Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. júl 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/563/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813210835
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813210835.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovaným: 1. Q. U., K.. X.XX.XXXX, O. V. Č.. XX, 2. Ľ. F.S.,
K.. XX.X.XXXX, O. XXX XX F.-V., V. P. XXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných v
1. až 2. rade: Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, 909 01
Skalica, IČO: 42 264 154, zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Josipa Andriča 1, 900
25 Chorvátsky Grob, o zaplatenie sumy 14.666,98 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy 2.606,42 eur s príslušenstvom.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 10.295,60 eur spolu s úrokom z omeškania:
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 07. 2009 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 08. 2009 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 09. 2009 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21.10. 2009 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 11.2009 do zaplatenia,

9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21.12. 2009 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 01. 2010 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 02.2010 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 03. 2010 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 04.2010 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 05. 2010 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 06. 2010 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 07. 2010 do zaplatenia,

9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 08. 2010 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 09. 2010 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 10. 2010 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 11. 2010 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 12. 2010 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 01. 2011 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 02. 2011 do zaplatenia,

9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 03. 2011 do zaplatenia,
9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 04. 2011 do zaplatenia, 9,25 % ročný úrok z
omeškaniazosumy7.059,84eurod21.05.2011dozaplatenia,atovšetkodotrochdníodprávoplatnosti
tohto rozsudku.

Splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia druhého
žalovaného.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a .O trovách konania b u d e rozhodnuté samostatným uznesením v lehote do 30 dní po právoplatnosti

tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodne podanou žalobou na tunajšom súde dňa 2.7.2012 domáhal voči žalovaným
zaplatenia sumy 14.666,98 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Podanie návrhu
odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 24.3.2011 medzi postupcom
W. W., U..W.. a postupníkom spol. EOS KSI Slovensko s.r.o., postúpil postupca na žalobcu pohľadávku

voči žalovaným. Ďalej uviedol, že pôvodný veriteľ a žalovaní vtedy v 1. a 2. rade uzatvoril dňa 22.4.2005
Zmluvu č. XXXXXXXXX ( ďalej len „zmluva“ ), ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky.
Na základe zmluvy pôvodný veriteľ poskytol žalovaným peňažné prostriedky postupcu v znení ich
dodatkov. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov,
podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a všeobecných

podmienkach. Žalovaný v 3. rade (teraz v 2. rade) prevzal na seba ručiteľský záväzok. Vzhľadom na
to, že žalovaní neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa zmluvy,
postupcaodzmluvyodstúpilavyzvalichnaúhradudlžnejsumy.Žalovanýv1.radeuznalvyššieuvedený
záväzok v Dohode o uznaní záväzku.

Súd uznesením zo dňa 13.12.2012 konanie pokiaľ sa týkalo vtedy žalovanej v 2. rade zastavil, zaviazal
žalobcu uhradiť vtedy žalovanej v 2. rade trovy konania vo výške 705,01 eur pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalovanej v 2. rade a
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej v 2. rade súd trovy konania nepriznal. Súd žalobu žalobcu
pokiaľ sa týka žalovaných v 1. a 3. rade (teraz 2. rade) vylúčil na samostatné konanie.

Žalobca podaním zo dňa 14.1.2014 zobral žalobu v časti istiny 2.606,42 eur späť a zároveň žiadal
pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 12.060,56 eur
spolu s úrokom z omeškania: 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 07. 2008 do
zaplatenia,8,5%ročnýúrokzomeškaniazosumy147,08eurod21.08.2008dozaplatenia,8,5%ročný

úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 09. 2008 do zaplatenia, 8,5 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 147,08 eur od 21. 10. 2008 do zaplatenia, 6,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur
od 21. 11. 2008 do zaplatenia, 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 12. 2008 do
zaplatenia, 10 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 01. 2009 do zaplatenia, 10% ročný
úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 02. 2009 do zaplatenia, 9,5 % ročný úrok z omeškania

zo sumy 147,08 eur od 21. 03.2009 do zaplatenia, 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08
eur od 21. 04. 2009 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 05.2009
do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 06. 2009 do zaplatenia, 9 %
ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 07. 2009 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 147,08 eur od 21. 08. 2009 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur

od 21. 09.2009 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21.10. 2009 do
zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 11. 2009 do zaplatenia, 9 % ročný
úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 12. 2009 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 147,08 eur od 21.01. 2010 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur
od 21. 02. 2010 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 03. 2010 do

zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 04. 2010 do zaplatenia, 9 % ročný
úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 05. 2010 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo
sumy 147,08 eur od 21. 06. 2010 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21.
07. 2010 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 08. 2010 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 09. 2010 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z

omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 10. 2010 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy
147,08 eur od 21. 11. 2010 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 12.
2010 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 01. 2011 do zaplatenia, 9 %
ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08 eur od 21. 02. 2011 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 147,08 eur od 21. 03. 2011 do zaplatenia, 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 147,08

eur od 21. 04. 2011 do zaplatenia, 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 7.059,84 eur od 21. 05.2011 do zaplatenia s tým, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia
povinnosť plnenia ostatných žalovaných. Súd na pojednávaní dňa 3.7.2014 pripustil zmenu žaloby tak,
ako to žalobca požadoval.

