Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/47/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814204631
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7814204631.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcov : 1. K. Q., W.. XX.XX.XXXX,
F. V. X, 2. K. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. V. X, 3. Y. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. V. X, zastúpení Beňo &
partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, Námestie sv. Egídia 93, proti žalovanej :
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO:

00 585 441, o 80.000 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
č.k. 9C/131/2014-54 zo dňa 2. októbra 2015

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví
zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali zaplatenia 80.000 € s príslušenstvom titulom náhrady

nemajetkovej ujmy podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka za zásah do ich osobnostných práv,
spôsobený usmrtením blízkej osoby (manžela a otca) pri dopravnej nehode zavinenej Y. V., ktorý bol
povinne zmluvne poistený u žalovanej. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

2. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 3.6.2011 došlo zavinením vodiča motorového

vozidla Y. V., povinne zmluvne poisteného u žalovanej, k dopravnej nehode, pri ktorej utrpel R. Q.
rozsiahle zranenia, ktorým po prevoze do nemocnice podľahol. Vodič motorového vozidla svoju vinu
uznal a rozsudkom Okresného súdu Rožňava č.k. 1T/126/2011-170 zo dňa 16.11.2011 bolo rozhodnuté
o schválení dohody o vine a treste, uzavretej medzi prokurátorom a Martinom Kolesárom. Žalobkyňa
bola manželkou Jána Hlaváča a žalobcovia v 2. a 3. rade boli jeho deťmi a s nebohým Jánom Hlaváčom
tvorili fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami. Žalobkyňa v 1. rade sa po

smrti Jána Hlaváča psychicky zrútila a do dnešného dňa sa s touto tragickou udalosťou nevyrovnala.
Žalobcovia v 2. a 3. rade v čase smrti otca študovali na vysokej škole a s otcom mali veľmi dobrý vzťah.
Smrťou ich otca a manžela došlo k zásadnému zásahu do ich súkromia, jeho smrť hlboko ranila celú
rodinu a s touto udalosťou sa nedokážu vysporiadať.

3. Právne súd posudzoval vec podľa ust. § 11,13 ods. 2 Obč. zák., § 1,4 a 15 zákona č. 381/2001 Z.z.

o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Konštatoval, že smrťou R. Q. došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcov,
konkrétne do práva na súkromie a rodinný život. Uviedol, že žalobcami uplatnený nárok nie je krytý
poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č.
381/2001 Z.z., pretože rozsah poistenia je taxatívne vymedzený v § 4 ods. 2 citovaného zákona a toto
ustanovenie neobsahuje aj náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 11 a nasl. Obč. zák.. Dospel teda k

záveru,žezodpovednosťpoisťovnezanáhradunemajetkovejujmyosobámblízkymobetiamusmrtenýmpri dopravnej nehode nie je daná. Žalovaná nie je v spore pasívne legitimovaná, pretože sa nedopustila
neoprávneného zásahu do práv na ochranu osobnosti žalobcov, z ktorého dôvodu žalobu zamietol.

4. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže úspešnej žalovanej trovy
konania nevznikli, rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia z dôvodu podľa ust. § 205 ods.
2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. účinného v

čase podania odvolania a navrhli zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, alternatívne zmeniť rozsudok a žalobe vyhovieť.

6. Nesúhlasili so záverom súdu o nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej v konaní o náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej smrťou blízkej osoby pri dopravnej nehode. Uviedli, že pre posúdenie
otázky pasívnej legitimácie je dôležité riešenie otázky, čo treba rozumieť pod pojmom škoda. Trvali

na tom, že pri výklade pojmu škoda pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. treba vychádzať z chápania
tohto pojmu v komunitárnom práve, pretože vyššie uvedený zákon bol výsledkom transpozície smerníc
Európskejúnie,ktorébolinahradenéterazplatnousmernicouEurópskehoparlamentuaRady2009/103/
ES zo 16.9.2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Táto
smernica síce nedefinuje pojem škoda, ale z jej textu je zrejmé, že pod týmto pojmom rozumie osobnú

ujmu a škodu na majetku. Komunitárne právo teda chápe škodu ako tak majetkovú, ako aj nemajetkovú
ujmu, čo nakoniec vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora EU (ďalej aj Súdny dvore alebo ESD) zo
dňa 24.10.2013 vo veci C-22/12 Katarína Haasová proti Rastislav Petrík, Blanka Holingová. V tomto
rozsudku Súdny dvor spresnil, že ujma na zdraví, ktorá musí byť podľa smernice krytá, predstavuje
akúkoľvek ujmu, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj

