Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. marec 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/207/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116227229
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116227229.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcov: 1/ Q. Z., rod. K., nar.

X.X.XXXX, trvale bytom V. I. č. XXX, 2/ J. K., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. I. č. XXX, 3/ C. M.,
rod. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. I. č. XXX, všetci žalobcovia právne zastúpení JUDr. Ľuboslava
Bartová, advokát so sídlom Mariánske námestie 29/6, Žilina, IČO: 37 903 845, proti žalovanému: A. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. I., o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XXX v kat. úz. V. I., postavený
na pozemku R. parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 474 m2, ktorý je zapísaný na liste
vlastníctva č. XXX, vedený Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, pre kat. úz. V. I., do 30 dní od

právoplatnosti rozsudku bez bytovej náhrady.

II. Žalobkyni 1/, 2/ a 3/ proti žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 25.10.2016 zmenenou podaním zo dňa 7.3.2018 žalobkyne 1/ až 3/
domáhali sa vypratania nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. XXX v V. I., postavený na pozemku CKN
parc.č.XXXXzastavanéplochyanádvoriaovýmere474m2,ktorýjezapísanýnalistevlastníctvač.XXX
vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, pre kat. úz. V. I. do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku bez bytovej náhrady, a zároveň sa domáhali náhrady trov konania.

2. Návrh skutkovo odôvodnili tým, že podľa listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. V. I. sú podielové
spoluvlastníčky predmetnej nehnuteľnosti a vypratania sa dožadujú z titulu užívania nehnuteľnosti
žalovaným bez právneho dôvodu, keď zánikom manželstva žalovaného so žalobkyňou 1/ zaniklo dňom
26.7.2013 žalovanému právo bývania v rodinnom dome žalobcov. Žalovaný mal v rodinnom dome
len odvodené právo bývania, ktoré bolo časovo obmedzené po dobu trvania manželstva. Zánikom
manželstva zaniká aj právo bývania bývalého manžela, nevlastníka rodinného domu a od 27.7.2013

tak žalovaný býva v rodinnom dome žalobcov bez právneho dôvodu. Žalobkyňa 1/ poukázala na
správaniežalovaného,ktorýhocinemákrodinnémudomuprávobývania,užskoropäťrokovtentoobýva
samostatnú bytovú jednotku v prízemí rodinného domu v celom rozsahu bez obmedzenia, zneužíva
bývanie v dome, správa sa bezohľadne, arogantne. Na výdavkoch na dom a domácnosť sa nepodieľa
a neprispieva na ich úhradu.

3.Žalobkyňa1/až3/nesúhlasiastým,abyžalovanýďalejbývalvrodinnomdome,ktoréhosúvlastníkom

a žalovanému nesvedčí bytová náhrada. Pokiaľ by aj bytová náhrada prichádzala do úvahy, je nutné
zvážiť či s poukazom na existujúci skutkový stav by rozhodnutie o bytovej náhrade nebolo v rozpore s
dobrými mravmi práve na skutočnosť, že žalovaný majetok v ich vlastníctve poškodzuje, znehodnocuje
ho, nestará sa oň, len ho užíva.4. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu 1/, žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
produkovanými stranou sporu (žalobca 1/) a zistil nasledovný skutkový stav.

6. Žalobkyne 1/ až 3/ prostredníctvom právneho zástupcu zotrvali na skutkovej argumentácii v zmysle
svojich písomných podaní. Na doplnenie žalobkyňa 1/ uviedla, že žalovaný sa zadlžuje, má príjem z

dôchodku a je tiež nepochybné, že má vedených niekoľko exekúcií pre celkovú dlžnú sumu okolo 28
tisíc eur. Žalobkyňa 1/ si musela zobrať a dodnes spláca pôžičky na vyrovnanie dlhov spôsobených
žalovaným. Žalovaný nikde nepracuje, celý deň je doma, v dôsledku čoho je spotreba energií podstatne
vyššia než by ju mala ona sama. Žalovaný nijako neprispieva ani na výdavky v domácnosti a na nákup
vecí potrebných do domácností prispieva len sporadicky. Používa pritom všetky spotrebiče a veci v
domácnosti a o tieto sa tiež riadne nestará. Žalobkyňa 1/ pred podaním žaloby požiadala žalovaného,