Žalovaný v 1. rade s pôvodne podanou žalobou žalobcu súhlasil, k zmenenej žalobe sa už nevyjadril.

Žalovaný v 2. rade žiadal pôvodne podanú žalobu zamietnuť a vzniesol námietku premlčania, k
zmenenej žalobe sa nevyjadril.

Vedľajší účastník na strane žalovaných žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a vzniesol
námietku premlčania uplatneného nároku.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, a to Zmluvou o splátkovom úvere
zo dňa 22.4.2005, Všeobecnými obchodnými podmienkami v znení dodatku zo dňa 1.9.2004, Dohodou

o zabezpečení úveru životným poistením zo dňa 22.4.2005, Dohodou o ručení zo dňa 22.4.2005,
Oznámeniami o postúpení pohľadávky adresovanými žalovaným zo dňa 12.4.2011, Dohodou o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 12.9.2011, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
24.3.2011 medzi W. W., U..W.. a žalobcom a prílohou č. 1 k tejto zmluve o postúpení, Pokusmi o
zmier zo dňa 12.6.2012. Ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp.zn.

XC/XXX/XXXX a z jeho obsahu najmä písomnými podaniami žalobcu a prednesmi jeho právneho
zástupcu, výpoveďami žalovaných v 1. a 2. rade. Ďalej súd vykonal dokazovanie prednesom právneho
zástupcu žalobcu, výpoveďou žalovaného v 2. rade, písomným podaním žalobcu zo dňa 14.1.2014,
zo dňa 22.4.2014 spolu s prílohami a to výzvami k úhrade a oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa 20.4.2011 a poštovými podacími hárkami, úradným záznamom zo dňa

17.4.2014, oznámením W. W., U..W.. k žiadosti súdu zo dňa 13.5.2014, písomným podaním žalobcu
zo dňa 3.6.2014, Oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka na strane žalovaných do konania zo dňa
27.5.2014, vyjadrením vedľajšieho účastníka na strane žalovaných zo dňa 30.6.2014 a na základe takto
vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Postupca W. W., U..W.. ako veriteľ a žalovaný v 1. rade ako dlžník uzavreli dňa 22.4.2005 v súlade s
ust. § 497 až 507 Obchodného zákonníka Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Podľa článku.
I. zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za
podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Výška úveru bola 11.617,87 eur (350.000,-Sk), úroková sadzba
bola dohodnutá vo výške 8,60 % ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou mesačných splátok vo

výške1.447,08eur(4.431,-Sk)splatnýchk20.dňuvmesiaci,splatnosťprvejsplátkyboladňa20.5.2005
a konečná splatnosť úveru dňa 20.4.2015. Účelom úveru bola rekonštrukcia bytu.

Podľa bodu 2. článku V. zmluvy, dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými
podmienkami veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil

so sadzobníkom a súhlasí s nim, pričom pre účely zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné
podmienky vydané veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002.

Ako vyplýva z bodu 3. článku V. zmluvy všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v úverovej zmluve
sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a

ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

Podľa bodu 4. článku V. zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú,
podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

V zmysle Článku 7., bod 7.2.4.Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len ,,VOP“), banka poskytne
splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok
uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu
uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov
a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.

AkovyplývazČlánku7.,body7.3.2.,7.3.3.VOP,pohľadávkuzúveru,ktorásaskladázistiny,jejsúčastia
príslušenstva spláca Klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkachzmluvy o úvere. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti
splátky a banka má možnosť poukázanou sumou nakladať.

Podľa Článku 7, bod 7.4.2. VOP, úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa
predchádzajúceho dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň
každého úrokového obdobia, t. j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere resp. spôsobom
v nej dohodnutým, počas ktorého sú Bankou účtované úroky, na konci ktorého sú úroky splatné a po
ktorom môže nasledovať ďalšie úrokové obdobie.

V zmysle Článku 7., bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo
zmluvného dojednania zo strany Klienta alebo, ak je Klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny
alebo úrokov, ktoré tvoria viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru,
t. j. požiadať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy
o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere,

alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez výpovednej lehoty, dňom jej
doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky
vrátane jej príslušenstva.

PodľapredloženejZmluvyopostúpenípohľadávokč.568/2011/CEzodňa24.3.2011spolusjejprílohou,

kde je uvedené meno a priezvisko, rodné číslo žalovaných, spolu s číslom úverového účtu a dátumom
uzavretia zmluvy, došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. na postupníka
- žalobcu, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011vyplýva, že istina úveru po splatnosti

predstavuje sumu 13.695,02 eur, počet dní omeškania bol 1190, úroky z omeškania predstavujú sumu
971,96 eur a úroky z úveru 0,00 eur, pričom splatnosť úveru nastane dňa 20.4.2015.

