Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. september 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Er/412/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6103899830
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6103899830.6

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: K. R., Y.. XX. XX. XXXX, L. I. I. C. XXXX/
X, XXX XX E. E., zastúpeného: JUDr. Andrea Slezáková, advokátka so sídlom Robotnícka 10, 974 01
Banská Bystrica, proti povinnej 1/: Z. F., Y.. XX. XX. XXXX, L. I. R. XX/XX, XXX XX R., L.. Č.. E. L. XXX,
XXX XX L. a povinnému 2/: K. N., Y.. XX. XX. XXXX, L. I. X. R. XXX/XX, XXX XX I., L.. Č.. E. L. XXX, XXX
XX L., zastúpený: K.. Z. Š., Y.. XX. XX. XXXX, R. XX, XXX XX E. E., na vymoženie pohľadávky vo výške

1.790,- eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom
Exekútorský úrad Banská Bystrica, Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 46/03, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 36,- eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Exekučné konanie začalo dňa 14. 03. 2003, kedy oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na
vykonanieexekúcieprotipovinnémunavymoženiepohľadávkyvovýške1.790,00euraspríslušenstvom
a trov exekúcie, a to na základe notárskych zápisníc napísaných v Notárskom úrade K.. L. N., notára

so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého XX Y. XXX/XX, Y. XXX/XX P. Z. XX. XX. XXXX a Y. XX/XX,
Y. XXXXX/XX P. Z.A. XX. XX. XXXX (ďalej len "notárske zápisnice"). Okresný súd Banská Bystrica
poverenímčísloXXXXXXXXXX*.zodňaXX.XX.XXXXpoverilvykonanímexekúciesúdnehoexekútora
JUDr. Mária Mičáka, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 46/03.

2. Tunajší súd uznesením č. k. 2Er/412/2003-42 zo dňa 10. 10. 2012, vydaným vyšším súdnym

úradníkom, exekúciu zastavil a rozhodol o trovách exekúcie. Na základe odvolania oprávneného voči
tomuto uzneseniu sudca uznesením č. k. 2Er/412/2003-69 zo dňa 04. 02. 2014 napadnuté uznesenie
vyššieho súdneho úradníka zrušil. Voči tomuto uzneseniu sudcu podali odvolanie povinní. Krajský súd v
BanskejBystriciakosúdodvolacíuznesenímč.k.1CoE/153/2014-88zodňa23.09.2014,právoplatným
dňa 06. 11. 2014, uznesenie č. k. 2Er/412/2003-69 zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní veci bolo nepochybné, že súčasťou

notárskych zápisníc, ktoré mali byť exekučným titulom je okrem spísania úkonu poskytnutia pôžičky
uskutočnenej medzi oprávneným a povinnými, aj vyhlásenie dlžníkov o uznaní záväzku a aj súhlas
povinných s vykonateľnosťou a s tým, aby notárska zápisnica bola vykonateľným exekučný titulom.
Akceptovaním uznania záväzku z daných notárskych zápisníc, by došlo k porušeniu práv povinných
s ohľadom na § 588 prvá veta OZ, z ktorého jasne vyplýva nutnosť existencie dlhu (predpoklad,
že dlh v čase uznania trval). Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na

dobrovoľnéplneniepovinnostinaplnenieobsiahnutévtejtozápisnici.Dlhpovinnýchvrade1,2vznikolaž
nesplnením si povinnosti na dobrovoľné plnenie t.z. v danom prípade jeden mesiac po vzniku notárskychzápisníc. V prejednávanej veci vyhlásenie povinných o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo v
čase, keď žiadny dlh neexistoval (notárska zápisnica bola spísaná v ten istý deň ako uzavretá ústna
zmluva o pôžičke a pôžička bola poskytnutá, existoval len záväzok povinných vrátiť v určenej lehote

poskytnutú pôžičku) a do budúcna by bolo možné len predpokladať, že by dlh mohol vzniknúť, nebolo
však určité v akej výške. Inak by povinným v rade 1,2 bolo odňaté právo namietať výšku uznaného
dlhu v čase uznania, pretože dlh nie je dostatočne do budúcnosti určiteľný, nemožno predpokladať, či
určité okolnosti nastanú. Dohoda, ktorou sa niekto zdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je
absolútne neplatná. Povinní nemohli svojim konaním v notárskej zápisnici jednak platne uznať dlh čo do

dôvodu a výšky, ale ani súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Takáto notárska zápisnica nie
je exekučným titulom (i keď ako "verejná listina" nie je neplatná, keďže právny úkon spísaný v podobe
notárskej zápisnice - úkon vykonateľný kvalifikovanou formou - nie je možné zamieňať so samotnou
notárskou zápisnicou ako verejnou listinou).

