Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9C/367/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212212214
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2212212214.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou, v právnej veci

žalobkyne: PIT s.r.o., IČO: 36 686 905, so sídlom Šaštínska 37, Bratislava, zastúpená advokátkou: Elena
Miklášová, advokátka, so sídlom Trnavská 16, Modra, proti žalovaným: 1. V.. Y. C., T. X.X.XXXX, H. H.
D. XX, X. N. C., T. XX.X.XXXX, H. H. D. XX, obaja žalovaní zastúpení splnomocnencom: AK Herceg,
s.r.o., IČO: 35 890 240, so sídlom Košická 56, Bratislava, o zaplatenie 2.000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovaným náhradu trov konania priznáva v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podala dňa 26.07.2012 žalobu o zaplatení

sumy 2.000 eur s prísl. proti žalovaným, manželom s odôvodnením, že dňa 06.09.2009 konateľ u
žalobkyni M. M. vložil hotovosť na účet vedený vo VÚB, a.s. č. účtu 1841261955/0200 sumu 2.000
eur na žiadosť žalovanej v 1.rad, ktorá tvrdila, že tieto peniaze manželom, žalovaným v 2.rade nutne
potrebujú na zameškané splátky hypotekárneho úveru poskytnuté Všeobecnou úverovou bankou a.s.,
na rodinný dom, v ktorom bývajú. Podľa žalobkyne išlo o ústne dohodnutú bezúročnú pôžičku, snažila sa
pomôcť žalovanej v 1.rade, ktorá v tom čase bola zamestnaná u žalobkyni, pomoc pri plnení povinnosti
žalovaných voči banke, ktorá im poskytla úver. Nebol stanovený čas plnenia a nebola vyhotovená ani

písomnáformapôžičky.Žalobkyňavyzvalažalovanýchlistomzodňa21.06.2012naplnenie.Zároveňich
upozornila na skutočnosť, že sú ako dlžníci povinní prvý deň od doručenia výzvy ako aj na skutočnosť, že
akzostanúnečinníakplneniupeňažnéhodlhunedôjde,budúsadomáhaťsvojhonárokusúdnoucestou.
Žalovaní prevzali výzvu dňa 28.06.2012, svoju pohľadávku nezaplatili. Súd prvého stupňa prvýkrát
rozhodol vo veci samej rozsudkom sp. zn. 9C/367/2012-477 zo dňa 03.05.2016, vo výroku I. uložil
žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 2.000 eur s 9%-ným
úrokom z omeškania ročne od 30.06.2012 do zaplatenia nahradiť trovy konania.

2. Voči tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní. Žalovaná tvrdila, že daná vec sa netýka jej ale
iba žalovaného v 2.rade a samotnej žalobkyne . Poukázala na protokol zo dňa 24.11.2009 z ktorého
vyplýva, že ku dňu skončenia pracovného pomeru žalovanej v 1.rade žalobkyňa neuvádzala, že by voči
nej, či voči žalovaným ako manželom evidovala akúkoľvek pôžičku, ba sa žalovaní sa bránili, že pánovi
M. oni poskytli pôžičku, ktorú vrátil, teda suma 2.000 eur vložená dňa 06.09.2009 žalobkyňou na účet
žalovaného v 2.rade nebola pôžičkou ako tvrdila žalobkyňa, ale išlo o vrátenie pôžičky, ktorú údajne

požičal žalovaný v 2.rade pánovi M., konateľovi u žalobkyni.

3. Krajský súd v Trnave rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a na nové
rozhodnutie uznesením sp. zn. 24Co/244/2016-532 zo dňa 05.12.2016. odvolací súd vyslovil právnynázor, ktorý je pre súd prvej inštancie záväzný a uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude
opätovne posúdiť vzájomný vzťah strán titulom bezdôvodného obohatenia a to nielen z hľadiska aktívnej
vecnej legitimácie, ale aj pasívnej vecnej legitimácie každého so žalovaných v 1. a 2.rade osobitne a

taktiež vyporiadať sa so vznesenou námietkou premlčania žalovanými v odvolaní a po tom vo veci znova
rozhodnúť.

