Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. marec 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111218762
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7111218762.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu R.. A. V. a sudcov Y.. Y. Q. a R.. C.

C., v spore žalobcu: L. kancelária poisťovateľov, M. Z. XX, XXX XX F. XX, K.: XX XXX XXX, zastúpený
R.. R. Y., advokátom so sídlom E. kancelárie, A. XX, XXX XX F., proti žalovaným: 1. Q. J., s.r.o., XXX
XX L. Q. XXX, K.: XX XXX XXX, 2. C. V., nar. X.X.XXXX, T. XX, XXX XX V., o zaplatenie X.XXX,XX
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k.
9Cb/107/2011-137 zo dňa 27. 5. 2014 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. A. priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania a dovolacieho konania, proti žalovaným v 1. a 2.
rade, ktorí sú povinní uhradiť ich žalobcovi spoločne a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť
spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu X.XXX,XX eur s úrokom z
omeškania vo výške X,XX % ročne z dlžnej sumy od XX.X.XXXX do zaplatenia, to všetko do X dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku, povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne žalobcovi trovy konania na účet
právneho zástupcu žalobcu R.. R. Y., advokáta, A. 27, 8X1 XX F. vo výške XXX,XX eur do X dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku a povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne žalobcovi trovy odvolacieho

konania na účet právneho zástupcu žalobcu R.. R. Y., advokáta, A. XX, XXX XX F. vo výške XXX,XX
eur do X dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa voči žalovaným domáha zaplatenia
X.XXX,XX eur s príslušenstvom titulom poskytnutého poistného plnenia. Uviedol, že žalovaný v 1. rade
je držiteľom motorového vozidla Z. R., X.: KE-XXX, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda na
ďalšom motorovom vozidle S. H., X.: PN-XXX BZ, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola

spoločnosť F., s.r.o. - poškodený. Žalovaný v 2. rade ako fyzická osoba bol vodičom motorového vozidla
Z. R., ktorým bola spôsobená škoda na motorovom vozidle S. H.. Škoda bola poškodenému uhradená v
rozsahu a výške podľa § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka zo strany žalobcu a to v zmysle § 24 ods.
2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu a žalobca
poškodenému uhradil túto škodu z garančného fondu, pretože motorové vozidlo Citroen R., ktorým bola
škoda spôsobená, nemalo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu podľa § 3
ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla.

3. Žalobca poskytol poškodenému - obchodnej spoločnosti F., s.r.o z garančného fondu poistné plnenie
vo výške X.XXX,XX eur a túto sumu žalobca v tomto konaní vymáha od oboch žalovaných - žalovanéhov 1. rade ako držiteľa motorového vozidla a žalovaného v 2. rade ako vodiča motorového vozidla v čase
spôsobenej škody.

4. Potom, ako súd prvej inštancie vo veci vydal dňa XX.X.XXXX platobný rozkaz č.k. XXRob/XX/XXXX-
XX, žalovaný v 2. rade podal proti nemu v zákonnej lehote odpor. V odpore uviedol,
že žalovaný v 1. rade mu predmetné motorové vozidlo Z. R. zapožičal a ubezpečil ho, že motorové
vozidlo je riadne poistené a poistné bolo uhradené. Bez takéhoto ubezpečenia by si žalovaný v 2. rade
toto motorové vozidlo nezapožičal. Preto žalovaný v 1. rade za pasívne legitimovaného v tomto konaní

považuje žalovaného v 2. rade a nie aj žalovaného v 1. rade, pretože žalovaný v 2. rade neporušil žiadnu
právnu povinnosť, ktorá je podmienkou pre vznik zodpovednosti voči žalobcovi. Osobou bez poistenia
zodpovednosti a subjektom, ktorý porušil právnu povinnosť je žalovaný v 1 rade a nie žalovaný v 2.
rade, preto regresný nárok žalobcovi vznikol len voči vlastníkovi motorového vozidla, ktorý neuzavrel
povinné zmluvné poistenie.

5. Na pojednávaní dňa X.X.XXXX žalovaný v 2. rade uviedol, že došlo k predmetnej havárii tak, ako to
uviedol žalobca a je si vedomý, že to bola vina žalovaného v 2. rade, keď spôsobil túto dopravnú nehodu.

