žalobcu vo zvyšku uplatneného nároku tak na
zaplatenie istiny ako aj na zaplatenie úrokov z omeškania, zamietol ako nedôvodnú.

25. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu žalovanej je zrejmé, že žalovaná ňou uplatnila v podstate rovnaký
nárok, aký uplatnil žalobou voči nej žalobca, teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý
žalobcovi vznikol plnením žalovanej tretiemu subjektu - banke a v dôsledku, ktorého plnenia sa majetok
žalobcu primerane nezmenšil. Žalovaná produkovala dôkazy, že po dohode s bankou (na základe

jej žiadosti zo dňa 02. 06. 2014), banka listom z 03. 06. 2014 súhlasila s predčasným splatením
hypotekárneho úveru a oznámila žalovanej výšku nesplateného úveru 3 840,40 € úver splatila. Žalovaná
predložila výpis z účtu, z ktorého bolo zrejmé, že 05. 06. 2014 túto sumu spolu s poplatkom za predčasné
splatenie úveru vo výške 191,86 €, teda celkovo sumu 4 032,26 € zaplatila v prospech banky, teda
vedomosť žalovanej o tom, že zaplatením celého zvyšku úveru sa žalobca obohatil, vznikla 05. 06.

2014, keď takúto úhradu v prospech banky urobila. Od tohto momentu, podobne ako súd vysvetlil
vyššie, plynula žalovanej dvojročná subjektívna premlčacia doba, v ktorej toto právo mohla uplatniť
voči žalobcovi, teda uplatniť voči menu právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mu vzniklo
na jej úkor. V tomto prípade argumentácia žalovanej o tom, že chcela ponechať žalobcovi nejaké
právo postupne splácať jej bezdôvodné obohatenie tak, ako pôvodne stanovovala úverová zmluvy

neobstojí, nakoľko je zrejmé, že strany sa medzi sebou nedohodli o tom, akým spôsobom a kedy
žalobca žalovanej bezdôvodné obohatenie, ktoré mu vzniklo, vydá. Preto nič nemohlo narušiť plynutie
subjektívnej premlčacej doby, ktorá žalovanej začala plynúť 05. 06. 2014 a uplynula dňom 05. 06.
2016. Ak potom žalovaná svoje práva a svoje nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnilavzájomnou žalobou, ktorá na súd došla 15. 07. 2016, urobila tak po uplynutí dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby a vzhľadom na námietku premlčania, ktorú vzniesol žalobca vo svojom vyjadrení k jej
vzájomnej žalobe, jej súd nároky uplatnené vzájomnou žalobou priznať nemohol s poukazom na ust.

§ 100 ods. 1 Obč. zák..

26. Súd preto vzájomnú žalobu žalovanej voči žalobcovi v celom rozsahu zamietol.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 257 C. s. p., v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná

náhradu trov konania, ak existujú dôvody vhodné osobitného zreteľa.

28. V tomto prípade je zrejmé, že úspešnejší vo vzťahu k žalovanej bol žalobca, ktorému v tomto
konanívzniklitrovyminimálnezaplatenímsúdnehopoplatkuzožalobnéhonávrhu.Súdvšakprihliadalna
skutočnosť, že žalovaná sa vzájomnou žalobou začala brániť až po podaní žaloby žalobcom a ustúpila
od niektorých dôkazných návrhov v záujme nevyhrocovať rodinné vzťahy medzi bývalými manželmi a

ich deťmi. Navyše žalovaná spor prehrala najmä pre premlčanie jej preukázateľne vyššieho nároku,
preto súd v zaujme spravodlivého usporiadania vzťahu medzi stranami sa priklonil k názoru, že tieto
skutočnosti zohľadní v prospech žalovanej, ktorá nakoniec vo vyššom rozsahu hradila dlhy bývalých
manželov ako žalobca, a rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku. Teda žalobcovi, ktorý bol úspešnejší ako žalovaná, proti žalovanej náhradu trov konania

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.