Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Malacky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Zaťková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 27C/11/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616205847
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zaťková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1616205847.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou, v právnej veci žalobcu: B. G., a.s., I. 8,
H., V.: XX XXX XXX, zast. H., H. a spol., s.r.o. advokátska kancelária, Dr. Vl. X. XX, H., V.: XX XXX XXX,
proti žalovanej: N. H., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX, G., o zaplatenie sumy 529,96 € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX € s úrokom z omeškania vo výške
X,XX % ročne zo sumy XXX,XX € od XX.XX.XXXX do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa XX.XX.XXXX doručil žalobca Okresnému súdu Malacky žalobný návrh, ktorým sa voči žalovanej
domáhal zaplatenia sumy XXX,XX € s úrokmi z omeškania vo výške X,XX % ročne z dlžnej sumy od
XX.XX.XXXX do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb, poplatkov a náhrady
škody. V návrhu uviedol, že so žalovanou uzavrel zmluvu o pripojení č. Z Z Z ktorých neoddeliteľnou
súčasťou sú D. podmienky. V zmysle predmetných zmlúv vypožičal žalovanej Xks G. kartu za účelom
umožnenia využívania telekomunikačných služieb žalobcu, keď G. karte bolo pridelené účastnícke č.
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. F. si uplatnil nárok titulom spôsobenej škody, ktorá mu
vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné G. K. S II mini grey a to vo výške XXX,XX €, N.
J a to vo výške XX,XX €, G. K. S V. mini grey a to vo výške XX,XX €, keď škoda predstavuje rozdiel
medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, ktorú škodu mu žalovaná spôsobila
tým, že získala mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, pričom porušil zmluvný záväzok
používať jeho služby a riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby po dobu viazanosti. I. uviedol,
že žalovaná si bola v zmysle dodatku k zmluve o pripojení vedomá ceny predávaného mobilného
telefónu ako rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z dôvodu, že
sa služby zaviazala užívať po dohodnutú dobu, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo vznik
škody(minimálnevrozsahuzľavyzospotrebiteľskejcenymobilnéhotelefónnehozariadenia).C.výpočte
spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia
dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. D. škody, ktorú
žalovaná žalobcovi spôsobila je nasledovný: akciová cena X,XX €, predajná cena XXX €, uplatnená
škoda XXX,XX €; akciová cena X €, predajná cena XXX €, uplatnená škoda XX,XX €; akciová cena
XX €, predajná cena XXX €, uplatnená škoda XX,XX €. U., že žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu
poskytnutých služieb za obdobie XXXX/XX - XXXX/XX, uplatnil si voči nej žalobca nárok na zaplatenie
sumy XXX,XX € titulom neuhradených služieb. N. pohľadávka voči žalovanej ku dňu podania návrhu
na súd pozostáva z neuhradených služieb v sume XXX,XX € a z nároku na zaplatenie sumy XXX,XX €uplatnenej titulom náhrady škody, spolu XXX,XX €, keď si uplatňuje úroky z omeškania vo výške X,XX %
ročne odo dňa XX.XX.XXXX (odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej
v pokuse o pokonávku) do zaplatenia.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, hoci ju súd na vyjadrenie k žalobe vyzval, výzvu súdu spolu so
žalobou a poučením o procesných právach prevzala XX.XX.XXXX.
3. Podľa § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd na prejednanie
sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom
pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa XX.XX.XXXX.
5. Súd mal za osvedčený skutkový stav listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu: Zmluva o poskytovaní
verejných služieb zo dňa XX.XX.XXXX, dodatkom zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb zo dňa XX.XX.XXXX, dodatkom zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb zo dňa XX.XX.XXXX, dodatkom zo dňa XX.XX.XXXX, pokusom o pokonávku, faktúrou
č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb, pričom zistil:
6. Zo F. č. Z (ďalej len „zmluva o pripojení č. 1“) súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako
poskytovateľomnajednejstraneažalovanouakozákazníkomnastranedruhejpodľa§44anasl.zákona
č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov; žalovaná túto zmluvu
uzavrela ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na základe tejto zmluvy poskytol žalovanej ako užívateľovi
tzv. SIM kartu, ktorej bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX.
