Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. november 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/598/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113228333
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113228333.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov

JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu : V. B., L..: XX.XX.XXXX, J. A. Š. XXX,
zastúpený Mgr. Karolom Ševcom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Prešove, Hlavná 29,
proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690
904, o zaplatenie 2.013,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Košice I č.k. 39C/48/2014 - 282 zo dňa 19.05.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
konanie čo do sumy 1.032,38 eur zastavil. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 981,06 eur spolu s 5,5
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.013,44 eur od 09.10.2013 do 18.02.2014 a zo sumy 981,06
eur od 19.02.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zaviazal žalovaného na
náhradu trov konania žalobcovi vo výške 851,59 eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo
výške 786,39 eur a z iných trov vo výške 65,20 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu zo dňa 09.10.2013, doručenej súdu prvej inštancie dňa 11.10.2013,
ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.013,44 eur s 5,50 % ročným
úrokom z omeškania od 09.10.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.

3. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 05.03.1998 uzavrel so žalovaným, ktorý v tom čase podnikal
pod obchodným menom Prvá česko - slovenská poisťovňa, a.s., poistnú zmluvu UDP - K číslo
XXXXXXXXXX, ktorá bola uzavretá pre prípad smrti a dožitia na dobu 15 rokov s tým, že začiatok

poistnejdobyboldohodnutýna27.02.1998akoniecna27.02.2013.Poistnásumapreprípaddožitiabola
dohodnutá vo výške 60.657,- Sk (2.013,44 eur), pričom žalobca doporučeným listom zo dňa 14.08.2013
vyzval žalovaného na vyplatenie poistnej sumy, a to po dožití posledného dňa dojednaného v poistnej
zmluve, avšak bezvýsledne.

4. Podaním zo dňa 14.04.2016 vzal žalobca žalobu sčasti späť, a to o zaplatenie sumy 1.032,28 eur
a žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 981,06

eur s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.013,44 eur od 09.10.2013 do 18.02.2014 a od
19.02.2014 do zaplatenia, keďže dňa 19.02.2014 od žalovaného prevzal sumu 1.032,38 eur. V zmysle
§ 96 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) súd prvej inštancie zastavil konanie čo do sumy
1.032,38 eur.5. Uviedol, že v konaní medzi účastníkmi konania (od 01.07.2016 strán sporu) nebolo sporné, že
bola uzavretá poistná zmluva UDP - K číslo XXXXXXXXXX a že zo strany žalovaného bola žalobcovi

vyplatená suma na poistnom plnení vo výške 1.032,38 eur. Sporné ostalo to, či je žalovaný povinný
zaplatiť žalobcovi aj sumu 981,06 eur, čo do zvyšku dohodnutého poistného plnenia pre prípad dožitia
zo sumy 2.013,44 eur.

6. Predmetnú poistnú zmluvu súd prvej inštancie vyhodnotil v zmysle ust. § 788 a nasl. Občianskeho

zákonníka (ďalej len „OZ“) v kontexte ustanovenia § 52 a nasl. OZ, aplikujúc vo veci aj ust. § 790 písm.
b) OZ, § 791, § 796 ods. 1, § 797 ods. 1, 2, § 803 ods. 1, § 804 OZ, § 12 ods. 1 až 3 vyhl. Ministerstva
financií č. 49/1964 Zb., § 3 ods. 1 OZ, § 39, § 40 ods. 1 - 3, § 52 ods. 1 - 4, § 563, § 517 ods. 1, 2 OZ, §
7 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného do 31.10.2008, § 106 ods. 1 O.s.p.,
§ 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinnom do 30.06.2009.

7. Konštatoval, že nakoľko žalobca vystupuje ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci svojej
podnikateľskej činnosti oproti žalovanému, obsah zmluvy, výšku poistného plnenia, ani výšku poistného
nemohol žalobca v žalovanom, vopred pripravenom návrhu na uzavretie poistnej zmluvy individuálne
ovplyvniť a mohol sa len rozhodnúť, či navrhovanú poistnú zmluvu v takejto podobe uzavrie alebo
nie. Aj keď žalovaný žalobcu vyzval na vyplnenie žiadosti o zníženie poistného k poistnej zmluve č.