3. Na základe vyššie uvedených skutočností, rešpektujúc právny názor vyslovený odvolacím súdom,

tunajší súd opätovne rozhodol o prípustnosti predmetnej exekúcie.

4. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") konania začaté pred
1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje

inak.

5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 08. 2005) súd exekúciu zastaví na
návrh alebo aj bez návrhu.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 08. 2005) exekúciu súd
zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

7. Možnosť zastaviť exekúciu bez návrhu exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.)
bližšie neupravuje. Je však nesporné, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného

konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek
v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o
zastavení exekúcie. Je tiež nepochybné, že jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný
titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
86/2010). Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke

formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 164/1996).

8. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 08. 2005) podľa tohto zákona možno

vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných
výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

9. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 09. 2005 podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

10. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní sú podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31. 08. 2005 (pre porovnanie podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku v znení
účinnom od 01. 09. 2005) notárske zápisnice.

11. V notárskej zápisnici N 175/02, NZ 172/02 zo dňa 28. 06. 2002 notár osvedčil, že veriteľ a oprávnená
osoba(oprávnený)adlžníciapovinnéosoby(povinní)vyhlásili,žedňomnapísaniapredmetnejnotárskej
zápisnice, t. j. dňa 28. 06. 2002 uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej oprávnený požičal
povinným 1/ a 2/ v hotovosti sumu 1.300,- eur, spoločne a nerozdielne, ktorú sumu povinní dňomnapísania notárskej zápisnice prevzali a podpisom na notárskej zápisnici potvrdili jej prevzatie. Povinní
zároveň prehlásili, že tento dlh čo do dôvodu a výšky v plnom rozsahu uznávajú a zaväzujú sa ho
splatiť v plnom rozsahu do 28. 07. 2002. Povinní pre prípad neplnenia záväzku riadne a včas súhlasili

s vykonateľnosťou záväzku uvedeného v notárskej zápisnici.

12.VnotárskejzápisniciN38/03,NZ10132/03zodňa12.02.2003notárosvedčil,ževeriteľaoprávnená
osoba (oprávnený) a dlžník a povinná osoba (povinná 1/) vyhlásili, že dňom napísania predmetnej
notárskej zápisnice, t. j. dňa 12. 02. 2003 uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej oprávnený

požičal povinnému 1/ v hotovosti sumu 490,- eur, ktorú sumu povinná 1/ dňom napísania notárskej
zápisnice prevzala a podpisom na notárskej zápisnici potvrdil jej prevzatie. Povinná 1/ prehlásila, že
tento dlh v plnom rozsahu uznáva a zaväzuje sa ho splatiť do 12. 03. 2003. Povinný 2/ ako ručiteľ vyhlásil
a podpisom na notárskej zápisnici potvrdil, že berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku
vyššie uvedenú uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. Povinné osoby, t. j. povinná 1/ ako dlžník a povinný
2/ ako ručiteľ prehlásili, že v prípade nesplnenia záväzku riadne a včas sa zaväzujú zaplatiť aj zmluvnú

pokutu vo výške 6,64 eura (200,- Sk) za každý deň omeškania až do zaplatenia dlžnej sumy, pričom
zároveň súhlasili s vykonateľnosťou záväzku uvedeného v notárskej zápisnici.

13. Nevyhnutným predpokladom notárskej zápisnice ako spôsobilého exekučného titulu, rovnako ako
pri ostatných exekučných tituloch podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku, je jej formálna

a materiálna vykonateľnosť. Formálna stránka vykonateľnosti v danom prípade spočíva v dodržaní
formy notárskej zápisnice tak, ako ju upravuje § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva
v dodržaní obsahových náležitostí predpísaných ustanovením § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.
Exekučný súd nemá pochybnosti o tom, že v prípade peňažných záväzkov ide o uznanie dlhu voči
oprávnenému zo strany povinného. Preto, hoci notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného

poriadku je procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, v danom
prípade na ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "Občiansky zákonník")
o uznaní dlhu.

14. Notárska zápisnica má obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú osobu, právny

dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Podstata notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva vo vyhlásení dlžníka, že do určitého a
presne stanoveného dátumu splní určitý, presne špecifikovaný dlh a zároveň vysloví súhlas, že ak by k
splneniu tohto záväzku nedošlo, dáva výslovný súhlas s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. Aby
bola notárska zápisnica vykonateľná, všetky obsahové náležitosti notárskej zápisnice musia byť určené

presným a nepochybným spôsobom.

15. Notárska zápisnica ako exekučný titul síce požíva rovnakú súdnu ochranu ako vykonateľné
rozhodnutia súdu, avšak posudzovanie exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s
posudzovaním vykonateľností rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako

exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho
vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu (rozhodnutie
ÚS SR I. ÚS 5/2000).