psychickú ujmu. Medzi škody, ktoré sa musia nahradiť v súlade s právom únie, patrí aj nemajetková
ujma, ktorej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo
uplatniteľné v danom spore. Rovnako ako vo veci Haasová Súdny dvor rozhodol aj rozsudkom z toho
istého dňa vo veci C-277/12 Vitalijs Drozdovs proti Baltikums AAS, kde uviedol, že ak vnútroštátne právo
umožňuje rodinným príslušníkom obete dopravnej nehody požadovať náhradu utrpenej nemajetkovej

ujmy, náhrada tejto ujmy musí byť krytá povinným poistením motorového vozidla. Žalobcovia majú
podľa Občianskeho zákonníka nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, preto táto musí byť krytá povinným
zmluvným poistením v súlade s judikatúrou ESD. Z vyššie uvedených dôvodov žalobcovia sú toho
názoru, že pojem škoda, použitý v zákone 381/2001 Z.z., treba vykladať extenzívne tak, že tento zahŕňa
aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných

práv pozostalých, spočívajúci v zásahu do práva na súkromný a rodinný život spôsobený usmrtením
blízkej osoby pri prevádzke motorových vozidiel, a teda musí byť krytý z poistenia škôd spôsobených
prevádzkou motorových vozidiel, teda musí byť predmetom poistného krytia.

7. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov (zo dňa 31.1.2017) navrhla rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasili s argumentáciou žalobcov, že podľa vnútroštátnej úpravy
majú nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a že táto musí byť krytá povinným zmluvným poistením.
Zastáva názor, že keďže slovenské právo neupravuje náhradu nemajetkovej ujmy v rámci úpravy
zodpovednosti poisteného za škodu, nie je potrebné, aby bol tento nárok zahrnutý v poistnom krytí
povinného zmluvného poistenia. Pri opačnom výklade, ak by náhrada nemajetkovej ujmy mala byť

zahrnutá do povinného zmluvného poistenia, viedlo by to k záveru, že transpozícia dotknutých smerníc
nebola vykonaná riadne. Smernica pritom nezaväzuje a nezakladá priamo práva a povinnosti fyzickým
a právnickým osobám a vyžaduje si transpozíciu do vnútroštátneho právneho poriadku. V prípade
nezaistenia riadnej a včasnej transpozície smernice do vnútroštátneho poriadku prichádza do úvahy
priznanie právneho účinku smernice priamo v rámci sporu pred vnútroštátnym súdom, pričom môže

ísť o priamy účinok, na základe ktorého vznikajú subjektom práva konkrétne práva a povinnosti alebo
o nepriamy účinok, ktorý spočíva v možnosti účastníka žiadať, aby v konkrétnom prípade súd uplatnil
tzv. eurokonformný výklad vnútroštátneho práva v súlade s ustanoveniami smernice. Dovolanie sa
priameho účinku smernice medzi jednotlivcami navzájom je pritom vylúčené. Pokiaľ ide o nepriamy
účinok smerníc, tzv. eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, tento má svoje hranice, vymedzené

rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora. Táto zásada nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra
legem vnútroštátneho práva, pričom je tiež obmedzený všeobecnými právnymi zásadami, akými sú
zásada právnej istoty a zákazu retroaktivity. Rovnako z rozhodovacej činnosti ESD vyplýva, že smernica
nemôže zakladať záväzky a povinnosti súkromným osobám. Poukázala na rozsudok Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/301/2012 zo dňa 31.3.2016, v zmysle ktorého sa povinnosť
poisťovne na plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla nevzťahuje na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z § 13 ods. 2 Obč. zák., teda

poisťovňa nie je pasívne legitimovaná. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí uviedol, že ust. § 4 ods. 2 zákona
č. 381/2001 Z.z. vymedzuje rozsah poistného krytia, a to tým spôsobom, že pod písm. a/ až d/ obsahuje
taxatívny výpočet prípadov, na ktoré sa vzťahuje poistné krytie. V zmysle tohto rozsudku najvyššieho
súdupriamyúčinoktzv.motorovýchsmernícjevylúčený.Týmtorozsudkombolatakpotvrdenádoterajšia
rozhodovacia činnosť najvyššieho súdu, ktorý už v rozsudku z 20. apríla 2011 sp. zn. 4Cdo/168/2009

