Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. august 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/51/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114223031
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114223031.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti G., A.,

nar. XX. XX. XXXX a C., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom ako otec, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny I. I., deti Z. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G., J. F. XXX/XX,
toho času bytom G., Z. B. B. XX/XXX, zastúpený X.. A. K., bytom X. I. č.XX a matky A. G., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom G., J. F. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Luciou Fabriciusovou, advokátkou, Advokátska
kancelária, so sídlom ul. Karola Kuzmányho 7, Banská Bystrica, v konaní o úpravu práv a povinností
rodičov k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
22. 05. 2015 č. k. 31P/290/2014 - 162, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok okresného súdu a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloleté deti G., A. a C. do osobnej starostlivosti otca s
tým, že otec bude oprávnený maloleté deti opatrovať, zastupovať a spravovať ich majetok v bežných
veciach. Matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou 70,- Eur a na výživu maloletej
C. sumou 60,- Eur mesačne. Zročné výživné za čas od 08. 02. 2015 do 22. 05. 2015 povolil matke
splácať v 10-eurovej mesačnej splátke na každé z detí zvlášť spolu s bežným výživným. Súčasne upravil
styk matky s maloletými deťmi tak, že matka je oprávnená stretávať sa s deťmi každý párny týždeň v
sobotu od 15.00 do 18.00 h a v nedeľu od 09.00 h do 12.00 h za osobnej prítomnosti otca, zároveň

určil povinnosti rodičov pri odovzdávaní a preberaní detí. V prevyšujúcej časti súd návrhy rodičov
zamietol. Súd dospel k záveru, že rodina maloletých detí je toho času nefunkčná, rodičia nedokážu
medzi sebou komunikovať ani o bežných veciach, majú rozdielne názory na výchovu a opateru detí
a tieto si neúprosne presadzujú, často sa hádajú, kričia, dokonca aj fyzicky útočia na seba a často
sa takto správajú aj pre maloletými deťmi. Prostredie označil za nevhodné pre výchovu a opateru
maloletých detí. Toto zle vplýva na psychiku ako detí, tak aj rodičov. Situácia v rodine sa neukľudnila ani
po dlhodobej spolupráci s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny napriek tomu, že rodičia absolvovali

poradenský proces v centre poradenskopsychologických služieb a matka absolvovala aj liečbu v Z. E.
v I. I.. Súd zistil, že obaja rodičia majú vytvorené dobré materiálne podmienky pre výchovu a opateru
maloletých detí, obaja prejavujú záujem o osobnú starostlivosť, ich komunikácia však nie je žiadna,
je konfrontačná a útočná. Ich popisovanie udalostí je protichodné. Pretože nemôže dôjsť k zriadeniu
striedavej starostlivosti vzhľadom na neexistujúcu komunikáciu medzi rodičmi, musel súd deti zveriť
do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov. Súd nepoprel, že matka maloletých detí v minulosti
vykonávala svoje rodičovské povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom riadne a zodpovedne, rovnako aj

otec maloletých detí. V súčasnej dobe toto rodičia nie sú schopní spoločne zabezpečiť. Súd uviedol, že
matka je toho času hospitalizovaná, dobrovoľne sa podrobuje liečbe, je však potrebné vo veci rozhodnúť
v záujme ukľudnenia rodiny, z výsledkov dokazovania dospel k záveru, že otec detí dáva záruku lepšej
výchovy a opatery, preto obe deti zveril do jeho osobnej starostlivosti.Pri určovaní výšky výživného poukázal na odôvodnené potreby maloletých detí, na príjem, resp.
schopnosť matky dosahovať príjem (podľa jej tvrdenia je zamestnaná vo firme G. s.r.o., kde pracuje

načierno), kde zarobí asi 350,- Eur, poberá prídavky na dve maloleté deti, inú vyživovaciu povinnosť
nemá. Podľa potvrdenia tejto firmy matka bola zamestnaná vo firme na dohodu o pracovnej činnosti v
určitých mesiacoch roku 2014, dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 109,98 Eur. V súčasnosti
je hospitalizovaná v Z. E. vo K. Y.. Otec detí pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba, žiaden
z rodičov nemá inú vyživovaciu povinnosť. Súd dospel k záveru, že matka je schopná prispievať na

