Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. marec 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/68/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715214283
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6715214283.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov

senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.
r. o., Pajštúnska5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava proti žalovanej: U. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX P., o
zaplatenie 352,90 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.
k. 8C/366/2015 - 42 zo dňa 12. 10. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi 58,21 Eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 03. 11. 2012 do zaplatenia,

do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V ostatnej zamietajúcej časti druhého výroku a prvého výroku sa rozsudku súdu prvej inštancie n
e d o t ý k a .

III. Žalobcovi proti žalovanej p r i z n á v a nárok na zaplatenie náhrady trov prvoinštančného a
odvolacieho konania v rozsahu 52,52 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 109,33

eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 03. 11. 2012 do zaplatenia a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol. Žalovanej priznal nárok na
náhradu trov konania vo výške 37,02 %. Rozhodol tak po zistení, že nárok žalobcu bol len čiastočne
dôvodný. Súd mal za to, že v danom prípade išlo o spotrebiteľský úver, ktorý v danom prípade bolo
potrebné považovať podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov,
pretože neobsahoval náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa). Po zistení výšky pôžičky a
zohľadnení splátok dospel k záveru, že dôvodnou na zaplatenie pre žalobcu bola len suma 109,33 eur

spolu s príslušenstvom. Žalovanej ako úspešnejšej účastníčke konania priznal v danom prípade nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 37,02 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Odvolanie podal proti zamietajúcemu
výroku, v ktorom žalobcovi nebolo priznaná suma 58,21 eur, ako aj proti výroku o trovách
prvostupňového konania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie.
Nenapadol teda prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj časť výroku zamietajúceho, kde bol

zamietnutý nárok žalobcu z dôvodu posúdenia úveru ako bezúročného a bez poplatkov. Poukázal však
na nesprávny matematický výpočet v tom, že sumu 58,21 eur súd ako akontáciu započítal do sumy
na úhradu pôžičky, čo však v danom prípade v zmysle všeobecných obchodných podmienok nebolo
možné. Žiadal preto v zamietajúcom výroku rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že v tejto častibude žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi 58,21 eur s príslušenstvom a súčasne požadoval aj náhradu
trov celého konania podľa pomeru úspechu v danej veci.

3. Žalovaná sa na odvolanie žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP - Civilný sporový poriadok)
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ustanovenia

§ 388 CSP zmenil.

5. Z obsahu podaného odvolania žalobcu vyplýva, že podaným odvolaním nenapadol rozsudok súdu
prvej inštancie v prvom výroku, ktorým žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 109,33 eur
s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 03. 11. 2012 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Podaným odvolaním žalobca napadol len druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým

súd v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol v spojení s tretím výrokom o náhrade trov konania.
V zamietajúcom výroku pritom napadol len zamietajúcu časť, ktorá sa dotýkala sumy 58,21 eur, ktorá
žalobcovi súdom prvej inštancie nebola priznaná. Žalobca nenapadol správnosť rozsudku súdu prvej
inštancie v zamietajúcej časti a to pokiaľ súd dospel k záveru, že poskytnutý úver bol bezúročný a bez
poplatkov a preto tieto nároky nebolo možné žalobcovi priznať. Namietal však len nesprávne právne

posúdenie veci ohľadne sumy 58,21 eur, ako aj nesprávnosť matematického výpočtu, keď táto suma
ako zaplatená akontácia bola pri výpočte zohľadnená ako splátka na pôžičku, čo v danom prípade na
základe všeobecných obchodných podmienok právne nebolo možné.

6. V zmysle ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP je odvolací rozsahom odvolania a dôvodmi

podaného odvolania viazaný. Odvolacím návrhom podľa § 381 CSP sa rozumie hlavne petit odvolania,
teda kvalitatívna stránka viazanosti odvolacieho súdu petitom. Kvantitatívnou stránkou odvolania je
odvolací súd zásadne viazaný s výnimkami podľa § 372 CSP - odvolacím návrhom, teda spôsobom a
formou rozhodnutia navrhovaného odvolateľom súd viazaný nie je.