6. Súd prvej inštancie o uplatnenej pohľadávke žalobcu rozhodol skorším rozsudkom č.k. XCb/XXX/
XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX ako rozsudkom pre zmeškanie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a pre

uznanie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie a zistil z evidencie motorových vozidiel, že
vlastníkom a držiteľom predmetného motorového vozidla Z. R., ktorým bola spôsobená škoda v období
od X.X.XXXX do X.XX.XXXX bol žalovaný v 1. rade. K predmetnej škode na motorovom vozidle

poškodeného a na spoločnosť F., s.r.o. došlo v M. dňa X.X.XXXX. Túto dopravnú nehodu spôsobil
žalovaný v 2. rade motorovým vozidlom Z. R., došlo k poškodeniu motorového vozidla S. H., ktorý
patril poškodenému. Poškodený si uplatnil nárok z poistného zmluvného plnenia. Žalobca dotazom
vo všetkých poisťovniach zistil, že nebola u nich dojednaná zmluva poistenie zodpovednosti za škody
spôsobené prevádzkou motorového vozidla Z. R., X.: KE-XXX GD. Ďalej súd prvej inštancie a zistil, že

spoločnosť F. T. B+P, Y. vyúčtovala poškodenému za opravu poškodeného motorového vozidla sumu
X.XXX eur.

8. Z výpočtu hodnoty vozidla a výšky škody zo dňa XX.X.XXXX vypracovaným V. poisťovňou a.s.
U. K. group súd prvej inštancie zistil, že výška škody na motorovom vozidle poškodeného bola

stanovená na sumu je X.XXX,XX eur. Následne poisťovňa V. vyplatila poškodenému po ukončení
šetrenia poistnej udalosti na jeho účet X.XXX,XX eur. Zároveň poisťovňa V. a.s. vyzvala žalobcu na
refundáciuvzniknutýchnákladovvovýškeX.XXX,XXeurakopoistnéplnenieaXXX,XXeurakopoplatok
za spracovanie z dôvodu, že za škodu zodpovedala osoba s nepoisteným vozidlom. Ďalej súd prvej
inštancie zistil z výpisu z účtu žalobcu vo U. banke, že žalobca dňa XX.X.XXXX vyplatil V. poisťovni, a.s.

sumu XX,XX eur a dňa XX.X.XXXX sumu X.XXX,XX eur. Následne žalobca dňa XX. 4. XXXX vyzval
žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie žalovanej sumy X.XXX,XX eur a to v lehote do XX.X.XXXX.

9. Žalovaný nesúhlasil s tým, aby bol zaviazaný na úhradu žalovanej sumy, pretože nevedel, že toto
motorové vozidlo nie je zákonne poistené. Potvrdil, že dopravná nehoda sa stala, žalovaný v 2. rade

predmetné vozidlo Z. R. šoféroval. Opätovne uviedol, že vozidlo si požičal od žalovaného v 1. rade pre
seba, nebol v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným v 1. rade a vozidlo používal pre svoju činnosť
a pre svoju potrebu.

10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 415, 427 a 420 Občianskeho zákonníka,

ktoré upravujú zodpovednosť za škodu, ďalej podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a), b) Zákona č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke, § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 3, § 18
ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b) a § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

11. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie náhrady
za poistné plnenie, ktoré žalobca poskytol poškodenému, obchodnej spoločnosti F., s.r.o. na jeho
motorovom vozidle, ktorá vznikla pri dopravnej nehode. Súd prvej inštancie uviedol, že základnýmiatribútmi vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Ustanovenie § 427 Občianskeho
zákonníka je upravené ako jeden z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu a aj zodpovednosť

za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. Táto osobitná povaha zodpovednosti
spočíva v tom, že z tejto prevádzky motorového vozidla vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného
nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Preto je odôvodnená
objektívna zodpovednosť pri takejto prevádzke motorového vozidla. V záujme ochrany tretích osôb -
nezúčastnených sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa motorového vozidla.

Na zmiernenie rizík znášania následkov tejto zodpovednosti za škodu má byť každý prevádzkovateľ
zo zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Preto v prejednávanej veci žalovaný v 1. rade zodpovedá za vzniknutú škodu
ako prevádzkovateľ motorového vozidla podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka titulom objektívnej
zodpovednosti a žalovaný v 2. rade zodpovedá za škodu ako subjekt, ktorý túto škodu spôsobil podľa
§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 2. rade zodpovedá za túto škodu v nadväznosti na

generálnu prevenciu predchádzaniu škody zakotvenú v § 415 Občianskeho zákonníka, ako aj vzhľadom
na na Zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, pretože predmetná škoda vznikla ako následok
protiprávneho úkonu škodcu, teda, keby nebolo správanie sa žalovaného v 2. rade, škoda by nebola
vznikla a vznik škody je vo vzťahu príčinnej súvislosti so správaním sa žalovaného v 2. rade ako vodiča
motorového vozidla.

12. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že škodu spôsobil žalovaný v 2. rade, preto za ňu
zodpovedá a vlastníkom motorového vozidla bol žalovaný v 1. rade, preto taktiež nesie zodpovednosť
za spôsobenú škodu.

13. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na to, že predmetné motorové vozidlo, ktorého
držiteľom bol žalovaný v 1. rade a ktoré spôsobilo škodu, nebolo k dátumu dopravnej nehody poistené
a nebola uzatvorená zmluva o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, vznikla žalobcovi podľa § 24 ods. 2 písm. b) Zákona o povinnom
zmluvnom poistení povinnosť uhradiť z poistného garančného fondu poistné plnenie poškodenému

- obchodnej spoločnosti F., s.r.o. vo výške X.XXX,XX eur. Žalobca si túto povinnosť splnil a dňa
XX.X.XXXX škodu X.XXX,XX eur zaplatil poškodenému. Žalobcovi týmto vzniklo právo podľa § 24 ods.
7 veta prvá Zákona o povinnom zmluvnom poistení na náhradu toho, čo plnil proti tomu, kto zodpovedá
za škodu podľa § 24 ods. 2 písm. b) Zákona o povinnom zmluvnom poistení, voči žalovanému v 1.
rade. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá a § 24 ods. 2 písm. b)

Zákona o povinnom zmluvnom poistení je potrebné vykladať tak, že žalobca má právo postihu proti
každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plní. Žalobca má teda právo postihovať proti osobe,
ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, teda aj
proti vodičovi motorového vozidla, ktoré spôsobilo škodu. Takýto názor vyplýva aj z ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu SR. Žalovaný v 2. rade preto zodpovedá za škodu ako subjekt, ktorý škodu spôsobil.

Preto súd prvej inštancie tvrdenia žalovaného v 2. rade o tom, že nemal vedomosť o tom, že vozidlo nie
je poistené považoval za irelevantné a nezbavilo to žalovaného v 2. rade zodpovednosti za škodu, ktorú
pri dopravnej nehode spôsobil porušením svojej povinnosti - Pravidiel cestnej premávky. Žalovaný v 2.
rade porušil právne predpisy v tom, že pri použití predmetného motorového vozidla si nesplnil zákonnú
povinnosť podľa § 18 Zákona o povinnom zmluvnom poistení mať pri sebe potvrdenie o zodpovednosti

za škodu. Nie je významné ani to, či žalovaný v 2. rade podnikal v oblasti dopravy a na aký účel používal
motorové vozidlo, pretože to nemá žiaden súvis s dopravnou nehodou a vznikom škody. Súd prvej
inštancie preto vyhovel žalobe a zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade, aby spoločne a nerozdielne zaplatili
žalobcovi uplatnenú pohľadávku X.XXX,XX eur.

14. Súd prvej inštancie preto zaviazal oboch žalovaných aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania
podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože žalovaní v 1. a 2. rade sa dostali do omeškania
s plnením vymáhanej pohľadávky dňa XX.X.XXXX a preto ich súd zaviazal na zaplatenie úrokov z
omeškania.

15. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania XXX,XX eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh XXX,XX
eur a trov právneho zastúpenia XXX,XX eur podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb za tri úkony právnych služieb tak ako to súd prvej inštanciešpecifikoval podrobne v odôvodnení rozsudku a zaviazal ich aj na zaplatenie trov predchádzajúceho
odvolacieho konania vo výške XXX,XX eur titulom trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej
služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa XX.X.XXXX tak ako to súd prvej inštancie podrobne špecifikoval

v odôvodnení napadnutého rozsudku.

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v 2. rade. Uviedol, že toto
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože Zákon č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

upravuje poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zodpovedným
subjektom a pasívne legitimovaným je výlučne majiteľ motorového vozidla, teda žalovaný v 1. rade a
nie žalovaný v 2. rade. Uviedol, že ako vodič motorového vozidla neporušil žiadnu právnu povinnosť,
ktorá je podmienkou pre vznik zodpovednosti voči žalobcovi. Ako vodič motorového vozidla nebol
osobou bez poistenia zodpovednosti ani osobou porušujúcou právnu povinnosť. Osobou bez poistenia
zodpovednosti a subjektom, ktorý porušil právnu povinnosť je majiteľ motorového vozidla, ktorý je jedine

