Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. marec 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Cpr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114203608
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vallo

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6114203608.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Jurajom Vallom, v právnej veci navrhovateľa

Slovak Telekom, a.s. so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, proti odporcovi A..
E. D., X.. XX. XX. XXXX, L. J. XX, XXX XX L. L., v konaní zastúpenému splnomocnenou advokátkou
JUDr. Zuzana Falisová, so sídlom AK Nám. Štefana Moyzesa 2, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie
17 755,47 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 17 755,47 Eur, s úrokom z omeškania vo výške
5,75% ročne zo sumy 17 755,47 Eur od 27. 09. 2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške
súdneho poplatku 1 065,- Eur, v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa v konaní domáhal od odporcu návrhom doručeným súdu 18. 02. 2014 zaplatenia

nesprávne vyplatenej sumy odstupného 17 755,47 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne
zo sumy 17 755,47 Eur od 27. 09. 2013 do zaplatenia a nahradenia trov konania vo výške 1 065 Eur.

Odporca spochybnil pohľadávku navrhovateľa čo do dôvodu, ako aj výšky.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s výpoveďami zástupcov
účastníkov konania, svedkov a s obsahom spisu, najmä s návrhom na začatie konania, s odporom zo

16. 06. 2014, s vyjadrením navrhovateľa z 20. 07. 2014, z 21. 05. 2015 a z 27. 10. 2015, s vyjadrením
odporcu z 18. 09. 2015, s listom navrhovateľa zo 06. 03. 2012, s listom odporcu z 30. 03. 2012, s listom
navrhovateľa z 19. 04. 2012, s listom odporcu zo 16. 05. 2012, s listom označený ako Pohľadávka zo
mzdy - vysporiadanie z 01. 02. 2012, s Dohodou o skončení pracovného pomeru z 19. 09. 2011, s
Podnikovou kolektívnou zmluvou na roky 2010 - 2011 z 08. 03. 2010, s výplatnou páskou za september
2011, s Podkladom o uvoľňovanom zamestnancovi, s listom navrhovateľa z 13. 11. 2013, s výpisom z
účtu z 20. 01. 2014, pričom zistil nasledovné:

Dôvodom podania návrhu bolo bezdôvodné obohatenie sa odporcu na úkor navrhovateľa v zmysle §
222 Zákonníka práce, spočívajúce vo vyplatení sumy ďalšieho odstupného na osobný účet odporcu v
omylom nesprávne určenej výške XX XXX,XX Eur spolu s ďalšími čiastkami (odstupné XX XXX,XX U.
C. Ď. S. X XXX U.) a poslednou mzdou za mesiac september 2011, dňa 06. 10. 2011. Podľa bodu 3
Dohody o skončení pracovného pomeru z 19. 09. 2011, podľa ktorej sa mal pracovný pomer odporcu
na pozícii Manažéra centra služieb a infraštruktúry u navrhovateľa skončiť podľa § 63 ods. 1 písm.

b/ Zákonníka práce k 30. 09. 2011 (ďalej aj „Dohoda“), a bodu 5.2.1 a/ Podnikovej kolektívnej zmluvy
navrhovateľa platnej na roky 2010 - 2011 (ďalej aj „PKZ“), mal pritom odporca nárok na vyplatenie
ďalšieho odstupného len vo výške 8-násobku priemerného mesačného zárobku maximálne vo výške
1 000 Eur, teda maximálne v sume 8 000 Eur (navrhovateľ vyplatil odporcovi 8 násobok sumyjeho priemerného mesačného zárobku bez obmedzenia jeho výšky). Vedomosť odporcu o správnej
výške ďalšieho odstupného odvodzuje navrhovateľ z textu Dohody, ktorú odporca podpísal, ako aj
zo znenia PKZ, s ktorou mal odporca možnosť (bola zverejnená na intranete navrhovateľa), ako

aj povinnosť oboznámiť sa (PKZ patrí medzi základné korporátne dokumenty navrhovateľa týkajúce
sa zamestnancov, ktorých obsah bol odporca povinný poznať predovšetkým z pozície vedúceho
zamestnanca). Nesprávne vyplatená suma predstavuje oproti sume 8 000 Eur príliš veľký rozdiel, na to,
aby odporca mohol tvrdiť, že konal dobromyseľne, keď si ju ponechal. Potom, ako navrhovateľ chybu vo
výške výplaty ďalšieho odstupného zistil, vyzval odporcu na vrátenie preplatku listom zo 06. 03. 2012.

Na základe žiadosti odporcu o informácie o účtovnom a daňovom vysporiadaní preplatku (list z 30. 03.
2012),poskytolnavrhovateľodporcovivysvetlenieaopätovnehovyzvallistomz19.04.2012navrátenie
preplatku vo výške XX XXX,XX U. ako daňovo nevysporiadanú pohľadávku, alebo vo výške XX XXX,XX
U. ako daňovo vysporiadanú pohľadávku. Odporca uznal listom zo 16. 05. 2012 preplatok na odstupnom
vo výške XX XXX,XX U. a navrhol splátky na jeho úhradu vo výške 300 Eur mesačne, poukazované
splátky (spolu v sume 1 990 Eur) však postupne znižoval, až ich nakoniec prestal poukazovať úplne.

Odporca tak dlhuje navrhovateľovi, napriek opätovnej výzve z 13. 11. 2013, sumu XX XXX,XX U..

