Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Eva Suchová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418200618
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Suchová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1418200618.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV, v Bratislave, vo veci starostlivosti o maloleté deti H. bytom u matky, deti
rodičov: matka - X. a otec - J., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Okresný súd Bratislava IV p r e n á š a svoju miestnu príslušnosť na Okresný súd Bratislava III, kam
bude po právoplatnosti tohto uznesenia vec zaslaná na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 19.12.2016, doplneným dňa 22.03.2017,
žiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti.

2. Z obsahu súdneho spisu bolo zistené, že maloleté deti spolu s matkou majú svoj obvyklý pobyt na
území K., pričom táto skutočnosť predstavuje cudzí prvok v súkromnoprávnom vzťahu. Z obsahu spisu
ďalejvyplýva,žeobvyklýpobytotcajenaadreseS.,čojevúzemnomobvodeOkresnéhosúduBratislava

III.

3. Vo veci starostlivosti o maloleté deti naposledy rozhodoval Okresný súd Bratislava IV v konaní
vedenom pod sp.zn. 13P/275/2015 o rozvode manželstva rodičov maloletých detí a o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.

4. Uznesením č.k. 25P/274/2016-31 zo dňa 20.04.2017 preniesol Okresný súd Bratislava IV svoju
miestnu príslušnosť na Okresný súd Bratislava III z dôvodu, že v zmysle č.l. 3 Nariadenia Rady (ES)
č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach
vyživovacej povinnosti v znení Korigenda uverejneného v Úradnom vestníku EÚ dňa 18.05.2011 má o
návrhu matky na zvýšenie výživného právomoc konať v Slovenskej republike iba Okresný súd Bratislava
III, v obvode ktorého je miesto obvyklého pobytu odporcu - otca maloletých detí.

5. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 15NcC/21/2017-50 zo dňa 24.01.2018 uznal nesúhlas
Okresného súdu Bratislava III s prenesením miestnej príslušnosti za dôvodný a uložil Okresnému súdu
Bratislava IV, aby vyriešil otázku právomoci súdu (Slovenskej republiky alebo Rakúskej republiky); ak
dospeje k záveru, že právomoc v predmetnej veci konať a rozhodnúť svedčí súdu Slovenskej republiky,
vyrieši otázku rozhodného práva a ak aj naďalej bude mať za to, že nie je miestne príslušným súdom,

bude postupovať podľa Civilného mimosporového poriadku.

6. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné
pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné
záväzky.

7. Podľa čl. 7 ods. 2, veta druhá, Ústavy Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.8. Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a
výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v znení Korigenda uverejneného v

Úradnom vestníku EÚ dňa 18.05.2011, (ďalej len "Nariadenie o výživnom"), sa toto nariadenie vzťahuje
navyživovaciupovinnosťvyplývajúcuzrodinnýchvzťahov,príbuzenstva,manželstvaalebošvagrovstva.

9. Podľa článku 3 Nariadenia o výživnom, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej
povinnosti daná:

a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo
b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo
c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca
sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na
štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo
d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a

povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto
právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

10. Z výkladu článku 3 Nariadenia o výživnom vyplýva, že cieľom tohto ustanovenia je úprava tak
cezhraničnej právomoci súdov členských štátov, ako aj miestnej príslušnosti v rámci každého členského

štátu. Znenie článku 3 Nariadenia o výživnom je osobitné v tom, že odkazom “súd podľa miesta“ zakladá
osobitnú normu súdnej právomoci, ktorá umožňuje priamo identifikovať súd alebo tribunál bez použitia
vnútroštátneho práva členských štátov. Autori Nariadenia o výživnom zvolili pojem “miesto“, ktorý sa
podstatne odlišuje od pojmu “členský štát“, v ktorom má účastník konania obvyklý pobyt, ktorý bol
napríklad zachovaný v čl. 4 Nariadenia o výživnom (C-400/13 a C-408/13 Sanders a Huber).

11. V nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora, ako aj v zmysle vyjadrenia Sekcie medzinárodného
práva Ministerstva spravodlivosti SR (č.l. 56 v spise) sa má pojem “súd podľa miesta obvyklého pobytu
odporcu“ vykladať v tom zmysle, že právomoc a súčasne aj miestnu príslušnosť má súd, v ktorého
riadnom obvode má príslušná osoba obvyklý pobyt.