konštatoval, že pasívna legitimácia poisťovne v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona
381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení nie je daná. V rozhodnutí zo dňa 31.3.2016 sa pritom
najvyšší súd zaoberal aj rozhodnutím Súdneho dvora C - 22/12 vo veci Haasová proti Petrik a Holingová.
Zo všetkých týchto dôvodov navrhla rozsudok potvrdiť. Pre prípad, že by žalovaná bola právoplatne
zaviazanáplniťžalobcomtitulomnemajetkovejujmy,vznikolbyjejnároknanáhraduvyplatenéhoplnenia
voči škodcovi Y. V., ktorý viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky a vyzve preto škodcu

Martina Kolesára, aby vstúpil do prebiehajúceho konania ako intervenient na jej strane v zmysle § 81
a nasl. CSP.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1
písm. h/ a § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak vychádzal zo záveru, že žalovaná nie je v spore

pasívne legitimovaná, v dôsledku čoho nevykonal dokazovanie potrebné pre určenie výšky náhrady
nemajetkovej ujmy, ktorá žalobcom prislúcha, čím je daný dôvod pre zrušenie rozsudku v zmysle ust.
§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP.

10. Pre posúdenie otázky pasívnej legitimácie žalovanej je potrebné zodpovedať otázku, čo treba

rozumieť pod pojmom škoda v zmysle § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. a či sa vzťahuje povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel v zmysle § 4 zákona č.
381/2001 Z.z. aj na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej v dôsledku prevádzky motorového vozidla,
na ktorej nárok vzniká v zmysle § 11 a nasl. Obč. zák..

11. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla taxatívne určuje nároky
poškodeného, na ktoré sa vzťahuje poistné krytie, pričom neobsahuje nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy upravenej v § 11 a nasl. Obč. zák.. Na základe uvedeného dospel k záveru, že náhrada
nemajetkovej ujmy nie je krytá z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorových vozidiel, a teda žalovaná poisťovňa nie je pasívne legitimovaná. Keďže teda
vnútroštátne právo uplatniteľné vo veci samej, a to zákon č. 381/2001 Z.z. neobsahuje úpravu náhrady
nemajetkovej ujmy, nie je daná zodpovednosť poisťovne za náhradu nemajetkovej ujmy.

12. S týmto záverom sa odvolací súd nestotožňuje a výklad záverov rozsudku Súdneho dvora zo dňa

24.10.2013 vo veci C-22/12 Katarína Haasová proti Petrik, Holingová považuje za nesprávny, pokiaľ ide
o záver, že v zmysle vnútroštátneho práva uplatniteľného vo veci žalobcovia nemajú nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy.

13. Otázka pasívnej legitimácie poisťovne v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy osobám

blízkym obetiam dopravných nehôd nie je súdnou praxou jednoznačne vyriešená, a aj keď doterajšia
rozhodovacia činnosť najvyššieho súdu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Cdo/168/2009 zo dňa 20.4.2011 a 3Cdo/301/2012 zo dňa 31.3.2016) vychádza zo záveru o nedostatku
pasívnej legitimácie poisťovne v takýchto konaniach, rozhodnutie s takýmto záverom nebolo prijaté na
zasadnutí kolégia najvyššieho súdu na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov SR a odvolací súd sa preto riadil aj rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ktorá podporuje záver, v zmysle ktorého pasívna legitimácia poisťovne je daná.14. Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci žalovanej ako sťažovateľky už vo svojich uzneseniach I.ÚS
206/2015 zo dňa 29.4.2012 a III.ÚS 646/2015 zo dňa 16.12.2015 považoval za ústavne akceptovateľný
záver všeobecných súdov v otázke výklade ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z., v zmysle

ktorého eurokonformným výkladom tohto ustanovenia je nutné náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13
ods.3Obč.zák.považovaťzaškodunazdravívzmysleust.§4ods.2písm.a/zákonač.381/2001Z.z.o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čím
je daná povinnosť poisťovne ako poistiteľa poskytnúť plnenie poškodeným, a teda pasívna legitimácia
v sporoch o takúto náhradu nemajetkovej ujmy.