Odporca v odpore proti vydanému platobnému rozkazu (č.k. : 10/Ro/59/2014-37 z 03. 04. 2014) namietol
pohľadávku navrhovateľa tak čo do výšky, ako aj jej dôvodov. Suma mzdových nárokov, ktorá mu bola
poukázaná bezhotovostne na účet spolu vo výške XX XXX,XX U., súhlasila so sumou vyznačenou

k výplate na výplatnej páske, preto nemal odporca dôvod domnievať sa, že ide o sumu nesprávne
určenú alebo omylom vyplatenú. Komunikácia s navrhovateľom v ňom vyvolala pocit nátlaku tým, že
bol nepriamo obvinený z protiprávneho konania s trestnoprávnymi následkami, preto prejavil ochotu
finančné prostriedky navrhovateľovi vrátiť. Toto konanie však nemožno považovať za uznanie záväzku,
keďže konal pod tlakom. Okrem toho, uznanie záväzku nie je samostatne zaväzujúcim dôvodom a

zakladá len vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Odporca nemal žiadnu
vedomosť, ani z okolností nemohol predpokladať, že ide o výplatu sumy nesprávne určenej alebo
omylom vyplatenej, pretože zo všetkých dokladov, ako aj z osobných rozhovorov s nadriadenými
vyplynula správnosť výšky vyplatenej sumy. Navrhovateľ tak nepreukázal, že konanie odporcu nebolo
dobromyseľné s poukazom na ust. § 222 ods. 6 Zákonníka práce.

Navrhovateľ v priebehu konania vyvracal tvrdenie odporcu o tom, že bol dobromyseľný, poukázaním na
Dohodu o skončení pracovného pomeru z 19. 09. 2011 uzavretú medzi účastníkmi konania, z obsahu
ktorej odporcovi vyplýval nárok na vyplatenie odstupného, vrátane ďalšieho odstupného maximálne
vo výške 8 000 Eur, teda nemôže tvrdiť, že mu správnosť výšky vyplateného odstupného vyplývala

zo všetkých dokumentov. So znením dohody bol odporca oboznámený, výslovne s ním, slobode
a vážne, súhlasil a potvrdil ho svojím podpisom ešte pred dňom výplaty odstupného. Jej platnosť
nikdy nespochybnil. Výplatná páska, na ktorú v súvislosti s argumentáciou o správnosti vyplatenej
sumy odstupného, poukazuje odporca, nie je dokumentom, ktorý stanovuje výšku nárokov odporcu,
na rozdiel od Dohody, záväzne, boli na nej celkom zreteľne oddelené a jasne označené jednotlivé

čiastky odstupného tak, že bolo možné v zmysle Dohody nepochybne identifikovať nesprávne vyplatenú
čiastku, čím bola naplnená podmienka podľa § 222 ods. 6 Zákonníka práce. Odporca tým, že si
overoval správnosť odstupného u nadriadených, mal pochybnosti o tom, či mu naozaj vyplatená
suma prináleží, nemohol byť preto dobromyseľný ohľadom výšky poukázanej sumy odstupného.
Pritom pán P. ako svedok uviedol, že výšku odstupného odporcu nepoznal, a ani si ju neoveroval u

príslušných zamestnankýň mzdového oddelenia, preto správnosť jej výšky odporcovi nemohol potvrdiť.
Navrhovateľ si nie je vedomý, že by si odporca správnosť vyplateného odstupného overoval na Oddelení
personálnej správy, konkrétne u zamestnancov Tímu personálnej a mzdovej agendy, ktorí jediní boli
oprávneníposkytovať,potvrdzovaťaoverovaťuvedenéinformácie.Nadriadenínepoznalisprávnuvýšku
odstupného a ani neboli oprávnení mu takúto informáciu poskytnúť, čoho si musel byť odporca ako

dlhoročný vedúci zamestnanec navrhovateľa vedomý, keďže poznal firemnú štruktúru a kompetencie
a právomoci jednotlivých zložiek. Odporca tak nedostal relevantnú informáciu zo správneho zdroja.
Rovnako to, v akej výške bola presiahnutá správna suma odstupného (XX XXX,XX U.), má za
následok účelovosť tvrdenia odporcu o jeho dobromyseľnosti. Nie je pravdou, že by na odporcu vyvíjal
navrhovateľ akýkoľvek nátlak, komunikácia medzi nimi bola len písomná (všetka je predložená súdu)

a podľa názoru navrhovateľa, z nej nemohol odporca nadobudnúť dojem, že bol na neho vyvíjaný
nátlak. Odporca neposkytol jediný dôkaz o existencii nátlaku. Navrhovateľ odkázal aj na list, ktorý
bod odporcovi predložený na podpis pracovníčkami mzdového oddelenia na osobnom stretnutí Y. L.
L., ktorého kópiu našiel navrhovateľ vo svojich archívoch. Odporca ho však odmietol prevziať, ktorýmmomentom považoval navrhovateľ list odporcovi za doručený. Odporcov list zo 16. 05. 2012 má všetky
náležitosti písomného uznania dlhu požadovaného zákonom a ustálenou judikatúrou, odporca v ňom
súhlasil, že zaplatí nesprávne vyplatenú časť odstupného vo výške XX XXX,XX Eur formou mesačných

splátok vo výške 300 Eur, jeho vôľa bola prejavená slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Snaha
odporcu spochybniť náležitosti jeho prejavenej vôle z dôvodu údajného pociťovania nátlaku, je zo strany
navrhovateľa vnímaná ako špekulácia odporcu s cieľom vyhnúť sa zaplateniu nesprávne vyplatenej
čiastky odstupného. V dôsledku uznania dlhu je tak na odporcovi dôkazná povinnosť preukázať, že k
vzniku dlhu, t.j. k nesprávnemu vyplateniu sumy odstupného, nedošlo, resp. že táto suma bola vyplatená

správne. Zároveň navrhovateľ poukázal na dobrovoľné splácanie dlhu odporcom po dobu viac ako
jedného roka, čo dokazuje, že odporca si bol vedomý vyplatenia odstupného v nesprávnej výške, a
fakticky svoj dlh uznal. Odporca mal poznať a poznal čiastky odstupného a postupy pri jeho vyplácaní,
keďže ako riadiaci pracovník informoval svojich bývalých zamestnancov o ich nárokoch voči bývalému
zamestnávateľovi. Rovnako, pokiaľ ide o iné čiastky, napr. mimoriadne odmeny, bonusy, náhradu
za nevyčerpanú dovolenku, tieto boli vyplácané zamestnancom navrhovateľa v súlade s internými

