Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. marec 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/159/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713205023
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7713205023.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaVancuačlenovsenátuJUDr.

Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., Příkop 843/4,
Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanému: W. A., nar. XX.XX.lXXX,
bytom XXX XX S. F. XXX, o zaplatenie 641,60 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce zo dňa 5.12.2016, č.k. 19C/204/2013-121 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
II. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

2. Toto rozhodnutie právne odôvodnil ust. čl. 4 ods. 1, 4, čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) a § 255 ods. 1 C.s.p.

2. Uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 28.3.2013 domáhal proti žalovanému plnenia zo
zmenky. Žiadal zaplatenie zmenkovej sumy 641,60 eur, zmenkového úroku 0,25% denne od 4.1.2011

do zaplatenia, 6% ročného úroku od 28.4.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 4,78 eur a trovy
konania. Navrhol postupovať v konaní v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia EP a Rady ES č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrh odôvodnil tým,
že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 27.5.2010
na zmenkovú sumu 1.433,91 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25%
denne od 4.1.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku k plateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ uhradil

792,31 eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal skutočnosť
predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 10.11.2014 žalobu zamietol vychádzajúc z právneho názoru, že
predložená zmenka je v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z., pretože zmenková suma vrátane
jej príslušenstva presahuje zákonom dovolenú sumu, zmenka bola vystavená v rozpore so zákonom,

preto je neplatná.4. Na odvolanie žalobcu odvolací súd uznesením 2Co/64/2015 zo dňa 31.5.2016 zrušil rozsudok a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pretože žalobca si uplatnil právo zo zmenky podľa
Nariadenia č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou hodnotou

sporu, preto mal súd postupovať podľa citovaného nariadenia. Súd prvého stupňa nemohol vydať
rozsudok len na základe zmenky. Musí vyzvať žalobcu na predloženie doplňujúcich dokumentov podľa
čl. 4/4 Nariadenia a to predovšetkým preto, že možno dôvodne predpokladať, že zmenka sa týkala
spotrebiteľského úveru. Keďže mal odvolací súd za to , že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci a navyše postupom súdu prvej inštancie bola žalobcovi

odňatá možnosť konať pred súdom a predkladať doplňujúce doklady, preto zrušil napadnutý rozsudok a
zároveň uložil súdu povinnosť v ďalšom konaní vo veci konať podľa Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 a vyzvať žalobcu tlačivom „B“ - žiadosť súdu o doplnenie návrhu,
pretože podľa čl. 4/4 Nariadenia informácie a dokumenty, ktoré predložil žalobca spolu s návrhom,
nie sú dostatočné. Zároveň vyzve žalobcu, aby predložil listinné dôkazy alebo iné dôkazy svedčiace o
oprávnenosti uplatnenej peňažnej pohľadávky, pretože predložená zmenka nie je postačujúcim listinným

dôkazom v tomto konaní podľa Nariadenia. Ak však žalobca na túto výzvu súdu prvého stupňa na
základe tlačiva „B“ nebude reagovať alebo odmietne predložiť súdu iné dôkazy, súd podľa čl. 4/4 veta
druhá Nariadenia návrh zamietne, pretože samotná zmenka nie je postačujúcim dôkazom v súdnom
konaní podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 pre vydanie
rozsudku.

5. Súd prvej inštancie v zmysle pokynov odvolacieho súdu vyzval dňa 23.8.2016 žalobcu tlačivom „B“
podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na predloženie úverovej zmluvy, pretože

vzhľadom na zmenkového veriteľa sa dalo predpokladať, že zmenka bola vystavená za účelom
zabezpečenia spotrebiteľského úveru.

