Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. apríl 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 18Csp/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217218125
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Koblišková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217218125.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Janou Kobliškovou v spore žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zast.: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: V.
J., X.. XX.XX.XXXX, L. XXX XX G. F. Č.. XX, o zaplatenie 391,33 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 168,65 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05%
ročne zo sumy 17,47 eur od 26.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 63,70 eur od 29.12.2015 do zaplatenia,
zo sumy 12,98 eur od 26.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 32,99 eur od 26.02.2016 do zaplatenia a s
úrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy 41,51 eur od 30.03.2016 do zaplatenia.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v pomere 14%, o ktorej rozhodne súd
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.12.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 391,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy17,47eurod26.11.2015aždozaplatenia,vovýške5,05%ročnezosumy63,70eurod29.12.2015

až do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12,98 eur od 26.01.2016 až do zaplatenia, vo výške
5,05 % ročne zo sumy 32,99 eur od 26.02.2016 až do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy
41,51 eur od 30.03.2016 až do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca
žalobcu, R. V., C..R.., uzavrel so žalovaným dňa 29.10.2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb
č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému telekomunikačné služby
špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach (ďalej len
„VP“). Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a

v Cenníku. Na základe zmluvy poskytoval R. V., C..R.., plnenie riadne a včas a umožnil ho žalovanému
v plnom rozsahu využívať, za čo mu boli vystavené faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 17,47 eur splatnú
dňa 25.11.2015; č. XXXXXXXXXX na sumu 71,68 eur splatnú dňa 28.12.2015; č. XXXXXXXXXX na
sumu 40,76 eur splatnú dňa 25.01.2016; č. XXXXXXXXXX na sumu 40,97 eur splatnú dňa 25.02.2016;
č. XXXXXXXXXX na sumu 64,30 eur splatnú dňa 29.03.2016 a č. XXXXXXXXXX na sumu 222,68 eur
splatnú dňa 26.09.2016. Žalobca si celkovo uplatňoval sumu vo výške 391,33 eur, ktorá pozostáva zo
zostatku vyššie uvedených faktúr, a to nasledovne: z faktúry č. XXXXXXXXXX si uplatnil sumu 17,47

eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX si uplatnil sumu 63,70 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX si uplatnil sumu
12,98 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX si uplatnil sumu 32,99 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX si uplatnil
sumu 41,51 eur a z faktúry č. XXXXXXXXXX si uplatnil sumu 222,68 eur. Žalobca uviedol, že odo dňapostúpenia pohľadávky do dňa spísania žaloby žalovaný uhradil z postúpenej pohľadávky celkovo 0,-
eur.

2. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.06.2017 mal súd preukázané, že pôvodný veriteľ,
spoločnosť R. V., C..R.., postúpila pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, čím bola preukázaná
aktívna vecná legitimácia žalobcu.

3. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 177, ods. 2 CSP (Nariadenie

európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a) ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000,- €,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo
c) to ustanovuje tento zákon.

4. Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú osobného stavu alebo spôsobilosti na právne
úkony, sociálneho zabezpečenia, konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom
konaní, vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. konania o dedičstve, konania o
určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti. konkurzného konania a reštrukturalizačného

konania, sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, ochrany osobnosti.

5. Podľa § 219 ods. 3 CSP oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo vyvesené
na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu päť dní pred jeho vyhlásením, dňa
26.03.2018.

6. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytovaní verejných služieb, Dodatkom k zmluve,
všeobecnými podmienkami poskytovania služieb, faktúrami, Zmluvou o postúpení pohľadávok,
cenníkom, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

7. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.10.2015 (ďalej len „zmluva“)
vyplýva, že Zmluva o poskytovaní verejných služieb bola uzavretá medzi právnym predchodcom
žalobcu, R. V. C..R.. a žalovaným. Dňa 29.10.2015 uzatvoril právny predchodca žalobcu, R. V. C..R.., so
žalovaným Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorým bol dohodnutý program Happy
XL NAJ, odpredaný mobilný telefón/dátové zariadenie Caterpillar B15Q Black za sumu 19,- eur s dobou

viazanosti 24 mesiacov a so zmluvnou pokutou 290,- eur a aktivačným poplatkom vo výške 10,- eur.

8. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.11.2015 vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval
žalovanému sumu 17,47 eur z titulu mesačných poplatkov za služby, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo
dňa 08.12.2015 vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému sumu 71,68 eur z titulu

mesačných poplatkov za služby, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.01.2016 vyplýva, že právny
predchodca žalobcu fakturoval žalovanému sumu 40,76 eur z titulu mesačných poplatkov za služby,
z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.09.2016 vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval
žalovanému sumu 222,68 eur z titulu zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností, z faktúry
č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.03.2016 vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému

sumu 64,30 eur z titulu mesačných poplatkov za služby a z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.02.2016
vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému sumu 40,97 eur z titulu mesačných
poplatkov za služby. Z faktúry č. XXXXXXXXXX si uplatnil žalobca sumu 17,47 eur, z faktúry č.
XXXXXXXXXX si uplatnil iba sumu 63,70 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX si uplatnil iba sumu 12,98 eur,
z faktúry č. XXXXXXXXXX si uplatnil iba sumu 32,99 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX si uplatnil iba sumu

41,51 eur a z faktúry č. XXXXXXXXXX si uplatnil sumu 222,68 eur.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne v časti
uhradenia poplatkov za služby, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku, dôvodná, a preto v tejto časti
žalobe vyhovel. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty žaloba nie je dôvodná. Nárok žalobcu na zaplatenie

poplatkov za služby vychádza zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, faktúr za poskytnuté služby
a z ustanovenia zákona č. 351/2011 Z. z o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
t. j. v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „Zákona č. 351/2011 Z. z.“).10. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. účastník je povinný a) používať verejnú službu
v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až

na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky
osobitných predpisov.

11. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.

Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

12. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

13. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe

ktorej žalobca poskytoval žalovanému dohodnutý program služieb za zľavnenú cenu, avšak ten cenu
za poskytnuté služby v lehote splatnosti nezaplatil. Súd preto z titulu nedoplatku na vyfakturovaní
poskytnutých službách priznal plnenie vo výške 168,65 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo
sumy 17,47 eur od 26.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 63,70 eur od 29.12.2015 do zaplatenia, zo sumy
12,98 eur od 26.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 32,99 eur od 26.02.2016 do zaplatenia a s úrokom z

omeškania 5,00% ročne zo sumy 41,51 eur od 30.03.2016 do zaplatenia.

14. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Výrok o úrokoch z omeškania je v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z..

17. Súd dospel k záveru, že v prevyšujúcej časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 86,59

eur žaloba nie je dôvodná.

18. Podľa § 544 ods. 1, 2 a 3 OZ v platnom znení, t. j. v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o
poskytovaní verejných služieb ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej
pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

19. Podľa § 545a OZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a

význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá
porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

20. Rozsudkom Okresného súdu L. č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 30.11.2011 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v J. Č.. F.. XCo/XX/XXXX zo dňa 23.5.2012 bola zmluvná pokuta rovnakého významu
vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného súdu L. Č.. F.. XC/XXX/
XXXX-XX zo dňa 6.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v J. Č.. F.. XXCo/XX/XXXX-XX zo
dňa 15.3.2012.21. Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

22. Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady č. 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1
ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské
štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané

a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov." S ohľadom na relevantnú
judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť
spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: "Členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola
podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok." (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice sa má považovať za kogentné
ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného
poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora č. C-76/10 vo veci POHOTOVOSŤ / Korčkovská), teda

pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy
a za každých okolností vyžadovať.

23. Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá
bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa

ustanovenia § 53 ods. 5 OZ, pričom ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ
vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie plnenia z takejto zmluvnej
podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie
vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz

používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej
pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemôže ísť len o čiastočnú neplatnosť zmluvnej
pokuty. Súd ako orgán členského štátu Európskej únie je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ). Plnenie z

takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 OZ; ,,z neplatného
právneho úkonu"). Navyše zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania
nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného
ustanovenia § 545a OZ sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty. Zákaz ďalšieho používania
neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi

práva ipso facto. Ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania
neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť
rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj
základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen
prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne

prejavomkonaniavsúladesdobrýmimravmi(§4ods.8zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa)
a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa)

24. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z

predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktickárovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky MostazaClaro, C 168/05, bod
25, OcéanoGrupoEditorial SA C 240/98-C 244/98).

25. Zmluvné podmienky, zaväzujúce žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty v uplatnenej výške
222,68 eur, sú pre rozpor s ustanovením § 53 OZ neplatné, pretože spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Zmluvné
podmienky ohľadom zmluvnej pokuty neboli individuálne dojednané, čo vyplýva aj z rozhodovacej
činnosti súdu, ktorý rieši stovky sporov, kde vystupuje žalobca alebo jeho právny predchodca a uplatňuje

si právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb sa líšia svojim obsahom
len v údajoch o spotrebiteľovi, programe služieb, aktivovaných službách, výške zľavnených mesačných
paušálnych poplatkoch, dobe viazanosti a zmluvnej pokute. Tieto zmluvy sú formulárovými zmluvami,
do ktorých sa údaje dopisujú. Žalobca v konaní nepreukázal, že by boli zmluvné podmienky individuálne
dojednané.

