Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. apríl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010117
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817010117.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. apríla 2018
prejednal odvolanie obžalovaného

I. X.,

nar. XX.X.XXXX v O., bytom L., P. ulica XXX/XX, t.č. na slobode, na verejnom zasadnutí neprítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/26/2017 zo dňa 29.6.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu I. stupňa boli obžalovaný I. X. spolu s obžalovaným Y. L. a Y. X. v bode 1/ uznaní
vinnými z prečinu výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa §§ 20, 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v
jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva podľa §§ 20, 156 ods. 1
Tr. zák., pretože dňa 16.5.2015 v čase okolo 20:45 hod. v L. na Ul. M. R. P., pri autobusovej zastávke

na námestí pri V. T., fyzicky napadli poškodeného U. W. tak, že po predchádzajúcej slovnej hádke
obvinený I. X. poškodeného udrel päsťou pravej ruky do ľavej časti tváre, následkom čoho poškodený
spadol na zem, kde ho následne všetci taja obvinení začali kopať a udierať päsťami, s výnimkou
obvineného Y. L., ktorý poškodeného iba kopal, pričom poškodeného zasiahli presne nezistený počet
krát do oblasti rebier a trupu, údermi rúk ho zasiahli do oblasti hrude a hlavy, a keď obvinení prestali
útočiť na poškodeného, tento sa postavil zo zeme a utiekol do pohostinstva T., kam ho prenasledovali

obvinení Y. a I. X., pričom v priestoroch pohostinstva poškodeného opätovne napadli a udierali päsťami
do tela poškodeného nezisteným počtom úderov, čím poškodenému spôsobili zranenia, a to tržnú ranu
hlavy v pravej čelovej oblasti, pomliaždenie ľavého lakťa s oderkom kože a pomliaždenie hrudníka s
podkožnými i výronmi krvi a tieto zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie s dobou narušenia obvyklého
spôsobu života poškodeného v trvaní 10 až 12 dní.

Obžalovaný I. X. bol za to odsúdený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím §§ 41 ods. 1, 37 písm.
h/, 38 ods. 4 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 12 mesiacov nepodmienečne, pre výkon
ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola všetkým trom obžalovaným uložená povinnosť spoločne a nerozdielne

nahradiť poškodenému U. W. škodu vo výške 773,-eur.Ohľadom výrokov týkajúcich sa obžalovaných Y. X. a Y. L. nadobudol rozsudok právoplatnosť.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie len obžalovaný I. X. písomne prostredníctvom

svojho obhajcu. Odvolanie smerovalo proti výroku o treste. Obhajca uviedol, že obžalovaný I. X. do
konania verejného zasadnutia na odvolacom súde uhradí sám škodu vo výške 773,-eur. Obžalovaný
spĺňa formálne podmienky pre uloženie alternatívneho - peňažného trestu. Aj osobné pomery svedčia
preuloženietohototrestu,pričomskutokzodňa16.5.2015jeposlednýmkonaním,ktorýmsaobžalovaný
dostal do rozporu so zákonom. Obžalovaný si uvedomil, že musí zásadným spôsobom zmeniť svoj život,

čo zrealizoval tým, že sa odsťahoval na N., kde pravidelne pracuje. Kontakty s osobami, s ktorými v
minulosti v rokoch 2013 a 2014 páchal trestnú činnosť úplne prerušil. Obhajca navrhol podľa§ 321 ods.
1 písm. e/ Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste, pretože uložený trest je neprimerane
prísny. Zároveň obhajca navrhol, aby odvolací súd sám rozhodol o treste podľa § 322 ods. 3 Tr. por. tak,
že obžalovanému uloží podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím §§ 41 ods. 1, 36 písm. l/, 37 písm. h/, 56
ods. 2 Tr. zák. úhrnný peňažný trest podľa uváženia súdu, za súčasného uloženia náhradného trestu

odňatia slobody podľa § 57 ods. 3 Tr. zák.

Ďalej obhajca pred konaním verejného zasadnutia doplnil odvolanie tak, že obžalovaný je na N.
ubytovaný v prenajatom byte, kde býva s priateľkou a jej deťmi. Obhajca tiež pripojil fotokópiu ústrižku
o zaplatení škody dňa 8.11.2017 vo výške 773,-eur a ďalšiu fotokópiu pracovnej zmluvy obžalovaného.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhol obhajca priznať obžalovanému dve poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. (priznanie a oľutovanie), § 36 písm. k (nahradenie škody). Navrhol
uložiť obžalovanému peňažný trest. Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného
podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť, pričom uviedla, že obžalovaný sa dopustil prejednávanej

trestnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu I. stupňa, v tomto smere nebola
v odvolaní vytýkaná žiadna chyba pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Taktiež výrok o vine, ktorý obžalovaný I. X. svojim odvolaním ani nenapadol urobil súd I. stupňa
na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní. Obžalovaného I. X. usvedčoval z trestnej
činnosti predovšetkým poškodený U. W.. Tento dokonca uviedol, že obžalovaný ho úderom pravou
rukou do tváre napadol ako prvý, pričom v bití a kopaní pokračoval aj keď ležal na zemi. O účasti
obžalovaného I. X. na bití poškodeného pritom vypovedali aj obidvaja spoluobžalovaní, keď obžalovaný

Y. X. na hlavnom pojednávaní nevedel podrobne vysvetliť prečo v prípravnom konaní usvedčoval aj
obžalovaného I. X., keď na hlavnom pojednávaní vypovedal inak.