15. V uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 646/2015-30 zo dňa 16.12.2012 ústavný
súd uviedol, že sa oboznámil s úplným znením rozsudku Súdneho dvora vo veci sp. zn. C-22/12 zo dňa
24.10.2013, ako aj s návrhmi generálneho advokáta v tejto veci a v obsahovo podobnej veci sp. zn.
C-277/12 (Vitalijs Drozdovs c/a AAS Baltikums), citoval rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-22/12 z
24.10.2013, v zmysle ktorého citované články tzv. motorových smerníc sa majú vykladať v tom zmysle,

že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať
aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak
jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné
v spore vo veci samej a v súvislosti s týmto rozsudkom konštatoval, že vnútroštátne právo Slovenskej
republiky prostredníctvom konkrétnych ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 11 a 13) umožňuje

blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravných nehodách priznať náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá
mábyťkrytázpovinnéhopoisteniazodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla.
Povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou pritom upravuje zákon č. 381/2001 Z.z..

16. Zo záverov vyššie uvedených uznesení vychádza aj uznesenie ústavného súdu I.ÚS 474/2016

zo dňa 17.8.2016 (po rozhodnutí najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 3Cdo/301/2012 zo dňa 31.3.2016
- poznámka odvolacieho súdu) vo veci inej sťažovateľky, taktiež poisťovne vykonávajúcej poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V tomto uznesení dodal, že k
svojmu záveru v zmysle vyššie spomínaných uznesení, na ktoré odkazuje (že náhrada nemajetkovej
ujmy má byť krytá z povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla - poznámka odvolacieho súdu) dospel s prihliadnutím na samotný účel povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a súčasne zohľadňujúc
zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorového
vozidla, ako aj aplikujúc extenzívny výklad pojmu náhrada škody.

17. Odvolací súd vychádzajúc zo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti, podporenej aj vyššie
uvedenými závermi Ústavného súdu Slovenskej republiky a vychádzajúc z rozsudku Súdneho dvora vo
veci C-22/12 Haasová zo dňa 24.10.2013 aj v tejto prejednávanej veci zotrváva na svojom závere, že
eurokonformným výkladom pojmu škoda na zdraví v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001
Z.z. je nutné za škodu na zdraví považovať aj nemajetkovú ujmu podľa § 13 ods. 3 Obč. zák. (viď napr.

rozsudok 6Co/157/2014 zo dňa 20.1.2015, 6Co/883/2014 zo dňa 19.1.2016, 11Co/12/2009 zo dňa 3.
marca 2010, 11 Co152/2016 zo dňa 16.11.2016 a iné).

18. Súdny dvor EÚ rozsudkom vo veci sp. zn. C-22/2012 Haasová z 24.10.2013 rozhodol, že čl. 3
ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24.4.1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov

týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia
povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, čl. 1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady 84/5/EHS z 30.12.1983
o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu
a Rady 2005/14/EHS z 11.5.2005 a čl. 1 prvý odsek tretej smernice Rady 90/232/EHS zo dňa

14.5.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu
na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci

samej.19. Takouto vnútroštátnou úpravou sú ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti - §
11 a 13, ktoré umožňujú blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravných nehodách priznať náhradu
nemajetkovej ujmy.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného náhrada nemajetkovej ujmy v zmysle ust. § 11 a nasl. Obč. zák. za
zásah do práva na súkromný a rodinný život, spôsobený usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode,
mábyťkrytázpovinnéhopoisteniazodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla,
ktorú upravuje zákon č. 381/2001 Z.z..

21. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na vyjadrenie Európskej komisie zo dňa 23.3.2012,
adresovanej predsedovi a členom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-22/2012 v obdobnom
skutkovom prípade, ktorá podáva výklad smernice Rady 72/166/EHS z 24.4.1972 a smernice Rady
9/232/EHS zo 14.5.1990 a v zmysle ktorého je s vyššie uvedenými smernicami nezlučiteľná taká
vnútroštátna úprava, ktorá umožňuje vylúčenie alebo obmedzenie nároku pozostalej osoby po obeti

dopravnej nehody na náhradu nemajetkovej ujmy z povinného poistného krytia zodpovednej osoby.

22. V kontexte aj tohto stanoviska preto odvolací súd uzavrel, že žalovaná je povinná plniť aj náhradu
nemajetkovej ujmy v zmysle ust. § 4 zák. č. 381/2001 Z.z..