6.Žalobcalistomzodňa 12.9.2016odmietoldoplniťnávrhpredloženímúverovejzmluvysodôvodnením,

že konanie sa vedie podľa Nariadenia č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu. Podľa čl. 288 ods. 2 zmluvy o fungovaní Európskej únie nariadenie je priamo
uplatniteľné a aplikovateľné vo všetkých členských štátoch a priama aplikácia znamená, že žalobca
sa môže vo vnútroštátnom súdnom konaní dovolávať práv a povinností vyplývajúcich z nariadenia.
Nariadeniemáprednosťpredvnútroštátnymprávomakjejednozozákladnýchzásadprávnehoporiadku

Európskej únie. Povinnosť rešpektovať prednosť úniového práva musia dodržiavať všetky zložky štátnej
moci aj súdne orgány. Poukázal na to, že súd zaslal žalobcovi žiadosť o doplnenie tlačiva, návrhu na
uplatnenie pohľadávky v čase účinnosti zák.č. 99/1963 Zb. zrejme s odkazom na ust. § 79 ods. 3 O.s.p.,
pričom však nie je možné aplikovať retroaktívny výklad konštruovaný súdom prvého stupňa, ktorý je
založený na tom, že predmetná povinnosť predložiť zmluvu sa vzťahuje aj na konanie začaté pred

účinnosťou novely č. 438/2015 Z.z. Povinnosť vyplývajúca z § 79 ods. 3 O.s.p. sa nemôže aplikovať
na podania podané pred účinnosťou novely č. 438/2015, zároveň poukázal na v súčasnosti platný a
účinný zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016, ktorý nahradzuje O.s.p. a ktorý v prípade žalôb
uplatňujúcich nárok zo zmenky neukladá povinnosť žalobcovi predložiť zmluvu medzi predchádzajúcim
majiteľom zmenky a žalovaným, ktorou žalobca ani nedisponuje. Žalobca poskytol súdu dostatočné

jasné a primerané informácie o pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich
zo zmenky. Žalobca predložil originál zmenky, preniesol presné informácie do návrhu na uplatnenie
pohľadávky, preto z jeho strany neostáva čo doplniť alebo opraviť. Uplatňuje si právo zo zmenky
a nie z pohľadávky. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Zmenka je
samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, nie je možné ju spájať, či podmieňovať

inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Disponuje len zmenkou, nemá iné primerané a presné
údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje, a ktoré by mohol predložiť.

7. Žalovaný sa k návrhu nevyjadril a nezúčastnil sa ani nariadeného pojednávania.

8. V konaní nebolo sporné, že žalobca si uplatnil proti žalovanému právo zo zmenky. Žalobca navrhol
postup súdu podľa Nariadenia 861/2007 Európskeho parlamentu a Rady ES (ďalej len nariadenie),ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žiadal, aby bolo
rozhodnuté bez nariadenia pojednávania v súlade s článkom 7 ods. 1 nariadenia.

9. Súd prvej inštancie v súlade s článkom 5 ods. 1 nariadenia považoval za potrebné nariadiť vo
veci pojednávania aj napriek nesúhlasu žalobcu, pretože z predloženej zmenky bolo zrejmé, že
pôvodným veriteľom bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. o ktorej je súdu z jeho rozhodovacej činnosti
známe, že poskytuje spotrebiteľské úvery. Bolo preto potrebné objasniť, či zmenkou bol zabezpečený

spotrebiteľský úver a ak áno, či zmenka bola vystavená v súlade so zákonom tak, aby bola zabezpečená
ochrana práv spotrebiteľa.

10.Súdprvejinštancievsúladesprávnymnázoromapokynmiodvolaciehosúduvzrušujúcomuznesení
zo dňa 31.5.2016, ktoré bolo žalobcovi doručené a ktorého obsah je mu známy, vyzval žalobcu na

predloženie úverovej zmluvy tlačivom B podľa nariadenia. Žalobca zmluvu nepredložil, preto súd prvej
inštancie návrh v súlade s článkom 4 ods. 4 nariadenia žalobu zamietol.

11. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu v podaní zo dňa 12.9.2016, súd prvej inštancie sa s ňou
nestotožnil ani v jednom jej bode. Pokiaľ žalobca uviedol, že pre konanie podľa nariadenia nie je možné

aplikovať ustanovenie § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku po jeho novele zák. č. 438/2015,
zdôraznil súd, že tento predpis ani neaplikoval, vychádzal zo znenia článku 4 ods. 4 Nariadenia, na
ktorý sa sám žalobca vo svojom právnom názore odvolával. Podľa tohto článku Nariadenia, ak sa súd
domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné alebo primerané, dá žalobcovi
možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto orgánom

určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť, a to v lehote určenej týmto
orgánom. Súd má preto právo vyžadovať od žalobcu doplňujúce informácie ale aj dokumenty, ktoré
sú potrebné pre rozhodnutie, aj keď žalobca zastáva názor, že návrh nemal žiadne vady. Nariadenie
861/2007 neupravuje postup, ak predmetom tzv. skráteného konania podľa nariadenia je zmenka alebo
ak je žalovaným v konaní spotrebiteľ. Aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že je možné

dôvodne predpokladať, že zmenka sa týkala spotrebiteľského úveru, preto považoval súd za potrebné
v záujme ochrany spotrebiteľa v súlade s článkom 4 Nariadenia túto otázku vyriešiť a vyzval žalobcu
na predloženie úverovej zmluvy. Je pravda, že Nariadenie 861/2007 má za účel zjednodušiť a zrýchliť
konanie s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, nie však na úkor ochrany práv spotrebiteľa.
Ako konštatoval aj odvolací súd, nerešpektovanie vnútroštátneho právneho poriadku a práva Európskej

únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov prostredníctvom konania
podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007.

12. Súd prvej inštancie taktiež poukázal na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným
právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie zastával názor, že je oprávnený

vykonať všetky úkony, ktoré sú potrebné pre zistenie prípadnej súvislosti s nekalou povahou či
neprípustnosťou uplatneného nároku. Bol preto oprávnený vyžadovať od žalobcu predloženie úverovej
zmluvy, aby mohol posúdiť uplatnený nárok aj v intenciách vyššie uvedeného zjednocujúceho
stanoviska NS SR. Ak žalobca výzvu súdu nerešpektoval, nezostávalo mu nič iné ako návrh žalobcu v
zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia zamietnuť.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovaný ako úspešná strana v
konaní, trovy konania nepožadoval, ani mu zo spisu žiadne nevyplývali, preto mu ich súd nepriznal.

15. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP t.j., že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ust. § 365 ods. 1 písm.b/ CSP, t.j.
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesnépráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP
t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vo
veci vykonal dokazovanie, okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a
ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných informácii ani žalovaný však dokazovanie
úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Zdôraznil s poukazom
na ust. § 120 O.s.p., že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo

znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré
účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa
všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. a ktorou dokázal
jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme
a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť,
ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Ustanovenie

§ 120 ods. 1 O.s.p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy
ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je
vykonanienenavrhnutýchdôkazovnevyhnutnéprerozhodnutievoveci;anevykonanienejakéhodôkazu
môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo
samotného doterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov).

V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva
len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania
(koncentračná zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe
návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Súd musí k otázke
vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu

rovnosti strán v spore. Uviedol tiež, že predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne
predloženie originálu zmenky, že zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako
takej samo právo žalobcu. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z
dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd prvej inštancie pri vydávaní

rozhodnutia považoval za nesporné, že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. uzatvorili
zmluvu o úvere, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou a že
žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Podľa odvolateľa však tieto tvrdené skutočnosti
neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z
dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné.

Žalovaný a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd
mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach
založil svoje meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie nepochybne je postihnuté vadou, ktorá má za
následok jeho nesprávnosť. Preto má odvolateľ za to, že súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na
základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych

predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je
účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda
ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je
možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd prvej inštancie
sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. (ďalej aj „ZŠZ")

vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. V tejto súvislosti zdôraznil, že predmetom konania je
výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah a že v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok
žalovanej, že za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo
je neprípustné.Naviac má žalobca za to, že súd prvej inštancie predovšetkým ignoroval ustanovenie §
17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaný nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi

zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní
nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. Ďalej poukázal na to, že súd
porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ustanovenia § 5 ods. l O.s.p., porušil ustanovenia o
vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo

možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez
návrhu a zároveň poukázal okrem iného aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp.
zn. Cdo/1839/2000, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013.17. V súvislosti so záverom súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala
predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov, žalobca uviedol, že
Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo

spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k
aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla
byť používaná. Zákon súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie
určitých doložiek a pod. Teda sú prípustné akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko
zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie ust. §

4 ods. 6 a použitia spojenia „v čase vyplnenia“ ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom“, je zrejmé, že
zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil
spojenie „v čase vystavenia“, resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Z uvedeného preto
vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou
podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala
používanie blankozmeniek.

18. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), spor
prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

20. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza
nasledovné:

21. Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“). Neznamená to však,
že ak žalobca predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl.
4/4. nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné, alebo
primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že

nemôže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel
vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II tohto Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Podľa čl. 5/1. tohto Nariadenia európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu je písomné, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvej inštancie v tomto konaní o vydanie

rozsudku môže od žalobcu požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy.

22. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci postupoval správne, keď podľa čl. 4 bod
4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zaslal žalobcovi tlačivo „B“, ktoré tvorí prílohu č. 2 tohto nariadenia,

teda tlačivo o doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky s výzvou predložiť súdu
doplňujúce informácie a dokumenty, ak sa domnieval, že informácie, ktoré poskytol žalobca v návrhu
na začatie konania nie sú dostatočne jasné alebo primerané alebo uplatnená pohľadávka sa nezdá byť
zjavne neopodstatnená.

23. Žalobca na túto výzvu v tlačive „B“ reagoval písomným podaním, v ktorom uviedol, že ako žalobca
poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na
zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky a za tým účelom žalobca predložil súdu originál
zmenky,pretoniejezostranyžalobcučodoplniťaleboopraviť.Uviedol,žeakožalobcasiuplatnilvtomto
konaní majetkové právo zo zmenky a nie z pohľadávky, disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k

dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už
v návrhu uvedeného predložiť alebo oznámiť súdu. Preto nemá dostatočne presné a primerané údaje
na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku.24. Odvolaciemu súdu aj súdu prvej inštancie z ich rozhodovacej činnosti je známe, že obchodná
spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava ako remitent (osoba, ktorej sa malo platiť zo
zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie

množstvo súdnych a exekučných sporov na súdoch v Slovenskej republike o vymáhanie peňažných
pohľadávok zo spotrebiteľských úverov. Na zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských
úverov vystavovala a prijímala zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu funkciu k jeho pohľadávkam zo
spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch účinného v období od 1.8.2008, kedy tento Zákon o spotrebiteľských úveroch umožňoval

zmenkou zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov. Aj predmetná zmenka bola vystavená v tomto
období po 1.8.2008. Až nový Zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov s účinnosťou od 2.4.2010 neumožňuje, aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským
úverom ani platobnú, ani zabezpečovaciu funkciu.

25. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že Zákon zmenkový a šekový je osobitnou právnou úpravou,

ktorá má prednosť pred všeobecnými právnymi predpismi, teda pred Obchodným zákonníkom aj
Občianskym zákonníkom, pretože zmenkové právo patrí do oblasti súkromného práva, kedy ingerencia
štátu a súdu má len jeden cieľ a to ochranu individuálnych záujmov a nie záujmov verejných. Základnou
súkromnoprávnou normou, ktorá sa používa aj na záväzkové vzťahy, ak nie sú osobitne upravené v
Zákone zmenkovom a šekovom, je Občiansky zákonník a Obchodný zákonník. Samotná abstraktnosť

zmenky neumožňuje, aby zmenkovo zaviazaná osoba sa bránila tým, že bola pri podpise zmenky
uvedená do omylu, spočívajúcom v neznalosti zmenkovo-právnych vzťahov, z neznalosti práva alebo z
nepochopenia obsahu zmenky. Táto neznalosť nemôže byť ospravedlnením dlžníka zo zmenky.

26. Zásada abstraktnosti zmenky však môže byť prelomená vtedy, ak pôjde o konanie úplne zakázané

- v rozpore so zákonom. V takom prípade neplatnosť zmenky sa nezakladá na omyle, ale na rozpore
zmenky s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto v konaniach, kde sú uplatňované práva
veriteľov zo spotrebiteľských zmlúv vrátane spotrebiteľských úverov na základe prvopisu zmenky, má
podľa § 39 Občianskeho zákonníka skúmať, či uplatnenie práv veriteľa zo zmeniek nie je konaním,
ktoré je v rozpore s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s kogentnými ustanoveniami

zákonov na ochranu spotrebiteľa, ak spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky
podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a preto by takéto neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka boli neplatné. Zvlášť podľa § 53 ods. 4 písm.
k) Občianskeho zákonníka, ak sa predmetnou zmenkou požaduje od odporcu ako spotrebiteľa v
prejednávanej veci zmenkový úrok 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročný úrok, ktorý je uvedený

priamo na zmenke.