7. Z odvolania bolo nesporné, že prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie v danej veci napadnutý
nebol, ale napadnutý bol len druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti aj to len v
časti rozsahu zamietnutia žaloby ohľadne sumy 58,21 eur, ktorú možno samostatne posudzovať, pričom
žalobca nenapadol zamietajúcu časť rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou neboli žalobcovi priznané
úroky a poplatky z poskytnutej pôžičky z dôvodu, že súd prvej inštancie mal za to, že túto bolo potrebné

považovať za bezúročnú a bez poplatkov. V prípade uznania správnosti dôvodov podaného odvolania
v namietanom rozsahu mal za to, že v prípade úspechu sa to dotkne aj výroku o trovách konania v
percentuálnom vyhodnotení, preto napadol žalobca aj výrok o trovách prvostupňového konania.

8. Na základe vyššie uvedeného mal teda krajský súd za to, že prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie

nebol odvolaním dotknutý a nebol odvolaním dotknutý ani zamietajúci výrok v časti nad sumu 58,21 eur.
Podané odvolanie sa teda dotýkalo len sumy 58,21 eur a výroku o trovách prvostupňového konania.
V uvedenom rozsahu preto krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie preskúmal. Krajský súd v tejto
súvislosti posudzoval dôvodnosť podaného odvolania vo vzťahu k napadnutej časti výroku rozsudku
súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že súd prvej inštancie danú vec nesprávne právne posúdil, keď

sumu 58,21 eur označenú ako akontácia započítal ako splátku dlhu na pôžičku.

9. Vzhľadom na uvedenú okolnosť sa preto krajský súd musel zaoberať otázkou, či v danom prípade
existuje právny dôvod na postup podľa § 385 ods. 1 CSP, teda na nariadenie pojednávania. Podľa §
385 ods. 1 CSP totiž na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

10. V tejto konkrétnej veci dospel krajský súd k záveru, že nariadenie pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné.

11. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca k podanej žalobe pripojil všetky právne významné
podklady majúce vzťah k predmetu sporu a to zmluvu o pôžičke, všeobecné podmienky k zmluve o
pôžičke, ale aj žalobnú upomienku, ktorou bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy s tým, že
žalobca súčasne preukázal, že túto žalovaná aj riadnym spôsobom prevzala. Na túto žalovaná vôbecnereagovala, pričom žalobca pripojil aj prehľad splátok a úhrad, ktoré sa dotýkali predmetnej zmluvy
o pôžičke a konkrétne žalovanej. Je potrebné poukázať na to, že v danej veci súd prvej inštancie na
deň 09. 03. 2016 nariadil pojednávanie s tým, že predvolal na toto pojednávanie strany sporu a teda

aj žalovanú, ktorej bolo doručené jednak predvolanie, ako aj opis žaloby a súčasne výzva k tomu,
aby sa k tejto vyjadrila s tým, že ak nárok neuznáva uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na
svoju obranu a pripojila k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva, označila dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Toto žalovaná prevzala dňa 05. 02. 2016, teda v dostatočnom časovom predstihu k
termínu pojednávania. Žiadne vyjadrenie dotýkajúce sa predmetu sporu vo vzťahu k súdu prvej inštancie

pritom neurobila. Vzhľadom na procesné okolnosti, teda zmenu procesnej strany na strane žalobcu,
bol nariadený termín pojednávania zrušený. Po procesných úkonoch súdu prvej inštancie tento nariadil
ďalšie pojednávanie na 12. 10. 2016, ktorý termín pojednávania žalovaná vzala na vedomie, pretože
predvolanie na pojednávanie súdu prvej inštancie prevzala dňa 30. 08. 2016. Do termínu pojednávania
neurobila žiadny procesný úkon, ktorým by spochybňovala uplatňovaný nárok zo strany žalobcu, pričom
ani nariadeného pojednávania, na ktorom bolo vyhlásené súdne rozhodnutie, ktoré je predmetom

odvolacieho konania sa bez ospravedlnenia nezúčastnila.

