Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. február 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6Csp/112/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216205817
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8216205817.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD., v spore žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o.,

so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, právne zastúpeného: Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: I. R., T..
XX.XX.XXXX, H. C. Š. XX, XXX XX H., o zaplatenie 315,95 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou elektronicky tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX v spojení s podaním
doručeným súdu dňa X.XX.XXXX domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 315,95 eur s príslušenstvom.

Uplatnený nárok odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. (ďalej aj ako „právny
predchodca žalobcu“), na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX
a Odovzdávajúceho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX, postúpila na žalobcu
pohľadávku voči žalovanej. Právny predchodca žalobcu a žalovaná sa na základe Zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, resp. Zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov dohodli na tom, že právny
predchodca žalobcu bude žalovanej poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaná bude uhrádzať
odplatu za poskytované služby. Konkrétne sa jednalo o fixné služby. Právny predchodca žalobcu vystavil

žalovanejzaposkytnutéslužbyfaktúry,ktoréžalovanáneuhradilariadneavčas.Kudňupodaniažalobyk
úhradedlhužalovanejuplatňovanémuvtomtokonanízostávasuma57,46eur,dokladč.XXXXXXXXXX,
splatný dňa XX.X.XXXX. V podaní doručenom súdu poštou dňa 3.11.2016 žalobca doplnil žalobu v časti
týkajúcej sa uplatňovaného nároku, pričom zostáva suma 57,46 eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná
dňa XX.X.XXXX, suma 62,45 eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa XX.XX.XXXX, suma 62,45 eur,
doklad č. XXXXXXXXX, splatná dňa XX.XX.XXXX, suma 8,69 eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná
dňa XX.X.XXXX, suma 62,45 eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa XX.X.XXXX, suma 62,45 eur,

doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa XX.X.XXXX.

2. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že pohľadávka spoločnosti Telekom, a.s. je od
začiatku podvodom na spotrebiteľovi. Dňa XX.XX.XXXX B. XX:XX bola od Telekom teamu potvrdená
objednávka služieb na základe internetovej reklamy od operátora Telekomu pod e-mailom Y..G., kde
podľa čísla objednávky č. XXXXXXXXXX si objednali službu Magio Sat Komplet, kde cena služby bola
na 3 mesiace 5,99 eur a v ďalšom období 14,99 eur, pričom si objednal službu HBO + Cinemax na 3

mesiace zadarmo a v nasledujúcom období za 9,99 eur a internet bol ponúknutý dodatočne zľavnený
na 4,99 eur. Z uvedeného vyplýva, že mal platiť nanajvýš 29,97 eur mesačne + DPH. Už v prvej faktúre
si právny predchodca žalobcu vyúčtoval aj služby, ktoré nedostal v tej dobe vôbec a následne až po
termíne. Služby mali byť dodané do XX.XX.XXXX, no odovzdávací protokol služby Magio Sat, ktorúpreberal manžel dokazuje, že bola dodaná až XX.XX.XXXX, pričom internet bol žalovanej zapojený až v
polovici februára, pričom za celú uvedenú dobu si predchodca žalobcu účtoval platby v plnej výške. Pri
námietkach ohľadom výšky platieb, boli sankcionovaný poplatkom za nedodržanie termínu splatnosti a

po troch mesiacoch im služby boli deaktivované. Následne po zaplatení bola služba opäť aktivovaná. Po
pol roku, keď si predchodca žalobcu začal účtovať dvojnásobné sumy ako boli uvedené v objednávke,
manžel žalobkyne opakovane žiadal o deaktiváciu služieb a zároveň na e-mail predchodcu žalobcu
bola odoslaná žiadosť o ukončenie služby Magio Sat. Na uvedené podania o deaktiváciu služieb právny
predchodca žalobcu nereagoval. Zmluva o poskytovaní služieb aj všetky dodatky obsahujú falšované