pasívne legitimovaným v tomto spore. Preto žalobca má právo na náhradu toho, čo plnil len proti tomu,
kto zodpovedá za škodu a regresný nárok žalobcovi vznikol len voči vlastníkovi motorového vozidla,
ktorý neuzatvoril povinné zmluvné poistenie podľa § 3 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení.
Ďalej žalovaný v 2. rade uviedol, že osobou bez poistenia zodpovednosti je majiteľ motorového vozidla
v zmysle § 24 ods. 2 písm. d) Zákona o povinnom zmluvnom poistení, podľa ktorého žalobca poskytuje

z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Preto žalobca má podľa § 24 ods. 7 Zákona
o povinnom zmluvnom poistení právo na regresný nárok proti tomu, kto zodpovedá za škodu, teda
proti žalovanému v 1. rade. Žiadne z ustanovení § 24 Zákona o povinnom zmluvnom poistení nemožno
aplikovať tak, že by žalobca mal právo proti žalovanému v 2. rade. Navrhol preto, aby odvolací súd

zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobu voči žalovanému v 2. rade zamieta, alebo aby
zrušil rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade uviedol, že súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil a správne rozhodol, ak zaviazal oboch žalovaných na

zaplatenie uplatnenej pohľadávky. Uviedol, že vymedzenie osôb zodpovedných za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla je upravené v §§ 420, 427 - 431 Občianskeho zákonníka. Typicky tak
pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla pripadá do úvahy zodpovednosť vodiča a
prevádzkovateľa motorového vozidla. Namiesto nich alebo v určitých prípadoch spoločne s nimi môžu
zodpovedať aj ďalšie osoby, napríklad zamestnávateľ vodiča, osoba, ktorá použije motorové vozidlo

proti vôli prevádzkovateľa a podobne. Preto ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka o osobitnej
zodpovednosti nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho
zákonníka ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Poškodený sa
tak môže domáhať škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku podľa § 420 Občianskeho
zákonníka na základe zodpovednosti založenej na prezumpcii zavinenia. Aj keď za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla zodpovedá prevádzkovateľ tohto dopravného prostriedku, nie je tým
vylúčená zároveň zodpovednosť vodiča motorového vozidla za škodu, ktorú spôsobil pri tej istej
škodovej udalosti poškodenému porušením právnej povinnosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka.
Vyplýva to aj z viacerých rozhodnutí súdov Českej republiky a Slovenskej republiky. Je preto možné
dospieť k jednoznačnému záveru, že poistenie sa vzťahuje tak na prevádzkovateľa, ako aj na vodiča

motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX v obdobnej veci, z ktorého vyplýva, že vodič sa má presvedčiť,
či na vozidlo, ktoré prevádzkuje, je uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škody
spôsobené prevádzkou motorového vozidla a vodič motorového vozidla je povinný mať pri sebe
potvrdenie o poistení zodpovednosti, ktoré je povinný na výzvu príslušníka policajného zboru predložiť.

Slovenská kancelária poisťovateľov - žalobca má preto právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, teda aj proti vodičovi,
aj proti prevádzkovateľovi motorového vozidla. V prejednávanej veci je existencia vzniku škody na
motorovom vozidle poškodeného - obchodnej spoločnosti F., s.r.o. potvrdená samotným žalovaným v
2. rade a príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného v 2. rade a vznikom škody je nepochybná,

pretože keby sa žalovaný v 2. rade správal v súlade s § 415 Občianskeho zákonníka, nedošlo by ku
škode na majetku poškodeného, preto je žalovaný v 2. rade ako vodič motorového vozidla v tomto
konaní pasívne legitimovaný, pretože svojim konaním spôsobil škodu na majetku poškodeného. Za
túto škodu zodpovedá podľa § 420 Občianskeho zákonníka, pretože ju spôsobil motorovým vozidlom,ku ktorému nebola uzatvorená poistná zmluva o zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou
motorového vozidla. Aj za žalovaného v 2. rade musel žalobca plniť poškodenému z garančného
fondu a žalobca má preto aj voči žalovanému v 2. rade právo na náhradu - postih podľa § 24 ods. 7

Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení. Ďalej žalobca uviedol, že tzv. poistný garančný
fond bol zákonom vytvorený z toho dôvodu, že v prípade, ak poistná zmluva o povinnom zmluvnom
poistení nebola uzatvorená, alebo z určitých dôvodov zanikla, a poškodený nemá možnosť obrátiť sa
na žiadnu poisťovňu, aby mu žalobca uhradil škodu za osoby zodpovedné za škodu, teda za vodiča
alebo prevádzkovateľa. Žalobca má následne regresný postih podľa § 24 ods. 2 písm. a), g) Zákona o