pravidlami uvedenými v R. J. S. B. R. V., C..R.., F. L. J. Y. B. X.. Pritom odporca o nej vedel aj z
titulu jeho dlhoročnej riadiacej pozície, v rámci ktorej informoval pri prepúšťaní jemu podriadených
zamestnancov o spôsobe výplaty týchto čiastok. Smernica obsahuje jasné pravidlá pre určenie spôsobu
výpočtu jednotlivých zložiek odmeňovania zamestnancov, ako aj hraničnú výšku jednotlivých čiastok.
Zistiť správnu výšku odstupného mohol odporca aj B. J. F. B., C. V. B. J. S. N. B., F. L. J. S. J. J.

R. J. J. R. S. G. XX. XX. XXXX Y. L. L., a ktorého obsah je z pohľadu finančných čiastok, ktoré mali
byť odporcovi vyplatené, totožný s obsahom dohody. Odporca si preto bol schopný vyčísliť dostatočne
presnú výšku odstupného, ako aj ďalších čiastok, ktoré mu mali byť vyplatené po skončení pracovného
pomeru. Aj keď v prípade niektorých, bonus firemný a ďalšie príspevky a náhrady (najmä príspevok na
dopravu a náhrada za dovolenku), odporca ich výšku nemusel poznať, avšak určite poznal maximálnu

výšku firemného bonusu, ktorý mu mohol byť vyplatený a aj v prípade napr. náhrady za dovolenku,
nemohol očakávať sumu XX XXX U.. Odporca nemal dôvod domnievať sa, že nesprávne vyplatená
suma predstavuje mimoriadne odmeny, nakoľko dostával priemerne tieto odmeny vo výške od XXX U. G.
XXX U.. Preto, vyplatenie aj iných finančných čiastok odporcovi, nemôže mať za následok jeho tvrdenie,
že suma viac než XX XXX U. bola vyplatená odporcovi správne. Odporca tak po obdržaní čiastky o

XX XXX,XX U. vyššej než na akú mal nárok, mohol z okolností predpokladať, že táto suma mu bola
vyplatená nesprávne.

Odporca prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že výpočet mzdového nároku je veľmi zložitý
proces, spracovaný počítačovým programom. Keďže pracovný pomer odporcu sa mal skončiť k 30. 09.

2011, ku ktorému dátumu mu vznikol nárok na odstupné, nebolo možné v dohode z 19. 09. 2011 určiť
sumu, na ktorú mal odporca nárok, keďže nebola známa výška priemernej mzdy odporcu, tá môže byť
určená len po uzavretí dochádzkových výkazov k poslednému dňu príslušného mesiaca. Z tohto dôvodu
nemohli byť ani náznakom známe sumy mzdových nárokov vo vzťahu k zamestnancom, s ktorými
prerokovával odporca skončenie pracovného pomeru tri až štyri týždne vopred. Okrem toho, odporca

pri prerokovávaní dostal pre každého zamestnanca od oddelenia ľudských zdrojov podklad o druhu a
spôsobe výpočtu mzdových nárokov. On len oboznámil zamestnanca s organizačnou zmenou, či iným
dôvodom skončenia pracovného pomeru, a dal mu doklad podpísať. Odporca spomenuté podklady ani
nepripravoval, ani podrobne nečítal. Smernicu týkajúcu sa odmeňovania skúmalo a študovalo oddelenie
ľudských zdrojov, v ktorého kompetencii bola. Rámcovú informáciu mal, ale nemal možnosť ani dôvod

prepočítať si správnosť akýchkoľvek mzdových nárokov, nemal ani prístup do softvérov mzdového
oddelenia.

Zástupca navrhovateľa na pojednávaní k svojim písomným vyjadreniam doplnil, že odporca nemusel
mať presnú vedomosť o sume svojho priemerného mesačného zárobku na desatinné miesta, ale vedel,

že zarába približne X XXX U. mesačne. Pritom pre zložku Odstupného - ďalšie odstupné -násobok,
ktorá bola odporcovi nesprávne vyplatená, priemerná mesačná mzda vplyv nemala. Odporca nemohol
očakávať mimoriadnu odmenu vo výške XX XXX U., aj keď bol odporca dlhodobý pracovník keď
naposledy mu bolo vyplatených len 5% z tejto sumy.

Odporca na pojednávaní uviedol, že keď dňa 06. 10. 2011 išiel vyberať do bankomatu finančné
prostriedky, zistil, že má na účte vyššiu sumu, približne XX XXX U., predpokladal, že sú to odmeny. Preto
telefonicky kontaktoval J.. S.V., ktorému som sa chcel poďakovať a spýtať sa ho, čo sú to za finančné
prostriedky,onodporcovipovedal,abytoneriešil.Nadruhýdeňmuvolalapovedalmu,žejetoo.k.Výškuvyplatenej sumy si overoval odporca aj u p. P., ktorý bol z ľudských zdrojov, a ten odporcovi uviedol,
že overí, či je všetko v poriadku. Pán P. oznámil pri druhom rozhovore odporcovi, že nemá čo riešiť a
všetko je v poriadku. Asi o dva týždne od výplaty bola odporcovi doručená výplatná páska, odporca ju

dal manželke, aby ju odložila a ďalej sa o túto záležitosť nestaral. Ani predtým si nikdy nekontroloval
výplatné pásky, pretože veril ľuďom pracujúcim na oddelení ľudských zdrojov. Odporca nevedel, koľko
predstavovalozvyplatenejsumyodstupnéatedaanivakejvýškemubolivyčíslenéodmeny.Anipredtým
si nevšímal, čo je základná mzda, a čo odmena. Zameral sa na celkovú vyplatenú sumu. Na odmeny v
takej vysokej výške usudzoval odporca zo svojej 33 ročnej praxe u navrhovateľa. Nevedel o odmenách