výživu maloletého A. sumou 70,- Eur mesačne a C. sumou 60,- Eur mesačne, keď vychádzal zo zárobku
matky, ktorá sama deklarovala, že dokáže zarobiť 350,- Eur mesačne. Súd zároveň upravil styk matky
s maloletými deťmi, aby nebol prerušený ich vzájomný kontakt. Deti majú záujem stretávať sa s matkou
za podmienky, že matka na ne nekričí, bezpečie a istotu cítia v súčasnosti u otca. Preto súd upravil styk
matky s maloletými za osobnej prítomnosti otca. Pokiaľ matka úspešne absolvuje liečbu a zlepší sa jej
zdravotný stav, a pokiaľ rodičia dokážu vzájomne komunikovať aspoň v základných veciach týkajúcich

sa ich rodičovských práv a povinností, nevylúčil do budúcnosti možnosť rozšírenia styku matky s deťmi,
ani možnosť styku matky s deťmi bez prítomnosti otca, čo za danej situácie nepovažoval za možné.
Návrh na zriadenie striedavej starostlivosti ako aj ďalšie návrhy rodičov súd zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu podala matka prostredníctvom splnomocnenej advokátky v zákonom

stanovenej lehote odvolanie. Ako odvolacie dôvody uviedla ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a/, c/ a d/ O.
s. p. Matka nesúhlasí s názorom súdu, že bolo potrebné v súčasnej situácii vo veci rozhodnúť a situáciu
v rodine ukľudniť z dôvodu, že táto je neúnosná, rodičia reagujú impulzívne, emocionálne. Poukázala
na to, že uznesením okresného súdu potvrdeného uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (č. k.
31P/290/2014-25 zo dňa 31. 10. 2014 a č. k. 14CoP/91/2014-36 zo dňa 15. 12. 2014) boli maloleté deti

dočasne zverené do osobnej starostlivosti otca do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, týmto boli
upravené pomery v rodine detí s účelom stabilizovať situáciu medzi rodičmi, keď ich vzťahy boli vážne
narušené, v dôsledku čoho hádkam boli prítomné aj maloleté deti. Následne na základe návrhu matky
prvostupňový súd dočasne upravil styk matky s maloletými deťmi tak, že umožnil matke s deťmi stretávať
sa každý druhý víkend po dobu troch hodín v sobotu a po dobu troch hodín v nedeľu za prítomnosti

otca. V návrhu na nariadenie tohto predbežného opatrenia súdu poukázal najmä na to, že otec si
autoritatívne určoval, no najmä obmedzoval styk matky s deťmi, s ktorými strácala pravidelný kontakt.
Otec maloletých detí v konaní spochybnil vhodnosť a primeranosť osobnej starostlivosti matky vzhľadom
na skutočnosť, že navštevuje Z.. V tomto smere nemožno prehliadnuť fakt, že psychické problémy sa u
matky prejavili po pôrode maloletého A. a aj napriek tomu bola schopná vychovávať deti bez toho, že by

otec jej starostlivosť namietal alebo spochybňoval. Z lekárskych správ vyplýva, že psychické problémy u
matky začali vznikať ignorovaním, ponižovaním, fyzickým ubližovaním práve konaním otca, ktorý tento
stav dlhodobo vyvolával a v súčasnosti už použil proti matke. Aj keď sa matka v určitých situáciách
správalaneprimerane,neprimeranekonalnajmäotec,ktorývyostrovalsituáciunevhodnýmprivolávaním
policajných hliadok, nahrávaním rozhovorov s ňou, ignoráciou, urážkami, pričom prítomné boli vždy aj

maloleté deti. Otec v konaní nikdy nenamietal proti osobnej starostlivosti matky, pretože ku konfliktom
dochádzalo vždy len medzi rodičmi a spúšťačom hádok, resp. neprimeraného správania a konania boli
vždy len rodičia. Aj keď v návrhu na začatie konania uviedol, že matka by mohla svojím spôsobom života
a konaním spôsobiť deťom ujmu na živote a zdraví, tieto tvrdenia ostali len v rovine tvrdení, no najmä
diagnóza u matky zmiešaná depresívna porucha je práve prepojená s dlhodobo nevyriešenými vzťahmi

medzi manželmi, ktorá sa u matky negatívne prejavuje zásadne, keď je v kontakte s otcom detí. V tejto
súvislosti súd opomenul prebiehajúce trestné konanie, ktoré sa vedie z podnetu matky voči otcovi pre
podozrenie z týrania blízkej osoby, o čom matka na prvom pojednávaní predložila dôkaz. Odsťahovaním
sa otca s deťmi zo spoločnej domácnosti obmedzil otec kontakt matky s deťmi. Zo správania sa a
výrokov detí je zrejmé, že sú ovplyvňované otcom a jeho rodinnými príslušníkmi, s ktorými žijú v dome

