Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. apríl 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7Pc/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717212340
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Konáriková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6717212340.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Konárikovou v právnej veci navrhovateľa:

W. E., L.. XX.XX.XXXX, P. J. P.É. X, XXX XX K. - D., právne zastúpeného advokátom JUDr. Ivom
Osvaldom, so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti odporcom: I. C.. I. B., L.. XX.XX.XXXX, P. J. S.
J. XXX/X, XXX XX K., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Zvolen, pracovisko Detva a II. T.Í. Y., O.. Y., L.. XX.XX.XXXX, P. J. S. J. XXX/X, XXX XX K., o určenie
otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 03.11.2017 domáhal určenia otcovstva k
mal. dieťaťu. Návrh odôvodnil tým, že k určeniu otcovstva nedošlo súhlasným vyhlásením skutočných
biologických rodičov, ale na základe zákonnej domnienky určenia otcovstva manžela matky. S matkou
dieťaťa súložil v rozhodnom čase, v dôsledku ktorých skutočností sa cíti byť biologickým otcom
maloletého I.. Už jedenkrát podal návrh na určenie otcovstva v konaní vedenom Okresným súdom
Zvolen sp. zn. 9Pc/5/2017, ktorý však zobral späť ešte pred začatím pojednávania vo veci a konanie bolo
zastavené. Návrh na určenie otcovstva podal opätovne z dôvodu, že je skutočný biologický otec a má

záujem na určení otcovstva, pretože sa chce o syna postarať, podieľať sa na jeho výchove, prispievať
na jeho výživu, aby syn vedel kto je jeho skutočným biologickým otcom. V konaní vedenom Okresným
súdom Zvolen sp. zn. 9Pc/5/17 zaslala matka maloletého vyjadrenie k návrhu, v ktorom nepoprela, že
sa dôverne poznali, intímne stýkali v období od júna 2015 do januára 2016. Počas intímneho styku bola
matka maloletého I. vydatá za iného muža a v čase pôrodu maloletého bola s ním už rozvedená, a to
dňom 29.02.2016. Je nesporné, že matka maloletého dieťaťa otehotnela počas intímneho vzťahu s
navrhovateľom. Po pôrode však odmietla vydať súhlasné stanovisko o pokrvných rodičoch dieťaťa na

matričnom úrade, pričom dala zapísať maloletého pod priezviskom B.. Išlo o priezvisko jej manžela C.
B., za ktorého bola vydatá aj v čase, keď mala intímny styk s navrhovateľom. Po pôrode sa začala
matka maloletého I. správať odmerane, síce sa s navrhovateľom stretávala, tvrdila, že dieťa jej jeho,
inokedy zase, že dieťa navrhovateľove nie je. Vyjadrovala sa podľa toho, akú mala náladu. Navrhovateľ
vnávrhuapeluje namatkumaloletéhodieťaťaajejbývaléhomanželaC.B.,abypovykonaníprípadného
znaleckého dokazovania vo veci určenia otcovstva podali návrh na zapretie otcovstva k maloletému I..

2. V písomnom podaní doručenom okresnému súdu dňa 13.02.2018 matka maloletého I. uviedla, že ani
ona, ani samotný otec maloletého dieťaťa C. B., otcovstvo k maloletému I. nezapreli a je prekážkou pre
iného muža, aby sa domáhal určenia otcovstva k tomuto dieťaťu. Návrh na začatie konania je po stránke
hmotnoprávnej, ako aj procesnoprávnej podaný nesprávne. V konaní vedenom okresným súdom podsp. zn. 9Pc/5/2017 matka uviedla, že s navrhovateľom sa spoznali a intímne stýkali od júna 2015. V
januári 2016 sa nedorozumenia, hádky a nepochopenia medzi nimi natoľko prehĺbili, že vo februári 2016
už boli rozídení, nakoľko vzťah nefungoval, nespĺňal vzájomné predstavy a očakávania. Z toho dôvodu

je tvrdenie navrhovateľa, že s matkou maloletého I. súložil v rozhodnom čase, irelevantné a vyvrátiteľné.
Matka maloletého I. bola rozhodnom čase v manželskom zväzku s C. B.. S navrhovateľom sa nestýka.
Jej manželstvo s C. B. trvalo od 30.12.2010 do 29.02.2016. I. B. sa narodil 28.09.2016, na základe
čoho bolo otcovstvo určené prvou zákonnou domnienkou. Otec dieťaťa C. B. nikdy nespochybnil, že
nie je otcom maloletého I.. C. B. matke maloletého dieťaťa od začiatku tehotenstva osobne aj finančne

pomáhal. O I. sa riadne a náležite stará, nielen po finančnej, ale aj po citovej a výchovnej stránke.
Pravidelne ho navštevuje. Majú spolu vytvorený plnohodnotný vzťah. Pretože je určené a relevantným
spôsobom ustálené otcovstvo prvou domnienkou a sám C. B. otcovstvo pred súdom nezaprel, je
vylúčená aplikácia druhej, prípadne tretej domnienky, to znamená, že nie je možné zákonne žiadať,
aby otcovstvo určil súd na základe tretej domnienky. Matka maloletého dieťaťa namietala nesprávnosť
podaného návrhu. Žiadala, aby súd návrh na určenie otcovstva zamietol.

