Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/57/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415202029
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415202029.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a
sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v exekučnej veci oprávneného
Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, proti povinnej R.
G., bytom D. E. č. XXX, o vymoženie sumy 18,- EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Kežmarok č.k. 5Er/125/2015 - 21 zo dňa 29. júna 2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie ako exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Dušana Sopka, Exekútorský úrad Poprad, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.
zn. EX 36/15-6. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na
podklade rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 2C/455/2010 zo dňa 21.09.2010.

Právny vzťah medzi oprávneným a povinnou vznikol na základe poistnej zmluvy č. 4021590560
zo dňa 28.10.2008. S odkazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, §
52 a nasl., zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 40, § 45 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa
4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993 (ďalej len „Smernica Rady“),

využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, preskúmal exekučný súd predložený exekučný titul
a ostatnú zmluvnú dokumentáciu medzi oprávneným a povinnou a dospel k záveru, že uzatvorená
poistná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou uzavretou medzi dodávateľom a spotrebiteľom podľa §
52 OZ, pričom jej obsah bol pre spotrebiteľa vopred daný. Rozhodcovská doložka obsiahnutá vo
Všeobecných poistných podmienkach je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, povinnej. Rozhodcovskú doložku

si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným
obchodným podmienkam. Rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému
konaniu a znemožňuje možnosť voľby dosiahnuť rozhodovanie prípadného sporu štátnym súdom.
Neprijateľná zmluvná podmienka sa tak prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto
zmluvnej podmienky odporuje dobrým mravom. Neplatná rozhodcovská doložka má za následok

nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, ktorý vo veci vydal rozhodcovský rozsudok. Exekučný súd
preto konštatoval nedostatok materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu, čím bol daný
jeho rozpor so zákonom. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to proti všetkým jeho výrokom.
Uviedol, že napadnuté uznesenie je nezákonné z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/

zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, v znení účinnom v čase podania opravného
prostriedku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštanciena ďalšie konanie. Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané sudcom, ale vyšším
súdnym úradníkom, čo je v rozpore so zákonom aj s Ústavou Slovenskej republiky, keďže vyšší súdny
úradník nemá zo zákona dané oprávnenie vykonávať vo veci dokazovanie, čím došlo k porušeniu práva

oprávnenéhonakonaniepredzákonnýmsudcom.Konštatovaniaazáveryexekučnéhosúduvovzťahuk
vysloveniu neplatnosti a neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nemajú žiadnu oporu v skutkovom stave
konkrétneho prípadu a ani v právnom poriadku Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí
nevysporiadal s jeho tvrdeniami a tie primerane právne neodôvodnil. Zdôraznil, že rozhodcovská
doložka nie je v rozpore so zákonom, nie je neprijateľnou podmienkou, keďže ide o individuálne, platne

dojednanú zmluvnú podmienku. Poukázal na to, že došlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej
doložky vzhľadom na tzv. Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve, v zmysle ktorých povinná
podpísala súhlas s rozhodcovskou doložkou, ktorá stanovila povinnosť poistníka, povinnej, podrobiť
sa v prípade sporu z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti rozhodcovskému konaniu podľa XV.
časti týchto všeobecných poistných podmienok. Súd nevyvrátil tvrdenie, že rozhodcovská doložka
bola dohodnutá individuálne, po primeranom oboznámení a informovaní o jej obsahu a dôsledkoch,

neodôvodnil, na akom základe má takáto rozhodcovská doložka založiť hrubý nepomer v právach
zmluvných strán, ani akým spôsobom má dochádzať k zásahu do práv povinného v rozhodcovskom
konaní. Vydaním rozhodnutia, bez nariadeného pojednávania, mu bol odopretý prístup k spravodlivosti.
Vyslovením neplatnosti exekučného titulu z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, bez vyjadrenia
oboch strán a prípadne tretích osôb ako svedkov k právne významným skutočnostiam, došlo k

porušeniu zásady kontradiktórnosti a k porušeniu práva oprávneného konať pred súdom. Oprávnený
nemal možnosť využiť príslušné procesné oprávnenia a vyjadriť sa k súdom vykonávaným dôkazom.
Nenariadenie pojednávania v exekučnom konaní podľa platnej právnej úpravy nemá zákonnú oporu,
keďže aj exekučný súd je povinný rozhodovať tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov strán a je povinný rozhodovať na základe spoľahlivo zisteného skutkového

stavu. V konkrétnom prípade mal exekučný súd nariadiť pojednávanie z dôvodu, že posudzoval
okolnosti uzavretia a prijateľnosť rozhodcovskej doložky, keďže k spoľahlivým skutkovým zisteniam
vo veci nie je možné dospieť len na základe listinných dôkazov. Navyše, exekučný súd svojím
postupom prekročil zákonom stanovené oprávnenia a právomoci, keď skúmal predložený rozhodcovský
rozsudok.Vovzťahukplatnostiuzavretejrozhodcovskejdoložkyoprávnenýuviedol,žebolabezpochyby

individuálne vyjednaná, povinná s ňou podpisom zmluvy preukázateľne vyslovila súhlas a je tak platným
zmluvnýmdojednaním.Exekučnýsúdtakvydalnezákonnérozhodnutienazákladenesprávnezisteného
skutkového stavu a jeho nesprávneho právneho posúdenia.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, účinného v čase rozhodovania
odvolacieho súdu, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 386 CSP a contrarioa a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom exekučného súdu, že predmetná poistná zmluva uzavretá
medzi oprávneným v pozícií dodávateľa a povinnou v pozícií spotrebiteľa je zmluvou spotrebiteľskou,
teda že medzi nimi bol na jej základe založený spotrebiteľský vzťah.

