Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19Csp/40/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417203246
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417203246.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci žalobcu
MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ: 043 55
211, konaní právne zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Slnečná 765/3,
900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanej: O. Š.Ö., J.. XX.XX.XXXX, Y.. G. Ž. J. E., S. I. XXX/
XX, štátna občianka SR, v konaní o zaplatenie 35,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n ázaplatiť žalobcovi sumu vo výške 35,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,25% ročne zo sumy 100,- Eur od 04.04.2014 do 25.07.2014, s úrokom z omeškania vo výške
5,25% ročne zo sumy 95,- Eur od 26.07.2014 do 24.04.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,25%
ročne zo sumy 75 Eur od 25.04.2015 do 25.05.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo
sumy 55,- Eur od 26.05.2015 do 24.06.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 35,-
Eur od 25.06.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 48,92%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.03.2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 35,-€ spolu s príslušenstvom z titulu nevyplateného zostatku
úveru a zmluvnej pokuty. V žalobe uviedol, že v dôsledku cezhraničnej fúzie, zlúčením obchodnej

spoločnosti MINIHOTOVOST, a.s. so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1 a
obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. prišlo ku zlúčeniu nástupnickej spoločnosti a zanikajúcej
spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnícku
spoločnosť, ktorá zmenila svoje obchodné meno na MINIHOTOVOST, SE. Žalovaná sa prostredníctvom
webovskej stránky registrovala a požiadala právneho predchodcu žalobcu o poskytnutie úveru vo výške
100,- €. Pri registrácii uviedla svoje údaje. Pri registrácii zároveň potvrdila, že súhlasí so zmluvou o
úvere, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Žalobca poskytol žalovanej na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 443146 zo dňa 27.02.2014 úver vo výške 100,- €, ktorý sa žalovaná
zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28,- €, teda zaplatiť celkovú
čiastku vo výške 128,-€ do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Žalovaná nesplnila riadne a včas svoj
záväzok, preto sa jeho dlh stal splatným dňom 27.03.2014. Žalobca vyzýval žalovanú na úhradu jej
záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS-správ alebo emailov, celkom mu zaslal
4 upomienky. Žalovaná uhradila ku dňu podania návrhu sumu vo výške 5,-Eur dňa 25.07.2014, sumu

vo výške 20,-Eur dňa 24.04.2015, sumu vo výške 20,-Eur dňa 25.05.2015, sumu vo výške 20,-Eur dňa
24.06.2015, teda sumu spolu vo výške 65,-Eur, ktorá bola použitá na čiastočnú úhradu nároku žalobcu.
Z uvedeného dôvodu si žalobca uplatňoval aj nárok na paušálnu náhradu nákladov - zmluvnú pokutudojednanú medzi zmluvnými stranami v čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vo výške 12,-
€, teda 3,- € za každú zaslanú upomienku. Keďže žalovaná neuhradila celú žalovanú sumu riadne a
včas, žiadal žalobca súčasne zo žalovanej istiny aj úrok z omeškania, pričom zohľadnil platby, ktoré

žalovaná postupne uhradila.

2. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, hoci ju prevzala do vlastných rúk.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o úvere, Všeobecnými podmienkami

poskytnutia úveru, výpisom z obchodného registra žalobcu, a zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Právny predchodca žalobcu (MINIHOTOVOSŤ, s.r.o.) sa na základe žiadosti žalovanej zmluvou o
úvere zo dňa 27.02.2014 zaviazal poskytnúť krátkodobý bezúčelový úver vo výške 100,- € a žalovaná
sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku úveru zvýšenú o sumu vo výške 28,- € v lehote do 28 dní odo
dňa poskytnutia úveru. RPMN za poskytnutý úver predstavovala výšku 2290,09% a celkové náklady

spotrebiteľa boli tvorené výlučne úrokom vo výške 365% ročne. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere
tvorili všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Podľa udania žalobcu sa stal dlh žalovanej splatným
dňom 27.03.2014. Vzhľadom k tomu, že žalovaná predmetný úver nesplácala riadne a včas, žalobca jej
údajne zaslal celkove štyri výzvy na zaplatenie predmetného úveru spolu s príslušenstvom. Na uvedené
upomienky reagovala čiastočnou úhradou - 5,-Eur dňa 25.07.2014, 20,-Eur dňa 24.04.2015, 20,-Eur dňa

25.05.2015, 20,-Eur dňa 24.06.2015, teda spolu vo výške 65,-Eur

5. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenila dňa
31.03.2015 právnu formu na MINIHOTOVOSŤ, a.s. a táto spoločnosť následne cezhraničnou fúziou
zanikla s nástupníckou spoločnosťou MINIHOTOVOSŤ SE.

6. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

7. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) Zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí
splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

8. Podľa § 1 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri

finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie
na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.

9. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie
zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne

prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

11. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

12. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.14. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. , výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

15. Podľa § 544 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej

pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

16. Podľa bodu 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, veriteľ je oprávnený požadovať od
spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3
eur za každú upomienku.

17. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná čo do výšky
žalovanej sumy 100,-€. Vykonaným dokazovaním súd považoval za preukázané, že medzi žalobcom a
žalovanou bola dňa 27.02.2014 uzavretá prostredníctvom diaľkovej komunikácie zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru. Predmetná zmluva bola uzatvorená podľa Zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku z dôvodu, že k ich uzavretiu došlo prostredníctvom
internetu ako prostriedku diaľkovej komunikácie. Predmetný záväzkový vzťah medzi stranami sporu súd
posúdil ako občianskoprávny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia všeobecného predpisu
Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom k tomu, že predmetný
úver mal byť splatený v lehote do 28 dní od jeho poskytnutia, nie je možné na daný záväzkový právny

vzťah aplikovať ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, avšak z hľadiska
obsahu súd predmetnú zmluvu posúdil ako zmluvu o pôžičke uzavretú v súlade s § 657 Občianskeho
zákonníka, na ktorú sa primerane vzťahuje Zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vzhľadom na spôsob uzatvorenia zmluvy).
Súd mal z vykonaného dokazovania za jednoznačne preukázané, že žalobca poskytol žalovanej úver vo

výške 100,-€ bezhotovostným spôsobom pripísaním uvedenej sumy na účet žalovanej, pričom žalovaná
podľa udania žalobcu z predmetnej sumy vrátila čiastkovými platbami sumu vo výške 65,-Eur, zvyšnú
sumu neuhradila. Z uvedeného dôvodu súd posúdil nárok žalobcu v časti 35,-€ za dôvodný, a túto sumu
žalobcovi v celom rozsahu priznal. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetná zmluva o
pôžičkebolasplatnádo28dníodposkytnutiaúveru,pričomžalobcavžalobeoznačilzadanýokamihdeň

27.03.2014, žalovaná sa tak dostala do omeškania so splatením svojho splatného peňažného dlhu odo
dňa nasledujúceho po tomto dátume. Žalobca však žiadal priznať úrok z omeškania až od neskoršieho
dátumu - 04.04.2014, od ktorého dátumu súd súčasne priznal žalobcovi z danej sumy aj právo na úrok
z omeškania účtovaný v zákonnej výške 5,25% ročne a to postupne po zohľadnení jednotlivých platieb
poukázanýchžalovanou(sumuvovýške5,-Eurdňa25.07.2014,sumuvovýške20,-Eurdňa24.04.2015,

sumu vo výške 20,-Eur dňa 25.05.2015, sumu vo výške 20,-Eur dňa 24.06.2015) až do zaplatenia.

18. Súd žalobu zamietol v časti sumy 12,- € požadovanej žalobcom z titulu zmluvnej pokuty - ako
paušalizovanej náhrady škody za zaslanie 4 upomienok. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že
ustanovenia o zmluvnej pokute v § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vyžadujú pre jej platné

dojednanie jej uzatvorenie v písomnej forme. Súd vykonaným prieskumom zistil, že dojednanie o
zmluvnej pokute bolo uvedené vo všeobecnej časti podmienok zmluvy o úvere, ktoré síce formálne
tvorili súčasť zmluvy, avšak tieto neboli dojednané individuálne a jedná sa o všeobecné podmienky
zmluvy, ktoré sú dodávateľom pripojené k zmluve bez akéhokoľvek individuálneho dojednania zo strany
spotrebiteľa, či ovplyvnenia tejto časti, táto časť zmluvy je automaticky pripojená ku všetkým zmluvám

žalobcu bez rozdielu a vylučuje možnosť spotrebiteľa do nej akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť, či
ju vylúčiť. Pritom dohoda o zmluvnej pokute je samostatný právny úkon, ktorý musí byť účastníkmi
dohodnutý ako každý právny úkon v určitej a zrozumiteľnej forme a tomto prípade musí mať aj
predpísanú písomnú formu. Dohoda je vždy výsledkom prijatia konkrétnej ponuky. Súd nemal za
preukázané, že by zmluva a všeobecné podmienky tvorili jednotu právneho úkonu so zmluvou o úvere,

tieto listiny neboli podpísané ani nebolo preukázané, že by boli so samotnou zmluvou pevne spojené
už pred jej podpisom. Naopak, z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že žalobca pripájal k obdobným
zmluvám rovnaké podmienky. Súd má za to, že sa jedná o všeobecnú úpravu práv a povinnostízmluvných strán. Z vyššie uvedených dôvodov súd nepovažoval dohodu o zmluvnej pokute za platne
dojednanú pre nedostatok jej písomnej formy v súlade s § 40 Občianskeho zákonníka.

19. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že priznal žalobcovi nárok
na pomernú časť náhrady trov konania vzhľadom na pomerný úspech v konaní. Žalobca bol úspešný v
spore v pomere 74,46% a žalovaná v pomere 25,54%, teda čistý úspech žalobcu v spore predstavuje
48,92% (74,46 - 25,54). O výške trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.