XXXXXXXXXX s tým, že o zmene výšky poistného bude informovaný poistkou o zmene poistného,
ktorú aj žalobca vyplnil v zmysle špecifikácie uvedenej v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane
11 prvý odsek a žalovaný na to reagoval listom zo dňa 10.08.2007, po oboznámení týchto listín
súd prvej inštancie konštatoval, že takéto konanie žalovaného považuje za nekalú obchodnú praktiku,
ktorá je v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. zakázaná a takéto konanie žalovaného je v

rozpore s dobrými mravmi a v zmysle § 39 OZ je neplatné. Preto súd žiadosť o zníženie poistného
podpísanú žalobcom nepovažoval za vzájomnú dohodu strán na pristúpenie žalobcu k Všeobecným
poistným podmienkam platným od 21.05.2007 a to pre nekalú obchodnú praktiku žalovaného, ako aj
pre rozpor s dobrými mravmi. Následne nepovažoval ani za platne dojednanú rozhodcovskú doložku,
keďže (nebola dohodnutá tak, ako to vyžaduje § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní). Preto ani neakceptoval námietku žalovaného, že súd v tomto prípade nemá právomoc konať.
Dodal, že rozhodcovská doložka, ktorú uzavreli strany je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa ust.
§ 53 ods. 4 OZ s poukazom na § 53 ods. 4 písm. r) OZ, keďže touto zmluvnou podmienkou vyžaduje
žalovanýodžalobcuakospotrebiteľa,abysasporysnímriešilivýlučnevrozhodcovskomkonaní.Taktiež
takúto rozhodcovskú doložku nepovažoval za individuálne dojednanú v zmysle § 53 ods. 2 OZ. Keďže

žalobca ako spotrebiteľ sa nemal možnosť oboznámiť pred podpisom žiadosti o zníženie poistného
s novým znením Všeobecných poistných podmienok, keďže sa len uvádza, že tieto sú zverejnené
na webovej stránke, a text týchto Všeobecných poistných podmienok nepredložil žalovaný žalobcovi
so žiadosťou o zníženie poistného, žalobca nepoznal obsah týchto poistných podmienok, neboli mu
známe, nevyjednal so žalovaným rozhodcovskú doložku, poistné podmienky nemohol ovplyvniť, pričom

je časť týkajúca sa rozhodcovskej doložky vypísaná drobným nenápadným písmom od textu výrazne
označeného, pre priemerného spotrebiteľa dostatočne nečitateľná, neprehľadná, logicky neusporiadaná
a keďže chýba platná dohoda strán o zmene zmluvy súd prvej inštancie mal za to, že nedošlo k platnej
zmene dojednanej zmluvy ohľadne Všeobecných poistných podmienok. Uzavrel, že pre predmetnú
poistnú zmluvu sa tak vzťahujú Všeobecné poistné podmienky platné pre poistné zmluvy uzavreté od

01.06.1995.

8. Súd prvej inštancie taktiež posúdil aj formuláciu ust. § 9 čl. 2 Všeobecných poistných podmienok
pre životné poistenie pre poistné zmluvy uzavreté od 01.06.1995 a mal za to, že táto formulácia
je neurčitá a pre spotrebiteľa nejasná, neprijateľná, pretože neupravuje určito, zrozumiteľne a jasne

podmienky a spôsob redukcie poistnej zmluvy. Poukazoval na rozhodnutie ÚS SR I.ÚS 243/2007 z
19.06.2008, kde ústavný súd uviedol, že výklad nejasného pojmu má byť v neprospech tej strany, ktorá
ho použila. Preto nemohlo ani dôjsť k redukcii poistného plnenia v zmysle čl. 9 ods. 2 Všeobecných
poistných podmienok poistnej zmluvy uzavretej od 01.06.1995. Dodal, že ak by aj posúdil žiadosť o
zníženie poistného za platne uzavretú dohodu o zmene poistnej zmluvy, mohlo by dôjsť len k zmene

poistnej zmluvy ohľadne sumy poistného a nie ohľadne sumy poistného plnenia, ktorá má byť vyplatená
žalobcovi ako spotrebiteľovi v zmysle poistnej zmluvy, čo potvrdzuje aj poistka zo dňa 10.08.2007, ktorá
potvrdzuje len zmenu výšky poistného. Vychádzajúc zo zásady („pacta sund servanda“ - zmluvy sa majú
dodržiavať), je nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 981,06 eur do dohodnutej sumy poistného plneniavo výške 2.013,44 eur dôvodný a žalovaný je povinný žalobcovi, keďže nastala poistná udalosť v zmluve
bližšie určená - dožitie sa konca poistenia, vyplatiť dohodnutú poistnú sumu zvýšenú o prebytky v sume
2.013,44 eur (60.657,- Sk) tak, ako to uviedla v poistke zo dňa 05.03.1998 k poistnej zmluve UDP - K

číslo: XXXXXXXXXX. Vzhľadom k tomu žalobe o zaplatenie sumy 981,06 eur s príslušenstvom súd
prvej inštancie vyhovel s odkazom aj na ust. § 517 ods. 1, 2 OZ.

9. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.

10. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podal odvolanie žalovaný. Napadnutý rozsudok považoval
za nezákonný a nesprávny v celom rozsahu, pričom uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2
písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu
ako nedôvodnú zamietne a ak sú dané dôvody na zrušenie rozsudku podľa § 221 O.s.p., aby rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. V doplnení dôvodov odvolania poukazoval na protiprávnosť kalkulovaných sadzieb poistného za
poistné plnenie v produkte ÚDP - K, ktorá vznikla už pri vydaní povolenia zo strany štátneho orgánu
na takéto protiprávne služby (viď. ust. § 9 ods. 3 v spojení s ust. § 11 ods. 3 bod e) zákona č. 24/91
Zb. v znení jeho doplnkov) a pokračovala aj za pôsobnosti zákona č. 95/2002 Z.z. resp. aj zákona č.
8/2008Z.z.Týmpoukazovalnapochybenieštátu,keďžejehodôsledkombolovydaniepovoleniaznielen

poistno-matematickými nesprávnymi ale logicky protiprávnymi sadzbami poistného (kalkuláciami), ako
aj na nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, že protiprávnosť v uvedených sadzbách poistného
vznikla až za pôsobenia novely zákona č. 95/2002 Z.z. v podobe ust. § 31a. Uvedený nesprávny
skutkový a právny záver súdu prvej inštancie o čase vzniku protiprávnosti sadzieb je dôsledkom neúplne
a nesprávne zisteného skutkového stavu, keďže súd ignoroval protokol o kontrole NBS z roku 2007,

stanovisko zodpovedného aktuára spoločnosti, znalecký posudok č. 4/2008, ktorý jeho tvrdenie o
protiprávnosti použitých sadzieb v poistnej zmluve jednoznačne konštatoval (preukazoval). Použitie
protiprávnych sadzieb poistného do právneho úkonu, a to navyše v podobe jej podstatnej náležitosti,
ktorým je plnenie a cena plnenia, robí celý úkon - dojednanie o cene o adekvátnom plnení ako i celú
poistnú zmluvu neplatným v zmysle § 39 OZ, lebo svojím obsahom a účelom obchádza zákon vyžadujúci

od sadzieb poistného trvalo splniteľnosť záväzkov z poistného vzťahu a je teda zjavne protiprávnym.
S poukazom na ust. § 788 OZ a dikciu ust. § 40 teda nejde o relatívnu neplatnosť takéhoto právneho
úkonu, ale o absolútne neplatný právny úkon. Ďalej citoval znenie ust. § 39 Občianskeho zákonníka
a konštatoval tú skutočnosť, že poistno-matematická nesprávnosť vo výške poistného spôsobuje
neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy a má za následok neplatnosť celej poistnej

zmluvy, na ktorú súd musí prihliadať ex offo, t.j. aj bez návrhu. Súd prvej inštancie si túto povinnosť
zjavne nesplnil a tak porušil právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie, pretože žalovaný má
právo, aby na jeho prípad súd použil (aplikoval) relevantnú právnu normu (čl. 144 Ústavy SR v zmysle čl.
152 ods. 4 Ústavy SR a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Uvedená skutočnosť je aj dôsledkom neúplného zistenia
skutkového stavu a to aj v dôsledku skutočnosti, že súd procesne opomenul splniť svoju povinnosť podľa