a ani o platoch niektorých zamestnancov u navrhovateľa. Keby mal nejakú pochybnosť v súvislosti s
výplatou finančných prostriedkov, tak by zavolal buď pani O. C. G., ktoré boli jeho kolegyne, sedeli vedľa
v kancelárii, mal na ne telefónne číslo. Asi po 4,5 mesiacoch mu volala z účtárne J.. U. O., ktorá mu
oznámila, že sa stala vážna vec, zle mu vyrátali odmeny a musí ich vrátiť. Bude mu to osobne vysvetlené
u nich v práci Y. L. L.. Keď na druhý deň navštívil odporca pracovisko Y. L. L., oznámila mu J.. G., že
ak podpíše jeden list, tak to bude v poriadku. Na konci tohto listu však bola uvedená veta, že vedome

neoprávnene prevzal finančné prostriedky. Kvôli tejto veci odmietol listinu podpísať. Neskôr mu bol zo
strany navrhovateľa doručený list, aby kontaktoval J.. J., ktorá vykonávala funkciu „. H.“. Stretli sa v apríli
2012, kedy mu dala podpísať podobný list ako bol predošlý. Aj ten však odmietol odporca podpísať.
Potom prišiel odporcovi zo strany navrhovateľa písomný návrh na splátkový kalendár, s ktorým odporca
spočiatkunesúhlasilvzhľadomnavysokúvýškusplátok.Keďmujuznížilinasumu300Eur,začalsplátky

plniť, ale nie všetky.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že odporca sa osobne dostavil na pracovisko
navrhovateľa po tom, čo mu bolo telefonicky oznámené, že má vrátiť XX XXX U., kedy bol istým
spôsobom nútený, aby podpísal dohodu o uznaní a papiere, že protiprávne prevzal nejakú sumu. Išlo,

podľa právnej zástupkyne, o nátlak, pretože odporca mal problém vôbec si prečítať listiny určené na
podpis, a bola tu aj hrozba ako defraut a podozrenie z trestného činu. Hoci to nebol nejaký nátlak
fyzický alebo psychický, že by odporcovi niekto hrozil nejakou ujmou na zdraví. Ústna komunikácia bola,
keď odporca vycestoval za p. A.. J., ktorá bola v liste zo 06. 03. 2012 označená navrhovateľom ako
oprávnená konať v tejto veci spolu so žiadosťou o jej kontaktovanie. S p. J. sa odporca skontaktoval

po liste z 30. 03. 2012, v ktorom uviedol, že si nie je vedomý neoprávnenosti vyplatenej sumy. Návrh
na splátkový kalendár dal odporca 16. 05. 2012 s tým, že s ním bude navrhovateľ ďalej rokovať,
že sa bude podieľať nejakou mierou zodpovednosti za to, čo urobil. Pod vplyvom týchto okolností,
s ohľadom na vek a zdravotný stav, začal odporca tento, podľa navrhovateľa, dlh splácať. Ani jeden
z listinných dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ, neobsahuje uvedenie náležitostí, ktoré má uznanie

obsahovať, a to uznanie čo do výšky a čo do dôvodov. Odporcovi boli vyplatené spolu s odstupným
rôzne mzdové a finančné nároky, vrátane odmien. teda odporca nemal v žiadnom prípade možnosť
poznať výšku predmetného plnenia. Boli mu totiž obvykle vyplácané aj náhrady za motorové vozidlo a
ako vedúcemu zamestnancovi aj rôzne iné benefity. Akonáhle boli odporcovi pripísané bezhotovostne
na účet finančné prostriedky v predmetnej výške, telefonoval odporca svojmu priamemu nadriadenému,

ktorému poďakoval za odmeny. Na druhý deň mu priamy nadriadený telefonoval a povedal „Nemáš
za čo, overil som to, všetko je v poriadku“. Keď prišla odporcovi výplatná páska, je ľudské a logické,
že skontroloval výslednú sumu a v zásade nemal dôvod mať žiadne pochybnosti o tom, či mu bolo
vyplatené viac, ako je tvrdený nárok. Vzhľadom na výšku ročného príjmu odporcu, suma, ktorú očakával
odporca vo výške približne XX XXX U., V. XX XXX U., ktoré dostal, nebolo nič neočakávané. Dalo

sa predpokladať, že pokiaľ odporca vo firme odrobil 33 rokov, tak mu vedúci mohol dať akúkoľvek
inú odmenu. Právna zástupkyňa odporcu nesúhlasila s tým, že odporca mal vedieť, aký má približne
zárobok, pretože je niekedy ťažké pochopiť aj kvalifikovaným pracovníkom ľudských zdrojov výpočet
priemerného zárobku na pracovnoprávne účely v zmysle § 134 Zákonníka práce. Dobromyseľnosť sa
preukazuje v čase prijatia, a tá u odporcu bola, je nespochybniteľná, inak by to bolo v rozpore s dobrými

mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Je potrebné tiež prihliadať na práva zamestnanca podľa
Článku 1 základných zásad Zákonníka práce. Zástupkyňa odporcu uviedla, že odporca nebol s listinou
predloženou navrhovateľom v priebehu konania po tom, čo ju našiel v archíve, oboznámený, prvý krát
ju videl v súdnom spise. Listina, ktorú mu predložili pracovníčky mzdovej účtárne na podpis, mala
iný obsah, bola písaná v prvej osobe odporcu, a bolo v nej uvádzané, že sa priznáva, že defraudoval