3. Súd vo veci pojednával dňa 09.04.2018. Kolízny opatrovník písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa 05.04.2018 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie s inými
pojednávaniami, súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Z uvedených dôvodov súd konal a
rozhodol v neprítomnosti kolízneho opatrovníka. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval

na podanom návrhu na určenie otcovstva v celom rozsahu. Navrhovateľ sa intímne stýkal s matkou
maloletého I. v rozhodnom období pre počatie dieťaťa. V čase, keď bola matka tehotná s maloletým
I., skutočnosť, že biologickým otcom je navrhovateľ, nebola medzi navrhovateľom a matkou sporná.
Svedčí o tom aj skutočnosť, že v tom čase navrhovateľ poskytoval matke finančné prostriedky. Právny
zástupca navrhovateľa pripustil, že po právnej stránke v podstate predchádza súhlasné vyhlásenie

rodičov o otcovstve takémuto návrhu o určenie otcovstva, avšak navrhovateľ sa cíti byť biologickým
otcom maloletého dieťaťa, preto inicioval toto konanie. Apeloval na matku maloletého dieťaťa, aby
uviedla, či v inkriminovanom období mala intímny styk s navrhovateľom, aby uviedla, ako to bolo v čase,
keď bola tehotná, čo sa týka vzťahu k jej bývalému manželovi, a či má záujem na tom, aby bol určený
biologický otec maloletému. Návrh bol podaný z dôvodu, že keď dieťa bude väčšie, aby si uvedomilo,

že jeho otec mal o neho záujem, že chcel, aby bol určený za otca. Vyzval matku maloletého dieťaťa, či
je ochotná podrobiť sa dobrovoľne testom na určenie otcovstva. Právny zástupca navrhovateľa žiadal,
aby súd vypočul muža, ktorý je v súčasnosti v rodnom liste zapísaný ako otec maloletého I., a to C. B.,
aby sa on vyjadril, z akého dôvodu nepodal, resp. či je ochotný podať návrh na zapretie otcovstva.

4. Na pojednávaní súd vypočul navrhovateľa, ktorý uviedol, že je stopercentne presvedčený o tom, že
je biologickým otcom maloletého dieťaťa.

5. Na pojednávaní súd vypočul matku maloletého dieťa, ktorá v plnom rozsahu zotrvala na všetkých
svojich písomných vyjadreniach. Otcovstvo k maloletému I. bolo určené zo zákona podľa prvej

domnienky na určenie otcovstva. Otcom maloletého I. je bývalý manžel, ktorý túto skutočnosť ani
nepopiera. Matka opätovne zdôraznila, že ona a bývalý manžel sú biologickými rodičmi maloletého
dieťaťa. Čo sa týka času pre počatie maloletého dieťaťa, trvala na tom, že pohlavný styk mala s mužom,
za ktorého bola v tom čase vydatá. C. B., teda bývalý manžel matky, je biologickým otcom maloletého
syna. Je dobrý otec po každej stránke. Bývalý manžel sa o matku staral aj počas tehotenstva, aj keď

sa dieťa narodilo, prišiel za nimi do nemocnice. Konal a rozmýšľal ako otec, ako skutočný otec. O
maloletého I. sa riadne stará. Matka apelovala na navrhovateľa, aby sa jej prestal vyhrážať, útočiť na
ňu a posielať vulgárne SMS správy. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa, či matka maloletého
dieťaťa v čase od júna 2015 do januára 2016 mala pohlavný styk s navrhovateľom, matka uviedla, že
v tomto období pohlavný styk s navrhovateľom nemala. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa,

či by bola matka ochotná v záujme maloletého dieťaťa podstúpiť testy DNA, za účelom zistenia, kto je
skutočným biologickým otcom maloletého dieťaťa, matka uviedla, že jej syn má svojho biologického
otca a je to muž, ktorý je zapísaný v rodnom liste. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa, či matka
prijala v čase tehotenstva s maloletým I. nejaké finančné prostriedky od navrhovateľa, matka uviedla,
že žiadne finančné prostriedky neprijala. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa, či matka v čase,

keď sa maloletý I. narodil, sa stretávala s navrhovateľom uviedla, že nie.