Žalobca výzvami k úhrade zo dňa 26.4.2011 vyzval žalovaných na okamžité uhradenie čiastky 14.921,66
eur najneskôr do dňa 10.5.2011.

Právny zástupca žalobcu listami zo dňa 12.6.2012 označenými ako Pokus o zmier, vyzval žalovaných
na uhradenie pohľadávky spolu v sume 15.747,30 eur, pozostávajúcej z neuhradeného úveru vo výške
13.695,02 eur, zmluvného/zákonného úroku vo výške 930,32 eur, úroku z omeškania vo výške 971,96
eur, dlžníkom uznaných nákladov inkasného konania v sume 150 eur.

Postúpenie predmetnej pohľadávky oznámil právny predchodca žalobcu žalovaným listami zo dňa
12.4.2011.

Z dohody o ručení zo dňa 22.4.2005 medzi pôvodným veriteľom W. W. U..W.. a ručiteľom žalovaným v

2. rade vyplýva, že tento sa zaviazal uspokojiť pohľadávku žalovaného v 1. rade ( a pôvodne žalovanej v
2. rade, voči ktorej bolo konanie zastavené) zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX v prípade,
ak dlžníci neuhradia veriteľovi pohľadávku riadne a včas.

Dňa 12.9.2011 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ( ďalej

len ,,Dohoda“) medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, žalovaný
ako osoba uvedená v bode 1.2 uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý
vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom, s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v
sume 13.695,02 eur, nákladov na inkasné konanie v sume 150 eur a ostaného príslušenstva pohľadávky
podľa zmluvy. V Článku 3. Dohody - Forma splatenia záväzku, bod 3.1. osoba uvedená v bode 1.2.

vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Žalovaný v 1. rade vo výpovedi uviedol, že podpisoval zmluvu o splátkovom úvere, no bližšie okolnosti
podpisu nevie uviesť vzhľadom k odstupu času. Zmluvu splácal asi rok a pol od uzavretia v dohodnutých
splátkach, potom však mal finančné problémy a nakoniec mu začali chodiť upomienky. Dohodu o

splátkovom kalendári, podpisoval v sobotu, u neho doma na dvore, keď za ním prišiel pán Q.. Doniesol
dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, kde bolo vypísané meno žalovaného s tým,
že žalovaný mu spomínal svoje finančné ťažkosti, vtedy som mu podpísal túto zmluvu, pričom ho žiadal,
aby mu boli povolené primerané mesačné splátky. Žalovaný žiadal aspoň prvý polrok do 200 eur, tentopán mu však uviedol, že sa musí dohodnúť resp. poradiť s nadriadenými, zobral túto dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku, odišiel preč a potom sa vrátil po niekoľkých dňoch. Doniesol
zmluvu, kde bola uvedená výška splátok celkovo 460 eur, vtedy žalovaný uviedol, že vzhľadom k svojej

situácii si nemôže dovoliť splácať pohľadávku v takýchto splátkach.

Žalovaný v 2. rade vo výpovedi uviedol, civilné konanie sa neviedlo, avšak sa viedlo trestné konanie v
tejto veci, kde sa podľa jeho názoru pôvodne žalovaná v 2. rade účinne domáhala relatívnej neplatnosti
zmluvy a táto skutočnosť má vplyv pochopiteľne aj na žalovaného v 3. rade. Nikde v spise nie je uvedený

dátum splatnosti uplatnenej pohľadávky s tým, že žalovaný v 3. rade z opatrnosti vznáša námietku
premlčania a žiada žalobu zamietnuť, priznať náhradu trov konania. Neskôr uviedol, že žiada žalobu
zamietnuť a trvá aj na vznesenej námietke premlčania v tejto veci. On je v tomto nevinne, naviac ak
pôvodne žalovaná v 2. rade nie je účastníčkou konania, už teraz je účastníkom konania iba žalovaný
v 1. rade a on.

ZOznámeniakžiadostisúduzodňa13.5.2014jezrejmé,žezostranyW.W.,U..W..nedošlokvyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru vzniknutého z predmetnej zmluvy o splátkovom zo dňa 22.04.2005
uzatvorenej medzi W. W., U..W.. ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi pred postúpením pohľadávky
v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011 spoločnosti EOS KSl Slovensko, s.r.o.
Položky „preklasifikovanie pohľadávky“, „odúčtovanie istiny z ANI“ a „doúčtovanie istiny ANI“ uvedené v

prehľade transakcií úveru, sú interné účtovné operácie, ktoré nemajú vplyv na výšku pohľadávky.