12. Podľa článku 15 Nariadenia o výživnom, rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa
v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu
povinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej len "Haagsky protokol z roku 2007"), určuje podľa tohto protokolu.

13. Podľa č.l. 3 Haagskeho protokolu z roku 2007, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak,
vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.

14. Podľa č.l. 8 ods. 1 Haagskeho protokolu z roku 2007,bez ohľadu na články 3 až 6 oprávnený na
výživné a povinný si môžu kedykoľvek zvoliť ako rozhodné právo pre vyživovaciu povinnosť jeden z

týchto právnych poriadkov:
a) právny poriadok štátu, ktorého občanom je jeden z účastníkov v čase voľby;
b) právny poriadok štátu obvyklého pobytu jedného z účastníkov v čase voľby;
c) právny poriadok zvolený účastníkmi ako rozhodné právo pre ich majetkový režim alebo právny
poriadok, ktorý sa na ich majetkový režim skutočne uplatnil;

d) právny poriadok zvolený účastníkmi ako rozhodné právo pre ich rozvod alebo rozluku alebo právny
poriadok, ktorý sa na ich rozvod alebo rozluku skutočne uplatnil.

15. Podľa § 112 ods. 2 veta prvá Civilného mimosporového poriadku, ak sa zákonným spôsobom zmenia
okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť, môže súd preniesť svoju príslušnosť na iný

súd, ak to vyžaduje záujem maloletého.

16. V smere naznačenom Krajským súdom v Bratislave súd konštatuje, že v predmetnej veci sa
jedná o konanie s cudzím prvkom, nakoľko je nepochybné, že maloleté deti dlhodobo bývajú na
území K.., kde majú vytvorené stabilné zázemie a teda možno konštatovať, že ich pobyt v K. je

pobytom obvyklým. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, ako aj k predmetu prejednávanej veci je súd, v
zmysle Ústavy Slovenskej republiky, povinný aplikovať právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a
Európskejúnie,ktorémajúprednosťpredzákonmiSlovenskejrepubliky.VyživovaciupovinnosťupravujeNariadenie o výživnom, ktoré sa vzťahuje na každý druh vyživovacej povinnosti vyplývajúcej z rodinných
vzťahov.

17. Cezhraničnú právomoc súdov členských štátov, ako aj miestnu príslušnosť v rámci každého
členského štátu upravuje čl. 3 Nariadenia o výživnom, ktorý uvádza štyri druhy právomoci a príslušnosti
súdov, ktoré sa uplatňujú alternatívne, bez hierarchie a možnosť voľby má navrhovateľ, ktorým je v tomto
prípade matka maloletých detí. Podaním návrhu na súd v Slovenskej republike, matka jasne prejavila
svoju voľbu členského štátu, v ktorom chce svoj návrh prejednať a rozhodnúť. Právomoc a príslušnosť

súdu Slovenskej republiky určuje č.l. 3 písm. a) Nariadenia o výživnom, t.j. je ním súd podľa miesta
obvyklého pobytu odporcu - otca maloletých detí. Nakoľko otec býva a teda má svoj obvyklý pobyt na
adrese S., čo je v územnom obvode Okresného súdu Bratislava III, je Okresný súd Bratislava III jediným
súdom v Slovenskej republike, ktorý má právomoc a príslušnosť vec prejednať a rozhodnúť.

18. S poukazom na to, že v zmysle Nariadenia o výživnom, ktorým je Slovenská republika viazaná a

ktoré má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky je Okresný súd Bratislava III jediným súdom v
Slovenskej republike, ktorý má právomoc a súčasne aj miestnu príslušnosť konať vo veci návrhu matky o
zvýšenie výživného na maloleté deti, rozhodol Okresný súd Bratislava IV tak, že preniesol svoju miestnu
príslušnosť na Okresný súd Bratislava III. V prejednávanej veci došlo k zmene okolností, podľa ktorých
sa posudzuje miestna príslušnosť (č.l. 3 písm. a) Nariadenia o výživnom) a ktoré spôsobili, že Okresný

súd Bratislava IV nie je naďalej miestne príslušným súdom, pričom je nepochybne v záujme maloletých
detí, aby bol návrh matky o zvýšenie vyživovacej povinnosti riadne prejednaný a rozhodnutý v súlade s
právnou úpravou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.