Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zdenka Kohútová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/101/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111218762
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7111218762.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: L. kancelária poisťovateľov, M. cesta XX, F. XX, K.: XX
XXX XXX, zastúpeného R.. R. Y., advokátom, A. XX, F., proti žalovaným: 1. HV consulting J., s.r.o.,
L. Q. XXX, L. Q., K.: XX XXX XXX, 2. C. V., nar. X.X.XXXX, T. XX, V., o zaplatenie X XXX,XX eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu V., takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť spoločne
a nerozdielne žalobcovi X XXX,XX eur s X,XX % úrokom z omeškania ročne zo sumy X XXX,XX eur od
XX.X.XXXX do zaplatenia s tým, že plnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto
plnenia povinnosť plnenia druhého žalovaného, to všetko do X dní od právoplatnosti rozsudku. Taktiež
žalovaným v 1. a 2. rade uložil súd prvého stupňa povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet

právneho zástupcu žalobcu náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo
výške XXX,XX eur a trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX eur, do X dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia X
XXX,XX eur s príslušenstvom z toho dôvodu, že žalovaný v 1. rade bol držiteľ motorového vozidla Z. R.,

X.: KE-XXX GD a žalovaný v 2. rade ako fyzická osoba bol vodičom tohto motorového vozidla, ktorým
bola spôsobená škoda pre obchodnú spoločnosť F. s.r.o. dňa X.X.XXXX. Škoda bola poškodenému
uhradená v rozsahu a vo výške podľa § 442 Občianskeho zákonníka a pretože predmetné motorové
vozidlo nebolo k dátumu dopravnej nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu,
tak ako to vyplýva z § 3 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, preto žalobcovi podľa § 24 ods. 2 písm. b)

toho zákona vznikla povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca z garančného fondu poskytol plnenie
pre poškodeného v celkovej výške X XXX,XX eur. Tým prešlo právo poškodeného vymáhať náhradu
škody voči zodpovedným subjektom, na žalobcu. Žalobca žiadal od žalovaných v 1. a 2. rade zaplatenie
poskytnutého poistného plnenia X XXX,XX eur do XX.X.XXXX, avšak žalovaní túto pohľadávku žalobcu
neuhradili.

Súd prvého stupňa vo veci nariadil pojednávanie na deň X.X.XXXX, na ktorom vyhlásil napadnutý
rozsudok. Predvolanie na toto pojednávanie súd prvého stupňa doručoval žalovanému v 1. rade na
adresu jeho sídla zapísanú v obchodnom registri L. Q. XXX, avšak predvolanie sa vrátilo s poznámkou,
že žalovaný v 1. rade si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Preto súd prvého stupňa dospel k záveru,
že podľa § 48 ods. 2 O.s.p. sa táto písomnosť - predvolanie na pojednávanie považovala po 3 dňoch

od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú a to aj vtedy, ak sa ten, kto je oprávnený konať za
právnickú osobu o tom nedozvie. Predvolanie na pojednávanie na deň X.X.XXXX bolo žalovanému v 2.rade riadne doručené a žalovaný v 2. rade na tomto pojednávaní uviedol, že došlo k predmetnej havárii
a k poškodeniu motorového vozidla tak, ako je to uvedené v žalobe. Je si vedomý toho, že je to jeho
vina, že spôsobil dopravnú nehodu. Uviedol, že nemal vedomosť o tom, že zákonná poistka za auto

nebola zaplatená. Zároveň uviedol, že uznáva nárok čo do dôvodu aj výšky v celkovej sume X XXX,XX
eur s príslušným úrokom z omeškania.

Súd prvého stupňa na základe uvedeného rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b ods. 1, 2,
3 O.s.p. a zároveň rozhodol podľa § 153a ods. 1 O.s.p. rozsudkom pre uznanie.