aby sa z domu vysťahoval, uviedol, že má kde ísť a že sa odsťahuje, pričom keď sa tak nestalo,
písomne ho vyzvala na vysťahovanie, avšak bezvýsledne. Pokiaľ sa jedná o rekonštrukciu domu, na
ktorú poukazoval žalovaný, k žiadnej zásadnej rekonštrukcii nehnuteľnosti nedošlo. Ešte za trvania
manželstva sa vykonávalo plynové kúrenie a to z pôžičky, ktorá sa splácala zo spoločných prostriedkov
a aj túto pôžičku nevyplatil žalovaný v celom rozsahu a žalovaná musela doplácať nedoplatok tejto

pôžičky. Po rozvode vlastne k žiadnej zásadnej rekonštrukcii a ani k opravám, príspevku na opravy domu
zo strany žalovaného nikdy nedošlo.

7. Žalovaný s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že sa podieľal na rekonštrukcii domu a za trvania manželstva
si zobrali spoločne pôžičku. Nespráva sa agresívne a podieľa sa na úhradách a platí inkaso - plyn a

elektriku platí bývala manželka. Užíva len jednu izbu a v dome bývajú spolu aj so synom. Jeho zdravotný
stav je nepriaznivý, poberá invalidný dôchodok vo výške 486 eur a má vedené exekúcie a výkon zrážok
v splátkach 94 eur. V byte býva spolu so synom a bývalá manželka, ktorá chodí každé dva týždne
pracovne do zahraničia. Stravu, ako aj ostatné náklady si zabezpečuje zo svojich prostriedkov.

8. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX kat. úz. V. I., vedený Okresným úradom Žilina, katastrálnym
odborom, pre nehnuteľnosť dom súp. č. XXX na parc. č. XXXX je preukázaný právny vzťah k spornej
nehnuteľnosti a to žalobkyňa 1/ spoluvlastnícky podiel 3/8, titul nadobudnutia Darovacia zmluva č. V
XXXX/XX; žalobkyňa 2/ spoluvlastnícky podiel 1/4, titul nadobudnutia RI 576/74, D 422/90; žalobkyňa
3/ spoluvlastnícky podiel 3/8, titul nadobudnutia D 1561/91 (č.l. 8).

9. Z rozhodnutia Okresného súdu Žilina č.k. 15P 198/2012-21 zo dňa 12.7.2013 je preukázané,
že manželstvo žalobkyne 1/ a žalovaného uzavreté dňa 26.4.1980, bolo rozvedené a rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 26.7.2013.

10. Z výpisu Sociálnej poisťovne Bratislava je nesporné, že žalovanému sú vykonávané zrážky 93,63
eur z invalidného dôchodku ( priznaného vo výške 479 eur mesačne) na základe exekučných príkazov
vydaných dňa 2.6.2012,7.2.2014, 17.6.2014, 9.7.2014, 30.9.2014, 23.9.2015 (čl. 45).

11. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

12. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v citovanom ustanovení
vlastníkom proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva. Ochrana vlastníckeho

práva je zaručená tak Ústavou Slovenskej republiky čl. 20, ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k
Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z oboch dokumentov vyplýva, že
obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a na základe zákona.

13. Právny poriadok výslovne neupravuje postavenie toho, kto trvalo uspokojuje bytové potreby bývaním

v dome z titulu existencie rodinnoprávneho vzťahu s vlastníkom domu; výslovne nie sú upravené ani
právne následky zániku rodinnoprávneho vzťahu na práva a povinnosti odvodeného užívateľa bytu v
tomto dome.14. Manžel, ktorý za trvania manželstva užíva byt v dome, ktorého vlastníkom (spoluvlastníkom) je druhý
z manželov, odvodzuje svoje právo bývania od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu a na tomto základe
má manžel - nevlastník právo bývať so svojim manželom. Rozvodom manželstva uvedený právny dôvod

bývania zaniká a manžel (vlastník) sa môže domáhať vypratania. Nárok na bytovú náhradu rozvedeného
manžela nie je v Občianskom zákonníku výslovne upravený, to však neznamená, že rozvedenému
manželovi v takom prípade bytová náhrada nepatrí.