7. Z S. k F. o pripojení zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalobca poskytol žalovanej telekomunikačné
zariadenie Samsung K. S V. mini grey so zľavou zo spotrebiteľskej ceny potom kúpna cena
predstavovala0,5€(bod1.2dodatku),pričomžalovanásazaviazala,žepodobuviazanosti24mesiacov
zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM Karty z
prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa takého konania
a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by
poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia
alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve o
pripojení (bod 2.3 c/ dodatku), bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program a nedôjde k
porušenou záväzku žalovaný uvedeného v bode 2.2 (bod 2.3 d/ dodatku); v prípade porušenia niektorej
z povinností uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za
služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy
alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti
dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti
strany) dojednali povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 180 €, pričom
zaplatením zmluvnej pokuty nemalo zaniknúť právo poskytovateľa na náhradu škody, ktorej výška
presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty, zmluvnú pokutu je účastník povinný uhradiť bez ohľadu
na dĺžku doby, ktorá zostáva do uplynutia doby zmluvnej viazanosti (bod 2.5 dodatku); v dodatku bolo
dojednané, že dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení (bod. 3.6 dodatku).
8. Zo F. č. A7054213 (ďalej len „Zmluvy o pripojení č. 2“) súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako
poskytovateľomnajednejstraneažalovanouakozákazníkomnastranedruhejpodľa§44anasl.zákona
č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorej bola
žalovanejpridelenáSIMkartastelefónnymčíslomXXXXXXXXXX;kuvedenejzmluveopripojeníboldňa
XX.XX.XXXX medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o predaji
koncového telekomunikačného zariadenia zn. Samsung K. S V. mini grey, so zľavou zo spotrebiteľskej
ceny potom kúpna cena predstavovala 46 € (bod 1.2 dodatku), pričom žalovaná sa zaviazala, že po dobu
viazanosti 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada ovypojenie SIM Karty z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí
sa takého konania a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe
ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany
nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v
zmluve o pripojení (bod 2.3 c/ dodatku), bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program a
nedôjde k porušenou záväzku žalovaný uvedeného v bode 2.2 (bod 2.3 d/ dodatku); v prípade porušenia
niektorej z povinností uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej
ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti
zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu
platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho
platnosti strany) dojednali povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 194
€, pričom zaplatením zmluvnej pokuty nemalo zaniknúť právo poskytovateľa na náhradu škody, ktorej
výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty, zmluvnú pokutu je účastník povinný uhradiť bez
ohľadu na dĺžku doby, ktorá zostáva do uplynutia doby zmluvnej viazanosti (bod 2.5 dodatku); v dodatku
bolo dojednané, že dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení (bod. 3.6 dodatku).
9. Zo Zmluvy č. Z (ďalej len „Zmluvy o pripojení č. 2“) súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom
ako poskytovateľom na jednej strane a žalovanou ako zákazníkom na strane druhej podľa § 44 a nasl.
zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorej
bola žalovanej pridelená SIM karta s telefónnym číslom XXXXXXXXXX; k uvedenej zmluve o pripojení
bol dňa XX.XX.XXXX medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda
o predaji koncového telekomunikačného zariadenia zn. R. J so zľavou zo spotrebiteľskej ceny potom
kúpna cena predstavovala 1 € (bod 1.2 dodatku), pričom žalovaná sa zaviazala, že po dobu viazanosti
24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie
SIM Karty z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa
takého konania a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe
ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany
nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v
zmluve o pripojení (bod 2.3 c/ dodatku), bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program a
nedôjde k porušenou záväzku žalovaný uvedeného v bode 2.2 (bod 2.3 d/ dodatku); v prípade porušenia
niektorej z povinností uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej
ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti
zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu
platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho
platnosti strany) dojednali povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 194
€, pričom zaplatením zmluvnej pokuty nemalo zaniknúť právo poskytovateľa na náhradu škody, ktorej
výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty, zmluvnú pokutu je účastník povinný uhradiť bez
ohľadu na dĺžku doby, ktorá zostáva do uplynutia doby zmluvnej viazanosti (bod 2.5 dodatku); v dodatku
bolo dojednané, že dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení (bod. 3.6 dodatku).
10. Súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanej poskytnuté telekomunikačné služby faktúrou č.
XXXXXXXXXX splatnou XX.XX.XXXX na sumu XX,XX €, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou
XX.XX.XXXX na sumu XX,XX €, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou XX.XX.XXXX na sumu XX,XX €,
faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou XX.XX.XXXX na sumu XX,XX J., faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnú
XX.XX.XXXX na sumu XX,XX €, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnú XX.XX.XXXX na sumu XX,XX €,
faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnú XX.XX.XXXX na sumu XX,XX €, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnú
XX.XX.XXXX na sumu X €, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnú XX.XX.XXXX na sumu XX,XX €. G.
vyúčtovaných služieb predstavuje sumu XXX,XX €. F. si v konaní uplatňuje len zaplatenie sumy za
poskytnuté služby vo výške XXX,XX €.
11. Pokusom o pokonávku zo dňa XX.XX.XXXX žalobca vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky z
titulu neuhradených elektronických komunikačných služieb (XXX,XX €) a zmluvnej pokuty (XXX,XX €),
najneskôr do XX.XX.XXXX.
12. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 351/2011 Z. z.), Podnik má
právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.13. Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. Podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní
verejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,akniejedôvodnajejodmietnutie
podľa odseku 1 písm. c).
14. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.
15. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.
16. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17.Podľa§53ods.1a2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
19. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
21. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
23. Podľa § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu..24. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná v
časti uplatnenej náhrady škody.
25. Súd mal preukázané, že žalobca so žalovanou uzavrel zmluvu o pripojení v znení dodatku k
zmluve, na základe ktorej jej poskytoval elektronické komunikačné služby v ňou zvolených programoch
služieb. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou založený zmluvou o pripojení súd posúdil ako
občianskoprávny vzťah, žalovaná uzavrela zmluvu o pripojení ako fyzická osoba bez oprávnenia na
podnikanie. Z dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaná využívala služby žalobcu, cenu poskytovaných
služieb fakturoval žalobca žalovanej spolu celkom vo výške XXX,XX €, ktorú cenu žalovaná riadne a
včas neuhradila. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že žiada od žalovanej zaplatiť sumu XXX,XX €. Preto
súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX € ako neuhradenú cenu za poskytnuté
elektronické komunikačné služby. Nakoľko žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil jej
súd aj povinnosť zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v sume X,XX % ročne zo sumy XXX,XX € od
XX.XX.XXXX do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej
sadzby J. centrálnej banky, ktorá ku dňu XX.XX.XXXX predstavovala X,XX % ročne (X,XX % + 5% =
X,XX %), žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne.
26. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol z nižšie uvedených dôvodov.
27. Je zrejmé, že zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na žalovanú
je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je
potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.
spotrebiteľskézmluvynepredstavujúosobitnýzmluvnýtypaplikovateľnýlennaobčianskoprávnevzťahy,
naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny
vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené
vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej
časti).
28. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že náhradu škody v sume XXX,XX € neuplatnil
žalobca dôvodne. Uplatnená škoda predstavuje podľa žalobcu rozdiel medzi predajnou cenou
odpredaného mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia (X,X €, XX € a X €) a jeho akciovou
cenou po zohľadnení počtu celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu
porušenia zmluvnej povinnosti. V prejednávanej veci je tento rozdiel XXX,XX € (XXX,XX € + XX,
XX € + XX,XX €). Žalobca si ako náhradu škody uplatnil len výšku XXX,XX € pričom túto považuje
žalobca za škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovanej. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že
neplnením záväzku viazanosti zo strany žalovanej mu vznikla škoda v sume uvedeného rozdielu medzi
predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu
na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej
zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť
riadne a včas za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné
právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku
tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3.
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna
zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností,
vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných
zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady
záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté
kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného
z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Z dokazovania nevyplýva, že žalovaný porušil povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o
pripojení nevyplýva povinnosť žalovaného splatiť žalobcovi zľavnenú akciovú cenu mobilného telefónu,
preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Pokiaľ ide
ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to samotný vznik škody, podľa § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občianskyzákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa
rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové
hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971,
s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na
pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou
cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keď žalovaný nezotrval s žalobcom v zmluvnom
vzťahu počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody žalobcu podľa názoru súdu nedošlo.
Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky
žalobca predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný žalobcom podanou
žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi
predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného,
ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže
byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania,
ktorédozmluvnéhovzťahusožalovanýmvkladal.Kprotiprávnemuzmenšeniumajetkužalobcunedošlo,
pretože tento za mobilný telefón dostal dojednanú kúpnu cenu. Podľa názoru súdu nemožno v dôsledku
tvrdeného porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas prehodnocovať
predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením povinnosti musí škoda vzniknúť,
teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie skôr uzavretých zmluvných
dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku
zodpovednosti žalovaného za škodu, a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom
škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku
po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol
tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným, v rámci ktorej žalobca dostal od žalovaného
dojednanú kúpnu cenu.
29. Na základe uvedeného súd žalobu v časti žalovanej sumy XXX,XX € ako nedôvodnú zamietol.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP vo veci bola úspešnejšia žalovaná, ktorej
vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd
vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 529,96 € s príslušenstvom,
žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy XXX,XX € s príslušenstvom, t.j. XX,XX %, žalovaná
v časti o zaplatenie sumy XXX,XX € s príslušenstvom, t.j. XX,XX % (neúspech žalobcu je úspechom
žalovaného). F. tak vzniklo právo na pomernú náhradu jej účelne vynaložených trov v rozsahu XX,XX
%. Keďže však žalovanej žiadne trov konania v súvislosti s týmto konaním nevznikli, súd jej ich náhradu
z dôvodu hospodárnosti nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.