Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. november 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/60/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111200137
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7111200137.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr.

Ľuboša Kunaya a JUDr. Anny Slovinskej v právnej veci žalobcu: Majetkového Holdingu, a.s., Prievozská
č. 2/A v Bratislave, IČO: 35 823 364, zastúpeného Mgr. Martinom Babčaníkom, advokátom so sídlom
Malý trh č. 2/A Bratislava, proti žalovaným: 1) O.. P. I. X) A. O. I., E.. X. X. XXXX, X) A. P. I., E.. XX.
XX. XXXX, Y. O.. P. I., A., K. I. K. D. E. D. Č.. XX, X) O.. U.. S. I., I. E. J. S. Č.. XX K. A. E. I., X) A.
I., I. E. G. Č.. XX K. A. E. I., X) E. B., X.. I., E.. XX. X. XXXX, I. XX S. K. Z., P. A., K. F. M. T. U., Q.
D., všetci zastúpení JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou so sídlom na Kováčskej 32 v Košiciach,, o
náhradu škody vo výške 19.916,35 Eur s príslušenstvom , o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Košice I č.k. 15C/2/2011-129 zo dňa 19.11.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo veci samej.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že účastníkom náhradu trov konania
nepriznáva.

Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 20. 11. 2006 domáhal od

pôvodného žalovaného, právneho predchodcu žalovaných O.. O. I., zaplatenia 600 000,- Sk z dôvodu,
že právny predchodca žalobcu zaplatil žalovanému preddavok na úhradu odmeny exekútora a jeho
hotových výdavkov 600.000,-Sk a aj napriek tomu, že po právoplatnom zastavení exekučných konaní
Ex 1406/96 a Ex 1407/96 nevyúčtoval exekútor zaplatené preddavky na odmenu exekútora a náhradu
hotových výdavkov, tieto ani dobrovoľne napriek výzve žalobcu nevrátil. Naposledy žalovaného vyzval
na vrátenie zaplatených preddavkov listom z 27.9.2000. Pôvodný žalovaný v priebehu konania pred
súdom prvého stupňa vzniesol námietku premlčania. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil,

že dňa 6.6.1996 Exekútorský úrad O.. O. I. so sídlom v D. E. J. S. XX/A a Slovenská sporiteľňa a.s.
Mestská pobočka Poprad uzavreli zmluvu o vykonaní exekúcie v zmysle § 44 ods. 4 zák. č. 233/95
Z.Z., predmetom ktorej bolo vykonanie exekúcie, a to vymoženie pohľadávky oprávneného v sume
28.695 867,30 Sk voči povinnému Batys, a.s. Batizovce na základe rozhodnutia Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 6Cb/4518/1995 zo dňa 22.2.1996. Bezhotovostným prevodom dňa 11. 6. 2006 zaplatil
právny predchodca žalobcu na účet žalovaného spolu 600.000,-Sk ako preddavok trov exekúcie v
konaniach Er 560/96 a Er/558/1996. Rozhodnutím z 21. 7. 1999. Okresný súd v Poprade obe exekúcie

vyhlásil za neprípustné a exekučné konania zastavil. Rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 5.8.1999.
Potom zistil, že od r.2000 došlo k postúpeniu tejto pohľadávky, teda nevyúčtovaných trov exekúcie, zo
Slovenskej sporiteľne na Slovenskú konsolidačnú banku a v roku 2004 zo Slovenskej konsolidačnej a.s.
na Majetkový holding a.s. so sídlom v Bratislave, teda terajšieho žalobcu. Po takomto zistení sa súdprvého stupňa zaoberal vznesenou námietkou premlčania žalovanými podľa § 100, 106 a 111 OZ a
dospel k záveru, že v danom prípade tak objektívna aj subjektívna lehota uplynula. Začiatok plynutia
subjektívnejpremlčacejdobyjedanývdeň,keďsaprávnypredchodcažalobcuSlovenskásporiteľnaa.s.