oproti matke, pričom matka sa môže s deťmi stretávať len na krátky čas a za prítomnosti otca, preto sa
dostáva nie svojím zavinením do konfliktných situácií. Pokiaľ ide o stanovisko kolízneho opatrovníka,
tento na prvom pojednávaní doporučoval vyhovieť návrhu otca, po dôkladnom zistení pomerov v rodine
odporučil nariadiť v konaní znalecké dokazovanie za účelom posúdenia osobnosti rodičov. Vykonanie
tohto dôkazu navrhol otec aj matka. Prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav, keď odborne

spôsobilou osobou nezisťoval povahové vlastnosti oboch rodičov vo vzťahu k zisteniu, ktorý z rodičov
je vhodnejší na výchovu a osobnú starostlivosť o maloleté deti a bez vykonania takéhoto dôkazu a
logického odôvodnenia len skonštatoval, že otec dáva súdu lepšiu záruku na výchovu maloletých. Matka
tvrdí, že u maloletého A. od času, ako je v osobnej starostlivosti otca, došlo k výraznému zhoršeniuprospechu v škole, aj k zvýšenej agresivite, žiadala súd o vykonanie dôkazu a zabezpečenie správy
zo základnej školy. Zároveň žiadala o správu z materskej škôlky ohľadne maloletej C., keďže v prípade
oboch detí došlo k výrazným životným zmenám, ktoré ich ovplyvňujú. Z vykonaného dokazovania však

nevyplýva, či tieto zmeny boli v prospech alebo v neprospech maloletých. Ani ďalšie navrhované dôkazy
zo strany matky maloletých (vypočutie dôvernej priateľky I.. A. I., správa od psychiatričky A.. B. P.,
psychológa A.) súd nevykonal. Matka sa podrobila liečbe v psychiatrickej nemocnici a z tohto dôvodu
žiadala o odročenie termínu pojednávania, nakoľko sa chcela pojednávania osobne zúčastniť. Napriek
tomu súd rozhodol a konal v jej neprítomnosti. Tým došlo k odňatiu jej možnosti vyjadriť sa k dôkazom

vykonaným priamo na pojednávaní, o ktorých matka nemala ani len vedomosť. Ďalej vytýka súdu,
že nezisťoval komplexné majetkové a zárobkové pomery oboch rodičov a tiež záväzky, na ktoré sú
zaviazaní obaja manželia v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Podľa matky prvostupňový súd
nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď konštatoval, že rodičia sa sústredili na vzájomný boj o maloleté
deti a na osočovanie druhého rodiča. Z vyjadrenia matky je nepochybné, že jej úmyslom nie je obmedziť
otca v kontakte s deťmi, naopak, jej úmyslom je udržať pravidelný a intenzívny kontakt detí s oboma

rodičmi tak, aby dopad rozvratu manželstva maloleté deti znášali čo najmenej. Navrhla napadnutý
rozsudok, ktorý považuje za nesprávny, zrušiť na podklade odvolania s poukazom na ustanovenie § 205
ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/ O. s. p. a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods.
1 písm. f/ a h/ O. s. p.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril kolízny opatrovník - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
I. I., ktorý navrhol zrušiť prvostupňový rozsudok a vec vrátiť na opätovné prejednanie s tým, aby súd v
danej veci nariadil znalecké dokazovanie.

Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky má za to, že odvolanie matky voči rozsudku okresného

súdu neobstojí. Rozhodnutie bolo opreté o hodnoverné posudky odborníkov a poukazuje na to, že
predložené hodnotenia lekárov nepotvrdzovali zlepšenie zdravotného stavu počas krátkodobých liečení
matky, ktorá napriek snahe odborníkov ukončiť liečbu v stanovenom termíne neukončila. Uvádza, že
pojednávanie na okresnom súde sa uskutočnilo dňa 22. 05. 2015, matka sa ospravedlnila z dôvodu
nástupu na liečenie, keď liečba mala trvať asi 30 dní. Dňa 23. 05. 2015, t. j. deň po pojednávaní,

sa matka objavila doma, z toho otec usudzuje, že sa vedome vyhla pojednávaniu, resp. snažila sa o
jeho odročenie. Poukazuje na doterajšie rozhodnutia vo veci maloletých detí, konkrétne rozhodnutia o
predbežnom opatrení s tým, že uznesenie zo dňa 05. 03. 2015 č. k. 31P/290/2014 - 113, v ktorom bolo
rozhodnuté o dočasne upravenom styku matky s maloletými deťmi, ktoré matka sústavne porušovala.
Nešloonedodržiavanietermínunávštevy,aleopresviedčaniedetí,abyotcaneposlúchali,bolivočinemu