23. Účelom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upraveného
zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov,jepredovšetkýmzabezpečiťreálneuspokojenieprávpoškodenýchprivzniknutýchškodových
udalostiach v jednotlivých prípadoch, kde by k tomu nestačili majetkové a platobné možnosti škodcov,

resp. zodpovedných subjektov, ale tiež aj ochrániť tieto zodpovedné osoby pred neúmerným rizikom
spojenýmstoutonebezpečnoučinnosťou.Najprirodzenejšouanajefektívnejšouochranoupoškodeného
je taká zákonná úprava, ktorá umožňuje poškodenému uplatniť svoj nárok na náhradu škody (právo
na poistné plnenie) priamo voči poistiteľovi škodcu, po preukázaní zodpovednostného vzťahu medzi
ním a poisteným škodcom, ktorý tvorí základ pre plnenie poistiteľom. Zákon č. 381/2001 Z.z. v ust. §

15 od 1.1.2002 zaviedol všeobecný priamy nárok poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi
zodpovednej osoby (action direct) tak, ako to poznajú všetky obdobné právne úpravy v Európe,
preto v prípade škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla si poškodený môže vybrať, či
nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému) alebo voči poisťovateľovi, alebo voči
obidvom súčasne. Vo vzťahu k poisťovni ide o špecifické právo poškodeného na výplatu plnenia za

poisteného škodcu, a to vo výške (v tom rozsahu), v akom za škodu zodpovedá poistený škodca, pričom
predpokladom vzniku povinnosti poistiteľa plniť je preukázanie zodpovednosti poisteného za škodu,
ktorá poškodenému vznikla.

24. Priame právo poškodeného na žalobu proti poisťovni zodpovednej osoby (poisteného) bolo

v cit. zákone ustanovené transpozíciou smerníc Rady č. 72/166/EHS z 24.4.1972 o aproximácii
právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, č. 90/232/EHS zo
14.5.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (Tretej smernice), ako aj smernice č. 2000/26/

ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16.5.2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov
týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene
a doplnení smerníc Rady 73/239/EHS a 88/357/EHS (Štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel)
- ďalej len „cit. smernice“, ktoré sú prameňom sekundárneho práva Európskej únie (EÚ). Slovenská
republika s účinnosťou od 1.5.2004 ratifikovala Zmluvu o pristúpení k Európskej únii, ktorá podľa čl.

7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonmi SR. Z členstva Slovenskej republiky
v Európskej únii vyplýva i povinnosť dodržiavať a podľa zásady prednosti práva aplikovať úniové
právo, teda právo EÚ a orgánov EÚ, súčasťou ktorého sú aj cit. smernice a rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ. Základnou charakteristikou úniového práva je jeho prednosť pred právom vnútroštátnym,
preto v prípade, že dôjde ku konfliktu úniového práva s vnútroštátnou právnou normou, je povinnosťou

orgánu aplikujúceho právo vykladať vnútroštátne právo v súlade s právom úniovým (tzv. eurokonformný
výklad), a pokiaľ právna norma členského štátu nepripúšťa eurokonformný výklad, je povinnosťou
orgánu aplikujúceho právo nepoužiť túto normu, pokiaľ odporuje úniovému právu.25. Právny vzťah medzi žalobcami a žalovanou je založený osobitným zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ust. § 15 cit. zákona), v ktorom žalobcovia ako poškodení uplatňujú

voči žalovanej ako poistiteľovi zodpovedného vodiča motorového vozidla (zodpovedného subjektu)
nárok na náhradu škody (poistného plnenia) v rozsahu podľa cit. zákona a poistných podmienok. V
danom právnom vzťahu, keďže ide o spor medzi súkromnoprávnymi osobami, nie sú cit. smernice
EÚ priamo aplikovateľné (smernice sú právne akty so všeobecnou pôsobnosťou ukladajúce pozitívny
záväzok členskému štátu), avšak prichádza do úvahy ich nepriama aplikácia, ktorá je založená na tzv.

eurokonformnomvýkladepojmovčiustanovenízákonač.381/2001Z.z.vsúladespríslušnousmernicou
EÚ.

26. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
v čase vzniku škody dňa 18.1.2010 (ďalej len „cit. zákon“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na

každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve.

27. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri

usmrtení (písm. a/).

28. Podľa § 4 ods. 4 cit. zákona poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa ods. 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona limit poistného plnenia je najvyššia hranica poistného plnenia
poisťovateľa pri jednej škodovej udalosti. Limity poistného plnenia musia byť uvedené v poistnej zmluve.