nejaké peniaze. Listina predložená navrhovateľom mu nebola nijako, ani náhradne doručovaná. Preto
túto listinu nie je možné vyhodnocovať ako dôkaz v zmysle Občianskeho súdneho poriadku.Svedok H.. E. P., uviedol, že pracuje u navrhovateľa ako konzultant ľudských zdrojov, z tohto dôvodu
ho mohol odporca kontaktovať, presný obsah telefonátu uviesť nevedel, odporca sa ho mohol pýtať
na výšku finančných prostriedkov, ktoré mu boli vyplatené, odporca však neuviedol konkrétnu sumu,

to svedok vie uviesť. Ak by sa ho odporca pýtal na výšku odstupného, túto informáciu má mzdové
oddelenie, to sa týka aj vyplatenia odmeny. Svedok nemá k odporcovi žiadny vzťah, v minulosti mali
spolukamarátskyvzťah.Pokiaľidemimoriadneodmeny,jeodporúčané,abyzamestnanecdostalvopred
informáciu, že ju dostane a v akej výške a za čo. V samotnom prepúšťacom rozhovore informuje
nadriadený zamestnanca o nárokoch prostredníctvom informačného listu, v ktorom sú vymenované

násobky odstupného s uvedením konkrétnej sumy, ale z priemerného príjmu. Je to informácia o
násobkoch, nie je v nej uvedená výška priemernej mzdy, ani výška mimoriadnej odmeny, ktorá bude
vyplácaná v súvislosti so skončením pracovného miesta. Nie je v nej uvedené, ani ako sa bonus ročný,
bonus firemný, a ďalšie príspevky a náhrady podľa mzdovej smernice prejavia do priemernej mzdy a
ako ovplyvnia výšku odstupného. Zamestnanec túto informáciu nepodpisuje, podpisuje len oznámenie o
zrušení pracovného miesta. Úlohou manažéra je overiť si, či zamestnanec pochopil, čo sa mu predkladá,

prejsť si so zamestnancom materiály. Aj odporca, keď končil pracovný pomer, tak mal dostať informácie
ohľadom jeho možných nárokov.

Svedkyňa A.. E. H. na pojednávaní vypovedala, že je vedúca tímu personálnej a mzdovej administratívy,
s odporcom neprišla nikdy osobne do kontaktu. Suma vyplatená zamestnancovi na účet je vždy zhodná

so sumou, ktorá sa nachádza na výplatnej páske. Výška odstupného, ako aj iné vyplatené položky mohli
byť potvrdené len u mzdárky, teda aj u svedkyne, pričom v prípade odporcu nikto nepožiadal ani ju, ani jej
kolegyne o ich overenie. U navrhovateľa je obvyklé, že ak zamestnanec potrebuje niečo ohľadom mzdy
riešiť, kontaktuje svoju mzdárku. Na chybu vo výplate odstupného odporcovi prišla svedkyňa v súvislosti
s reportami finančnému úseku na audit začiatkom nasledujúceho roka, niekedy začiatkom februára

2012. Svedkyňa hneď na ďalší deň začala konať, informovala svoju nadriadenú a mzdárku, ktorá hneď
volala s odporcom. Následne mu bol v účtárni Y. L. L. predložený list a oznámili mu, čo sa stalo. Pretože
tento list odporca neprevzal, prebiehala s ním komunikácia už len písomne. V čase prerokovávania
skončenia pracovného pomeru zamestnanca u navrhovateľa je známa výška základného odstupného,
ak sa to prerokováva v tom istom kvartáli, kedy sa aj vypláca, preto aj u odporcu, keď končil pracovný

pomer k 30. 09. 2011, tak 3-4 týždne pred skončením bolo možné vyčísliť priemernú mzdu, z ktorej sa
odvíja výška odstupného. Odchodné odporcovi vyplatené nebolo.

Svedok A.. E. S. na pojednávaní uviedol, že už v spoločnosti navrhovateľa nepracuje, bol nadriadený
odporcovi, s ktorým sú aj priatelia. Nepamätá si na telefonát s odporcom, ak dochádzalo k telefonátom

s bývalými pracovníkmi pri zrušení pracovného miesta, tak sa týkali komponentov vyplácanej mzdy,
pretože to bola jeho priama zodpovednosť, teda, aby boli tieto zložky zamestnancovi vyplatené. Výšku
však nikdy neriešil, to bola záležitosť mzdárov. Nikdy sa nepýtal, koľko bolo odporcovi vyplatené. Nevie
uviesť, či ho odporca požiadal o zistenie správnej výšky vyplatenej sumy. Odporca ako vedúci pracovník
riešil aj prepúšťanie iných zamestnancov, na to boli manažéri školení. Dostali vždy od ľudských zdrojov

celý súbor dokumentov, ktoré sa týkali daného zamestnanca. Vždy išlo o násobky, nie o konkrétne
sumy. Podľa svedka bol odporca schopný na základe svojich vedomostí a skúseností vypočítať si výšku
odstupného, na ktoré mal nárok. Aj s odporcom boli jeho nároky pri skončení pracovného pomeru
prerokované, nemal k nim nejaké otázky. Svedok si nie je istý, či bol on, alebo pán P. prítomný pri
prerokovaní organizačnej zmeny s odporcom. Začali to riešiť tri mesiace pred termínom ukončenia a asi

dva mesiace pred skončením. Aj svedok keď odchádzal, bol schopný s nejakou presnosťou si vypočítať
sumu, akú dostane. Nevedel potvrdiť, či je prerokovávaný so zamestnancom ročný a firemný bonus. V
prípade riadiacich pracovníkov na pozícii manažérov sa pohybovali odmeny až v stovkách eur, pokiaľ
to boli odmeny za nejakú konkrétnu aktivitu.

Spornou skutočnosťou v danom prípade je existencia dobromyseľnosti na strane odporcu ako bývalého
zamestnanca, pokiaľ ide o čiastku ďalšieho odstupného vyplatenú mu vo vyššej výške, ako patrila.
Sporným je aj uznanie záväzku odporcom na vrátenie tejto čiastky navrhovateľovi.