Žalobca v písomnom podaní zo dňa 3.6.2014 uviedol, že dňa 24.03.2011 pôvodný veriteľ postúpil
na žalobcu uvedenú pohľadávku v celkovej výške 14.666,98 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške
13.695,02 eur a z úroku z omeškania vo výške 971,96 eur. Istina vo výške 13.695.02 eur pozostáva

z neuhradeného úveru, z poplatkov a zo zmluvných úrokov. Žalovaný dňa 22.04.2005 čerpal peňažné
prostriedky v celkovej výške 11.617,87 eur (350.000,-Sk) - čerpanie peňažných prostriedkov je v
platobnej histórii označené ako „Bezhot. čerpanie úveru“. Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu
v celkovej výške 4.712,62 eur, pričom k poslednej úhrade došlo dňa 20.12.2007. Z úhrad žalovaného
bola na istinu započítaná suma vo výške 4.504,67 eur, na poplatky bola započítaná suma vo výške

132,78 eur a na úrok z omeškania bola započítaná suma vo výške 75,17 eur. Žalobca tiež uviedol, že v
zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa zákon nevzťahuje
na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. V zmysle čl. 1 Zmluvy
o spotrebnom úvere č. XXXXXXXXXX je účelom úveru rekonštrukcia bytu. Z uvedeného vyplýva, že

pôvodný veriteľ nebol povinný uvádzať v zmluve výšku ročnej percentuálne miery nákladov.

Vedľajší účastník na strane žalovaných vo svojom písomnom podaní zo dňa 30.6.2014 uviedol, že
žalobca vymáha v predmetnom konaní svoje právo na zaplatenie pohľadávky 14.666,98 eur s prísl. po
uplynutí dvojročnej premlčacej doby, nakoľko prvý raz mohol vykonať svoje právo a vymáhať žalovanú

sumu v deň nasledujúci po dni, kedy odstúpil právny predchodca žalobcu, od zmluvy č. XXXXXXXXX
uzatvorenej dňa 22.04.2005 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Žalobca v žalobe
uvádza nasledovné tvrdenie: „Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky,
čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného na úhradu
dlžnej sumy“. Niet pochýb, že v prípade odstúpenia ide o vznik bezdôvodného obohatenia, čo jasne

vyplýva zo znenia ods. 2 § 451 Občianskeho zákonníka. Žalobca neuvádza v žalobe deň odstúpenia
jeho právneho predchodcu od zmluvy, ani nepriložil listinný dôkaz, na základe ktorého je preukázané,
že jeho právny predchodca od zmluvy odstúpil. Je zrejmé, že odstúpenie od zmluvy nastalo ešte
pred dňom 24.03.2011, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky, keďže pohľadávka ku dňu postúpenia
predstavovala sumu 14.666,98 eur. V tejto čiastke je zahrnutá istina ešte nesplatenej pôžičky vrátane

úrokov z omeškania a zmluvných pokút. Uznanie dlhu vykonané prostredníctvom dokumentu „Dohoda o
uznaní úväzku“ je právne neplatný dokument, a to na základe § 558 Občianskeho zákonníka. : Uznanie
dlhu bolo vykonané na predtlačí, pričom listina bola označená ako „Dohoda o uznaní záväzku“, ktoré
označeniemôžeobčana-spotrebiteľasminimálnymprávnymvedomímzaurčitýchokolnostíneustáleho
upozorňovania a zastrašovania zo strany veriteľa, priviesť k rozhodnutiu uzatvoriť takúto dohodu, aby

už nebol viac vystavený postihom a zastrašovaniu. Spotrebiteľ si ani neuvedomuje, aké vyhlásenia
podpísal. V uvedenej dohode je nedostatočne vysvetlený inštitút premlčania, nie sú tam uvedené roky
premlčacej doby v prípade uznania záväzku, ani tam nie je uvedené, že premlčaný záväzok znamená,
že súd ho na námietku premlčania žalobcovi neprisúdi. Vyhlásenie o vedomosti o premlčaní záväzkusa nachádza v predmetnej dohode bez náležitého vysvetlenia. Vedľajší účastník na strane žalovaných
namietal aj premlčanie jednotlivých splátok úveru poskytnutého podľa zmluvy v trojročnej premlčacej
dobe podľa § 103 Občianskeho zákonníka. Vzniesol námietku premlčania, žiadal žalobu zamietnuť.

V zmysle § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

V zmysle § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s

dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných

strán a porušovanie zmluvnej slobody.

V zmysle § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o

dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Ako vyplýva z § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

V zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 511 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené

alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému
veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z
nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

V zmysle § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že

splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci
sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne. Podľa § 531 ods.
4 Občianskeho zákonníka, námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba,
ktorá dlh prevzala.

Ako vyplýva z § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.

Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Ako vyplýva z § 548 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, učiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil
dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré

by mal proti veriteľovi dlžník. Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví
súhlas.