arogantné a prestali sa slušne správať. Maloletý A. sa prestal učiť a hrozila aj zhoršená známka zo
správania. Otcovi trvalo dlho, aby deti, ktoré má vo svojej opatere, dokázal správne usmerniť a napraviť.
Toto sa pravidelne opakuje aj počas návštevy detí u matky. Domáha sa rozsudok ako odborne a vecne
správny a zohľadňujúci všetky skutočnosti potvrdiť. V opačnom prípade ide o skutočné zneužitie ich
výchovy mentálne narušenou matkou s reálnou možnosťou ich týrania, ako sa sama neraz vyjadrila: „ja

som nemala dobré detstvo a matka ma týrala“.

Stanovisko k vyjadreniu otca zaujala na základe pokynu klientky právna zástupkyňa matky a uviedla,
že maloletému A. doposiaľ nikdy nehrozila zlá známka zo správania až teraz, v škole sa zhoršil a podľa
vyjadrenia triednej učiteľky pokiaľ sa nezlepší, v J. ročníku ho nechá prepadnúť. Za nepravdu označila,

že výživné bolo uhrádzané otcom detí, ani to, že by matka deti presviedčala, aby otca neposlúchli, boli
arogantné a prestali sa slušne správať. Bezohľadné vyjadrenia otca o tom, že je mentálne narušená
matkasreálnoumožnosťoutýraniadetísvedčiaotom,žejehozáujmomjeodobraťdetimatkeaublížiťjej
tým.MatkatrpídiagnózouY.Y.B.Z.,niejementálnenarušená,jejzdravotnýstavmázákladvdlhodobom
správaní sa otca voči matke a nemôže byť podkladom pre záver, že zrazu nie je schopná vychovávať

svoje deti.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v celom rozsahu v zmysle ustanovenia § 212 ods. 2
písm. a/ O. s. p., bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok s
poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec

vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.Po oboznámení sa s obsahom spisu vedeného pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.
31P/290/2014 a dôvodmi odvolania dospel odvolací súd k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok je
potrebné zrušiť z dôvodov upravených v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p.

Odvolacísúdzistil,žematkamaloletýchdetízastúpenásplnomocnenouadvokátkoupísomnýmpodaním
doručeným súdu dňa 18. 05. 2015 požiadala súd o zrušenie termínu pojednávania vytýčeného na deň
22. 05. 2015 z dôvodu, že je od 12. 05. 2015 hospitalizovaná v Z. E. K. Y., pretože matka trvá na svojej
účasti na pojednávaniach. Zároveň doložila do spisu potvrdenie o hospitalizácii A. G. od 12. 05. 2015,

ktoré je vystavené Z. E. K. Y. dňa 13. 05. 2015.

V zápisnici o pojednávaní dňa 22. 05 2015, kedy bolo vo veci aj rozhodnuté, je poznámka, že právna
zástupkyňa matky túto ospravedlnila z dôvodu liečby, na čo súd prijal uznesenie, podľa ktorého bude
pojednávať v jej neprítomnosti. Žiadnym iným spôsobom sa konajúci súd nezaoberal žiadosťou matky
o zrušenie termínu pojednávania a ani nevysvetlil, prečo žiadosti nevyhovel a prečo dôvod žiadosti,

ktorým bol zdravotný stav matky, nepovažoval za dôležitý preto, aby bolo pojednávanie odročené. Súd
napriek tomu na tomto pojednávaní rozhodol, hoci ako zo strany právnej zástupkyne matky, tak aj zo
strany kolízneho opatrovníka boli navrhnuté ďalšie dôkazy. S dôvodom, pre ktorý súd nevyhovel matke
a neodročil pojednávanie, sa prvostupňový súd žiadnym spôsobom nevysporiadal ani v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia. Z tohto dôvodu považoval odvolací súd za potrebné napadnutý rozsudok

zrušiť, nakoľko takéto konanie trpí vadou, ktorá by mohla mať za následok porušenie práva na
spravodlivésúdnekonanie,konkrétneodňatiemožnostikonaťpredsúdom(§221ods.1písm.f/O.s.p.).