5. K námietke oprávneného, že v konaní došlo k procesnej vade spočívajúcej v odňatí možnosti

konať pred súdom a to tým, že exekučný súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia
pojednávania a znemožnil tým oprávnenému vyjadriť sa k vykonaným dôkazom odvolací súd uvádza,
že exekučný súd je pred rozhodovaním o vydaní poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
povinný dôsledne preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a predložený exekučný titul. Z tohto ustanovenia vyplýva pre exekučný súd povinnosť

skúmať súlad týchto listín so zákonom. Exekučný súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného
rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Súd na tento účel nevykonáva dokazovanie ako
procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v O.s.p. ( teraz CSP ), keďže zákon umožňuje posudzovať
rozhodujúce skutočnosti na základe písomných dokladov predložených oprávneným. Dokazovanie v
tomto štádiu exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby nedošlo k zmareniu účelu

exekúcie, o ktorej sa má povinná osoba dozvedieť až doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Pri
existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach exekučný súd
skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať a či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V prípade zistenianedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky,
je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, čo má za následok materiálnu
nevykonateľnosťtakéhotoexekučnéhotitulu.Totospolusprincípomdôslednejochranyprávspotrebiteľa

ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu, ktorý
mal za následok neudelenie poverenia.

6. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný
spor nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je

povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri
postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011).

7.Nedôvodnájeajodvolacianámietkaspochybňujúcazákonnosťrozhodnutiavydanéhovyššímsúdnym

úradníkom, keďže § 5 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch umožňuje vyššiemu súdnemu
úradníkovi konať a rozhodovať na základe poverenia sudcu v exekučnom konaní. Vyšší súdny úradník
je oprávnený vydávať v exekučnom konaní poverenie na výkon exekúcie, t.j. koná podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, pričom tento postup zahŕňa skúmanie exekučného titulu a ostatných príslušných
listín v rozsahu a spôsobom, ako to bolo uvedené vyššie pre účely náležitého posúdenia otázky

súvisiacej s vydaním poverenia.

8. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené jeho procesné práva a bola
muodňatámožnosťvyjadriťsakpostupusúdupripreskúmavaníexekučnéhotituluresp.priposudzovaní
rozhodcovskej doložky odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nebol v rozpore s procesnými

právami oprávneného. Obsah listín predložených oprávneným bol postačujúci na objasnenie veci a na
dostatočné posúdenie skutkového stavu. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu
odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom
exekučného súdu, ku ktorým súd dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného porušenia

práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (pozri tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS
38/2013 zo dňa 24.10.2013).

9. Vo vzťahu k otázke platnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd uvádza, že rozhodcovská doložka
nebola uzavretá platne z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a svojím obsahom a dôsledkami

má za následok nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Z
poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinnou vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi
zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou
sú Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie v podobe predtlačeného formulára, a teda aj
rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť,

že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie pretlačeného formulára poistných
podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v
poistných podmienkach.

10. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním exekučného súdu, že ak má byť rozhodcovská

zmluva, resp. rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Kritériom pre záver, že nejde
o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne forma uzavretej poistnej zmluvy a

rozhodcovskej doložky - typová zmluva s rozhodcovskou doložkou ako neoddeliteľnou súčasťou
všeobecných poistných podmienok, a jej predloženie povinnej bez možnosti zmeny jej obsahu či výberu
konkrétneho rozhodcovského súdu. Je zrejmé, že zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v
súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

11. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že je dodávateľom vopred
naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, pričom povinná v pozícii spotrebiteľa nemala možnosť
rozhodcovskúdoložkudojednaťindividuálneasprimeranoustarostlivosťouzvážiťdôsledkytohtoúkonu.To je prípad typových zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať dojem,
že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne
vyjednané, je bezpochyby neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a

povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je
zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť,
či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať ako nekalú.

12. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská doložka predkladaná

spotrebiteľovi, t.j. ako neoddeliteľná súčasť poistných podmienok, je skôr o nevhodnom spôsobe
predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu
súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje nekaloobchodnú
praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

13. Odvolací súd sa tak stotožňuje so záverom exekučného súdu, že pre vykonanie exekúcie

chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Pre konečné rozhodnutie
odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka
upravená v XV. časti všeobecných poistných podmienok v spojení s bodom 2/ Osobitných zmluvných
dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4021590560 nebola platne uzavretá, a teda ako taká
nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp.

rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať. Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako exekučný
titul je tak vydaný orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
Takýto rozsudok nie je platným právnym úkonom a nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je
spôsobilým podkladom pre nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný súd prihliadať v

každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie
zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn.
2C/455/2010zodňa21.09.2010akonulitnéhoprávnehoaktu),vovzťahukmožnostivymôcťpohľadávku
voči povinnej prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde nie sú dotknuté.

14. Z uvedených skutočností je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej
inštancie postupoval správne, keď v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný
titul a následne žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

15. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne

správne potvrdil.

16. Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby
na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis
proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok

Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.2.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov
a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.6.2004 sp. zn. III. ÚS
209/04). Odvolací súd pri vyslovení neplatnosti rozhodcovskej doložky a z toho vyplývajúcej absencie
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími
odvolacími námietkami.

17. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnutí podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP
súdom prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa exekučné konanie končí ( § 44 ods. 4 Exekučného
poriadku ).

18. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).