V zmysle § 1 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania

spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa. Zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich
alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a
ich údržbu,

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba európskej centrálnej banky sa použije počas

celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na

základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú

štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades

a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: „Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol

použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.Na predmetnú úverovú zmluvu, kde účelom úveru bola rekonštrukcia bytu sa v zmysle § 1 ods. 1 písm.
a) zákona NR SR č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy

nevzťahuje tento zákon, no súd je toho názoru, že žalovaným má byť pri posúdení nárokov žalobcu z
predmetnej zmluvy poskytnutá ochrana v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na
vyššie uvedené závery, keďže nepochybne ide v danom prípade o spotrebiteľskú zmluvu, ustanovenie §
54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje korektív pre použitie ustanovení Obchodného zákonníka
a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu. Uvedené znamená, že Obchodný

zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia
vyplývajúce z Občianskeho zákonníka.

V zmysle ust. § 96 ods. 1 a ods 3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie,
a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Aj je návrh vzatý späť
v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak

dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podaním doručeným súdu dňa 14.1.2014 žalobca zobral žalobu späť v časti istiny 2.606,42 eur a
zároveň zmenil petit žaloby ako už bolo uvedené vyššie, v ktorej časti došlo k pripusteniu zmeny žaloby.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd konanie v rozsahu späťvzatia, teda ohľadne sumy 2.606,42 eur
zastavil.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k uzatvoreniu zmluvy o splátkovom úvere medzi účastníkmi
konania došlo dňa 22.4.2005, pričom bol žalovanému v 1. rade (spolu s pôvodne žalovanou v 2. rade,

voči ktorej bolo konanie zastavené) poskytnutý úver vo výške 11.617,87 eur, úroková sadzba bola
dohodnutá vo výške 8,60 % ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou mesačných splátok vo výške
1.447,08 eur splatných k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 20.5.2005 a konečná
splatnosť úveru dňa 20.4.2015.

V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych
právach a nie podnikateľské právo.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie §

54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,

a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti

občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

Súd je toho názoru, že ust. čl. V bod 4. zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 22.4.2005 v rozpore s § 54
ods. 1 OZ zhoršuje postavenie žalovaných ako spotrebiteľov, keďže výlučnou aplikáciou Obchodného
zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka. Paušálne uprednostnenieObchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou
k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka.

V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná
podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky
nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Uvedené ustanovenie zmluvy (čl. V bod 4. ) je tak možné považovať aj za priečiace sa dobrým mravom
v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve
kúpnezmluvy,dvojakáúpravapremlčania,dvojakáúpravaodstúpeniaodzmluvy,dvojakáprávnaúprava

zmluvných pokút a pod). Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je možné akceptovať, aby na inštitút ako je
napríklad odstúpenie od zmluvy resp. premlčanie v typickej občianskoprávnej veci mala dopadať právna
úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. V bežných medziľudských
vzťahoch môže použitie podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah v rozpore s princípom právnej

istoty a dôvery v objektívne právo narážať na predstavy spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske
právo a nie Obchodný zákonník.

V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove
zo dňa 13.9.2012 sp.zn. 20Co/35/2011, rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.09.2013 sp.zn.

1Co/95/2013.

Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.01.2014 sp.zn. 19Co/98/2013 „...aj keď je úverová
zmluva absolútnym obchodom a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník, prednosť majú osobitné
ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského

práva, a teda že úprava Občianskeho zákonníka je pre nepodnikateľov výhodnejšia a obchodnoprávnu
úpravu nemožno považovať za výhodnejšiu ani z pohľadu možnosti splácania úveru pri zachovaní
zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení od zmluvy predpokladala zároveň zosplatnenie
úveru. Preto na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti právneho úkonu - odstúpenie od zmluvy dopadá
úprava občianskeho práva.“

Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej
zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka.
Ide o jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri
štandardnýchtypovýchzmluvách(porov.KristiánCsach,Štandardnézmluvy,VydavatelstvíAlešČeněk).

Vzmysle§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhood1.5.2014orgánrozhodujúcio
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Žalobca si po pripustení zmeny žaloby uplatňuje iba svoj nárok na 82 neuhradených splátok úveru
splatných odo dňa 20.7.2008.

K mimoriadnemu zosplatneniu úveru došlo listami žalobcu zo dňa 20.4.2011, ktorými žalovaných vyzval

na úhradu celého dlhu najneskôr do dňa 4.5.2011.

Do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, je potrebné začiatok plynutia premlčacej doby stanoviť v
súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach,začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej
zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky. Nepremlčuje sa teda celú dlh naraz, ale každá jednotlivá splátka úveru má samostatnú trojročnú

premlčaciu dobu. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na súde dňa 2.7.2012, jedná sa
o splátky splatné najneskôr 2.7.2009. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne
od podania žaloby. Keďže v danom prípade bola splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu
v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré sú splatné odo dňa 20.6.2009. Jedná sa tak o 70
nepremlčaných splátok po 147,08 eur, teda spolu ide o istinu a úrok z úveru v sume 10.295,60 eur.

