Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. marec 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10Csp/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717201559
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6717201559.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu

MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČ: 04355211,
proti žalovanej D. T. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. T. XXXX/XX, XXX XX O.-R., štátna občianka
SR, o zaplatenie 100,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 9.2.2017 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 6.2.2017, ktorou sa domáhal toho,
aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 100,- € spolu so zákonným úrokom z

omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100,- € od 28.2.2014 do zaplatenia, ako aj zmluvnú pokutu
vo výške 12,- €, a tiež nahradiť trovy súdneho konania.
Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že v dôsledku cezhraničnej fúzie zlúčením obchodnej spoločnosti
MINIHOTOVOST, a.s., IČ: 04355211, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na
európsku akciovú spoločnosť MINIHOTOVOST, SE (nástupnická spoločnosť) a obchodnej spoločnosti
MINIHOTOVOST, a.s. (zanikajúca spoločnosť), IČO: 35852453, prišlo k zlúčeniu nástupnickej
spoločnosti a zanikajúcej spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie

prešlo na nástupnickú spoločnosť.
Žalovaná sa prostredníctvom webovskej stránky www.minipozicka.sk
registrovala a požiadala žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100,- €, s tým, že pri registrácii uviedla
ako svoje údaje D. T., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX O.. Pri registrácii a odoslaním žiadosti
o poskytnutie úveru žalovaná zároveň potvrdila, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru a zároveň potvrdila, že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytla,
sú pravdivé a úplné. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXX zo dňa 22.1.2014

uzatvorenej podľa zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 100,- €, ktorý
sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28,- €, t.j.
zaplatiť celkovú čiastku 128,- € do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Vzhľadom na to, že žalovaná
neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, stal sa jej
dlh splatným, a to dňa 20.2.2014. Žalobca poukázal na znenie článku 18 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, podľa ktorého je veriteľ oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškania so splátkou

úveru, a to buď emailom alebo sms správou alebo písomne, pričom veriteľ je oprávnený požadovať od
spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3,-
€ za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovanú na úhradu jej záväzku prostredníctvom upomienok
zasielaných formou sms správ alebo emailov, na ktoré nereagovala a telefonicky sa s ňou nepodariloskontaktovať. Zaslané boli 4 upomienky, čím žalovanej vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi 12,- € za
zaslané upomienky. Dňa 19.9.2016 bola žalovanej zaslaná aj písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaná
ku dňu vyhotovenia žaloby neuhradila žalobcovi žiadnu platbu. Žalobca si v zmysle § 517 ods. 2 OZ a

nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. uplatnil aj zákonný úrok z omeškania voči žalovanej.

2. Súd prípisom zo dňa 5.4.2017 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby v lehote 7 dní od doručenia tejto
výzvy súdu písomne oznámili, či žalobca berie žalobu v časti uplatňovanej zmluvnej pokuty späť tak,
aby súd mohol vec bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti (§ 145 ods. 3 C.s.p.) rozhodnúť

o zvyšnej časti platobným rozkazom, keď zároveň v tejto výzve súd špecifikoval z akého dôvodu podľa
jeho názoru nie je možné tento konkrétny nárok žalobcovi priznať.
Dňa 19.4.2017 elektronickou formou bolo na súd doručené podanie žalobcu, v zmysle ktorého zobral
žalobu späť v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12,- €.

3. Na návrh vydal súd dňa 2.5.2017 platobný rozkaz č.k.10Csp/26/2017-21, ktorý bol žalovanej doručený

dňa 31.10.2017 prostredníctvom splnomocneného zástupcu, proti ktorému podala žalovaná odpor zo
dňa 31.10.2017, doručený tunajšiemu súdu dňa 31.10.2017, v ktorom okrem iného uviedla, že žalobcu
vôbec nepozná a nikdy s nim neuzavrela žiadnu zmluvu, ani žiadny spotrebiteľský úver č.XXXXXX u
nich neuzatvárala.

4. Tunajší súd uznesením zo dňa 28.11.2017 sp.zn.10Csp/26/2017-38 zrušil platobný rozkaz
č.k.10Csp/26/2017-21 zo dňa 2.5.2017 v celom rozsahu v súlade s ustanovením § 267 ods. 3 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), keďže proti predmetnému platobnému rozkazu podala žalovaná
v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením.

5. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 21.3.2018, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani právny
zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným elektronicky na tunajší súd dňa 21.2.2018 a
tiež ospravedlnil aj neúčasť žalobcu na tomto pojednávaní, pričom zároveň vyjadrili súhlas, aby sa súdne
konanie uskutočnilo v ich neprítomnosti. Na pojednávanie sa dostavila žalovaná, ktorá mala doručenie

predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd postupoval podľa § 180 C.s.p., vec na tomto
pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu.