30. Podľa § 7 ods. 2 písm. a/ cit. zákona limit poistného plnenia z jednej škodovej udalosti musí byť

najmenej 5 mil. € za škodu podľa § 4 ods. 2 písm. a) a náklady podľa § 4 ods. 3 bez ohľadu na počet
zranených alebo usmrtených.

31. Podľa § 15 ods. 1 (Priamy nárok poškodeného) cit. zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ
poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti

poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

32. Z ust. § 4 ods.1 cit. zákona vyplýva, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Z
poistenia zodpovednosti má poistený právo , ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a

za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, aby poisťovateľ za neho
poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa § 4 ods. 2 cit. zákona a podľa poistných
podmienok, t.j. uplatnené a preukázané nároky na náhradu o.i. škody na zdraví a nákladov pri usmrtení
(§ 4 ods. 2 písm. a/). V § 15 cit. zákona je ustanovené, že poškodený má právo uplatniť svoj nárok na
náhradu škody priamo proti poisťovateľovi zodpovednej osoby.

33. V právnej teórii i súdnej praxi sa pojem „škoda“ (ako kategória občianskeho práva) chápe ako
ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako
všeobecným ekvivalentom, a teda je v prípade, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii, napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Náhradu škody možno priznať

za škodu na veci alebo za škodu na zdraví. Súčasťou náhrady škody (ujmy) spôsobenej na zdraví sú
nielen ujmy majetkovej povahy (náhrada nákladov spojených s liečením, strata na zárobku a pod.),
ale aj nemajetkové ujmy na základe výslovného znenia zákona, akými sú napr. bolesti a sťaženie
spoločenského uplatnenia (§ 444 Obč.zák.), ktoré sa odškodňujú v peniazoch. Právna teória prisudzuje
zmysel škody (inej než materiálnej) aj iným ujmám nemajetkovej povahy, ktoré môžu vzniknúť z

porušenia práva v dôsledku zásahu do inej než majetkovej sféry poškodeného, t.j. ujmám imateriálnym,
morálnym, citovým, za ktoré prináleží poškodenému peňažná náhrada (odškodnenie). Aj podľa právnej
úpravy poistenia občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel
v cit. smerniciach sú členské štáty povinné prijať všetky primerané opatrenia zabezpečujúce, abyzodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na ich
území bola pokrytá poistením s cieľom ochrany poistených strán a potencionálnych obetí nehôd, a aby
akékoľvek škody a ujmy v oblasti povinného poistného krytia cestujúcich motorových vozidiel nezostali

neuhradené. V súlade s týmto cieľom sa úpravou povinného poistenia občianskoprávnej zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel o.i. vyžaduje, aby poistenie zodpovednosti za
ujmu na zdraví pokrývalo zodpovednosť za ujmu na zdraví spôsobenú všetkým cestujúcim okrem vodiča
vyplývajúcu z prevádzky vozidla (čl. 3 ods. 1 smernice 72/166/EHS, čl. 1 smernice 90/232/EHS) a aby
bolo zaručené poškodeným osobám, ktoré utrpia ujmu alebo škodu následkom havárie motorového

vozidla, poskytnutie poistného plnenia a priame právo na podanie žaloby proti poistiteľovi zodpovednej
osoby, pričom podľa cit. smerníc za „poškodeného“ sa považuje akákoľvek osoba (ktorá utrpela ujmu
alebo škodu následkom dopravných nehôd) oprávnená na náhradu (odškodné), pokiaľ ide o akúkoľvek
škodualeboujmuspôsobenúmotorovýmivozidlami(čl.1ods.2smernice72/166/EHS,čl.3ai.smernice
90/232/EHS).

34. So zreteľom na uvedené, s použitím eurokonformného výkladu (v súlade s cit. smernicami a
ich cieľmi) pojmov „náhrada škody, škoda na zdraví“ v cit. ustanoveniach zák. č. 381/2001 Z.z. a s
prihliadnutím k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel, odvolací súd je toho názoru, že z hľadiska zodpovednosti za
neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel sa v rámci

náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody (ako
poškodeným), za ktorú možno priznať náhradu (zadosťučinenie) peňažnou formou podľa § 13 ods. 2
a 3 Obč.zák., ktorú v širšom ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a/
zák. č. 381/2001 Z.z. V posudzovanom prípade žalobcami (ako poškodenými) požadovaná náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 a 3 Obč.zák. preto spadá do rozsahu povinného