16. Podľa § 558 prvej vety Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený

čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

17. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

18. Podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu
vzniknúť až v budúcnosti je neplatná.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Pri uznaní dlhu ide o jeden zo spôsobov zabezpečenia záväzku, pričom z hľadiska teórie o právnych
úkonoch ide o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Tento právny úkon musí pritom
okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony spĺňať aj ďalšie požiadavky - musí byť z neho zrejmýdôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí
obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zákon tak za podstatnú náležitosť uznania dlhu považuje
jeho určitosť, pričom tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami jeho charakteristiky sú

jednakdôvodajednakvýškadlhu.Uznaniedlhujevšakmožnéurobiťažpotom,čodlhvznikol,spravidla,
keď sa stal splatným.

21. Rozdiel medzi uznaním dlhu podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny
záväzokpodľa§41ods.2Exekučnéhoporiadku,tedapodľaprocesnéhoprávajevdvochnáležitostiach.

Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v
kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať
výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej
osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu.
Až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený
výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Neplatnosť právnych úkonov upravuje všeobecne Občiansky

zákonník.

22. Obsahom exekučných titulov je uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Uznať dlh
je právom povinnej osoby, ktoré sa v budúcnosti môže realizovať, ale nemusí. Záleží to od rôznych
okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Podľa znenia kogentného ustanovenia § 574 Občianskeho

zákonníka nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Právo, ktoré
môževbudúcnostivzniknúťjeprávom,ktorévčaseuzavretiadohodyniejeešteznámeanemožnosním
disponovať. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti predstavuje podľa jej zmyslu a významu
vyjadrenie zmieru medzi veriteľom a dlžníkom pred notárom, o ich vzájomných právach a povinnostiach
cestou exekúcie bez toho, aby oprávnený musel mať iný exekučný titul. Vyhlásenie povinných o uznaní

dlhu v notárskych zápisniciach však vzniklo súčasne (v ten istý deň) s uzavretím ústnej zmluvy o
pôžičke, teda v čase, keď dlh neexistoval (existoval len záväzok povinných po uplynutí dohodnutej doby
poskytnuté finančné prostriedky vrátiť). Do budúcna bolo možné len predpokladať, že by mohol dlh
vzniknúť (v prípade ak by povinné osoby po uplynutí dohodnutej doby poskytnuté finančné prostriedky
nevrátili), nebolo však určité či vznikne, ani v akej výške vznikne. Ak v čase spísania notárskej zápisnice

neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška v tomto čase, nemohol povinný realizovať právo dlh
uznať. Dlh povinných v notárskych zápisniciach, teda predmet plnenia tak, ako je uvedený v notárskych
zápisniciach, nie je dostatočne určitý, nakoľko v čase jeho uznania nebolo zrejmé, či vôbec a v akej
výške budú povinní so splnením svojho záväzku v omeškaní. Predmet plnenia bol nielen neurčitý, ale
aj neurčiteľný, pretože ak by aj dlh vznikol, mohol vzniknúť v akejkoľvek výške v prípade, ak by povinné

osoby nevrátili peňažné prostriedky v určenej výške. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie je
vedené na základe notárskych zápisníc, ktorých obsahom je právny úkon uznanie budúceho dlhu (nie
zmluva o pôžičke), o ktorom v čase uznania nebolo zrejmé, či vôbec vznikne, ak vznikne tak nebolo
určité ani určiteľné, v akej výške skutočne vznikne. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 574 ods.
2 Občianskeho zákonníka kogentnej povahy je teda neprípustné, aby sa niekto vzdal práva (v tomto

prípade práva uznať dlh čo do dôvodu a výšky), ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda o
uznaní "dlhu" je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, preto je
neplatným aj v prípade, ak je urobený v kvalifikovanej forme notárskej zápisnice. Absolútna neplatnosť
právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, pričom súd na ňu prihliada aj bez
návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením a nemôže byť

konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Plnenie, ku ktorému došlo z absolútne
neplatného právneho úkonu zakladá bezdôvodné obohatenie. Absolútna neplatnosť právneho úkonu
sa nepremlčuje.