4. Súd vyzval strany v spore, aby preukázali svoju pasívnu a aktívnu legitimáciu. Vo svojom písomnom
vyjadrení právna zástupkyňa žalobkyne naďalej trvala na tom, že žalovaní sú v 1. a 2.rade pasívne

legitimovanísodôvodnením,žesumabolazloženánaúčetžalovanej1/ztitulupôžičkytaktiežnezmenila
svoj právny názor ohľadne právneho vzťahu ba vo svojom vyjadrení uviedla, že v žiadnom prípade nie
je možné hovoriť o bezdôvodnom obohatení a oprela svoje vyjadrenie o dôkaz a to znalecký posudok s
poukazom na to, že „kde súdny znalec túto vec posúdil ako pôžičku“.

5. Súd odmietol vykonať dôkaz ohľadne výpisov a prepisov komunikácie prostredníctvom SMS čísiel

XXXX XX XX XXX, XXXX XX XXXX od doby 01.09.2009 do 15.09.2009, ktoré nepokladá za hospodárne
a efektívne a z ktorých by nemal preukázanú pasívnu a aktívnu legitimáciu strán spore, ani ich právny
vzťah.

6. Právna zástupkyňa žalovaných vzniesla námietku premlčania bezdôvodného obohatenia, uviedla, že

listom o dňa 21.06.2012 zaslaný žalobkyňou žalovaným v ktorom požadovala plnenie. Žalovaní list
prevzali 28.06.2012. Podľa ich názoru už v čase zaslania výzvy došlo k premlčaniu práva žalobkyne
10.09.2011, teda už v čase zaslania výzvy bol nárok premlčaný.

7. Podľa ust. § 145 ods. 1 OZ - Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z

manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

8. Podľa ust. § 145 ods. 2 OZ - Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní
obaja manželia spoločne a nerozdielne.

9. Podľa ust. § 451 ods. 1,2 OZ - Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa ust. § 488 OZ - Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na
plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

11. Podľa § 489 OZ - Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12. Záväzkové právne vzťahy, ktoré sú základným druhom občianskoprávnych vzťahov sú uvedené v
Občianskom zákonníku v 8.časti, aj pre oblasť záväzkového práva platí zásada rovnosti strán, zásada
dobrejvieryazmluvnejvoľnosti.Subjektmizáväzkovéhoprávnehovzťahusúveriteľadlžník,predmetom
záväzkového vzťahu je plnenie, ktoré si musia ich účastníci poskytnúť. Toto plnenie musí byť určité,

dovolené a možné. Záväzkové právne vzťahy môžu vzniknúť najmä so zmlúv, z protiprávnych úkonov,
resp. deliktov, so zákona, na základe konštitutívneho rozhodnutia štátneho orgánu a na základe iných
právnych skutočností. Typickým dôvodom vzniku záväzkového vzťahu je zmluva. Záväzkový vzťah je
právny vzťah, ktorý pôsobí medzi účastníkmi tohto vzťahu, zákon vychádza z toho, že porušenie zmluvy
sa rovná porušeniu práva, ktoré so sebou prináša zodpovednosť toho, kto právo porušil.

13. Podľa § 494 OZ - Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

14. Podľa ust. § 107 ods. 1 OZ - Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za

dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.15. Podľa ust. § 107 ods. 2 OZ - Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.

16. Podľa ust. § 107 ods. 3 OZ - Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom
si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý
účastník mohol premlčanie namietať.

17. Bezdôvodné obohatenie v ust. § 451 ods. 1 OZ koncipované ako záväzkový vzťah ( veľmi podobný
zodpovednostnému vzťahu) medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor toho sa niekto
obohatil. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané len na to, aby sa vydalo tomu na úkor mohol
bolo získané. Bezdôvodné obohatenie a majetkový prospech, ktorý bol získaný plnením bez právneho
dôvodu, ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. Tzn., že sa plnilo, hoci
chýbala právna skutočnosť najmä zmluva, na základe ktorej sa z pravidla plní., takýto prípad môže

nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci už neuzavreli, alebo niekto
plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu.