povinnom zmluvnom poistení. Tým je zabezpečené, že poškodený dostane plnenie aj vtedy, keď vozidlo,
ktorým bola spôsobená škoda, nebude v rozpore so zákonom poistené. Protiprávny vzťah spočívajúci
v absencii poistenia však poškodený nepocíti, pretože za nepoistené osoby zodpovedné za škodu mu
poskytne plnenie z poistného garančného fondu navrhovateľ. Následne navrhovateľ má právo žiadať
refundáciu vyplatených náhrad od toho, kto za škodu podľa právnych predpisov zodpovedá a za koho
vznikla povinnosť vyplatiť náhradu škody poškodenému. Preto je otázka, kto mal povinnosť motorové

vozidlo poistiť, vo vzťahu k zodpovednosti za škodu irelevantné. Žalobca navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal toto odvolanie žalovaného v 2. rade v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) účinného

v čase rozhodovania dňa XX.XX.XXXX a rozhodol o tomto odvolaní skorším rozsudkom č.k. XCob/XXX/
XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu voči žalovanému
v 2. rade zamietol.

19. Odvolací súd tento skorší rozsudok v tomto spore odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne

posúdil zodpovednosť žalovaného v 2. rade za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa §
420 Občianskeho zákonníka a § 24 ods. 2 písm. b) a § 24 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Uviedol, že
žalobca si v tomto konaní uplatnil proti žalovaným svoje postihové práva podľa § 240 ods. 7 Zákona
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a

preto žalobca si môže tento nárok uplatniť titulom regresného nároku proti tomu kto si nesplnil povinnosť
podľa § 24 ods. 2 písm. b) Zákona o povinnom zmluvnom poistení a nemal uzatvorené poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tou osobou, ktorá takéto poistenie
nemala uzatvorené bol žalovaný v 1. rade ako držiteľ motorového vozidla a nie žalovaný v 2. rade ako
vodič tohto motorového vozidla. Odvolací súd preto zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k

odvolateľovi - žalovanému v 2. rade ako vodičovi motorového vozidla, ktorý spôsobil škodu motorovým
vozidlom a žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol.

20. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach ako odvolacieho súdu podal v zákonnej lehote dovolanie
žalobca. Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci a následkom nesprávnom zamietnutí žaloby voči žalovanému v 2. rade. Uviedol, že odvolací súd
nesprávne posúdil, že za osobu bez poistenia zodpovednosti, voči ktorej je možné zo strany žalobcu
regres uplatniť, považuje len vlastníka vozidla. Zo zákona však vyplýva, že za takúto osobu je potrebné
považovať toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého vozidla, u ktorého nebola

uzavretá zmluva v zmysle § 3 ods. 1 ZoPZP. Pre správnosť výkladu odvolacieho súdu nesvedčí ani to,
že ustanovenie § 2-4 ods. 2 písm. b), tak i ustanovenie § 24 ods. 7 ZoPZP, sú formulované v jednotnom
čísle („osoba bez poistenia zodpovednosti“). Dovolateľ má zato, že žalovaný v 2. rade ako vodič a
pôvodca dopravnej nehody je v spore pasívne legitimovaný, pretože porušil pravidlá cestnej premávky
a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodeného.

Zodpovedá tak za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka a pretože škodu spôsobil
vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti,
a to bez ohľadu nato, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Aj za žalovaného v 2. rade
žalobca plnil poškodenému z garančného fondu a má proti nemu z tohto dôvodu právo postihu podľa
§ 24 od. 7 ZoPZP. Nesprávnosť záveru odvolacieho súdu dovolateľ osvedčoval aj tým, že v obdobných

veciach vedie mnoho sporov, kde súdy posudzujú zodpovednosť takýchto žalovaných osôb, teda zvlášť
vodičov dopravných nehôd, pretože ich zodpovednosť je subjektívna a môžu sa jej zbaviť zákonom
stanovených prípadoch. Predmetom konania nie je náhrada škody, ale nárok uplatnený podľa ZoPZP
a tento nerieši zodpovednosť za škodu, a teda ani nerieši jednotlivé varianty tejto zodpovednosti. Tupoukázal na dikciu citovaného zákona, kde sa v ustanovení § 4 ods. 1 uvádza výraz „na každého,
kto zodpovedá za škodu“, ďalej v ods. 4 výraz „za ktorú poistený zodpovedal“ a v ustanovení § 24
ods. 2 sa uvádza výraz „osoba zodpovedá za škodu“ opakovane, z čoho vyplýva, že vlastnú úpravu