podpisy, nakoľko žalobca nepodpísal žiadnu zmluvu ani dodatky, jediný skutočný podpis žalobkyne bol
na priloženej prílohe k žalobe a to Odovzdávacom protokole Služby Magio Sat, ktorý preberal manžel
žalobkyne N. R.. Ďalej uviedla, že zo strany spoločnosti Platiť sa oplatí, s.r.o. ako aj od ich zástupcu
dochádza k psychickému nátlaku formou neustálych výhražných telefonátov a iných nátlakov. Uviedla,
že nárok neuznáva a žiadnu zmluvu okrem objednávky, ktorá bola podpísaná jej manželom, nebola
podpísaná jej rukou. Žiadala žalobu zamietnuť.

3. Uznesením sp. zn. XCsp/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX tunajší súd vyzval žalobcu, aby sa v lehote
15 dní od doručenia tohto uznesenia vyjadril k vyjadreniu žalovanej, doručenému súdu dňa 27.6.2017,
uviedol ďalšie skutočnosti a označil ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň bol poučený
o tom, že na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí

súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu.

4. Žalobca na uvedené uznesenie nereagoval v súdom určenej lehote ani do termínu pojednávania
nariadeného na deň 15.12.2017 a ani následne. Až dňa 19.2.2018 tesne pred otvorením pojednávania

bolo elektronicky doručené jeho podanie, ktorým ospravedlnil neúčasť na pojednávaní.

5. Žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 14.12.2017 zopakovala námietky z vyjadrenia zo dňa
27.6.2017 o tom, že nie je pravdou, že by podpisovala zmluvu o poskytovaní verejných služieb č.
XXXXXXXXXX v znení dodatku zo dňa XX.X.XXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie produktov

a služieb pevnej mobilnej siete, služby internetového pripojenia, možnosť sledovania televízie a iné
služby. Podpisy na zmluve a dodatku nie sú jej a žiadne takéto dokumenty nepodpisovala. Pravdou
je, že si ako fyzická osoba spotrebiteľ objednala telefonicky XX.XX.XXXX u právneho predchodcu
žalobcu služby internetového pripojenia a služby sledovania televízie Magio. Vyššie uvedenú telefonickú
objednávku právny predchodca žalobcu potvrdil e-mailom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý tvoril prílohu

jej vyjadrenia zo dňa XX.X.XXXX. Poskytnuté služby riadne uhrádzala do momentu, kedy právny
predchodca žalobcu svojvoľne zmenil zmluvné podmienky obsiahnuté v dodatku zo dňa XX.X.XXXX,
a to tým, že niekoľkonásobne zvýšil cenu poskytnutých služieb. Po tomto kroku právneho predchodcu
žalobcu opäť telefonicky odstúpila od objednávky a žiadala o neposkytovanie služieb za takýchto
podmienok. O uvedenej skutočnosti existuje u právneho predchodcu žalobcu nahrávka, keďže hovor bol

nahrávaný. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli telefonicky zmluvu o poskytovaní verejných
služieb s tým, že súd musí predmetný právny vzťah posúdiť ako spotrebiteľský s ohľadom na predmet
činnosti žalobcu a žalovanú ako fyzickú osobu spotrebiteľa. Právny predchodca žalobcu sa so žalovanou
síce telefonicky a e-mailom, avšak takým spôsobom oboznámené všeobecné zmluvné podmienky
nemožno považovať za individuálne dojednané. Podľa písomného vyjadrenia žalobcu istina predstavuje

315,95 eur. Uvedené sa nezakladá na pravde, nakoľko žalobca k istine započítal neprimerané poplatky
za neuhradenie záväzku a nezákonné zmluvné pokuty. Na základe uvedeného neuznáva nárok žalobcu
v rozsahu a výške a žiadala žalobu zamietnuť.