Podľa § 222 ods. 1 až 6 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, v znení neskorších predpisov, ak

sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne
obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.Bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko,
čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo
vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, ak ten, kto obohatenie získal,
nekonal dobromyseľne.

Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré
na vec vynaložil.

Vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec
vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené,
a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

Charakteristickým znakom bezdôvodného obohatenia upraveného Zákonníkom práce, je jeho vznik v

dôsledku plnenia, ktorého základom je pracovný vzťah v zmysle pôsobnosti Zákonníka práce.

Vprípadevydaniabezdôvodnéhoobohateniazískanéhozamestnancomvyplatenímpeňažnéhoplnenia,
jeho vedomosť o tom, že mu plnenie nepatrí alebo mu bolo poskytnuté omylom, sa neprezumuje;
zamestnávateľ, ktorý sa domáha vrátenia plnenia, musí preukázať, že zamestnanec vedel alebo z

okolností musel predpokladať, že mu vyplatená suma nepatrí, a zároveň musel zamestnanec získať
bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu alebo na základe neplatného právneho úkonu.
Posúdenie dobromyseľnosti zamestnanca bude závisieť od posúdenia konkrétnych, navonok objektívne
sa prejavujúcich okolností daného prípadu, ide totiž o vnútorný psychický stav zamestnanca, ktorý
nemožno priamo preukázať. (Zo súdnej praxe č. 40/2009, rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 10/2008).

V danom prípade navrhovateľom uplatňovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa týka
odstupného vyplateného navrhovateľom odporcovi v časti bez právneho dôvodu, z titulu zániku
pracovnoprávneho vzťahu z pracovnej zmluvy, teda základom plnenia bol pracovný vzťah, preto je
potrebné na danú vec aplikovať ustanovenia Zákonníka práce o bezdôvodnom obohatení.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Odporca zaslal navrhovateľovi návrh na splátkový kalendár, v ktorom navrhol splátky 300 Eur mesačne
na vrátenie zle vypočítaného odstupného vo výške XX XXX,XX U. netto z dôvodov uvedených v liste zo
dňa 30. 03. 2012, a zároveň požiadal o vypracovanie dohody o splátkach (list zo 16. 05. 2012).

V liste zo 16. 05. 2012 vyjadril odporca ochotu splatiť konkrétnu čiastku odstupného „zle vypočítanú“

podľa dohodnutého splátkového kalendára. Možno ho preto, uvádzajúc tak dôvod vzniku pohľadávky,
jej výšku, ako aj ochotu odporcu splatiť ju, v zmysle ustálenej judikatúry (napr. uznesenie ÚS SR IV.
ÚS 28/2013-25 zo 17. 01. 2013, Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.11.1991, sp. zn. 2 Cz 60/91,
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 79/2005 z 01. 07. 2005), považovať za uznanie záväzku
v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ vyzval odporcu na vrátenie neoprávnene vyplatenej sumy spočívajúcej v rozdiele medzi
správnou výškou ďalšieho odstupného (X XXX U. L.) a skutočne vyplatenou sumou (XX XXX,XX U. L.),
čo predstavuje sumu XX XXX,XX U. netto (XX XXX,XX Eur brutto) do 14 dní odo dňa doručenia výzvy
(list zo 06. 03. 2012). Podľa fotokópie poštovej doručenky, prevzal odporca písomnosť 23. 03. 2012.

Odporca vo vyjadrení na výzvu prevzatú 23. 03. 2012 uviedol, že si nie je vedomý neoprávnenosti
vyplatenej sumy. Keďže suma poukázaná mu na jeho bankový účet bola o niečo vyššia než akú čakal,
overoval si u dvoch kontaktných osôb, ktoré mu povedali, že je to v poriadku, okrem toho, správnosťvyplatenej sumy mu potvrdila aj krátko na to obdržaná výplatná páska (list z 30. 03. 2012). Uviedol tiež
dôvody svojej ťažkej finančnej situácie.

Navrhovateľ vysvetlil odporcovi postup v prípade vracania neprávom vyplatenej čiastky a zároveň ho
požiadal o písomné stanovisko ako navrhuje túto sumu vrátiť, pričom mu tiež zaslal výpočet výplaty
mzdy za september 2011 tak, ako bola skutočne vyplatená, a aj ako mala byť vyplatená (list z 19. 04.
2012). Z neho vyplýva, že suma ďalšieho odstupného podľa násobku mala predstavovať 8 000 Eur.
Podľa fotokópie poštovej doručenky, prevzal odporca písomnosť 23. 04. 2012.

V liste označenom ako Pohľadávka zo mzdy - vysporiadanie z 01. 02. 2012 s uvedením mena A.. E.
G., mzdárka (bez jej podpisu) bol odporca upozornený na chybu, ktorá vznikla pri výpočte ďalšieho
odstupného z dôvodu nerešpektovania maximálnej hranice priemerného mesačného zárobku X XXX
U., v dôsledku čoho vznikla navrhovateľovi pohľadávka voči odporcovi vo výške XX XXX,XX U., o ktorej
úhradu žiada týmto navrhovateľ na jeho účet, príp. o kontaktovanie za účelom dohodnutia spôsobu jej

vysporiadania.