23. Nakoľko právny úkon - dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti

- je absolútne neplatný právny úkon, povinné osoby nemohli svojím úkonom v notárskych zápisniciach
jednakplatneuznaťčodôvoduavýškydlh,ktorývčasespísanianotárskychzápisnícneexistoval,pričom
išlo o dlh budúci, v čase uznania ktorého nebolo zrejmé, či vôbec vznikne, a ak vznikne, v akej výške;
ale ani súhlasiť s vykonateľnosťou notárskych zápisníc. Pokiaľ je predmet plnenia neurčitý, právny úkon
urobený vo forme notárskej zápisnice nespĺňa požiadavku určitosti, a teda platnosti právneho úkonu v

zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto notárska zápisnica, ktorej obsahom je takýto
právny úkon, je od počiatku nespôsobilým exekučným titulom.24. Predpokladom na zákonné vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej
ajformálnejstránke.Akneexistujerelevantnývykonateľnýexekučnýtitul,jevýkonexekúcieneprípustný.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru

o absolútnej neplatnosti úkonu, ktorým povinné osoby uznali dlh voči osobe oprávnenej, v dôsledku
ktorejnotárskezápisnice,napodkladektorýchsavediepredmetnéexekučnékonanie,niesúspôsobilým
exekučným titulom.

25. Výkon rozhodnutia môže byť vedený len vtedy, keď je určený vykonateľným exekučným titulom.

Existencia takéhoto titulu je materiálnym predpokladom každého výkonu. Ak neexistuje potrebný titul,
je výkon neprípustný.

26. Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 Exekučného poriadku).
Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné (materiálne a formálne). V tomto
rozsahu pritom môže exekučný súd skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t. j. v

každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú
splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť.
V tomto zmysle je koncipované aj ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku (v znení účinnom do
31. 08. 2005) ako dôvod zastavenia exekúcie. Tento dôvod zahŕňa i prípad, kedy sa exekúcia nemala
vôbec začať, keďže rozhodnutie nebolo vykonateľné a v čase rozhodovania o zastavené exekúcie stále

vykonateľné nie je.

27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku (v znení
účinnom do 31. 08. 2005) exekúciu zastavil.

28. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 08. 2005) trovami exekúcie sú
odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

29. Podľa § 196 Exekučného poriadku (v znení platnom do 31. 08. 2005) za výkon exekučnej činnosti

podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

30. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení platnom do 31. 08. 2005) ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

31. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných
konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných
do 31. marca 2017.

32. Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len "vyhláška") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov.

33. Podľa § 22 vyhlášky (v znení účinnom do 30. 04. 2008) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene
aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto
náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a
poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

34. Podľa § 25 vyhlášky (v znení účinnom do 30. 04. 2008) v odmene súdneho exekútora je zahrnutá
aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

35. Súd exekúciu zastavil, preto rozhodoval aj o trovách exekúcie (§ 151 ods. 1 OSP). Vzhľadom na
dôvod zastavenia exekúcie, ktorým je absencia relevantného vykonateľného exekučného titulu, je v

danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení
účinnom do 31. 08. 2005), a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy
exekúcie, nie však v takej výške ako si ich tento uplatnil.36. Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie. Súd neuznal súdnemu exekútorovi
náhradu hotových výdavkov vo výške spolu 8,10 eura za tlač a kopírovanie (81 x 0,10 eura). Exekútor
nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku. Je nemysliteľné, aby súd

pri každom jednom rozhodovaní o trovách exekúcie pracne preskúmaval takéto drobné, z pohľadu
celkových trov exekúcie iba nepatrné položky, ktoré sú vo väčšine prípadov v konečnom dôsledku aj tak
objektívne nepreskúmateľné. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov,
tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným
dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd

mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Náklady na administratívne práce (medzi
ktoré patria aj tlač a kopírovanie) ani bežný kancelársky materiál nie je výdavok hodný samostatného
zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či
znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj
iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové
prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve

výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých
úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do
výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve
nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj
účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Takýto výklad ustanovení vyhlášky

Ústavný súd Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29. 04. 2008) považoval
za súladný s Ústavou Slovenskej republiky. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už
reálne vznikli a boli preukázané.

37. Po preskúmaní uplatnených trov exekúcie a pripojených dôkazov preukazujúcich ich vynaloženie

súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky priznal súdnemu
exekútorovi náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov súvisiacich s vykonávaním exekúcie vo
výške spolu 30,- eur, z toho 29,60 eura za poštovné a 0,40 eura za telekomunikačné poplatky. Súdny
exekútor si uplatnil DPH vo výške 20 % z odmeny. Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej
republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH. Pohľadávka na náhradu trov konania musí byť

účastníkovipriznanávcelomzákonomupravenomrozsahuvrátanedanezpridanejhodnoty,akúčastník
zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň
(z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/04 zo dňa 17. 12. 2004). Vzhľadom
na vyššie uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi 20% DPH z náhrady hotových výdavkov vo výške
6,- eur.

38. Oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie
exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia povinným až v
priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, že oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie na základe notárskych zápisníc, ktoré nemožno považovať za vykonateľný exekučný titul, v

danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinných. Súd preto o
uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznáva.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu [a) - h)], ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Proti II. a III. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.