26. Žalovaný ako spotrebiteľ sa Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zaviazal zaplatiť rôzne
zmluvné pokuty celkovo vo výške 290,- eur za akékoľvek porušenie povinností zo strany žalovaného,
pričom nebola dohodnutá zmluvná pokuta pre právneho predchodcu žalobcu v prípade, že by on porušil
ustanovenia zmluvy. Táto okolnosť spôsobuje nerovnováhu v zmluvných vzťahoch a jej neprijateľnosť,
čo spôsobuje jej neplatnosť.

27. Dohodnuté zmluvné podmienky navyše zaväzujú žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu počas celej
dobyviazanosti,ajvtomprípade,akbyžalovanýporušilzmluvuhocivposlednýdeňviazanosti.Zmluvné
pokuty teda neboli odstupňované, ale mali sa uplatniť v plnej výške pri hocijakom porušení povinností
a v hociktorom čase od uzavretia zmluvy do uplynutia doby viazanosti. Takéto dojednanie je v rozpore

s ustanoveniami § 52 a nasledujúcich OZ. Žalobca teda nemal právo na zaplatenie zmluvnej pokuty,
ktoré si uplatňoval spolu vo výške 86,59 eur, keďže si ho uplatňoval na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky.

28. Súd nepopiera význam zmluvnej pokuty, avšak v konkrétnom prípade sa jednalo o formulárovú

zmluvu, kde zmluvné pokuty boli zapracované v texte zmluvy a žalovaný nemohol ovplyvniť zmluvný
vzťah v prípade, že sa rozhodol zmluvu uzavrieť. Zmluvné podmienky, a to zmluvné pokuty, neboli
individuálne dojednané. Vzhľadom na to, že zmluvné pokuty postihovali žalovaného vždy pri porušení
zmluvnej povinnosti bez ohľadu na časové hľadisko, takéto zmluvné podmienky boli neprijateľné, a
preto nemohla byť poskytnutá ochrana žalobcovi v podobe priznania zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta,

ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody, je aj sankciou. Spôsob jej dojednania a jej výška
však musí plne rešpektovať zásadu rovnosti právneho vzťahu ako aj princíp proporcionality. Právny
predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má
vopredpripravenéavktorýchspotrebiteliazmluvnépodmienkynemôžuovplyvniť.Toplatíajprezmluvnú
pokutu, ktorú dodávateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to,

aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23
paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní
žalobcarovnakúzmluvnúpokutu,akovprípadeomeškaniasaspotrebiteľaužhneďnaúvoddvojročného
zmluvnéhovzťahu.Podmienky,zaakýchdodávateľdohodujezmluvnúpokutuvštandardnýchzmluvách,
poškodzujú spotrebiteľa. V štandardných formulárových zmluvách totiž dodávateľ pre spotrebiteľa v

neprehľadnej, zložito formulovanej a miniatúrnymi písmenami písanej forme zapracuje také zmluvné
dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú
pozornosti spotrebiteľa. Okrem toho súd dojednanie o zmluvnej pokute považoval za neprijateľnú
zmluvnú podmienku aj preto, že dodávateľ na základe takto formulovaného dojednania zmluvnej pokuty
(akúčastníkporušíakúkoľvekzpovinnostípodľatejtozmluvy),môžeodspotrebiteľapožadovaťzmluvnú

pokutu v dohodnutej výške za každé porušenie zmluvnej povinnosti, teda môže od spotrebiteľa žiadať
niekoľkonásobok dohodnutej zmluvnej pokuty. Je nepochybné, že takéto zmluvné dojednanie vnáša do
tohto právneho vzťahu neprimeranú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tohto právneho
vzťahu, a to na úkor spotrebiteľa. Zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá
poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán.

29. Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dohoda účastníkov o zmluvnej
pokute v Zmluve o poskytovaní verejných služieb je neprijateľná zmluvná podmienka, a preto je podľa
ustanovenia § 53 ods. 5 OZ a aj podľa ustanovenia § 39 OZ neplatná.30. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

32. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania.
Žalobca bol úspešný čo do 43 % z predmetu sporu (168,65 eur / 282,25 eur x 100 %) a žalovaný čo do 57
% z predmetu sporu (100 % - 43 %). Čistý procesný úspech žalovaného po odpočítaní jeho neúspechu je
14 % (57 % - 43 %). Preto mu súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14 %.

33. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanievlehote15dníoddoručeniarozsudkunasúdeprotiktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,

náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 CSP).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky
b/ súd nesprávny procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súd prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 CSP).

Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadoplniťlendo uplynutialehotynapodanie
odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu ( 376 ods. 1, 2, 3 CMP).