Odporca spochybňuje uznanie záväzku zodpovedajúceho žalovanému nároku vyššie spomenutým
listom zo 16. 05. 2011 z dôvodu nátlaku, ktorý na neho vyvinuli pracovníčky mzdovej účtárne
navrhovateľa v podobe hrozby protiprávneho konania, defrautu a podozrenia z trestného činu, pri

osobnom kontakte na stredisku Y. L. L., po telefonáte odporcovi, ako aj pracovníčka navrhovateľa J..
J., ktorú v apríli 2012 odporca kontaktoval, a za ktorou vycestoval G. L.. V oboch prípadoch mu boli
predložené na podpis listy, v ktorých bolo uvedené aj to, že si je vedomý vedome neoprávneného
prevzatia finančných prostriedkov, s čím odporca nesúhlasil, preto ich nepodpísal. Ak by aj boli
pracovníkmi navrhovateľa pri osobnom kontakte spomínané, v súvislosti s požiadavkou navrhovateľa na

vrátenie nesprávne vyplatenej sumy odporcovi slová ako protiprávne konanie, defraut, či trestná činnosť,
nedošlo zo strany odporcu k podpisu na týchto stretnutiach predkladaných listín, ktoré sa podľa odporcu
líšili od tej, predloženej navrhovateľom v priebehu konania. Až následne, predmetným listom zo 16.
05. 2012, zaslal odporca navrhovateľovi súhlas so splácaním nesprávne vypočítaného odstupného, po
doručení listu navrhovateľa z 19. 04. 2012, v ktorom odporcovi oznámil ním požadované informácie (list z

30. 03. 2012) k tomu, aby sa mohol odporca k danému problému - požiadavke navrhovateľa na vrátenie
neoprávnene vyplateného preplatku vo výške XX XXX,XX Eur netto, vyjadriť. Keďže ani z predloženej
písomnej komunikácie medzi navrhovateľa s odporcom, ktorej prevzatie odporca nespochybnil, žiadny
nátlak na odporcu nevyplýva, mal súd za to, že odporca v danom prípade slobodne, bez nátlaku, uznal
svoj záväzok vrátiť navrhovateľovi nesprávne vyplatenú časť odstupného.

Na odporcovi bolo preto, aby v konaní vyvrátil to, že by o navrhovateľom nesprávne vyplatenej sume
vedel, alebo o nej musel z okolností predpokladať, ktorý následok sa uznaním záväzku predpokladá (§
588 Občianskeho zákonníka).

Posúdenie dobromyseľnosti zamestnanca ako jeho vnútorného psychického stavu, ktorý nemožno
priamo preukázať, bude závisieť od posúdenia konkrétnych, navonok objektívne sa prejavujúcich
okolností daného prípadu.

Podľa Dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 19. 09. 2011, sa

títodohodli,žepracovnýpomerodporcuakozamestnancasakončípodľa§63ods.1písm.b/Zákonníka
práce dňom 30. 09. 2011, vzhľadom na rozhodnutie č. 579/2011 o vnútornej organizačnej zmene u
navrhovateľaspočívajúcejvzrušenípracovnéhomiestaodporcu.Zároveňvnej(bod3)bolouvedené,že
bude odporcovi vyplatené odstupné v zmysle Zákonníka práce a platnej Podnikovej kolektívnej zmluvy
uzatvorenej na roky 2010 - 2011, a to vo výške 7 - násobku priemerného mesačného zárobku (5.1.3

PKZ), ďalšie odstupné vo výške 8 - násobku priemerného mesačného zárobku, maximálne vo výške 1
000Eur(5.2.1a/PKZ)a150Eurx33odpracovanýchrokovunavrhovateľaajehoprávnychpredchodcov
(5.2.1 a/ PKZ).

V Podnikovej kolektívnej zmluve na roky 2010 - 2011 z 08. 03. 2010, zmenenej Dodatkom č. 5 z 09. 06.

2011, sa dohodlo ďalšie odstupné vo výške násobku priemerného mesačného zárobku v zmysle § 134
ZP(maximálnevovýške1000Eur)podľapočturokovdodovŕšeniadôchodkovéhoveku,vprípadepočtu
rokov nad 4 do 5 rokov, to bol 8-násobok, a ďalších 150 Eur za každý odpracovaný rok (bod 5.2.1 a/).Z výplatnej pásky za september 2011 vyplýva, že odporcovi bolo vyplatené na ďalšom odstupnom
vychádzajúcom z násobku priemerného mesačného zárobku, XX XXX,XX U.. Okrem toho, sa na
páske nachádzala aj mesačná mzda, mimoriadne odmeny, bonus individuálny ročný, bonus firemný,

odstupné, ďalšie odstupné - vek, príspevok na dopravu, dovolenka aktívny rok, dovolenka preplatená a
neodpracovaný sviatok, spolu suma XX XXX,XX U..

Podľa podkladu o uvoľňovanom zamestnancovi, boli u odporcu porovnané nároky podľa PKZ na roky
2010 - 2011 v závislosti od spôsobu skončenia pracovného pomeru, a to odstupné ako násobok

priemerného mesačného zárobku, ďalšie odstupné ako násobok priemerného mesačného zárobku,
max. 1000 Eur, ďalšie odstupné podľa 5.2.1 a) (150 Eur), ďalšie odstupné 5.2.1.b) (130 Eur), ďalšie
odstupné 5.3.1. a,b a odchodné.

Navrhovateľvyzvalodporcunadodržiavaniesplátkovéhokalendáravsume300Eurmesačne,inakbude
vec riešiť cestou súdu. Naposledy, 26.09. 2013, zaplatil totiž len 10-eurovú splátku, doteraz spolu sumu

X XXX U., čím mu zostáva zaplatiť ešte XX XXX,XX U.. Podľa fotokópie poštovej doručenky, prevzal
odporca písomnosť 02. 12. 2013. Skutočnosť, že odporca uhradil navrhovateľovi dňa 26. 09. 2013 sumu
10 Eur vyplýva aj z výpisu z účtu z 20. 01. 2014.