6. Na výpoveď matky reagoval navrhovateľ, ktorý uviedol, že matka neuvádza pravdu. Matka maloletého
dieťaťa chodievala za ním od 01.06.2015 do novembra 2015. Pamätá si to z toho dôvodu, že malzlomenú nohu. Intímne sa spolu stýkali. Odkedy matka zistila, že je tehotná, chcela po navrhovateľovi,
aby predal byt. Matka maloletého I. navrhovateľovi tvrdila, že svojho manžela neľúbi, že je z neho
unavená, že už prakticky spolu nežijú. Počas celého tehotenstva navrhovateľ matke posielal finančné

prostriedky na účet; prvé dva mesiace po 100 €, potom po 200 € mesačne. O tejto skutočnosti má
listinné dôkazy - výpisy z účtu v banke. Po narodení maloletého I. naďalej matku finančne podporoval.
Pomáhal jej čo sa týka starostlivosti o jej bývanie, napr. jej vymaľoval 2 izby v byte, montoval jej nábytok.
S maloletým I. sa pravidelne stretával približne 4 alebo 5 dní v mesiaci. Vídaval ho pravidelne do júla
2017. Podľa názoru navrhovateľa matke išlo o to, aby ju financoval. V polovici júla mu matka maloletého

I. oznámila, že jej už nemusím platiť 200 € mesačne, iba 150 € mesačne s tým, že jej má doplatiť 500 €,
inak mu matka pohrozila, že mu bude dieťa menej ukazovať. Navrhovateľ matke financoval prerábanie
bytu a kúpil jej sporák. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa, či navrhovateľ má informáciu o
tom, že matka maloletého dieťa v čase, keď bola tehotná s maloletým I., žila v spoločnej domácnosti so
svojim manželom C. B., navrhovateľ uviedol, že v tom čase už nežili v spoločnej domácnosti, v tom čase
boli manželia od seba aj rok. Navrhovateľ si myslí, že matka maloletého dieťaťa tak koná z dôvodu, že

ju odmietol a podľa jeho názoru je úbohé, že na to využíva maloleté dieťa. Je presvedčený o tom, že
matka maloletého dieťaťa takto vydiera aj C. B., čiže zapísaného otca maloletého I..

7. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v
súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Z rodného listu maloletého dieťaťa súd zistil, že v knihe narodení Matričného úradu Zvolen vo zväzku
81 ročník 2016 na str. 104 pod poradovým číslom 866 je zapísané, že I. B. sa narodil dňa 28.09.2016
vo Zvolene a jeho matkou je T. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX v Detve, Slovenská republika a otcom je
W.. C. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, Slovenská republika.

9. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14P/28/2015-35 zo dňa 09.02.2016 súd zistil, že manželstvo
T.L. B. Y. rod. Y., nar. XX.XX.XXXX a W.. C. B., nar. XX.XX.XXXX bolo rozvedené. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňom 29.02.2016.

10. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. - Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, otcovstvosaurčujenazákladedomnienokotcovstvaustanovenýchvtomtozákonesúhlasným
vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

11.Podľa§85ods.1zákonač.36/2005Z.z.-Zákonaorodineaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,

ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva
alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

12.Podľa§86ods.1zákonač.36/2005Z.z.-Zákonaorodineaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,
manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že

je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.

13. Podľa § 86 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. - Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ak manžel stratil spôsobilosť na právne úkony pred uplynutím lehoty na zapretie otcovstva,
môže otcovstvo zaprieť jeho opatrovník do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach

dôvodne spochybňujúcich otcovstvo.

14. Podľa § 87 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. - Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým
dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len

vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

15. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. - Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije
jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.

16. Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. - Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel.
Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.17. Z rodného listu maloletého I. B. mal súd preukázané, že otcovstvo k maloletému dieťaťu je určené.
Ako otec maloletého I. je v rodnom liste dieťaťa zapísaný C. B., ktorého otcovstvo bolo určené na

základe I. zákonnej domnienky otcovstva manžela matky podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine (ak sa
narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo
po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky). Pre určenie otcovstva je v tomto
prípade rozhodujúcim okamihom objektívna skutočnosť - pôrod dieťaťa. Lehoty, ohraničujúce aplikáciu
prvej domnienky, plynú objektívne a viažu sa na vznik manželstva, zánik manželstva a narodenie

dieťaťa. Otcovstvo určené prvou domnienkou vyplýva priamo zo zákona a uplatní sa aj v prípade, ak
je zrejmé, že manžel matky nemohol splodiť dieťa (tieto skutočnosti môžu byť dôvodom na zapretie
otcovstva, ale samé o sebe nevylúčia uplatnenie I. domnienky). Ak by mal súd rozhodovať o určení
otcovstva k maloletému I., najprv by muselo prebehnúť súdne konanie o zapretí otcovstva k maloletému
dieťaťu na návrh oprávnenej osoby v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Až následne
po právoplatnom rozhodnutí o zapretí otcovstva môže súd konať o návrhu na určenie otcovstva k

maloletému dieťaťu v prípade, ak otcovstvo nebude určené iným zákonným spôsobom. Súd nemal
v tomto konaní preukázanú skutočnosť, že otcovstvo C. B. voči maloletému I. bolo zapreté, resp.
že prebieha súdne konanie o zapretí otcovstva. Z uvedených dôvodov preto súd návrh na určenie
otcovstva zamietol. Súd v konaní nevykonal dokazovanie výsluchom otca maloletého dieťaťa C. B., ktorý
navrhol právny zástupca navrhovateľa, pretože s poukazom na vyššie opísaný skutkový a právny stav,

nepovažoval jeho výpoveď pre rozhodnutie v tomto konaní za relevantnú.

18. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355

ods.1, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370
ods. 1, § 376 CMP).