Uvedený nárok súd považuje za dôvodný, preto ho žalobcovi v uvedenom rozsahu priznal. Nárok
žalobcu na 12 premlčaných splátok splatných pred 2.7.2009, ktoré boli žalobcom tiež uplatnené, súd
ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka, súd poukazuje na výklad uvedný vyššie a zároveň na

rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/105/2013 zo dňa 10.12.2013, podľa ktorého „..súd so
zreteľomnauvedenénevidídôvodnavylúčenieaplikáciepriaznivejšiehoustanovenieopremlčacejdobe
trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného
zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2009).“

V danom prípade, keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z
úveru, ktorý činil 8,60 % ročne.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri

spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v apríli 2005 činil úrok 5,45% p.a. Z toho je zrejmé,
že ročný úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom značne neprevyšuje mieru úrokov poskytovaných
v tomto období bankami. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov
za primeranú a v súlade s dobrými mravmi.

V časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalovaných zaviazal k zaplateniu úrokov z omeškania
v zákonnej výške 9 % resp. 9,25 % ročne zo súm jednotlivých splátok do zosplatnenia úveru (22
splátok splatných od 20.7.2009 do 20.4.2011) odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do
zaplatenia, ako to požadoval žalobca, ktorý úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase, kedy došlo k omeškaniu.

Odo dňa 21.7.2009 až do 21.3.2011 bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške
1% p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú výšku 9 % ročne. Odo dňa 21.4.2011 bola základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 1,25% p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú
výšku 9,25 % ročne. Zároveň žalobcovi priznal úroky z omeškania zo 48 zosplatnených splátok úveru v
sume 7.059,84 eur odo dňa 21.5.2011 (k zosplatneniu došlo 20.4.2011, pričom lehota na úhradu celej

dlžnej sumy bola žalobcom stanovená na deň 4.5.2011) do zaplatenia. Odo dňa 21.5.2011 bola základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 1,25% p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú
výšku 9,25 % ročne.

Súd tak považoval nárok žalobcu v uvedenom rozsahu za dôvodný a priznal žalobcovi sumu 2.606,42

eur pozostávajúcu z istiny a úroku z úveru a zároveň úroky z omeškania.

Zároveň pokiaľ ide o platby žalovaných, je potrebné uviesť, že samotný žalobca v podaní zo dňa
3.6.2014 uviedol, že posledná úhrada žalovaných bola dňa 20.12.2007, pričom spolu uhradili 4.712,62eur. Žalovaní teda uhrádzali platby a premlčanú časť dlhu, tieto platby tak nemohli byť zarátané na
žalobcovi priznané nepremlčané splátky. Celková žalovanými uhradená suma neprevyšuje premlčanú
istinu a úroky z úveru.

Žalobca si svoj nárok v konaní uplatňoval proti žalovanému v 1. rade aj z titulu toho, že s ním dňa
12.9.2011 uzatvoril Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej len „dohoda“) a
z toho, že žalovaný v 1. rade v tomto dokumente prehlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho
následkoch.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Akprávodlžníkpísomneuznalčododôvoduivýšky,premlčujesazadesaťrokovododňa,keďkuznaniu

došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty
( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím

premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na
subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo

spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy
spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré
bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu žalovanými.
Dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu je potrebné považovať za dodatok k predbežne
formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej žalobca odvodzuje svoj

právny nárok. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda
nevyhnutne musí dopadať aj na predmetnú dohodu.

Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí

byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou dlžník uznáva premlčaný dlh, takéto uznanie
zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal,
vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny,
nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo
že v čase uznania neexistoval.

Z vykonaného dokazovania a to z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
nepochybne vyplýva, že záväzok žalovaný v 1. rade uznal dňa 12.9.2011. Pohľadávka žalobcu bola
síce zosplatnené až listom zo dňa 26.4.2011, avšak dlh bol v čase uznania premlčaný čiastočne,
nakoľko splatnosť jednotlivých splátok úveru nastala tri roky spätne ku dňu uznania dlhu. V čase uznania

predstavovala pohľadávka žalobcu 13.695,02 eur, pričom sa malo jednať o istinu úveru. Istina ako aj
úrok z úveru za tri roky predstavujú v danom prípade sumu 5.294,88 eur (pri splátke úveru 147,08
eur za 36 mesiacov). Naviac samotný žalobca v podaní zo dňa 3.6.2014 uvádza, že k poslednej
úhrade žalovaných došlo dňa 20.12.2007. Z uvedeného je zrejmé, že ku dňu uznania dňa 12.9.2011
pozostával dlh uznaný žalovaným v 1. rade aj z premlčaných splátok predmetného úveru. Do vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti úveru, je totiž potrebné začiatok plynutia premlčacej doby stanoviť v súlade s
ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

Žalovaný v 1. rade tak podpísal dohodu o uznaní až po uplynutí premlčacej doby, teda uznal už čiastočne

premlčaný dlh.V zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka je uznanie premlčaného dlhu podmienené
vedomosťou dlžníka o jeho premlčaní a táto vedomosť je nevyhnutná pre právne účinné uznanie dlhu
a vznik právnych následkov uznania.