Súd prvého stupňa v ďalšom odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že ak súd rozhodne
rozsudkom pre zmeškanie alebo rozsudkom pre uznanie, v odôvodnení rozsudku uvedie iba predmet
konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol. Preto súd prvého stupňa ďalej citoval
ustanovenia § 3 ods. 1, § 24 ods. 2, 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ustanovenie § 420, § 427

Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu, ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktoréupravujeúrokyzomeškaniaaNariadenievládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.ovýškeúrokov
z omeškania. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že v zmysle citovaných zákonných ustanovení zaviazal
oboch žalovaných na zaplatenie uplatnenej pohľadávky spoločne a nerozdielne a taktiež ich zaviazal na
náhradu trov konania spoločne a nerozdielne, tak ako to špecifikoval v odôvodnení rozsudku.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade. Uviedol,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Potvrdil, že
uznal to, že došlo k vzniku škody v dôsledku dopravnej nehody. Neuznal však žiadnym spôsobom
nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní. Preto súd nemal vo veci rozhodnúť podľa § 153a ods. 1

O.s.p. rozsudkom pre uznanie. Ďalej žalovaný v 2. rade uviedol, že podľa Zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
je zodpovedným subjektom a teda pasívne legitimovaným výlučne žalovaný v 1. rade ako majiteľ
motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda. Uviedol, že žalovaný v 2. rade neporušil žiadnu
právnu povinnosť, pretože ako vodič motorového vozidla nebol osobou bez poistenia zodpovednosti ani

osobou porušujúcou právnu povinnosť. Osobou bez poistenia zodpovednosti a subjektom, ktorý porušil
právnu povinnosť bol majiteľ motorového vozidla - žalovaný v 1. rade, ktorý je pasívne legitimovaný
v tomto konaní. Preto má žalobca právo na náhradu toho, čo plnil len proti tomu, kto zodpovedá za
škodu a regresný nárok mu vznikol len voči žalovanému v 1. rade ako vlastníkovi motorového vozidla,
ktorý neuzatvoril povinné zmluvné poistenie podľa Zákona č. 381/2001. Ďalej žalovaný v 2. rade citoval

ustanovenia § 3 ods. 1, § 24 ods. 2, 7 Zákona č. 381/2001, z ktorých vyplýva právo žalobcu voči
žalovanému v 1. rade ako vlastníkovi motorového vozidla na regresné plnenie. Takéto právo žalobcovi
nevyplýva voči žalovanému v 2. rade ako vodičovi motorového vozidla. Žalovaný v 2. rade preto navrhol,
aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol,
alebo aby zrušil rozhodnutie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade uviedol, že súd prvého stupňa sa s právne
relevantnými skutočnosťami, ktoré boli predmetom tohto konania v dostatočnej miere vysporiadal,
náležite zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Uviedol, že žalovaný v 2. rade v
konaní na súde prvého stupňa neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by ho zbavil zodpovednosti za škodu

podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a naviac žalovaný v 2. rade uznal pred súdom prvého
stupňa nárok žalobcu uplatnený žalobou. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného v 2. rade v
odvolaní, že zodpovednosť žalovaného v 2. rade ako vodiča neprichádza do úvahy, pretože zodpovedný
je iba žalovaný v 1. rade ako prevádzkovateľ motorového vozidla. Poukázal na ustanovenie § 427
Občianskeho zákonníka o osobitnej zodpovednosti, ktorý nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti

upravenej v § 420 Občianskeho zákonníka ustanovením špeciálnym, pretože obidve skutkové podstaty
stojavedľaseba.Poškodenýsapretomôžedomáhaťnáhradyškodyvočiprevádzkovateľovidopravného
prostriedku podľa § 420 Občianskeho zákonníka na základe zodpovednosti založenej na prezumpcii
zavinenia, nie je tým však vylúčená zodpovednosť vodiča motorového vozidla za škodu, ktorú spôsobil
poškodenému porušením právnej povinnosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Žalobca poukázal

na viaceré rozhodnutia súdov - Najvyššieho súdu Českej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, podľa ktorého ustanovenie § 24 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné vykladať tak, že
žalobca má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho žalobca plnil. Žalobca má
teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedána základe zavinenia, teda aj proti vodičovi, pretože vodič je povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení
zodpovednosti a má sa presvedčiť, či je vozidlo poistené. Preto žalobca má právo uplatniť svoj nárok
proti ktorémukoľvek z nich, teda aj voči držiteľovi vozidla, aj voči vodičovi.