12. Súd prvej inštancie správne konal na vyššie uvedenom pojednávaní bez účasti žalovanej. Je
nesporné, že súd prvej inštancie posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľský a
vzhľadom na to žalovanej ako spotrebiteľke poskytoval právnu ochranu v zmysle ustanovení § 52 a nasl.

zákona č. 40/1964 Z. z. - OZ, dotýkajúce sa spotrebiteľských právnych vzťahov, ako aj ochranu podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. a to § 9 ods. 2 písm. l) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.
z.. Spojením vyššie uvedených zákonných ustanovení totiž súd mal za to, že poskytnutú pôžičku treba
považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Toto v rámci podaného odvolania nenamietal ani žalobca.

13. Žalobca však v podanom odvolaní mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil
sumu 58,21 eur, keď túto započítal na splátku pôžičky. Krajský súd má za to, po preskúmaní veci, že
takýto postup zo strany súdu prvej inštancie nebol správny. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na
zmluvu o pôžičke, ktorá je pripojená v spise, ale aj na podmienky k zmluve o pôžičke, v ktorých sú
definície a výkladové pravidlá. V bode 1.1 definícií je uvedené, že kúpna cena znamená kúpnu cenu

tovaru zníženú o akontáciu. Ďalej je uvedené, že akontácia znamená časť kúpnej ceny tovaru zaplatenú
klientom ako kupujúcim. V bode 3.3 výkladových pravidiel je uvedené, že ak sa klient rozhodne zaplatiť
akontáciu, zaplatí akontáciu sprostredkovateľovi pri nákupe tovaru. Ďalšie splátky vykonáva klient v
súlade s ustanovením čl. 6 Všeobecných obchodných podmienok.

14. Z tejto súvislosti i z obsahu spisu a pripojených podkladov je nepochybné, že kúpna cena v danom
prípade televízora J. predstavovala 459 eur. Akontácia z tejto sumy bola 58,21 eur. Po odpočítaní tejto
sumy pôžička ako finančné plnenie predstavovala čistú sumu 400,79 eur. Vo všeobecných obchodných
podmienkachpritombolouvedenévbode1.1,žecelkovásumapôžičkyznamenásúčetvšetkýchsplátok
dohodnutých medzi klientom a spoločnosťou v zmluve, pričom celkové náklady spotrebiteľa znamenajú

výšku celkových nákladov spotrebiteľa spojených s ponúkanou pôžičkou. Toto bolo vyjadrené aj v
zmluve o pôžičke tak, že finančné plnenie pôžičky predstavovala sumu 400,71 eur, pričom celkové
náklady spotrebiteľa predstavovali 123,01 eur. Celková suma pôžičky tak predstavovala 523,81 eur
rozpočítaná na 12 splátok po 43,65 eur. Z vyššie uvedeného je nesporné, a to jednak zo zmluvy o
pôžičke, výkladových pravidiel ku zmluve o pôžičke ako aj zo všeobecných obchodných podmienok, že

akontácia vo výške 58,21 eur predstavuje samostatnú položku, preto ktorá v danom prípade bola platená
spotrebiteľom sprostredkovateľovi, pričom ďalšie splátky mal klient splácať podľa bodu 6 všeobecných
obchodných podmienok. Suma 58,21 eur tak bola v zmluve určená pre konkrétneho sprostredkovateľa.
Z uvedeného právneho posúdenia teda vyplýva, že nemohla byť zahrnutá na splátku pôžičky, pretože
mala úplne iný právny režim. Z pripojeného prehľadu splátok a úhrad na č. l. 7 spisu nesporne vyplýva,

že suma 58,21 eur bola zaplatená dňa 19. 12. 2011, teda v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke a bola
stále vedená ako akontácia, pričom splátky na pôžičku vo výške 43,65 eur boli vedené osobitne ako
splátky na pôžičku.