Súd poukazuje na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode 2.,
no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom
ako forma splatenia záväzku a to až v posledných ustanoveniach. V danom prípade totiž ide o
predformulovaný obsah dohody. Samotné uznanie dlhu je spojené s dohodou o uzavretí splátkového

kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že dlžník si bol vedomý dôsledkov uznania dlhu,
najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj z výpovede
žalovaného vyplýva, že zamestnanec žalobcu mu nijako nevysvetľoval obsah dohody, prípadne či sa
jedná o premlčanú pohľadávku, alebo nie. Zamestnanec žalobcu naviac sám vyhľadával dlžníka za
účelom podpisu dohody, teda iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nevychádzala od spotrebiteľa.
Spotrebiteľ, ktorému išlo najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna situácia

mu nedovoľovala uhradiť dlh naraz, musel podpísať celý formulár, pričom je zrejmé aj z výpovede
žalovaného, že význam obsahu formulára, ktorý podpísal mu nebol zrejmý. Vzhľadom na takto
predformulovaný obsah a okolnosti podpisu dohody možno mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o
skutočný prejav vôle žalovaného v 1. rade uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach
so žalobcom.

V zmysle § 558 možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní
vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, keď
dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre
právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznania spomenuté

právne následky.

Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na výpoveď žalovaného o tom, že nebol poučený o tom, že
pohľadávka, ktorú má uznať, bola v čase podpisu čiastočne premlčaná, súd dospel k záveru, že
prehlásenie žalovaného o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak, ako bolo vykonané

v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 12.9.2011 nezakladá právny
následok uznania premlčaného dlhu tak, ako to vyžaduje citované ustanovenie § 558 Občianskeho
zákonníka.

Postup žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, pretože podpisom takejto formulárovej dohody žalovaný

v 1. rade ako spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie dohodnuté v pôvodnej zmluve v rozpore s
ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Je nelogické,
aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení
premlčacej doby. Ide o znevýhodnenie spotrebiteľa výlučne v prospech dodávateľa, predložením vopred

pripraveného tlačiva na podpis spotrebiteľovi.

Uznanie záväzku žalovanými bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako
Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp.

jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď
nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť
takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej
strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k
akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo

všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných
praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v
rovine súkromného práva.

Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady
a EP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľpodpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej Smernice (čl. 5
a9)onekalúobchodnúpraktikuaneodbornústarostlivosťdodávateľavzáujmevyššejkvalityživotaľudí.

V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Konaním v rozpore s dobrými mravmi na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. (účinný

v čase podpisu dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku) sa rozumie najmä konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu
spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť,
vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane
spotrebiteľa).

U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o
nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)

podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového

kalendára a uznaní záväzku zo dňa 2.9.2011, ktorú podpísal žalovaný v 1. rade, súd hodnotí ako
nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to
nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie
naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu žalovaným v 1. rade, súd považuje za právne neúčinné,
pretože žalovaný nemal vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do dohody

o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav
vôle žalovaného uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom. Z uvedeného
je zrejmé, že pri dostatku informácii by žalovaný v 1. rade uvedenú dohodu spojenú s uznaním dlhu
nepodpísal. Žalobca v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti žalovaného v 1. rade nepoučil
o následkoch podpisu dohody a uznania. Sám iniciatívne vyhľadal žalovaného v 1. rade, pričom tento

v dobrej viere a snahe uhradiť dlh v splátkach, podpísali formulár, obsah ktorého mu nebol úplne
zrejmý. Žalovaného vyhľadal v mieste jeho trvalého bydliska, ako to vyplynulo z jeho výpovede. V
dôsledku takéhoto konania mohol byť žalovaný konfrontovaný rodinnými príslušníkmi alebo aj blízkymi
spolubývajúcimi a aj pôsobenie tohto prostredia mohlo ovplyvniť žalovaného v jeho správaní, výsledkom
ktorého bolo podpísanie formulárovej predtlače uznania dlhu a uzatvorenia splátkového kalendára

s cieľom čo najskoršieho odchodu pracovníka žalobcu a nevyvolávania akýchkoľvek domnienok v
súvislosti s jeho zotrvaním v domácom prostredí žalovaného v 1. rade, ktorý úkon pod vplyvom
uvedených faktorov mohol byť žalovaným vykonaný bez náležitého oboznámenia sa s jednotlivými
ustanoveniami dohody, a tak v konečnom dôsledku k jeho zaviazaniu sa k ďalším povinnostiam a
súčasne vyvolaniu právnych následkov vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov, ako je napr.

predĺženie premlčacej doby na uplatnenie práva žalobcu, o ktorých žalovaný nemal vedomosť.