Odvolacísúdprejednalodvolaniežalovanéhov2.radevrozsahuvyplývajúcomzustanovenia§212ods.
1, 3 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože
nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého
je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorom zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd
prvého stupňa posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu
síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne na daný skutkový stav aplikoval
ustanovenie § 153b Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), ak vo veci rozhodol rozsudkom pre
zmeškanie.

Podľa § 153b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak sú v rovnakom čase splnené súčasne všetky

podmienky uvedené v odseku 2, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.

Podľa § 153b ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť,
ak a) žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (§ 79 ods. 4
a § 115 ods. 2) s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia podľa odseku

1, b) žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené,
hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods. 2), c) žalovaný
neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

Podľa § 153b ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je

žalobcom tvrdený skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný.

Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že súd vo veci rozhodol vo
vzťahu k žalovanému v 1. rade rozsudkom pre zmeškanie podľa citovaného ustanovenia § 153b ods. 1
O.s.p. a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade rozsudkom pre uznanie podľa § 153a ods. 1 O.s.p.

Podľa § 153b ods. 4 O.s.p., ak sú v jednej veci niekoľkí žalovaní, rozsudkom podľa odseku 1 možno
rozhodnúť len vtedy, ak každý z nich spĺňa podmienky uvedené v odseku 2.

Súd prvého stupňa sa v konaní vôbec neriadil citovaným ustanovením § 153b ods. 4 O.s.p., aj keď vo

veci boli žalovaní dvaja účastníci konania a rozhodol rozsudkom pre zmeškanie vo vzťahu k žalovanému
v 1. rade, aj keď neboli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie vo vzťahu k
žalovanému v 2. rade. Navyše súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal oboch žalovaných
zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku X XXX,XX eur s príslušenstvom spoločne a nerozdielne.
Znamená to, že v tomto konaní išlo o také spoločné povinnosti oboch žalovaných, že podľa § 91 ods.

2 O.s.p. sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane a úkony
jedného z nich platia aj pre ostatných. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom podľa návrhu žalobcu
zaviazal oboch žalovaných, aby zaplatili žalobcovi uplatnenú pohľadávku X XXX,XX
eur spoločne a nerozdielne. Z toho vyplýva, že pre takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa museli byť
splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie aj pre vydanie rozsudku pre uznanie a to u

každého zo žalovaných súčasne.

Odvolací súd udáva, že ani u jedného zo žalovaných neboli splnené procesné podmienky pre vydanie
rozsudku pre zmeškanie a ani pre vydanie rozsudku pre uznanie. U žalovaného v 2. rade neboli
v konaní splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, lebo žalovaný v 2. rade sa dostavil

na jediné pojednávanie konané dňa X.X.XXXX, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok. Ani vo
vzťahu k žalovanému v 1. rade neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, pretože
súd prvého stupňa na účinky doručovania písomnosti pre žalovaného v 1. rade ako právnickú osobu
nesprávne aplikoval ustanovenie § 48 ods. 2 O.s.p. o fikcii doručenia, pretože z poštovej obálky, ktorousúd prvého stupňa doručoval pre žalovaného v 1. rade predvolanie na pojednávanie dňa X.X.XXXX
nevyplýva, že túto písomnosť nie je možné doručiť žalovanému v 1. rade na adresu jeho sídla zapísanú
v obchodnom registri, pretože z poštovej obálky vyplýva, že žalovaný v 1. rade si toto predvolanie na

pojednávanie nevyzdvihol z pošty v odbernej lehote. Znamená to teda, že písomnosti je možné doručiť
žalovanému v 1. rade (napr. aj prostredníctvom orgánu obce, alebo prostredníctvom príslušného útvaru
policajného zboru podľa § 45 ods. 1 O.s.p.), žalovaný v 1. rade však nebol zastihnutý na adrese sídla
zapísanej v obchodnom registri a zásielku si nevyzdvihol v odbernej lehote. V takom prípade je potrebné
pre účinky doručovania aj pre právnickú osobu aplikovať ustanovenie § 47 ods. 2 O.s.p. o náhradnom

doručení a nie o fikcii doručenia.