Odporca na pojednávaní, ako aj v podaní adresovanom navrhovateľovi dňa 30. 03. 2012 uviedol, že

suma, ktorá bola poukázaná na jeho účet bola o niečo vyššia ako čakal. Mal teda predstavu, akú
sumu môže od navrhovateľa v súvislosti so skončením jeho pracovného pomeru očakávať. Rovnako
uviedol, že skutočnosť, že dostal sumu vyššiu než čakal, si overoval u dvoch osôb, ktoré na pojednávaní
konkretizoval. Najprv kontaktoval J.. S., ktorému poďakoval za vyplatené prostriedky, výslovne ho
síce nepožiadal o preverenie vyplatenej sumy, na druhý deň mu však J.. S. oznámil, že všetko je v

poriadku, teda musela zo strany odporcu zaznieť v tomto smere nejaká pochybnosť. Taktiež J.. P.
volal odporca aj z dôvodu overenia si správnosti vyplatenej sumy. Na druhej strane odporca tvrdil,
že okrem nárokov pri skončení pracovného pomeru, mu mohli byť vyplácané aj finančné a mzdové
nároky, o ktorých, vrátane ich výšky, nemohol vedieť, preto nemohol poznať presne výšku sumy, ktorá
mu mala byť vyplatená, a teda byť nedobromyseľný, že mu žalovaná suma nepatrí. Pokiaľ ide o

nároky vyplácané zamestnancom končiacim pracovný pomer u navrhovateľa, vedomosť o nich mal mať
odporca predovšetkým z ním podpísanej dohody o skončení pracovného pomeru, ako aj z podkladu
predloženého odporcovi v súvislosti s ukončením jeho pracovného pomeru (odporca tieto doklady a ich
obsah ani nespochybnil), ale aj a z interného dokumentu navrhovateľa - podnikovej kolektívnej zmluvy
na roky 2010 - 2011, ktorý mal odporca poznať z titulu svojej pozície vedúceho zamestnanca. Pokiaľ

ide o ich vyčíslenie, čo prichádzalo do úvahy u odstupného určovaného ako 7 násobok priemerného
mesačného zárobku, schopnosť odporcu si svoj priemerný zárobok a teda aj nárok na odstupné
(vzhľadom na čas prerokovania skončenia pracovného pomeru s odporcom a dátum samotného
skončenia pracovného pomeru), približne vyčísliť, potvrdila svedecká výpoveď J.. H. C. J.. S., v prípade
ktoréhoužvčasevýpovedenapojednávanínešloopracovníkanavrhovateľa,čímsúdvyvracianámietku

právnej zástupkyne odporcu ohľadom jeho vierohodnosti. Svedok J.. P. potvrdil, že pri prerokovávaní
skončenia pracovného pomeru zamestnanca, a teda aj odporcu, nebol tento oboznamovaný so všetkými
zložkami a ich výškou, ktoré mu budú s poslednou mzdou vyplatené, ani s výškou priemernej mzdy, z
ktorej sa pri výpočte odstupného vychádza. Odporca však musel vedieť zo svojej dovtedajšej pracovnej
praxe, aké zložky okrem mesačnej mzdy môže vo výplate očakávať a v akej výške približne. Svedok J..

S. potvrdil argumentáciu navrhovateľa o výške mimoriadnych odmien, ktoré sa pohybovali u riadiacich
pracovníkov na pozícii manažérov vo výške niekoľkých stovák eur, podľa navrhovateľa táto odmena
výnimočne u odporcu presiahla sumu 1 000 Eur. Súhlas sumy, ktorá bola poukázaná navrhovateľom
na účet odporcu so sumou na výplatnej páske, nie je dôkazom dobromyseľnosti odporcu, pretože, ako
poukázal navrhovateľ, páska nestanovuje záväzne nároky odporcu, a ako uviedla svedkyňa p. H., vždy

sa zhoduje vyplatená suma s tou, čo je uvedená na výplatnej páske. Rovnako ani odporcom tvrdené
potvrdenie správnosti výšky jemu vyplatenej sumy zo strany J.. S. C. J.. P., X. J. E. G., F. E. B. A.
svedeckých výpovedí takéto potvrdenie nevyplýva, a aj keby k nemu došlo, podstatné je, že v čase
výplaty mohla byť u odporcu pochybnosť o správnosti vyplatenej sumy, aj tým, že si ju u uvedených
osôb overoval. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že odporca nepreukázal, že by v

tomto konaní žalované bezdôvodné obohatenie, čo je daňovo vysporiadaná suma XX XXX,XX U., V. R.
XX XXX,XX U., J. S. N. S. N. C. X. R. X XXX U., X. B. S. J.. J. X., J. R., Ž. S. H. B. S. J., Ž. H. L. B.
R. X. X. Y. R. J. XX XXX U..Sú teda v danom prípade splnené podmienky pre vydanie plnenia bez právneho dôvodu vo výške 17
745,47 Eur ako bezdôvodného obohatenia odporcom navrhovateľovi v zmysle § 222 Zákonníka práce.
Návrh navrhovateľa je teda dôvodný čo do celej požadovanej istiny 17 755,47 Eur, v ktorej mu súd

vyhovel.

Pokiaľideoúrokzomeškaniapožadovanýnavrhovateľomvovýške5,75%od27.09.2013,jetoododňa
nasledujúceho po dni úhrady poslednej splátky vo výške 10 Eur, pričom odporca sa dostal do omeškania
so zaplatením dlžnej sumy už predtým, na základe výzvy navrhovateľa na jej vrátenie v marci 2012.

Požadovaná výška úroku z omeškania je uplatnená správne, pretože k bezdôvodnému obohateniu sa
odporcu a teda k vzniku predmetného záväzkového vzťahu medzi účastníkmi došlo do 31. 01. 2013,
uplatní sa preto v zmysle § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ustanovenie § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z., účinné do 31. 01. 2013, podľa ktorého by mal mať navrhovateľ právo na úrok z
omeškania vo výške 8,50% ročne z dlžnej sumy (základná sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 0,50%).

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal v konaní úspešnému
navrhovateľovi právo na ich náhradu vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie
konania 1 065 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ

napáda rozhodnutie, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a pod-
pis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na
trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.