6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložili strany
sporu v priebehu konania a to: Zmluvu o úvere zo dňa 22.1.2014 z č.l.6 vrátane Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru z č.l.7-8, náhľad z počítačovej obrazovky z počítačového programu žalobcu z č.l.46
a tiež sa oboznámil s prednesom žalovanej, pričom zistil tento skutkový stav.
Zo Zmluvy o úvere zo dňa 22.1.2014 súd zistil, že mala byť uzavretá medzi firmou MINIHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35852453 ako veriteľom a spotrebiteľom D. T., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX
XX O., s tým, že veriteľ sa na žiadosť spotrebiteľa zaviazal poskytnúť mu krátkodobý bezúčelový úver

najneskôr do 2 pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy odpísaním peňažnej čiastky zodpovedajúcej
výške úveru z účtu veriteľa špecifikovaného na webovskej stránke veriteľa www.minipozicka.sk v prospech účtu spotrebiteľa uvedeného v elektronickej žiadosti o poskytnutie
úveru vygenerovanej na webovskej stránke a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom vo výške 100,- €, t.j. zaplatiť celkovú

čiastku 128,- € do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej
hodnoty RPMN na poskytnutý úver platná ku dňu uzavretia zmluvy je vo výške 75,53 % a zároveň
zobral na vedomie, že výška RPMN je vo výške 2.290,09 %. Spotrebiteľ uzavretím zmluvy potvrdil,
že obdržal jeden jej rovnopis vo forme elektronického dokumentu vygenerovaného v užívateľskom
profile spotrebiteľa na webovskej stránke s možnosťou stiahnutia na pevný disk alebo iný nosič dát, a

zároveň uzavretím zmluvy spotrebiteľ vyhlásil, že súhlasí s obsahom zmluvy, bol pred uzavretím zmluvy
oboznámený s VPPÚ, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nemal k nim žiadne výhrady a zaviazal
sa ich dodržiavať.
Z náhľadu z počítačového programu žalobcu súd okrem iného zistil, že sa má týkať ako klienta D.
T., schválená pôžička do sumy 100,- € (mini), stav: klient nespláca, požičaná suma 100,- €, prijatá

suma 0,- €, počet podaných žiadostí 1, počet schválených pôžičiek 1, počet splatených pôžičiek 0,
očakávaná suma 591,281534 €, rozdiel 667,12 €, zoznam platieb klienta: dátum na výpise 23.1.2014,
dátum vytvorenia v systéme 23.1.2014 11:39, suma - 100,- €, variabilný symbol 765038345, účel platby
príkaz na úhradu (EB).Z prednesu žalovanej na pojednávaní súd okrem iného zistil, že keď jej prišiel papier zo súdu, že má
zaplatiťtých100,-€aďalšiestýmsúvisiacevýdavky,vôbecnevedelaočoide,pretožeonanikdyvživote
žiadnu pôžičku ani z banky, ani z nebankovky si nebrala. Tiež uviedla, že na tej zmluve bola adresa R.,

kde ona v živote nikdy nebývala a ani nevie presne kde to je. Celý život býva na ulici H. T.. Tiež na tej
zmluve bolo uvedené iba meno T., ale ona sa predtým volala E. a potom odkedy sa vydala používa meno
T. E., pričom od začiatku jej bolo povedané, že to musí vždy používať spolu, nie iba T.. Tiež pokiaľ ide o
tú adresu, jej na adresu bydliska nikdy nič neprišlo, nejaký papier od nich, pretože keby niečo prišlo, tak
by si to prevzala hneď, ako aj papiere zo súdu. Keď si to pozrela, tak sa išla spýtať na podateľňu súdu,

že prevzala asi niečo čo jej nepatrí, ale tam jej pani povedala, že keďže tam má uvedené rodné číslo,
tak sa musí proti tomu odvolať, čo aj urobila a išla sa hneď spýtať aj na políciu, či by v tom mohli začať
niečo konať, pretože pani na podateľni jej povedala, že by to mohlo byť zneužitie jej rodného čísla, ale
na polícii jej povedali, že je to už 2 roky staré a teda že oni v tom už konať nemôžu. Na otázku súdu, či
obdržala nejaké peňažné prostriedky v sume 100,- € na jej bankový účet, uviedla, že ona bankový účet
ani nemá, dakedy dávno mala vo VÚB, ale asi od roku 2009, keď sa zoznámila s terajším manželom,

tak si účet zrušila a majú už len jeden účet vedený v SLSP, ale ten je na manželovo meno, tam jej chodí
aj výplata. Na záver uviedla, že sa proti tomuto musí brániť, lebo teraz chcú 100,- €, ale môže sa stať,
že na budúce budú chcieť 1.000,- €. Ohľadne trov uviedla, že si žiadne neuplatňuje, pretože jej žiadne
nevznikli, keďže v deň pojednávania mala voľno resp. mala poobednú smenu. Žiadala, aby sa všetko
uviedlo na pravú mieru, aby to nemusela platiť, pretože bolo zneužité jej rodné číslo. Nevedela uviesť,

kto mohol zneužiť jej údaje, nemala vedomosť o tom, že by niekde dávala občiansky preukaz, i keď
nebolo tam uvedené ani číslo občianskeho preukazu na tej zmluve, jediný údaj, ktorý bol v poriadku,
bolo to rodné číslo.

7. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu 22.1.2014 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý
sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo
pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa
vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a

tohto paragrafu.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej

zákonom alebo na základe zákona.

8. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba nie je dôvodná.
Z vykonaného dokazovania nemal súd preukázané skutočnosti tvrdené žalobcom v žalobe, konkrétne,

že dňa 22.1.2014 mala byť elektronickou formou uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou zmluva o úvere, v zmysle ktorej mal byť veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi - žalovanej
úver vo výške 100,- € a žalovaná ako dlžník sa mala zaviazať vrátiť čiastku 128,- € najneskôr do 28
dní odo dňa poskytnutia úveru. Totiž žalovaná spochybnila tieto skutočnosti tvrdené žalobcom, keď
poukázala na to, že v predmetnej zmluve bolo nesprávne uvedené jej meno, konkrétne nebola použitá

plná forma jej mena, rovnako bolo uvedené nesprávne jej bydlisko, s tým, že na tejto adrese nikdy
nebývala, pričom súd z Registra obyvateľov SR zistil, že meno a priezvisko žalovanej jej D. T. E., avšak
v zmluve bolo použité len meno D. T., pričom jej rodné priezvisko je Y. a predchádzajúce priezvisko E.
a pokiaľ ide o adresu jej trvalého pobytu, tento má od 31.10.1990 stále na adrese H. T. XXXX/XX, O. -R.. Žalovaná uviedla, že muselo dôjsť k zneužitiu jej rodného čísla, ktorý bol ako jediný kompletný údaj
správny v predmetnej úverovej zmluve. Pritom zo strany žalobcu nebolo nijakým spôsobom preukázané,
že by k zneužitiu údajov nedošlo, s tým, že je dôvodné predpokladať, že uvedenie správneho bydliska

v predmetnej zmluve bolo vykonané pravdepodobne za účelom, aby sa žalovaná ani z prípadných
upomienok, ktoré mohli byť zasielané poštou nedozvedela resp. čo najneskôr dozvedela o tom, že
mala byť ňou uzavretá takáto zmluva. Žalobca zároveň nijakým relevantným spôsobom nepreukázal, že
zmluvu skutočne uzavrela práve žalovaná, s tým, že nie je možné vylúčiť zneužitie údaju rodného čísla,
ku ktorému môžu získať prístup rôzne osoby z rôznych zdrojov.

Okrem toho žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že reálne došlo k naplneniu predmetnej úverovej
zmluvy, t.j., že boli žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 100,- €, keď žalobca a to ani
napriek výzve súdu, nepreukázal, či vôbec resp. na aký účet mali byť predmetné peňažné prostriedky
prevedené resp. kto mal figurovať ako majiteľ takéhoto bankového účtu, prípadne kedy boli tieto
peňažné prostriedky na daný bankový účet prevedené právnym predchodcom žalobcu. V dôsledku
toho musel súd konštatovať, že ak zo strany právneho predchodcu žalobcu nebol splnený zmluvný

záväzok poskytnúť predmetné peňažné prostriedky v príslušnej výške v zmysle úverovej zmluvy,
ktorá mala byť uzavretá, nemohol vzniknúť ani protizáväzok vrátiť takéto peňažné prostriedky, ktoré
mali byť poskytnuté, prípadne aj s prislúchajúcim úrokom z úveru, resp. pokiaľ zo strany žalobcu
nebolo preukázané, že jeho právny predchodca vôbec nejaké peňažné prostriedky poskytol žalovanej
nemohol súd konštatovať ani to, že by na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu, hoci súd

zdôrazňuje, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej sumy z titulu zmluvy o úvere,
ktorá mala byť medzi stranami sporu uzavretá, čo však nepreukázal.
Nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam, súd žalobu
voči žalovanej v celom rozsahu zamietol.

9. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O trovách konania rozhodol súd analogicky v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového
poriadku. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovaná by mala nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Nakoľko si však žiadne trovy konania neuplatnila a ani zo súdneho spisu nevyplynulo,
že by jej nejaké trovy konania vznikli, súd rozhodol tak, že jej nárok na náhradu trov konania už v tomto
štádiu konania nepriznal. Súd totiž zastáva názor, že by bolo nehospodárne a neúčelné, aby súd v

takomto prípade v tomto rozhodnutí rozhodol, že žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % a následne by samostatným uznesením tunajšieho súdu bolo rozhodnuté, že sa
žalovanej priznáva nárok náhradu trov konania vo výške 0,- €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného

útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.