27. Odvolací súd poukazuje aj na Smernicu rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola priamo prevzatá do právneho poriadku Slovenskej
republiky - Občianskeho zákonníka v piatej hlave - §§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských

zmluvách, Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a Zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktoré neodporujú Nariadeniu
Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie o
veciach s nízkou hodnotou sporu a taktiež neodporujú Zákonu č. 191/1950 - Zákon zmenkový a šekový
a čl. 351 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorej je Slovenská republika viazaná Ženevskou zmenkovou

konvenciou a Ženevským jednotným zmenkovým zákonom.

28. Žalobca v tomto konaní uplatnil peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
preto súd prvého stupňa mal vec prejednávať podľa tohto nariadenia a nie podľa § 175 Občianskeho

súdneho poriadku, ktorým sa upravuje konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu iba na
návrh navrhovateľa. Nemal preto prejednávanú vec právne posudzovať podľa Zákona č. 191/1950 Zb.
- Zákon zmenkový a šekový, lebo predložená zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady č. 861/2007 iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného rozsudku. Nie je však
jediným dôkazom, ako je to v konaní podľa § 175 O. s. p. o vydanie zmenkového platobného rozkazu.

Súd prvej inštancie preto správne vyzýval žalobcu vzorovým tlačivom „B“, ktoré je uvedené v prílohe
č. II. Nariadenia, na doplnenie ďalších informácií a dôkazov. Ak žalobca nepredložil ďalšie požadované
dôkazy okrem zmenky, súd prvej inštancie nemal predmetný uplatnený nárok posudzovať podľa Zákona
č.191/1950Zb.-Zákonzmenkovýašekový.Navyše,súdprvejinštancieniejezmenkovýmsúdompodľa§ 10 Zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov, preto ani nemohol vo veci rozhodovať na
základe predloženej zmenky ako jediného predloženého dôkazu. Taktiež súd nemôže z platnej zmenky
ako jediného dôkazu čiastočne vyhovieť návrhu a čiastočne návrh zamietnuť.

29. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, aj toto konanie však musí zabezpečiť, aby proces bol
spravodlivý a žalobcovi aby boli v ňom priznané nároky, ktoré mu vyplývajú z tohto nariadenia. Súd

však musí zabezpečiť, aby bola v týchto cezhraničných konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu
zabezpečenáajochranaprávspotrebiteľov.Nerešpektovanievnútroštátnehoprávnehoporiadkuapráva
Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov prostredníctvom
konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007.

30. Nepostačovalo preto, ak žalobca predložil iba originál zmenky, pretože toto konanie nie je konaním

podľa Zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový. Iba v konaní podľa
tohto zákona, ak podľa § 175 ods. 1 O.s.p. žalobca predloží v prvopise zmenku, o pravosti ktorej niet
dôvodu pochybovať, súd vydá na návrh žalobcu zmenkový platobný rozkaz. Žalobca v tomto konaní
nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, ale rozsudok podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady č. 861/2007 a preto súd nemohol v tomto konaní vychádzať zo zmenky ako z jediného listinného

dôkazu svedčiaceho o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky žalobcu. Keďže žalobca na výzvu súdu
prvého stupňa nepredložil doplňujúce dokumenty podľa čl. 4/4 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady č. 861/2007, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrh žalobcu zamietol.

31. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.

1 CSP ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania, pretože je vo výroku vecne správne.

32.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§396ods.1C.s.p.vspojení
s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. a nepriznal stranám náhradu trov odvolacieho konania, pretože
žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a úspešnej žalovanej preukázateľné trovy odvolacieho

konania nevznikli.

33.Toto rozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).