Zo samotného znenia dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je zrejmé, že sa jedná
o formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanej strane vo forme povoleniasplátok dlhu, no jeho skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty
na uplatnenie žalobného nároku. Zo samotného textu predmetnej dohody vyplýva, že ide o formulár,
ktorý žalobca používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov a údaje o dlžníkoch sú následne do

formulára dopisované rukou. Ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj
záväzok, ale aby dosiahol možnosť uhrádzať svoj dlh v splátkach. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný
žalobcom, nie však žalovanými ako spotrebiteľmi, ktorý obsah formulára nemôže nijako ovplyvniť.

Celé toto konanie vrátane zabezpečenia uznania záväzku možno potom hodnotiť ako konanie

prinajmenšom špekulatívne s cieľom zabezpečenia exekučného titulu a následného vedenia exekúcie
voči žalovanému v 1. rade na pohľadávku, ktorá síce je tvorená dlžnou istinou ku dňu postúpenia, no
príslušenstvom pohľadávky spočívajúcom jednak v úrokoch z omeškania za niekoľko rokov omeškania,
ako aj v trovách konania, a to najmä trovách právneho zastúpenia, ktorá suma môže v konečnom
dôsledku niekoľkonásobne prevýšiť dlžnú sumu, ktorú v konečnom dôsledku bude musieť žalovaný
uhradiť.

Ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu
o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon a
prípadne ešte aj pristúpenie k záväzku podľa § 533 OZ. Takto vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa
prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom.

Je možné konštatovať, že ide o nekalú praktiku zo strany žalobcu, ak pri dohodách o uzavretí
splátkového kalendára navádza vo formulároch dlžníka k uznaniu premlčaného dlhu. Naviac vyhlásenie
o tom, že ide o premlčaný dlh a rovnako o jeho následkoch bolo žalobcom dopredu pripraveným textom
v podobe formulára, ktorý bol vytlačený drobným písmom. Text vyhlásenia o premlčanom dlhu splýva

a stráca sa v ďalšom texte formulára, čo spôsobuje, že bežný priemerne informovaný spotrebiteľ si
ho nemusí všimnúť, prehliadne ho a neprečíta si ho. Aj v prípade, že by uvedený text prečítal a
nemá právnické vzdelanie, ťažko možno predpokladať, že by si mohol byť vedomý právnych dôsledkov
uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby.

Keďže súd zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 12.9.2011, vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku,
lebo pri uzavretí predmetnej dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti, tak ako sa
nimi súd zaoberal a uviedol vyššie a ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, teda absolútne
neplatný, súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu.

Vo výroku rozsudku, ktorý ukladá povinnosť dlžníkovi i ručiteľovi zaplatiť žalovanú pohľadávku tomu
istému veriteľovi, u každého z nich však zo samostatného právneho dôvodu, treba jasne vyjadriť okrem
inéhoajpovahuzáväzku,najmäzhľadiskatoho,čisúdlžníkaručiteľpovinníplniťkaždýcelúpohľadávku
a či splnením pohľadávky jedným z nich zanikne povinnosť druhého (R 2/1975).

Pri uvedenej formulácii nezakladá súdne rozhodnutie v rozpore s hmotnoprávnym základom veci dva
samostatné výroky o povinnosti dlžníka a ručiteľa zaplatiť veriteľovi rovnakú sumu s príslušenstvom.
Súčasne je pre úplnosť vyjadrenia hmotnoprávnych vzťahov medzi účastníkmi konania potrebné, aby
súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že určitú sumu, ktorú vo výroku prisúdil spolu s príslušenstvom,

je jeden zo žalovaných povinný zaplatiť ako dlžník veriteľa a druhý ako ručiteľ dlžníka. Nie je totiž
vhodné, aby výrok rozsudku obsahoval také skutočnosti, ktoré svojou povahou patria do odôvodnenia
rozhodnutia.

Súd preto žalovaného v 2. rade ako ručiteľa podľa dohody o ručení zo dňa 22.4.2005 zaviazal na plnenie

v súlade s § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný v 1. rade ako dlžník po výzve veriteľa
dlh, za ktorý ručiteľ zodpovedal, nesplnil.

Pokiaľ ide o tvrdenie vedľajšieho účastníka, že došlo k odstúpeniu od úverovej zmluvy, táto skutočnosť z
vykonaného dokazovania nevyplynula. Súd požiadal o vyjadrenie aj pôvodného veriteľa, pričom tento v

podaní zo dňa 13.5.2014 uviedol, že sám ani nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. K mimoriadnemu
zosplatneniu došlo až listom žalobcu zo dňa 26.4.2011, z jeho obsahu však nevyplynulo, že by išlo o
odstúpenie od úverovej zmluvy.Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §

166 sa nepoužije.

S poukazom na vyššie uvedené súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.