zodpovednosti za škodu je nutné hľadať tam, kde je v Slovenskom právnom poriadku upravená, t.j. v
Občianskom zákonníku. Podľa dovolateľa za spôsobenú škodu v danom prípade zodpovedajú obaja
žalovaní spoločne a nerozdielne s poukazom na ustanovenie § 438 Občianskeho zákonníka, takže
žalobca má právo uplatniť svoj nárok proti ktorémukoľvek z nich. Prevádzkovateľ motorového vozidla
zodpovedá podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom jeho zodpovednosť je založená na

princípeobjektívnejzodpovednostibezohľadunazavinenie.Vodičmotorovéhovozidlazodpovedápodľa
§ 420 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. V prípade vodiča ide
pritom o porušenie povinností, ktoré sú mu uložené predovšetkým Zákonom o premávke na pozemných
komunikáciách. Podľa dovolateľa nemožno podmieňovať vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú
porušením právnej povinnosti existenciou poistného vzťahu a neexistuje zákonný inštitút, ktorý by v
danom prípade zbavoval zodpovednosti vodiča tým, že za škodu zodpovedá výlučne prevádzkovateľ

nepoisteného motorového vozidla, bez ohľadu na to, kto škodu spôsobil. Rozhodnutie odvolacieho súdu
je tak v rozpore s hmotnoprávnou úpravou poistenia zodpovednosti a s rozhodnutiami Najvyššieho
súdu SR v obdobných veciach, pričom dovolateľ poukázal aj na konštantnú českú judikatúru. Najvyšší
súd SR ako súd dovolací o tomto dovolaní žalobcu rozhodol uznesením č.k. XObdo/XX/XXXX zo dňa
XX.X.XXXX tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. XCob/XXX/XXXX-XXX zo dňa

XX.XX.XXXX a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

21. Najvyšší súd SR v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že sporným v tomto konaní je právne
posúdenie nároku uplatneného žalobcom voči žalovanému v 2. rade a to existencia alebo neexistencia
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade ako vodiča motorového vozidla k náhrade plnenia

poskytnutého Slovenskou kanceláriou poisťovateľov z poistného garančného fondu poškodenému za
situácie, ak vodič zodpovedajúci za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemal
(ako nevlastník) povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie motorového vozidla, ktorým bola škoda
spôsobená. Podľa odvolacieho súdu (na rozdiel od názoru súdu prvého stupňa) nebol tento subjektom
zodpovedajúcim podľa § 24 ods. 2 písm. b), ods. 7 ZoZPZ. keďže sa ho netýkala povinnosť uzavrieť

povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým
bola spôsobená v danom prípade škoda a ktorú nahradil z poistného garančného fondu žalobca.
Sporným sa tak stáva výklad právnej úpravy postihového práva Slovenskej kancelárie poisťovateľov
pri plnení z poistného garančného fondu poškodenému v prípade, ak vo vzťahu k motorovému vozidlu,
ktorým bola škoda spôsobená, nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to čo do okruhu osôb povinných z postihu.

22. Ďalej dovolací súd uviedol, že z obsahu spisu je nesporné, že žalobca sa domáhal voči žalovanému
v 2. rade takzvaného postihového práva, pretože ako vodič motorového vozidla zavinil dopravnú
nehodu, pri ktorej došlo ku škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Žalobca si voči

žalovanému v tomto konaní uplatnil nárok titulom zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla
zodpovedného podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka za škodu vyvolanú osobitnou povahou
prevádzkymotorovéhovozidlaavočižalovanémuv2. radeodvodilpostihovýnárokzvšeobecnejúpravy
zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný v 2. rade zodpovedá za
škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti ako vodič, ktorý škodovú udalosť zavinil.

23. Ďalej dovolací súd poukázal na ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje
všeobecnú zodpovednosť každej osoby za škodu, ktorú spôsobila porušením právnej povinnosti.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 až § 431
je osobitným druhom zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti.

Ustanovenie § 427 upravuje subjekt tejto zodpovednosti, pričom podľa odseku 1 je tento subjekt
určený bez ohľadu na to, prevádzkou akého dopravného prostriedku bola škoda spôsobená. Podľa
odseku 2 zodpovedajú iba prevádzkovatelia (zákon používa jazykovo pojem "prevádzateľ") určitých
dopravných prostriedkov. Subjektom tejto zodpovednosti môže byť však aj osoba odlišná od osôb
uvedených v § 427, ak sú splnené podmienky ustanovené v § 430. Zodpovednosť za škodu podľa § 427

spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného
prostriedku. Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná
súvislosť. Občiansky zákonník v ustanoveniach § 813 a § 814 upravuje prechod práva poisteného proti
inému na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Dôvodom, prečo na poisťovateľa prechádzaprávo, ktoré má poistený proti inému na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, je postihnutie
osoby zodpovednej za škodu aj v tých prípadoch, keď poistený, ktorému bola spôsobená škoda, dostane
náhradu od poisťovateľa. Ide o zákonný prechod práva (tzv. subrogačný postih), ku ktorému dochádza

bez prejavu vôle účastníkov. Zo znenia § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva prechod práva
na náhradu škody vyplatením poistného plnenia bez ohľadu na to, či možno zodpovednosť za škodu,
ktorá vznikla poškodenému voči škodcovi, vyvodiť z Občianskeho zákonníka alebo akéhokoľvek iného
právneho predpisu. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie v obdobnej veci sp. zn. XCdo/
XXX/XXXX.

24.Ďalejdovolacísúduviedol,žezodpovednosťprevádzkovateľa,ktorájeaj v
tomto prípade daná na základe samotnej existencie kvalifikovanej škodovej udalosti majúcej svoj pôvod
v prevádzke, však nevylučuje zodpovednosť vodiča dopravného prostriedku, ktorý spôsobil škodu pri
tejto škodovej udalosti zavineným porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ ide o vzťah prevádzkovateľa a vodiča ako odlišných subjektov, ustanovenie § 427

a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce osobitnú zodpovednosť nie je vo vzťahu k všeobecnej
zodpovednostipodľa§420Občianskehozákonníkaustanovenímšpeciálnym,aleobeskutkovépodstaty
stoja vedľa seba. Poškodený tak môže uplatňovať právo na náhradu škody voči prevádzkovateľovi
dopravného prostriedku podľa § 427 Občianskeho zákonníka na základe objektívneho princípu
rovnako ako voči vodičovi dopravného prostriedku podľa § 420 Občianskeho zákonníka na základe

zodpovednosti založenej na prezumovanom zavinení.

25. Najvyšší súd SR ďalej uviedol, že postavenie žalobcu v konaní je osobitným postavením vo vzťahu
k takýmto osobám z dôvodu, že ide o jeho postihové právo voči osobám, za ktoré plnil na základe
osobitnej právnej úpravy obsiahnutej v § 24 ods. 2 ZoPZP. Dôvodom na vznik práva poškodeného

na náhradu škody proti poistnému garančnému fondu je spôsobenie škody nepoisteným motorovým
vozidlom a toto právo si môže poškodený uplatniť voči kancelárii za rovnakých podmienok, ako keby
uplatnil priamy nárok proti poisťovateľovi. Úmyslom zákonodarcu, formulovaným aj v dôvodovej správe
k ZoPZP bolo, aby sa poistenie vzťahovalo ako na prevádzkovateľa a ďalšie osoby zodpovedajúce
podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, tak i na osoby zodpovedajúce za podmienok ustanovenia

§ 420 Občianskeho zákonníka. napríklad vodiča vozidla. Za osobu bez poistenia zodpovednosti je teda
nutné považovať toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú podľa ZoPZP a vodič je tak v spore pasívne
vecne legitimovaný z dôvodu, že zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s
uvedenýmprotiprávnymkonanímspôsobilškodunamajetkupoškodených,ktorúžalobcauhradil.Keďže
škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je súčasne osobou bez poistenia

zodpovednosti, a to bez ohľadu nato, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Keďže za
neho žalobca plnil poškodenému z garančného fondu, má proti nemu z tohto dôvodu právo na náhradu
podľa § 24 ods. 7 ZoPZP.

26. Dovolací súd preto na základe nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom a aj

vzhľadom na existujúcu solidaritu žalovaných a existujúce podmienky postihového práva žalobcu a
nesprávne zistenie skutkového stavu odvolacím súdom, preto uznesením sp. zn. XObdo/XX/XXXX zo
dňa XX.X.XXXX zrušil rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu a vec vrátil odvolaciemu súdu na
ďalšie konanie, pričom právny názor dovolacieho súdu je pre odvolací súd záväzný.

27. Žalobcovi bolo rozhodnutie dovolacieho súdu doručené XX.X.XXXX, žalovanému v 2. rade
XX.X.XXXX a žalovanému v 1. rade na základe fikcie doručenia na jeho adresu zapísanú v obchodnom
registri dňa XX.X.XXXX. Strany sporu vyjadrenie k rozhodnutiu dovolacieho súdu nepodali.

28. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade, ktoré bolo

podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného
sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Tento rozsudok verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 1, 3 C.s.p.,
spor prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade nie

je dôvodné.