15. V konaní je nesporné, že dom, ktorý sa má vypratať jeho vlastníkmi sú žalobkyne 1/ až 3/ a

rozvodom manželstva právny dôvod bývania žalovanému v dome, ktorého spoluvlastníkom počas
trvania manželstva bola žalobkyňa 1/ (druhý z manželov) zaniká a žalobkyne 1/ až 3/ domáhajú sa
vypratania domu podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právo užívať vec, ktorá patrí vlastníkovi,
prislúcha pri podielovom spoluvlastníctve všetkým spoluvlastníkom spoločne a mierou oprávnení
každého z nich je jeho spoluvlastnícky podiel. Ak je užívanie spoločnej nehnuteľnosti hospodárením
so spoločnou vecou, rozhodujú o ňom spoluvlastníci. Je zrejmé, že vzťahy medzi stranami sporu sú

dlhodobo narušené a žalovaný i napriek výzve proti vôli žalobkýň 1/ až 3/ naďalej užíva nehnuteľnosť.
Žalovaný nie je spoluvlastníkom vypratávanej nehnuteľnosti ani nositeľom iného samostatného práva
oprávňujúceho ho užívať predmetnú nehnuteľnosť; jeho užívanie má základ len v odvodenom práve
vyplývajúcom z už zaniknutého manželského vzťahu so žalobkyňou 1/. Teda len vlastník veci je v
medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a

nakladať s ním (§ 123 Občianskeho zákonníka).

16. V konaní sporný zostal nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorému rozvodom
manželstva zanikol právny dôvod užívania predmetnej nehnuteľnosti vo vlastníctve druhého manžela a
ktorý je preto povinný byt vypratať.

17. Rozhodujúce v danej veci bolo posúdenie, či povinnosť žalovaného vypratať nehnuteľnosť - dom
súp. č. 208, v ktorom doposiaľ býva aj po rozvode, má byť viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady
a či od žalobkýň 1/ až 3/ možno spravodlivo žiadať, aby ochrana ich vlastníckeho práva bola takto
podmienená. Súd v danej veci sa zaoberal tým či tu nie je dôvod pre odopretie bytovej náhrady

postupom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

18. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

19. Dobrými mravmi sa rozumie súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v
historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú uznávané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Dobré mravy sú meradlom
hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade

so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

20. Z hľadiska rozhodovacej činnosti súdu bolo potrebné odlíšiť situácie, keď niekto vykonáva právo k
cudzej veci z dôvodu, že vlastník veci to z nejakých dôvodov trpí, od prípadu, keď niekto vykonáva právo
k cudzej veci odvodené od existencie manželstva so (spolu)vlastníkom rodinného domu, ktorý právny

dôvod bývania zanikol rozvodom. Prvú situáciu je potrebné považovať za tzv. výprosu (precarium)
t.j. situáciu, že niekto vykonáva právo k cudzej veci preto, že to vlastník trpí a samozrejme dovtedy,
kým je to vlastník ochotný tolerovať. V takomto prípade sa užívanie cudzej veci nevlastníkom odvíja od
vôle vlastníka veci takýto stav znášať, avšak niet dôvodu z vecnoprávneho hľadiska z tejto okolnosti
nevlastníkom niečo viac dovodzovať. Nevlastník (žalovaný - rozvedený manžel) sa naďalej domnieval,

že takéto odvodené právo bývania v predmetnom dome mu naďalej existuje.

21. Súd pri úvahe, či vypratanie nehnuteľnosti slúžiacej žalovanému na bývanie má byť výnimočne
podmienené zabezpečením bytovej náhrady vychádzal zo zistení, že žalovanému právo bývania
vzniklo, trvalo a zaniklo v súvislosti s existenciou manželstva (spolu) vlastníka rodinného domu. Jedná

sa len o právo bývania, ktoré je len odvodené od (spolu) vlastníka rodinného domu a jeho vznik, trvanie a
zánik je závislý na vzniku, trvaní a zániku manželstva. Žalovanému ako bývalému manželovi žalobkyne
1/ odvodené právo bývania zaniklo právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode a teda od júla 2013 žalovaný
užíva byt v rodinnom dome bez právneho dôvodu.22. V prejednávanej veci sa tiež jedná o riešenie konfliktu dvoch práv a síce práva žalobkýň 1/ až 3/ ako
(spolu)vlastníka danej nehnuteľnosti a na druhej strane o obydlí žalovaného. Žalobkyne 1/ až 3/ zjavne

