Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Michalovce
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Agáta Štefaničová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/82/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716203753
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7716203753.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v právnej veci navrhovateľky U.,
zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce proti odporcovi M. za účasti matky X.,
o určenie otcovstva takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie o určenie otcovstva k maloletej Z. zastavuje.
II. Maloletú Z. zveruje do osobnej starostlivosti matky X.
III. Odporca je povinný prispievať na výživu maloletej Z. v sume 30 % životného minima na maloleté
nezaopatrené dieťa a to vždy ku 28. dňu príslušného mesiaca k rukám matky.
IV.Dlžnévýživnévsume1.385,34Eurzaobdobieod20.1.2014od14.3.2018povoľujeodporcovisplácať
po 30,- Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky až do úplného vyrovnanie dlžného
výživného.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.Maloletá navrhovateľka Z. sa návrhom doručeným súdu 20.1.2014 domáhala proti odporcovi určenia
otcovstva. Za otca označila odporcu M., pretože s matkou súložil v čase, od ktorého neprešlo od
narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní. Odporca otcovstvo neuznal a zdráha sa plniť
rodičovské povinnosti. Je ženatý, nezamestnaný a má sedem detí so svojou manželkou R.. Matka
navrhovateľky je slobodná, nezamestnaná, t.č. na rodičovskej dovolenke. Jej príjem je 222,70 Eur
mesačne. Uviedla, že s jej matkou žil odporca v družskom vzťahu od roku 2009. Z tohto vzťahu sa
narodila 16.10.2012 mal. navrhovateľka Z. Odporca uviedol, že je si vedomý toho, že je otcom, toto
však odmietol na matričnom úrade uznať. Matka sa v období rozhodujúcom pre splodenie navrhovateľky
intímne stýkala len s odporcom, preto je vylúčené, aby otcom dieťaťa bol niekto iný. Z uvedeného dôvodu
žiadala, aby došlo k určeniu otcovstva súdom.
2.Odporca sa k návrhu nevyjadril.
3.Kolíznyopatrovníkvosvojomvyjadreníuviedol,žerodinamaloletejY.amaloletejZ.jevevidenciiúradu
od roku 2011, kedy bol nariadený výkon súdnych rozhodnutí na umiestnenie súrodencov maloletých detí
do detského domova. V roku 2012 sa deti ocitli bez bývania, pretože M. vyhodil matku aj s maloletými
deťmi z domu. Matka sa tak ocitla v ohrození, nakoľko bola nútená viesť túlavý spôsob života a nikto z
príbuzných neprejavil záujem o zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti. Maloletá
Y. bola umiestnená na základe rozhodnutia Okresného súdu Michalovce do zariadenia ANIMA-DSS KS
Michalovce a následne bola u maloletej Y. rozsudkom Okresného súdu Michalovce číslo konania 17P /98/2012 zo dňa 4. 7. 2012 nariadená ústavná starostlivosť. Maloletá bola umiestnená do Detského
domova Lienka Veľké Kapušany. V čase šetrenia pomerov v rodine maloletej matka maloletej Y. bývala u
svojej tety pani G. vo veľkých Kapušanoch spolu s maloletou dcérou Z., ktorú má v osobnej starostlivosti.
Matka maloletej uviedla, že s otcom U. žila od roku 2009. V čase spolužitia intímne žila len s M. a z tohto
vzťahu sa narodila Y. a neskôr aj druhá dcéra Z.. Uviedla, že spolužitie s otcom maloletých detí ukončila
ešte počas tehotenstva s maloletou Z., keďže po nezhodách ju vyhodil z domu. Podľa vyjadrenia matky
odporca mal uznať otcovstvo avšak odmietol tak urobiť na matričnom úrade. Matka očakával, že svoj
názor zmení, ale keďže sa tak nestalo, matka sa rozhodla podať návrh na určenie otcovstva. Matka
uviedla, že otec sa žiadnou formou nepodieľa na starostlivosti o maloleté deti, nevidel ich a nikdy ich
ani nekontaktoval. Z uvedeného dôvodu sa kolízny opatrovník v záujme maloletého dieťaťa pripojil k
návrhu na určenie otcovstva.
4. Na pojednávaní konanom dňa 14.3.2018 odporca M.r uznal otcovstvo k maloletej navrhovateľke Z.,
preto súd konanie o určenie otcovstva v súlade s ustanovením § 109 Civilného mimosporového poriadku
zastavil. Rozhodol tak o zvyšku nároku, a to o úprave práv a povinností rodičov k maloletej Z.. Maloletá
Z. sa v súčasnej dobe zdržiava spolu s matkou vo Veľkej Británii.
5.Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:
6.Z rodného listu maloletej navrhovateľky súd zistil, že Z. v Kráľovskom Chlmci matke X. v Kráľovskom
Chlmci. Otec v rodnom liste uvedený nie je.
7.Odporca na pojednávaní vypovedal, že je ženatý od roku 2009 s R. s ktorou majú 7 detí. Niekedy v
roku 2013 sa manželka odsťahovala z obce Y. zo spoločnej domácnosti a sám sa stará o ich deti. Po
odsťahovaní zo spoločnej domácnosti manželka žije v obci Veľké Trakany u svojho terajšieho priateľa.
On sám nemá žiadnu známosť, žije sám a stará sa o maloleté deti. V súčasnej dobe žije spolu s družkou,
s ktorou má jedno maloleté nezaopatrené dieťa vo veku 4 rokov. Poberá aktivačný príspevok 480,00
Eur mesačne a jeho družka má príjem 220,00 Eur. Dlžné výživné žiada splácať po 30,00 Eur mesačne
spolu s bežným výživným.
8.Po vykonanom dokazovaní súd vec právnej posúdil takto:
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre meloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
9.Vzhľadom na to, že maloletá navrhovateľka sa v súčasnej dobe zdržiava spolu s matkou vo Veľkej
Británii a je v osobnej starostlivosti matky, súd rozhodol tak, že maloletú Z. zveril do osobnej starostlivosti
matke X.. Odporcu ako otca maloletej zaviazal na povinnosť platiť maloletej výživné v sume 30%
životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa k rukám matky. Súd vychádzal z toho, že odporca
má príjem 480,00 Eur, jeho družka 220,00 Eur a okrem vyživovacej povinnosti k maloletej Z. má ešte
vyživovacie povinnosti k ďalším maloletým deťom, a to k jej sestre mal. Y. a k 4-ročnej dcére, ktorú má
so svojou súčasnou životnou partnerkou.
10.Zaostalé výživné za obdobie od 20.1.2014 (podanie návrhu) do 14.3.2018 (vyhlásenie rozsudku)
predstavuje pri určenom výživnom sumu 1385,34 Eur. V roku 2014 je zaostalé výživné za 12 mesiacov
po 27,13 Eur, čo predstavuje 325,56 Eur, v roku 2015 výživné za 12 mesiacov po 27,13 Eur predstavuje
325,56 Eur, za rok 2016 za 12 mesiacov po 27,13 je výživné 325,56 Eur, za rok 2017 od za 6 mesiacov
po 27,13 eur a za šesť mesiacov po 27,32 Eur je výživné 326,70 Eur a za rok 2018 za 3 mesiace po
27,32 je výživné 81,96 Eur, spolu 1385,34 Eur. Zaostalé výživné súd vzhľadom na sociálne pomery
odporcu povolil splácať po 30 Eur mesačne spolu s bežným výživným až do jeho zaplatenia, s čím
kolízny opatrovník maloletej súhlasil.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a účastníkom konania ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.