29.TotoodvolaciekonaniezačalopodanímodvolaniažalobcudňaXX.X.XXXX,tedazaúčinnostiZákona
č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.30. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania
začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

31. Podľa § 470 ods. 2 prvé veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

32. Odvolací súd tento spor prejednal, akceptujúc svoju viazanosť právnym názorom dovolacieho súdu

vysloveným v zrušujúcom uznesení dovolacieho súdu v tomto spore podľa § 455 C.s.p. a odvolanie
žalovaného v 2. rade opätovne prejednal.

33. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 konštatuje správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
a jeho odôvodnenia, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalovaného

v 2. rade odvolací súd udáva:

34. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvej inštancie uznesením sp. zn. XCb/XXX/XXXX z
XX.X.XXXX poučil strany sporu o tom, že musia všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, ktorých sa nenariaďuje

pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti
predložené a označené neskôr, súd neprihliada v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. Toto uznesenie s poučením
bolo žalovanému v 1. rade doručené XX.XX.XXXX, žalovanému v 2. rade doručené XX.X.XXXX. Na
pojednávaní v konaní na súde prvej inštancie dňa X.X.XXXX bol žalovaný v 2. rade osobne prítomný
a na tomto pojednávaní uviedol, že uznáva nárok čo do dôvodu aj výšky v celkovej uplatnenej sume

X.XXX,XX eur s uplatneným úrokom z omeškania. Uviedol, že si je vedomý, že spôsobil dopravnú
nehodu a škodu, avšak k autu boli doložené všetky doklady aj zákonná poistka aj leasingová zmluva a
žalovaný v 2. rade nemal vedomosť o tom, že žalovaný v 1. rade nezaplatil zákonnú poistku.

35. Uvedená výpoveď žalovaného v 2. rade v konaní na súde prvej inštancie na pojednávaní dňa

X.X.XXXX je nesporným tvrdením žalovaného v 2. rade o tom, čo tvrdí v žalobe žalobca ohľadom
zodpovednosti žalovaného v 2. rade za spôsobenú haváriu a škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a zhodné tvrdenie o výške tejto škody. Preto ďalšie dokazovanie o spôsobenej škode a o jej
výške nebolo v dôsledku zhodných tvrdení strán sporu potrebné vykonávať v zmysle ustanovenia § 120
ods. 3 O.s.p. a ustanovenia § 186 ods. 2 C.s.p. účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu dňa

XX.X.XXXX.

36. Odvolací súd preto posúdil, že žalobca podľa § 24 ods. 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, má
voči obom žalovaným postihové práva, za ktoré plnil na základe osobitnej právnej úpravy obsiahnutej

v § 24 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a to voči žalovanému v 1. rade ako prevádzkovateľovi motorového vozidla, ktorý
nemal uzatvorené povinné zmluvné poistenie podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý
upravuje osobitnú zodpovednosť za škodu a aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ako k vodičovi
dopravného prostriedku, ktorý svojím konaním spôsobil škodu nepoisteným motorovým vozidlom. Ak

žalobca vyplatil poškodenému škodu, ktorú spôsobil žalovaný v 2. rade motorovým vozidlom, ktorého
prevádzkovateľom bol žalovaný v 1. rade, žalobca preto má postihové práva aj vo vzťahu k žalovanému
v 1. rade aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, pretože za osobu bez poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa považuje ten kto ju priamo spôsobil - vodič nepoisteného
motorového vozidla a taktiež prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorý nemal uzatvorenú zmluvu o

povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla.

37.Odvolacísúdpretodospelkzáveru,žesúdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomzodňaX.X.XXXX
rozhodol správne, ak zaviazal oboch žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne X.XXX,XX
eur so zákonným úrokom z omeškania od XX.X.XXXX, teda odkedy vyzval žalovaných na zaplatenie

tejto vyplatenej škody poškodenému podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka o výške úrokov z omeškania, ktorá je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.38. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu

o zaplatenie X.XXX,XX eur s úrokmi z omeškania a aj o priznanej náhrade trov konania v konaní na
súde prvej inštancie ako vecne správny.

39. Odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. rozhodol

tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom aj dovolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov
odvolacieho a dovolacieho konania a na ich náhradu zaviazal oboch žalovaných spoločne a nerozdielne.
Na trovy dovolacieho konania odvolací súd aplikoval ustanovenie § 453 ods. 1 a § 453 ods. 3 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane použijú aj na
dovolacie konanie a o náhrade týchto trov rozhodne súd, na ktorom sa konanie končí. O výške trov tohto
odvolacieho konania aj dovolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie

samostatným uznesením.

40.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).