Súd I. stupňa pritom správne právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako jednočinný súbeh prečinov
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. a ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. spáchaných

formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.

Vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku o uloženom treste obžalovanému I. X. uvádza senát
odvolacieho súdu nasledovné. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný I. X. sa úmyselnej trestnej činnosti
(dva úmyselné prečiny) dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia

slobody, trest odňatia slobody uložený v prvej tretine trestnej sadzby vo výmere 1 roka nemožno bez
ďalšieho považovať za neprimerane prísny, tak ako to má na mysli ustanovenie § 321 ods. 1 písm. e/
Tr. por. Výrok o nepodmienečnosti uloženého trestu odňatia slobody pritom vyplýva priamo zo zákona
49 ods. 2 Tr. zák.

Napriek tomu senát odvolacieho súdu starostlivo zvažoval, či s odstupom takmer troch rokov od
spáchanej trestnej činnosti je nevyhnutne potrebné ešte na obžalovaného pôsobiť výkonom trestu
odňatia slobody. Zvažoval teda či do úvahy neprichádza uloženie alternatívneho trestu, pre ktorý postup
by svedčilo aj správanie sa obžalovaného po trestnej činnosti (starostlivosť o blízke osoby, nahradenieškodyajzaspoluobžalovaných,zamestnanieapobytvcudzine).Uloženímalternatívnehotrestu,vtomto
prípade trestu peňažného, by prakticky došlo k legálnemu „obídeniu“ ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zák.,
ktoré sa vzťahuje len na trest odňatia slobody.

Aj pri ukladaní peňažného trestu je však súd povinný rozhodnúť o priznaní poľahčujúcich okolností ako
aj priťažujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd
prihliadnúť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností.

Obžalovanýsidorozhodnutiaodvolaciehosúduvytvorilpodmienkulenprepriznaniejednejpoľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. k/ Tr. zák. (nahradenie spôsobenej škody). Odvolací súd sa pritom nestotožnil
s názorom obhajcu v tom, že by obžalovanému mala byť priznaná aj poľahčujúca okolnosť podľa §
36 písm. l/ Tr. zák. (priznanie a úprimné oľutovanie trestnej činnosti). Pre priznanie nepostačuje, že
obžalovaný odvolaním nenapadne výrok o vine v rozsudku súdu I. stupňa, keď predtým svoju trestnú
činnosť v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní popieral.

Na druhej strane už súd I. stupňa pri ukladaní trestu odňatia slobody správne prihliadol na priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. (obžalovaný spáchal viac trestných činov). V odôvodnení svojho
rozhodnutia ďalej súd I. stupňa vysvetlil, že priťažujúcu okolnosť aj podľa § 37 písm. m/ Tr. zák.
(predchádzajúce odsúdenie) neuznal z toho dôvodu, že k predchádzajúcemu odsúdeniu neprihliadol z

dôvodu aplikácie § 49 ods. 2 Tr. zák. (nepodmienečnosť trestu odňatia slobody), ktorá vyplynula práve
z predchádzajúceho odsúdenia (zamedzenie dvojitému pričítaniu).

Za situácie kedy by odvolací súd ukladal obžalovanému peňažný trest, ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák.
by nepoužil a bolo by jeho povinnosťou rozhodnúť aj o prihliadnutí na priťažujúcu okolnosť podľa § 37

písm. m/ Tr. zák. Tým by došlo k pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností 2:1.

Podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností zvyšuje sa dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Toto ustanovenie sa pritom vzťahuje na všetky druhy trestov
uvedených v § 32, ktorých výmera - sadzba je uvedená v Trestnom zákone. Podľa § 38 ods. 8 Tr. zák.

základom na zníženie ale na zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou trestnej
sadzby.

V § 56 ods. 1 Tr. zák. je uvedená trestná sadzba peňažného trestu s dolnou hranicou vo výmere 160,-
eur a hornou hranicou vo výmere 331.930,- eur. Postupom podľa § 38 ods. 4,8 Tr. zák. by došlo k

zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby peňažného trestu o 1/3, čo by predstavovalo dolnú hranicu vyše
110.000,-eur.

Senát odvolacieho súdu potom dospel k záveru, že uloženie takto „vysokého“ peňažného trestu, hoci
by išlo o trest alternatívny k trestu odňatia slobody neprichádza do úvahy s prihliadnutím na § 57 ods.

1 Tr. zák. veta druhá, podľa ktorého súd peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude
môcť zaplatiť.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.