15. Súd prvej inštancie, ak uzatvorenú zmluvu o pôžičke považoval za bezúročnú a bez poplatkov,

správne vychádzal zo zmluvy o pôžičke a v nej uvedenej sumy 400,79 eur, teda sumy po odpočítaní
123,01 eur, ktorá predstavovala celkové náklady spotrebiteľa na poskytnutú zmluvu o pôžičke, kde
boli zahrnuté aj úroky a poplatky. Je pritom nesporné, že žalovaná na splátkach zaplatila právnemu
predchodcovi žalobcu sumu 233,25 eur. Potom matematicky ešte zostávalo zaplatiť žalobcovi 167,24eur do sumy 400,79 eur, teda poskytnutej pôžičky. Súd prvej inštancie však matematicky nesprávne
postupoval, keď: zaviazal žalovanú na zaplatenie žalobcovi len sumy 109,33 eur, pričom do splátky na
pôžičku zaradil aj sumu 58,21 eur, ktorá predstavovala akontáciu, teda sumu, ktorá však podliehala

inému právnemu režimu ako splátka na dohodnutú pôžičku. Uvedená okolnosť bola preto dôvodom pre
zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti ohľadom 58,21 eur. Aj vzhľadom na vyššie
uvedené mal preto krajský súd za to, že v danom prípade nebol dôvod na postup podľa § 385 ods. 1 CSP,
teda pre nariadenie pojednávania, pretože všetky podklady zo strany žalobcu k uplatnenej pohľadávke
bolidospisupripojené.Žalovanánapriekvýzvesúduprvejinštancie,ktorejboladoručenájednakpodaná

žaloba, ale zo strany právneho predchodcu žalobcu aj výzva na zaplatenie dlžnej sumy, túto vo vzťahu
k právnemu predchodcovi žalobcu vôbec nerozporovala, nereagovala ani na výzvu súdu, aby sa k
podanej žalobe vyjadrila, čo neurobila do prvého termínu pojednávania, ktorý riadnym spôsobom vzala
na vedomie, ale ani do druhého termínu pojednávania, ktorý taktiež vzala na vedomie a o ktorom včas
vedela. V tomto smere žalovaná nenavrhla žiadne dôkazy na svoju obranu, nerozporovala uplatnenú
pohľadávku a nemala konkrétne námietky proti uplatnenej pohľadávke zo strany žalobcu.

16. Krajský súd mal preto za to, že v danej veci išlo o skutkové okolnosti, ktoré medzi stranami neboli
sporné a právna otázka sa nevyznačovala osobitnou zložitosťou, o ktorej by bolo potrebné uskutočniť
ústne pojednávanie v danej veci. Mal teda za to, že v danej veci neuskutočnenie ústneho pojednávania
nespôsobuje ujmu v zmysle požiadavok čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

17. Aj keď ustanovenie § 385 ods. 1 CSP upravuje určitý procesný postup ohľadne nariadenia
pojednávania, tak krajský súd má za to, že je vždy na súde, aby zvážil intenzitu porušenia zákona
v konkrétnom prípade. Stabilitu práva a právnu istotu jednotlivca (princíp legitímnych očakávaní) a v

konečnom dôsledku aj miera dôvery u osôb v právo, či v inštitúcie právneho štátu ovplyvňuje najmä
to, ako súd pristupuje k výkladu právnych noriem, pričom pri výklade noriem jednoduchého práva musí
prevážiť princíp materiálneho právneho štátu nad prepätým formalizmom. V spojení vyššie uvedeného
a čl. 3 ods. 1 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku mal krajský
súd za to, že v danej konkrétnej veci nebol dôvod na nariadenie pojednávania, pretože aj vzhľadom

na postoj žalovanej k predmetu sporu bolo zrejmé, že nariadením pojednávania v danej veci nebudú
porušené práva žalovanej v takom rozsahu, že by išlo o porušenie práva na spravodlivý proces. Z
vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku
krajského súdu.

18. Podaným odvolaním zo strany žalobcu bol napadnutý aj výrok o trovách konania, preto rozhodnutím
krajský súd zmenil aj pomer úspechu vo veci tak, že priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho a
prvostupňového konania v rozsahu 52, 52 %. Postupoval tak v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

19. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).