zmluvného poistenia zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
podľa cit. zákona. Správnosti záveru, že nároky na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch spadajú do
rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla v zmysle cit. zákona okrem vyššie uvedeného nasvedčuje tiež samotná výška limitu poistného
plnenia (najvyššia hranica poistného plnenia poisťovateľa pri jednej škodovej udalosti), ktorá v § 7 ods. 2

písm. a/ cit. zákona v znení účinnom v čase vzniku škody bola ustanovená najmenej vo výške 5 miliónov
€ za škodu podľa § 4 ods.2 písm. a/ a náklady podľa § 4 ods. 3.

35. Vyššie uvedené závery sú v súlade s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 24.10.2013
vo veci C-22/2012 (vec skutkovo a právne obdobná ako je prejednávaná vec).

36.Ztohtorozhodnutiavyplýva,žepovinnosťkrytiapoistenímzodpovednostizaškoduspôsobenútretím
osobámmotorovýmivozidlamisaodlišujeodrozsahunáhradytejtoškodyvyplývajúcejzozodpovednosti
poisteného za škodu. Zatiaľ čo povinnosť krytia poistením je zabezpečená a definovaná právnou
úpravou Únie, rozsah náhrady škody sa v zásade spravuje vnútroštátnym právom (rozsudok Marqeus

Almeida). Členské štáty Únie sú teda v zásade oprávnené v rámci svojich režimov zodpovednosti za
škodu upraviť najmä škody spôsobené motorovými vozidlami, ktoré sa musia hradiť, rozsah ich náhrady
a osoby, ktoré majú na ich náhradu nárok. Členské štáty musia pri výkone právomoci v tejto oblasti
dodržiavať právo únie a ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré upravujú náhradu škody pri nehodách
spôsobených prevádzkou motorových vozidiel, nemôžu odňať prvej, druhej a tretej smernici potrebný

účinok (rozsudok Marqeus Almeida). Členské štáty sú teda povinné zabezpečiť, aby zodpovednosť
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ktorá sa uplatňuje podľa ich vnútroštátneho
práva, bola krytá poistením v súlade s ustanoveniami prvej, druhej a tretej smernice. Z toho vyplýva,
že sloboda členských štátov určiť, aká škoda bude krytá a aké budú podmienky povinného poistenia,
bola obmedzená druhou a treťou smernicou tým, že tieto smernice stanovili povinné krytie niektorých

škôd v určitých minimálnych sumách. Medzi škodami, ktoré musia byť kryté, sa v súlade s čl. 3 ods. 1
druhej smernice nachádza najmä ujma na zdraví. Ako rozhodol Súdny dvor EZVO vo svojom rozsudku
z 20. júna 2008, Celina Nguyen/The Norwegian State, pod pojem ujma na zdraví patrí akákoľvek ujma,
ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné
v danom spore, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj

psychickú traumu. V dôsledku toho medzi škody, ktoré sa musia nahradiť v súlade s prvou, druhou
a treťou smernicou, patrí nemajetková ujma, ktorej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za
škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v danom spore. Na základe žiadneho ustanovenia v
prvej, druhej ani tretej smernici nemožno dospieť k záveru, že normotvorca Únie si želal zúžiť ochranuzaručenú týmito smernicami len na osoby, ktoré sa priamo zúčastnili na škodovej udalosti. Členské
štáty teda majú zaručiť, aby náhrada škody podľa ich vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu z
dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli blízki rodinní príslušníci osôb, ktoré sa stali obeťami dopravnej

nehody,bolakrytápovinnýmpoistenímvurčitýchminimálnychsumáchurčenýchvčlánku3ods.1druhej
smernice.