§ 118 ods. 2 a neusmernil žalovaného pri jeho procesnom postupe na aké otázky súdu má dôkazne
reagovať. Taktiež obmedzil jeho právo na kontradiktórnosť konania ako súčasť práva podľa čl. 48 ods.
2 Ústavy SR, preto je jeho rozhodnutie prekvapivým rozhodnutím, keďže až z rozsudku sa dozvedel,
ktoré jeho tvrdenia sú podľa súdu údajne nepreukázané, resp. ako ich súd hodnotil skutkovo a právne
nesprávne(alenajmäprotiprávne)sadzboupoistnéhovoväzbenapoistnéplnenie.Žalovanýpripomenul

navrhnutý postup pozostávajúci z troch možností ponúknutých každému klientovi, ktorého poistná
zmluva obsahovala protiprávne nesprávne kalkulácie poistného, pričom tretia alternatíva v jeho ponuke
- oznámenie o ukončení poistného vzťahu bola dôsledkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu (to
je neplatnosti poistnej zmluvy), pričom aj tu sa dobrovoľne zaväzoval vyplatiť klientovi aspoň dopredu
dohodnutú čiastku v podobe odkúpnej hodnoty, na čo ale žalobkyňa nereagovala, v dôsledku čoho došlo

k ukončeniu zmluvného vzťahu, ale nie jednostranne z jeho strany, keďže poistná zmluva ako absolútne
neplatný právny úkon právne ani nikdy nevznikla. Vychádzal z toho, že súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil nedostatok spočívajúci v protiprávne stanovenej výške poistného vo väzbe na poistné
plnenie len ako chybu v počítaní (§ 37 ods. 3 OZ), pričom je zrejmé, že protiprávne stanovené poistné
v podstatnom ustanovení poistnej zmluvy zakladá samo o sebe protiprávnosť celého tohto právneho

úkonu („dojednanie o cene a plnení“). Odvolateľ poukazoval na predložené listiny, a to protokol 2007,
znalecký posudok č. 4/2008, stanovisko zodpovedného aktuára, z ktorých jednoznačne vyplýva, že
poistné v poistnej zmluve bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve.
Rozpor so zákonom t.j. nesprávnosť poistného schváleného v roku 1995 vtedajším ministrom financií,konštatovali napokon aj samotní na to autorizovaní zamestnanci Národnej banky Slovenska ako to
vyplýva zo strany 2 a 5 Notárskej zápisnice N/29/2008 zo dňa 02.06.2008. Z uvedeného je zrejme, že
ani jedna zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhoval, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako
vecne správny, keďže poistnú zmluvu považoval za platne uzavretú spotrebiteľskú zmluvu s tým, aby
neprihliadol na dôvody uvedené v doplnení odvolania s poukazom na ust. § 205 ods. 3 O.s.p. Uplatnil
si náhradu trov odvolacieho konania.

13. Žalovaný sa nevyjadril k vyjadreniu žalobcu.

14. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civillného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej
len „CSP“), prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a

contratio v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov
(§ 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP
odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalovaného nie je možné vyhovieť.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16.11.2016 o 09.55 hodine, v
pojednávacej miestnosti č. dv. 215/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 09.11.2016, na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contratio.

16. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie ešte za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku.

17. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 01.07.2016).

18. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

19. Žalovaný v podanom odvolaní uvádza odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a

f) O.s.p. V zmysle CSP ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP.

20. Žalovaný v odvolaní voči rozsudku namietal odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c),
d), e) a f) O.s.p., a to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. Odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci, na
zistený stav aplikoval relevantné ustanovenia hmotného práva a tieto správnym spôsobom interpretoval.
Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za dostatočne odôvodnený a pri skúmaní rozsudku a
konania, ktoré mu predchádzalo, nebola zistená existencia vád uvedených v ust. § 221 ods. 1 O.s.p.,
ktoré by mohli mať za následok zrušenie napadnutého rozsudku.

22. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli
za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho

hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až
§ 135 O.s.p., účinných v čase konania na súde prvej inštancie, alebo že by na zistený skutkový stav
aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.23. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinných v čase rozhodovania na súde
prvej inštancie, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje

rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

24. Odvolacím súdom nebola zistená ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a súčasne súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, aby neúplne zistil skutkový stav
veci, keďže nevykonal všetky navrhnuté dôkazy.

25. Vzhľadom na to odvolací súd konštatuje, že v danej veci neboli naplnené uplatnené odvolacie
dôvody.

26. Odvolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a na tieto v podrobnostiach
odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

27. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací
súd dopĺňa nasledovné:

28. Podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účastníci môžu dohodou zmeniť

vzájomné práva a povinnosti.

29. Podľa § 516 ods. 2 OZ, ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má
doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené
zákonom požadované náležitosti.

