Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Tos/123/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6316010285
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6316010285.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov
JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Jána Deáka prejednal na neverejnom zasadnutí konanom 22.11.2016
sťažnosť obvinenej T. Q. proti uzneseniu Okresného súdu Brezno zo 14.11.2016, sp. zn. 1T/121/2016
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obvinenej T. Q., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Vyššie označeným uznesením okresný súd na neverejnom zasadnutí konanom v zmysle § 238 ods. 3
Tr. por., podľa § 79 ods. 2, 3 Tr. por. po výsluchu zamietol žiadosť obvinenej T. Q., ktorou sa domáhala
prepustenia z väzby na slobodu. Podľa § 80 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. neprijal jej písomný sľub a jej
väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice podala obvinená sťažnosť, ktorú následne
odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu. Argumentovala v podstate tým, že pre vzatie do väzby
musia existovať predpoklady, a to dôvodnosť obvinenia a dôvodnosť väzby. Má za to, že v posudzovanej
veci neexistuje žiadny procesne spôsobilý dôkaz, na podklade ktorého by bolo možné hovoriť o
dôvodnompodozrení,žeskutkyuvedenévbode1až3obžalobysastali,resp.žeichspáchalaobvinená.

V ďalšom poukázala na to, že väzba je výnimočným opatrením, ktorý má byť vnímaný ako prostriedok
ultima ratio. Nariadenie väzby by sa malo využívať len v absolútne nevyhnutných prípadoch a túto treba
nahradiť inými inštitútmi spolu s primeranými povinnosťami a obmedzeniami.

Z týchto dôvodov navrhla, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a rozhodol vo veci tak, že ju
prepustí z väzby na slobodu, prípadne nahradí väzbu písomným sľubom, alebo dohľadom probačného

a mediačného úradníka.

Krajskýsúdnapodkladesťažnostipodľa§192ods.1Tr.por.preskúmalsprávnosťvýrokovnapadnutého
uznesenia ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a zistil, že okresný súd - na rozdiel od obhajoby,
postupoval v súlade so zákonom, keď naďalej obmedzil osobnú slobodu obvinenej. Okresný súd totiž
v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Tr. por., v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne a zrozumiteľne

uviedol všetky skutočnosti, ktoré považoval za dokázané, dôkazy, o ktoré svoje skutkové zistenia
oprel, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých
základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti. Vzhľadom k tomu,
že odôvodnenie sťažovateľom napadnutého uznesenia spĺňa parametre dostatočného a zákonného
odôvodnenia, krajský súd na závery okresného súdu len odkazuje, keďže sa s nimi v celom rozsahu
stotožnil a tieto si osvojil.Z doposiaľ vykonaného dokazovania totiž vyplynulo až kvalifikované podozrenie, že obvinená sa
skutočne dopustila úmyselného zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm.
a) Tr. zák. a iné spôsobom ako je uvedený v bodoch 1 až 3 podanej obžaloby, čo dokumentuje splnenie

základnej materiálnej podmienky na jej väzbu. Zo spisového materiálu, ktorý sa viaže k osobe obvinenej,
je zrejmá povaha, spoločenská nebezpečnosť i rozsah protispoločenského konania.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu, v súčasnom súdnom štádiu trestného stíhania, je dôvodná obava,
že ponechaním obvinenej na slobode, vzhľadom na charakter trestnej činnosti, je dôvodná obava, že by

konala spôsobom, ktorý predpokladá ustanovenie § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., pre ktorý bola oprávnene
obmedzená jej osobná sloboda uznesením Okresného súdu Brezno z 29.06.2016, sp. zn. 0Tp/34/2016v
spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26.07.2016, sp. zn. 5Tpo/42/2016.

Od ostatného rozhodnutia, týkajúceho sa väzby, podľa zistenia krajského súdu nedošlo k žiadnym
zásadným zmenám a dôvody väzby u obvinenej naďalej trvajú v takej intenzite, že v tomto štádiu

trestného konania nie je možné ju nahradiť substitučnými inštitútmi, ktorých použitie sa vehementne
dožadovala sťažovateľka. Z výpovedí poškodených, svedkov, konfrontácií, rekognícií a ďalších dôkazov
totiž vyplynulo dôvodné podozrenie, že obvinená voči poškodeným konala spôsobom, ako je uvedený
v bodoch 1 až 3 obžaloby.

Krajský súd tak tiež dospel k záveru, že naďalej pretrváva dôvodná obava, že obvinená v prípade
prepustenia na slobodu bude konať spôsobom predpokladaným ustanovením § 71 ods. 1 písm. c) Tr.
por. Za najprísnejší trestný čin obvinenej hrozí uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky až 8
rokov. Opäť treba zdôrazniť, že obvinená bola od roku 2005 doposiaľ 7-krát súdne trestaná, vždy pre
majetkovú trestnú činnosť, pričom 26.02.2015 bola podmienečne prepustená z výkonu 5-ročného trestu

odňatia slobody, a teda prejednávanej trestnej činnosti sa dopustila v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia.

Nakoniec konštatuje, že okresný súd správne neprijal písomný sľub obvinenej, ani nenahradil jej väzbu
dohľadom probačného a mediačného úradníka, keďže tieto substitučné inštitúty vzhľadom na charakter

trestnej činnosti a osobu obvinenej tiež nepovažoval za dostatočné.
Keďže sťažnosť obvinenej bola v celom rozsahu nedôvodná, krajský súd potom rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.