37. Súdny dvor teda uzavrel, že v prejednávanej veci C-22/12 (ktorá je skutkovo a právne obdobná ako
je táto prejednávaná vec) by to tak malo byť, pretože osoby v postavení žalobkyne a jej dcéry v súlade s

§ 11 a 13 Obč. zák. majú nárok na náhradu nemajetkovej ujmy utrpenej v dôsledku úmrtia ich manžela,
resp. otca. Uviedol ďalej, že tento záver nemôže spochybniť ani okolnosť predložená slovenskou
vládou, podľa ktorej tieto paragrafy patria do tej časti Občianskeho zákonníka, ktorá sa týka zásahu do
ochrany osobnosti a ktorá je v zmysle tohto zákonníka nezávislá od časti týkajúcej sa zodpovednosti
za škodu v pravom zmysle slova. Keď totiž zodpovednosť poisteného, ktorá podľa vnútroštátneho
súdu v tomto prípade vyplýva z §§ 11 a 13 Obč. zák., vznikla na základe dopravnej nehody a mala

občianskoprávnu povahu, nič nenasvedčuje, že na túto zodpovednosť sa nevzťahuje vnútroštátne
hmotné právo zodpovednosti za škodu, na ktoré odkazujú uvedené smernice. Z týchto dôvodov rozhodol
Súdny dvor tak, že čl. 3 ods. 1 smernice Rady 72/166 EHS z 24.4.1972 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a
kontrolyplneniapovinnostipoisteniatejtozodpovednosti,čl.1ods.1a2druhejsmerniceRady84/5/EHS

z 30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho
parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11.5.2005 a čl. I prvý odsek tretej smernice Rady 90/232/EHS zo
14.5.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu
na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci
samej.

38. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora konštatuje, že ak
vnútroštátne právo umožňuje rodinným príslušníkom obete dopravnej nehody požadovať náhradu
utrpenej nemajetkovej ujmy (§ 11 a nasl. Obč. zák.), náhrada tejto ujmy musí byť krytá povinným
poistením motorového vozidla.

39.Otakýtoprípadideajvprejednávanejveci,kdežalobcoviasúrodinnýmipríslušníkmiobetedopravnej
nehodyatitulomneoprávnenéhozásahudoprávanaichsúkromnýarodinnýživotmajúprávopožadovať
náhradu nemajetkovej ujmy od žalovanej, u ktorej bola poistená zodpovednosť za škodu spôsobená
prevádzkou motorového vozidla, ktorým bola ujma spôsobená.

40. Za stavu, že vnútroštátne (slovenské) právo umožňuje žalobcom požadovať náhradu nemajetkovej
ujmy, je dôvodný záver, že takáto náhrada nemajetkovej ujmy musí byť likvidovaná z povinného
zmluvného poistenia.

41. Právna úprava, ktorá by tomuto odporovala, bráni naplneniu cieľa vyššie uvedených smerníc

Európskej únie ako aj smernice Rady 2009/103/ES zo 16.9.2009, ktorá dňom 27.10.2009 zrušila
predchádzajúce smernice (72/166/EHS, 84/5/EHS a 90/232/EHS) a takáto právna úprava sa nesmie
použiť.

42. Z vyššie uvedených dôvodov je záver súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej vecne

nesprávny a v tomto smere sú odvolacie námietky žalobcov dôvodné.

43. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle
ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vracia vec súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.
1 CSP), v ktorom sa súd prvej inštancie bude riadiť vyššie vysloveným právnym názorom odvolacieho

súdu, v zmysle ktorého je daná pasívna legitimácia žalovanej (§ 391 ods. 2 CSP).

44. V ďalšom konaní po zrušení veci bude súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania,
ako aj doplneného po vrátení veci posudzovať, aká výška náhrady nemajetkovej ujmy je primeranáz hľadiska závažnosti vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolností, za ktorých k neoprávnenému
zásahu došlo a v tomto rozsahu túto nemajetkovú ujmu žalobcom prizná. Určenie konkrétnej výšky
peňažného zadosťučinenia je vecou voľnej úvahy súdu, pričom súd musí vychádza z čo najúplnejšie

zisteného skutkového stavu a opierať sa o preskúmateľné konkrétne hľadiská. Maximálna suma
peňažného zadosťučinenia je ohraničená výškou žalobcami požadovaného peňažného zadosťučinenia
a vychádzajúc z ust. § 13 ods. 3 Obč. zák. určeniu výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch súdom
nestanovuje zákon žiadne medze. Súd však musí zohľadniť zákonom stanovené kritéria v zmysle §
13 ods. 3 Obč. zák., a to závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu

do osobnosti fyzickej osoby došlo, pričom vždy musia byť zisťované okolnosti tak na strane pôvodcu
zásahu, ako aj na strane postihnutej osoby, konkrétne napr. aký bol podiel samotnej postihnutej osoby
na priebehu činnosti pôvodcu vyúsťujúcej do neoprávneného zásahu.

45. V novom rozhodnutí opätovne súd rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).