30. Podľa § 40 ods. 2 OZ, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

31. Správne súd prvej inštancie na základe dôkazov vykonaných pred ním dospel k tomu skutkovému
záveru, že medzi stranami sporu nedošlo k zmene pôvodne dojednaných poistných podmienok ohľadom

zníženia poistného. K žiadnej dohode, ktorá by bola písomne dojednaná medzi stranami sporu a týkala
sa zmeny pôvodne dojednaných poistných podmienok medzi nimi nedošlo.

32.Pokiaľideonámietkužalovaného,žemedzistranamisporudošlokzmenevovšeobecnýchpoistných
podmienkach a prijatiu rozhodcovskej doložky, táto nie je opodstatnená.

33. Je nepochybné, že všeobecné poistné podmienky z 12.07.2007 zhoršili postavenie žalobcu oproti
pôvodne dojednaným všeobecným poistným podmienkam platným v čase uzavretia zmluvy zo dňa
05.03.1998, keďže nimi došlo k zníženiu poistnej sumy pre prípad dožitia. Takto koncipované všeobecné
poistné podmienky zo dňa 12.07.2007 možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda

v zmysle § 53 ods. 4 Obč. zák. za neplatné. Rovnako za neprijateľnú zmluvnú podmienku možno
považovať aj dojednanie o rozhodcovskej doložke, obsiahnuté v žiadosti o zníženie poistného zo dňa
12.07.2007, keďže zakladá výlučnú právomoc rozhodcovského súdu na riešenie prípadných sporov (§
53 ods. 4 písm. r/ OZ).

34. Naviac podľa názoru odvolacieho súdu zvolený postup zo strany žalovaného, ktorý žiadosťou o
zníženie poisteného v poistnej zmluve za danej situácie, možno považovať za konanie v rozpore s
dobrými mravmi, preto toto nemôže požívať právnu ochranu.

35. Námietka žalovaného, že k zmene poistných podmienok došlo v dôsledku nesprávne schváleného

poistno-matematického vzorca (výpočtu poistného štátnym orgánom) nemôže zmeniť rozhodnutie v
prospech žalovaného, keďže medzi stranami sporu došlo k založeniu občianskoprávneho vzťahu, ktorý
sa riadi dohodou zmluvných strán, teda zmluvnými podmienkami, dojednanými medzi nimi a na tieto
nemôže mať vplyv skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu poistno-matematickému
prepočtu poistného.

36. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o povinnosti žalovaného
vyplatiť žalobkyni poistné plnenie v sume 981,06 eur, lebo medzi stranami sporu bolo dohodnuté poistnéplnenie pre prípad dožitia vo výške 2.013,44 eur, ktorú mal žalovaný plniť v prípade, ak nastala poistná
udalosť, pričom nespornou skutočnosťou v konaní bolo to, že ku dňu 27.02.2013 nastala poistná udalosť
v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy, keďže žalobkyňa sa k tomuto dňu dožil konca poistenia a požiadal

žalovaného o výplatu poistného plnenia pri dožití sa konca poistenia. Preto bol žalovaný v zmysle
platne uzatvorenej poistnej zmluvy povinný plniť sumu, ktorá bola medzi stranami sporu ako zmluvnými
stranami dohodnutá vo výške 2.013,44 eur. Keďže žalovaný čiastočne plnil a dňa 19.02.2014 žalobcovi
poukázal sumu 1.032,38 eur, zvyšok sumy na základe výsledkov vykonaného dokazovania aj podľa
odvolacieho súdu predstavovala sumu vo výške 981,06 eur (2.013,44 eur - 1.032,38 eur).

37. K námietke žalovaného o procesnom pochybení súdu prvej inštancie, ktorý sa neriadil ust. § 118
ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že táto vada
nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle v tom čase platného ust. § 212 ods. 3
O.s.p. (od 01.07.2016 ust. § 380 CSP).

38. Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je prekvapivé, keďže spĺňa
požiadavku predvídateľnosti pre strany sporu a strany sporu v priebehu konania sa mali možnosť vyjadriť
ku všetkým relevantným skutočnostiam do rozhodnutia vo veci samej a odôvodnenie napadnutého
rozsudku má oporu vo vykonanom dokazovaní.

39.Odvolacísúdzároveň poukazujeajnaustálenúrozhodovaciupraxsúdovSRviďrozsudkyKrajského
súdu v Košiciach č.k. 3Co/231/2015, 1Co/570/2014, 3Co/294/2015 ako aj ďalšie.

40. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil
ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Úspešný žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný,
preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešný žalovaný v odvolacom konaní,
nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal

plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

42. TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).