6. Na nariadenom pojednávaní súd konal v neprítomnosti strán sporu, ktoré sa na pojednávanie

konané dňa 19.2.2018 nedostavili a svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní ospravedlnili, pričom
pojednávanie z dôležitého dôvodu nežiadali odročiť.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

8. Žalovaná si telefonicky objednala u právneho predchodcu žalobcu dňa XX.XX.XXXX služby
internetového pripojenia a služby sledovania televízie Magio. Telefonickú objednávku potvrdil právny
predchodca žalobcu e-mailom zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná poskytnuté služby uhrádzala až dočasu zmeny zmluvných podmienok obsiahnutých v dodatku zo dňa XX.X.XXXX. Po zmene zmluvných
podmienok telefonicky odstúpila od objednávky a žiadala o zastavenie poskytovania služieb.

9. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúry č. XXXXXXXXXX splatná dňa XX.X.XXXX v
sume 57,46 eur, č. XXXXXXXXXX splatná dňa XX.XX.XXXX v sume 62,45 eur, č. XXXXXXXXX splatná
dňa XX.XX.XXXX v sume 62,45 eur, č. XXXXXXXXXX splatná dňa XX.X.XXXX v sume 8,69 eur, č.
XXXXXXXXXX splatná dňa XX.X.XXXX v sume 62,45 eur, č. XXXXXXXXXX splatná dňa XX.X.XXXX
v sume 62,45 eur.

10. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila svoju pohľadávku voči
žalovanej na žalobcu.

11. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

12. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,

poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

13. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má
právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

14. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník
je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to

povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

15. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

19. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.20. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

21. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

22. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

23. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

24. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

25. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“) výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27.Posudzovanýprávnyvzťahstránjeodsvojhovznikuprávnymvzťahomzaloženýmštandardizovanou
spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaná okrem výberu programu a svojho podpisu žiadnym spôsobom
neparticipovala na koncipovaní zmluvy. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
teda neprijateľné zmluvné podmienky, pod sankciou absolútnej neplatnosti. Nevyhnutnosť tak výraznej

právnej ochrany spotrebiteľov vyplýva z faktickej nerovnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri
uzatváraní zmluvy. Dôsledné aplikovanie všetkých európskych režimov a opatrení určených na ochranu
spotrebiteľov je potrebné na udržanie dôvery spotrebiteľov k štandardizovaným produktom aj na
slovenskom trhu.

28. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej

koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní zastúpený
advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z
tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k
žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd
nemôže vyzývať (viď zásada kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich

tvrdení.

29. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy a označené skutočnosti po uplynutí súdom stanovenej
koncentračnej lehoty neprihliadal, o čom poučil žalobcu v uznesení doručenom jeho právnemu
zástupcovi dňa 18.8.2017 s tým, že mu súd poskytol lehotu 15 dní na vyjadrenie sa s tým, aby uviedol

ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nakoľko v lehote 15 dní odo dňa
doručenia uvedeného uznesenia sa žalobca (dodávateľ), resp. jeho právny zástupca k námietkam
žalovanej nevyjadril a ňou uvádzané skutkové tvrdenia v koncentračnej lehote nerozporoval.

30. Koncentrácia konania je prejavom jedného zo základných princípov, na ktorých stojí právna

úprava sporového konania, a to princípu arbitrárneho poriadku upraveného v čl. 10 CSP. CSP
rozlišuje sudcovskú koncentráciu a zákonnú koncentráciu. Sudcovská koncentrácia umožňuje sudcovi
koncentrovať určité procesné úkony strán (tzv. prostriedky procesného útoku a procesnej obrany,
najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky knávrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky) a sankcionovať nedodržanie nám
stanovených procesných lehôt. Pri rozhodovaní o včasnosti uplatnenia prostriedkov procesného útoku
a prostriedkov procesnej obrany je sudca povinný vychádzať z toho, že predmetné prostriedky nie sú

uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

31. Žalovaná poprela skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že by mala podpísať zmluvu o poskytovaní
verejných služieb, resp. vonkoncom nie dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Zároveň

uviedla vlastné skutkové tvrdenia o tom, že došlo len k objednávke služieb, pričom objednávku potvrdil
predchodca žalobcu e-mailom. Za poskytnuté služby uhrádzala platby do času zmeny zmluvných
podmienok dňa XX.X.XXXX, pričom po tomto kroku odstúpila do zmluvy a žiadala nedodávať služby za
uvedených zmenených podmienok.