Odvolací súd k odvolaniu žalovaného v 2. rade udáva, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil prejav
žalovaného v 2. rade v odpore proti vydanému platobnému rozkazu a jeho prednes na pojednávaní
dňa X.X.XXXX ako uznanie uplatneného nároku, čo do dôvodu a výšku v celom uplatnenom rozsahu
a preto nesprávne rozhodol voči žalovanému v 2. rade rozsudkom pre uznanie podľa § 153a ods.

1 O.s.p. Odvolací súd zistil z obsahu odporu proti platobnému rozkazu podaného žalovaným v 2.
rade, že žalovaný v 2. rade nesúhlasí s tým, že má voči žalobcovi povinnosť plniť regresný nárok a
udáva, že zodpovedným subjektom a pasívne legitimovaným je výlučne žalovaný v 1. rade ako majiteľ
motorového vozidla, ktoré nebolo poistené. Navrhol preto zaviazať na zaplatenie uplatnenej pohľadávky
iba žalovaného v 1. rade a žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietnuť. Na pojednávaní dňa X.X.XXXX

žalovaný v 2. rade uviedol: „ja som nebol majiteľom auta, ja som si auto požičal cez druhú osobu a
myslel som si, že auto je zákonne poistené, aj havarijne. Áno došlo k havárii tak ako je uvedené v žalobe,
ja som si vedomý, že je to moja vina, dopravnú nehodu som spôsobil ja. K autu boli doložené všetky
doklady aj zákonná poistka, aj leasingová zmluva. Ja som nevedel, že žalovaný v 1. rade zákonnú
poistku nezaplatil. Zároveň uvádzam, že uznávam nárok čo do dôvodu aj výšky v celkovej sume X

XXX,XX eur s príslušným úrokom z omeškania“.

Z obsahu tohto prednesu žalovaného v 2. rade na pojednávaní vyplýva určitá rozpornosť, ak na jednej
strane žalovaný v 2. rade opäť tvrdí ako v odpore proti platobnému rozkazu, že nebol majiteľom
motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda a nemal vedomosť o tom, že žalovaný v 1. rade

nezaplatil poistku a preto odmieta svoju povinnosť plniť regres.

Odvolací súd z toho vyvodzuje, že žalovaný v 2. rade neuznal svoju povinnosť zaplatiť uplatnenú
pohľadávku žalobcovi, uznal iba svoju vinu na havárii, pri ktorej bola spôsobená škoda, neuznal však,
že za túto škodu nesie zodpovednosť a je povinný žalobcovi nahradiť túto škodu.

Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil uznesenie súdu prvého stupňa, pretože
postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom a podľa §
221 ods. 1 písm. h) O.s.p., pretože súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci, ak vo veci rozhodol

rozsudkom pre zmeškanie a rozsudkom pre uznanie a na vec nesprávne aplikoval ustanovenie § 153b
ods. 1, § 153a ods. 1 a § 48 ods. 2 O.s.p.

Aj keď odvolanie proti rozsudku nepodal žalovaný v 1. rade, iba žalovaný v 2. rade, odvolací súd zrušil
rozsudok v celom rozsahu aj voči žalovanému v 1. rade podľa § 91 ods. 2 O.s.p., pretože odvolanie

žalovaného v 2. rade, ktorým bol so žalovaným v 1. rade zaviazaný na zaplatenie uplatnenej pohľadávky
spoločne a nerozdielne, malo za následok zrušenie rozsudku aj voči žalovanému v 1. rade.

Úlohou súdu prvého stupňa bude nariadiť vo veci pojednávanie, vec riadne prejednať, vo veci vykonať
riadne dokazovanie, rešpektujúc pritom ustanovenie § 91 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého úkony jedného

zo žalovaných platia aj pre druhého žalovaného, ak žalobca navrhuje, aby žalovaní boli zaviazaní
na zaplatenie uplatnenej pohľadávky spoločne a nerozdielne. Súd prvého stupňa vo veci opätovne
rozhodne rozsudkom, ktorý podľa § 157 ods. 2 O.s.p. riadne odôvodní a vysporiada sa s námietkami
žalovaného v 2. rade, ktoré uviedol v odvolaní.

Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. aj trovách tohto odvolacieho
konania.Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v
tomto zrušujúcom uznesení.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.