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dôvodil, že situácia v rodine je toho času
neúnosná a aj keď je matka toho času hospitalizovaná a dobrovoľne sa podrobuje liečbe, je vo veci

potrebné rozhodnúť a situáciu v rodine ukľudniť. Dospel k záveru, že otec je tým z rodičov, ktorý
dáva záruku na lepšej výchove a opatere maloletých detí. Odvolací súd uvedené dôvody nepovažuje
za správne, pretože z obsahu spisu je zrejmé, že situácia v rodine je nateraz riešená predbežným
opatrením,ktorýmbolidetidočasnezverenédoosobnejstarostlivostiotcaazároveňďalšímpredbežným
opatrením bol upravený styk matky s maloletými deťmi. Preto, podľa odvolacieho súdu, bolo dôležitejšie

vykonať vo veci navrhnuté dokazovanie alebo sa aspoň náležite vysporiadať v odôvodnení napadnutého
rozsudku s tým, prečo súd nevykonal navrhnuté dôkazy. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že matka
zastúpená splnomocnenou advokátkou navrhovala vykonanie viacerých dôkazov (správou zo základnej
školy a materskej školy, ktorú deti navštevujú, vypočutie svedkyne I.. A. I., vyžiadanie správy od
ošetrujúcej lekárky matky A.. P. ako aj nariadenie znaleckého dokazovania znalcom). Súd ani pri

ukončení dokazovania v zápisnici z pojednávania, ani v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysvetlil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy.

Okrem toho odvolací súd poukazuje aj na ostatnú správu kolízneho opatrovníka, ktorá bola
doručená súdu dňa 21. 05. 2015, ako oznámenie nových skutočností s priloženou správou z

poradenskopsychologického procesu z rovnakého dňa, kde Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
I. I. ako aj referát poradenskopsychologických služieb tohto úradu navrhli vykonať súdnoznalecké
posúdenie osobnosti rodičov. Kolízny opatrovník opätovne na pojednávaní dňa 22. 05. 2015 považoval
za potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, čo odôvodnil tým, že s rodinou úrad pracuje dlhodobo,
zistil, že rodičia nedokážu spolu komunikovať a komunikácia rodičov je veľmi zlá, konfrontačná, za

účasti maloletých detí a časti aj za účasti polície, čo na maloleté deti zle vplýva. Každý z rodičov
má pritom tendenciu situáciu popisovať vo svoj prospech. Deti túto situáciu vnímajú veľmi citlivo, hoci
jej veľmi nerozumejú a často citujú výrazy neprislúchajúce a nezodpovedajúce ich veku. Opätovne
odvolací súd poukazuje, že ide o dôkaz navrhnutý pred posledným pojednávaním, rovnako ako aj
počas posledného pojednávania prvostupňového súdu, pričom sa prvostupňový súd s týmto navrhnutým

dôkazom žiadnym spôsobom nezaoberal, čo zistil odvolací súd zo zápisnice o pojednávaní a čo je
zrejmé aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že
prvostupňový súd rozhodol predčasne, urýchlene, bez toho, aby vykonal vo veci potrebné dokazovanie.
Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na predmet tohto konania, ktorým je zverenie maloletých detí
do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, bude zrejme nevyhnutné doplniť dokazovanie navrhovanými

dôkazmi, konkrétne vyjadrením ošetrujúcej lekárky matky, ako aj nariadením znaleckého dokazovania
na posúdenie osobnosti oboch rodičov tak, aby rozhodnutie vychádzalo z náležitého dokazovania na
otázku spôsobilosti a vhodnosti toho-ktorého rodiča pre osobnú starostlivosť o maloleté deti, ako aj pre
posúdenie správneho rozhodnutia o tom, akým spôsobom bude upravený styk druhého rodiča s deťmitak, aby to bolo v čo najlepšom záujme maloletých detí a nediskvalifikovalo pri tom jedného z rodičov
pri tejto starostlivosti.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok v celom
rozsahu zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu na doplnenie dokazovania a nové rozhodnutie vo veci
aj v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. Odvolací súd nepovažuje za správny argument
prvostupňového súdu, že rozhodnutie bolo nutné za účelom ukľudnenia situácie v rodine.

Prvostupňový súd v novom dokazovaní posúdi aj dôkaz predložený právnou zástupkyňou matky v
priebehu odvolacieho konania - Upovedomenie o začatí trestného stíhania zo dňa 19. 08. 2015, ktorý
dôkaz odvolací súd nevyhodnocoval, pretože zatiaľ ide len o upovedomenie poškodeného o začatí
trestného stíhania postupom podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku na základe toho, čo uviedla
poškodená.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.