32. Bolo povinnosťou žalobcu opísať rozhodujúce skutočnosti svojho nároku, ktoré následne vykonaním

dokazovania dôkazmi označenými alebo predloženými žalobcom budú potvrdené alebo vyvrátené,
keď v právnej úprave účinnej od 1.7.2016 zákonodarca výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich
skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 C.s.p.). Skutkové tvrdenia
strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 C.s.p.), neznamená
to, že tieto skutkové tvrdenia si má vyvodzovať súd z predložených listín, a rovnako to neznamená, že

tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané. Žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil
a nepreukázal svoj nárok, neuviedol ani odkaz na konkrétne ustanovenie zmluvy, taktiež neuviedol
(ani nepreukázal) z čoho mal pozostávať dlh žalovanej. Je potrebné uviesť, že úlohou súdu nie je
vytvárať skutkový stav z listín predložených žalobcom, ale naopak žalobca je povinný uviesť presné
údaje o tom, čoho sa domáha. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd v tejto časti

žalobu zamietol. Úlohou súdu nie je upozorňovať žalobcu na neplnenie si dôkaznej povinnosti, ale len
zákonom stanoveným postupom oboznámiť obsah predložených dôkazov a vzhľadom na žalobcom
navrhnuté dôkazy posúdiť, či obsah predložených dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu,
teda odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov.

33. V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku (s uvedením
čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov) považuje súd za potrebné poukázať osobitne na to, že
žalobca vo svojom návrhu v podstate ani len priamo netvrdil všetky rozhodujúce skutočnosti (skutkové
okolnosti), ktoré by určito a ucelene odôvodňovali práva a povinnosti strán sporu. Obvykle platí, že
skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú

záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo
17/2010). V prejednávanej veci mal právny predchodca žalobcu bremeno tvrdenia, že so žalovanou
uzavrel platnú spotrebiteľskú zmluvu s uvedením služieb, ktoré boli jej predmetom, s podmienkami, ktoré
boli jej predmetom.

34. Žalobca však všetky tieto skutočnosti v konaní riadne ani netvrdil, a žaloba, hoci má po formálnej
stránke všetky minimálne obsahové náležitosti, je len rámcová s tvrdením o údajnom dlhu bez uvedenia
všetkých skutočností, ktoré by ho odôvodňovali. V žalobe doručenej súdu dňa XX.XX.XXXX elektronicky
označuje ako jediný dôkaz faktúru zo dňa XX.X.XXXX Č.. XXXXXXXXXX v sume 57,46 eur a následne
pri dodatočnom doručení odkazuje na faktúry č. XXXXXXXXXX splatná dňa XX.XX.XXXX v sume

62,45 eur, č. XXXXXXXXX splatná dňa XX.XX.XXXX v sume 62,45 eur, č. XXXXXXXXXX splatná
dňa XX.X.XXXX v sume 8,69 eur, č. XXXXXXXXXX splatná dňa XX.X.XXXX v sume 62,45 eur, č.
XXXXXXXXXX splatná dňa XX.X.XXXX v sume 62,45 eur bez uvedenia skutkových tvrdení, z čoho
má pozostávať žalovaná suma. V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na ich často neprijateľne
zjednodušené a netransparentné obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo sa už aj v súdnom konaní

negatívnym javom iba všeobecné uplatňovanie nárokov nekonkrétnym poukazom na prílohy pripojené
k návrhu. Ani z týchto príloh však nevyplývajú všetky dôvody uplatnených nárokov. Ide o klasický
prejav tzv. „Mcdonaldizácie“ spoločnosti a právnych služieb (pozri tiež Václav Vlk: Mcdonaldizace mění
advokacii, je nutné reagovat; dostupné na www.ceska-justice.cz). Žaloba
má len všeobecnú rámcovú (formulárovú) podobu s požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia

všetkýchnevyhnutných(rozhodujúcich)skutočnostítak,abybolojasnéočomanaakomzáklademásúd
rozhodnúť (absentuje výslovné a zrozumiteľné tvrdenie o poskytnutí služieb bez uvedenia, o aké služby
sa malo jednať, v akej výške, z čoho pozostáva dlžná suma atď.). Teória procesného práva podmieňuje
úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti,ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník
nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla
ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena

tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní
najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného
práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za
následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. „Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné
skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej

normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah
dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa
dôkazného bremena. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore
závisí na tom, ako vymedzuje právna norma.

35. Žalobca v žalobe dokonca ani netvrdí, kedy mala byť uzatvorená zmluva medzi ním a právnym

predchodcom. Tvrdí, že sa malo jednať o fixné služby, avšak v žalobe nešpecifikuje, o aké fixné služby
sa malo jednať. Žalovaná rozporovala skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe, keď uviedla, že síce si
telefonicky objednala dňa XX.XX.XXXX služby internetového pripojenia a služby sledovania televízie
Magio, avšak právny predchodca žalobcu zmenil zmluvné podmienky obsiahnuté v dodatku zo dňa
XX.X.XXXX a niekoľkonásobne zvýšil cenu poskytovaných služieb. Uviedla, že napriek telefonickej

objednávke, žiadny dokument nepodpísala. Opakovane odstúpila od objednávky. Ďalej tvrdila, že jej
bola služba opakovane deaktivovaná a aj napriek tomu jej boli účtované poplatky vo faktúrach.

36. Žalobca nerozporoval skutkové tvrdenie žalovanej o odstúpení od zmluvy v júli 2013, ako aj o
opakovanom deaktivovaní služieb a v koncentračnej lehote neoznačil a nepredložil dôkazy o tom, že

v individuálne dojednaných podmienkach takáto možnosť odstúpenia bola, resp. nebola dojednaná.
Žalobca na uvedené námietky týkajúce sa uzatvorenia zmluvy, odstúpenia od zmluvy, deaktivovania
služieb (nemožnosti užívania služieb) žalovanou nereflektoval a žiadnym spôsobom sa k nim v súdom
stanovenej lehote nevyjadril. Nerozporoval tvrdenia žalovanej o tom, že žalovaná mala namietať výšku
platieb, ako aj neuviedol, či z jej strany malo, alebo nemalo dôjsť k odstúpeniu.

37. Záverom sa žiada uviesť, že súd uplatnil sudcovskú koncentráciu konania a vzhľadom na čas
doručenia vyjadrenia žalobcu, neprihliadol na skutkové tvrdenia žalobcu uvádzané v podaní doručenom
dňa 19.2.2018, nakoľko tieto tvrdenia a dôkazy neboli prednesené a predložené včas, pričom žalobca
bol poučený o následkoch nesplnenia povinnosti uvedenej v uznesení súdu zo dňa 15.8.2017.

38. Nakoľko žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno, pričom žalovaná poprela
skutkové tvrdenia žalobcu, keď uviedla, že od danej zmluvy odstúpila v júli 2013, pričom z predložených
dôkazov do uplynutia koncentračnej lehoty tieto tvrdenia účinne rozporované neboli, súd žalobu
zamietol.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd žalobu zamietol, preto je procesný
úspech v rozsahu 100 % na strane žalovanej. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške
náhrady trov konania má byť rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V tomto prípade však súd považuje za potrebné poukázať na článok 17 CSP, kde je stanovený princíp
hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu

a tiež článok 4 CSP a princíp analógie iuris. Žalovanej by ako úspešnej v spore teda patril nárok na
náhradu trov konania, avšak náhradu trov konania si neuplatnila ani zo spisu nevyplýva, že by jej trovy
konania vznikli, preto v súlade s uvedenými princípmi súd rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu
trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.