uprednostňujú svoje vlastnícke právo pred právom žalovaného na obydlie. Žalovaný svojím prístupom
a bez právneho dôvodu obmedzuje žalobkyne 1/ až 3/ v ich vlastníckych právach a bez právneho
dôvodu užíva cudziu vec. Žalovaný v konaní ani netvrdil, že uložením povinnosti vypratať uvedenú
domovú nehnuteľnosť by nemal možnosť si zabezpečiť iné bývanie; žalovaný v priebehu konania sa
vysťahovaniu z domu nebránil, udával len, že potrebuje čas. Súd je toho názoru, že štandardným

spôsobom správania sa osoby, ktorá vie o nutnosti zabezpečenia si bývania je určitá kumulácia zdrojov
a usporiadania si vlastných finančných a majetkových záležitostí tak, aby užíval svoj vlastný majetok.
Na tomto závere nemení nič ani dĺžka práva bývania bývalého manžela (žalovaného) v tomto dome.
Len vlastník nehnuteľnosti je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať
a nakladať s ním. Súd je toho názoru, že pokiaľ by žalovaný mal skutočný záujem o dosiahnutie
požadovanejistotybývania, jepotrebné,abysaoňuusilovalvsituácii,keďtobolomožnéaniespoliehať

sa na to, že doposiaľ takýto stav (spolu)vlastník domu znášal.

23. V rozhodnom čase od júla 2013 až doposiaľ v prípade užívania domu žalovaným bez zmluvného
vzťahu (nájomnej zmluvy) bolo rozhodujúce, že žalovaný po rozvode realizuje užívateľské oprávnenie
bez právneho dôvodu a bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez

toho,abysajehomajetokzmenšiloprostriedkyvynaloženévsúvislostisprávnymvzťahomzakladajúcim
právo užívať predmetnú nehnuteľnosť. Žeby sa medzi stranami sporu jednalo o bezplatné užívanie
predmetnej domovej nehnuteľnosti i potom, ako rozvodom jeho odvodené právo bývania zaniklo v
danom prípade nebolo ani len tvrdené. Vzťahy medzi stranami sporu súd posudzoval komplexne so
zreteľom na situáciu na oboch stranách (nielen osoby vykonávajúcej vlastnícke právo, ale aj osoby

dotknutej).

24. Tieto skutočnosti súd posúdil z hľadiska opodstatnenosti ochrany práva (spolu)vlastníka vlastniť
majetok a tieto vyššie uvádzané dôvody boli významnou okolnosťou, ktorú súd vzal do úvahy pri
rozhodovaní o návrhu. V danom prípade súd je toho názoru, že vypratanie rodinného domu, ktorý je vo

vlastníctve žalobkyne 1/ až 3/ a pri výkone vlastníckeho práva nemôže súd vlastníka domáhajúceho sa
vypratania svojho domu užívajúceho žalovaným bez právneho dôvodu obmedziť tak, že by žalovanému
uložil povinnosť vypratať rodinný dom až po zabezpečení bytovej náhrady; podmienenie vysťahovania
náhradným bývaním považoval súd za rozpor s dobrými mravmi.

25. Z uvedených dôvodov súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému
povinnosť vypratať danú nehnuteľnosť bez bytovej náhrady.
26. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
27. V citovanom ustanovení je zakotvené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem

upravujúcich náhradu trov konania. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliadal
na majetkové a osobné pomery žalovaného, preskúmal sociálnu situáciu žalovaného a zistil, že
žalovaný je poberateľom invalidného dôchodku, je nemajetný a nachádza sa v závažnej sociálnej
situácii; priznaním trov by mal existenčné problémy. Vyššie uvedenú sociálnu situáciu na strane
žalovaného hodnotil súd ako dôvod hodný osobitného zreteľa a dospel k záveru, že na druhej strane

nepriznaním požadovaných trov konania žalobkyni 1/ až 3/ nevznikne závažná majetková ani finančná
ujma. Preto súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa žalobkyni 1/ až 3/ proti žalovanému právo na
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručeniepodania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).