18. V danom prípade jediná zhoda v skutkových tvrdeniach strán bola v tom, že dňa 06.09.2009
vložil konateľ žalobkyni M. M. 2.000 eur na účet žalovaného v 2.rade. Žalobkyni sa nepodarilo v

konaní preukázať existenciu pôžičky vo vzťahu k žalovaným, nakoľko vo vzťahu k žalovanej v 1.rade
nepreukázala ani dohodu strán o pôžičke, ani reálne odovzdanie predmetu pôžičky a vo vzťahu k
žalovanému v 2.rade nepreukázala dohodu strán o pôžičke. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové
zistenia a právne závery odvolacieho súdu je nárok žalobkyni na plnenie titulom pôžičky od žalovaných
bez základný. V danom prípade je tak potrebné súhlasiť so žalovanými, že skutočnosť, že suma 2.000

eur vložená na účet žalovaného v 2.rade predstavovala pôžičku, nebola nijako v konaní preukázaná a
preto je na mieste poskytnutie tejto sumy posúdiť ako bezdôvodné obohatenie. Súd nemá preukázanú
pasívnu legitimáciu žalovanej v 1.rade a to najmä s poukazom na ust. § 145 ods. 1,2 OZ. Súd má
vykázané a zhodne uznané, aj žalovaným v 2.rade, že na jeho účet boli vložené peňažné prostriedky
vo výške 2.000 eur.

19. V zmysle ust. § 145 ods. 1 OZ - bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z
manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

20. V zmysle ust. § 147 ods. 1 OZ - Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania

manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

21. Z tohto záveru vplýva, že právny úkon, ktorý niektorý z manželov disponoval spoločnou vecou,
alebo vykonával jej správu a zároveň, ak nešlo o bežnú záležitosť, že bez súhlasu druhého manžela je

neplatný. Právnym úkonom, ktorým jeden z manželov preberá záväzok zo zmluvy o pôžičke, nevznikla
teda v žiadnom prípade spoločný záväzok zo zmluvy o pôžičke oboch manželov, ale dotyčný manžel sa
stal samostatným dlžníkom. Vzhľadom na to, že v tomto konaní zo strany žalobkyne nebola preukázaná
zmluva o pôžičke, preto spornou otázkou bolo skúmanie kto je pasívne legitimovaný, kto bude povinný
vrátiť vloženú sumu 2.000 eur z účtu žalovaného v 2.rade .

22. V danom prípade pasívne legitimovaný je len žalovaný v 2.rade z titulu bezdôvodného obohatenia,
ktorého obrana týkajúca sa poskytnutia peňazí z titulu pôžičky konateľovi žalobcovi M. M. nebola
preukázaná v tomto konaní. Preto sa jeho obrana javí nereálna a zavádzajúca. Čo sa týka preukázania
pasívnej legitimácia žalobkyni táto nebola preukázaná v tomto spore, nakoľko peňažnú sumu na účet

žalovaného v 2.rade vložil pán M..

23. Dňa 21.07.2012 boli vyzvaní žalovaní na plnenie pôžičky, ktorú výzvu prevzali 28.06.2012.
Premlčacia lehota začala plynúť 06.09.2009, uplynula dňa 07.09.2011. Žaloba bola podaná dňa
26.07.2012 ( čl. 489 v spise).

24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd je toho názoru, že nárok je premlčaný. Súd nemá preukázanú
vecnú legitimáciu strán v spore. Preto žalobu v plnom rozsahu zamietol.25. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust., § 255 ods. 1 v spojení s § 265 ods. 1,2 C.s.p.
podľa zásady úspešnosti.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého
jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 232 ods.

2,3,4 C.s.p. - Ak súd uložil rozsudku povinnosť plniť rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty
na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží povinnosť plniť opakujúce sa a
v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo

splátky má za následok splatnosť celého plnenia.