Poprad dozvedel o tom, že došlo ku škode. Týmto dňom je deň 5.8.1999, kedy uznesenie o zastavení
exekučného konania nadobudlo právoplatnosť. K uplynutiu premlčacej doby teda došlo dňa 6.8.2001.
Za rozhodujúci deň pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby súd prvého stupňa považoval deň,
keď k nemu došlo. V danom prípade je to rovnako deň 5.8.1999, kedy uznesenie súdu o zastavení
konania nadobudlo právoplatnosť. Žalobca nárok uplatnil proti žalovanému O. I. žalobou 20.11.2006,

t.j. po uplynutí subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby. Na vznesenú námietku premlčania bol
povinný súd prihliadať. Pokiaľ išlo o právne posúdenie uplatneného nároku súd prvého stupňa dospel
k záveru, že zodpovednosť exekútora za škodu ním spôsobenú alebo jeho zamestnancami v súvislosti
s vykonávaním exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku platného a účinného v čase vzniku
škody je upravená ako objektívna zodpovednosť bez ohľadu na jeho zavinenie. Exekútor sa zbaví
zodpovednosti, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od

neho možno požadovať. Vychádzal pritom z ustanovení § 2,3,5 a 33 Exekučného poriadku. V tejto
súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že žalobca označil žalovaného v návrhu ako fyzickú osobu s
dátumom narodenia, rodným číslom a bydliskom. Podľa O.s.p. účastník konania musí byť označený
v súlade s jeho právnym postavením fyzickej alebo právnickej osoby. Súdny exekútor je v zmysle §
2 Exekučného poriadku štátom určenou splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu

súdnych a iných rozhodnutí. Súdny exekútor vykonáva svoju činnosť na základe poverenia súdu. Z
definície právneho postavenia súdneho exekútora uvedenej v Exekučnom poriadku vyplýva, že exekútor
v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu a jeho právne postavenie je ustanovené tak, že
v rámci deľby verejnej moci sa exekútor podieľa na realizácii zákonného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, preto na súdneho exekútora vykonávajúceho exekučnú

činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej moci. Citoval
pritom rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 4Cdo/41/09. Žalobca mal preto v návrhu správne označiť
žalovaného názvom Exekútorského úradu žalovaného so sídlom Exekútorskej kancelárie, ale keďže
exekútor v priebehu konania zomrel a žalovaní sú jeho dedičia, súd konal s týmito právnymi nástupcami
podľa § 107 O.s.p..

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a vychádzal z toho, že aj keď žalobca
bol neúspešný v konaní, úspešným žalovaným súd náhradu trov konania nepriznal, keď prihliadol na
dôvod hodný osobitného zreteľa a za tento dôvod považoval aplikáciu viacerých právnych predpisov,
ako Exekučný poriadok, O.s.p., OZ, zákon o konkurze a vyrovnaní, vyhl. MS SR č.228/1995 Z.z. a

rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 5Cdo/67/2013.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca aj žalovaní.

Žalobca žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože

ho považuje za nepreskúmateľný a nesprávny. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že prvostupňový
súd v otázke premlčania žalovaného nároku bez ďalšieho aplikoval ust. § 106 OZ a premlčaní práva
na náhradu škody. Prvostupňový súd však pri právnom posúdení premlčania opomenul skutočnosť, že
vzťah medzi žalobcom a súdnym exekútorom vyplýva z noriem verejného práva, kde jeden účastník
vzťahu - exekútor vystupoval voči druhému účastníkovi oprávnenému ako nositeľ verejnej zvrchovanej

moci a bol oprávnený druhému subjektu jednostranne zakladať práva a povinnosti. V prejednávanej
veci teda išlo o verejnoprávny vzťah. Vo verejnoprávnom vzťahu nie je možné pri právnom posúdení
nárokov vyplývajúcich z tohto vzťahu bez ďalšieho aplikovať ustanovenie zákona č. 40/64/Zb., ktorý je
súkromnoprávnym kódexom, v ktorom účastníci majú rovnaké postavenie. Nárok uplatňovaný žalobcom
vychádzal z ust. § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý ako norma verejného práva upravoval

priamu zodpovednosť súdneho exekútora za škodu. Exekučný poriadok a ani žiadny iný právny predpis
týkajúci sa exekučného konania neupravuje plynutie premlčacej doby týkajúcej sa nárokov medzi
súdnym exekútorom a oprávneným. Keďže Exekučný poriadok úpravu premlčania neobsahuje, pričom
s poukazom na verejnoprávny charakter vzťahu medzi súdnym exekútorom a oprávneným je čo i
len analogická aplikácia súkromnoprávnych predpisov vylúčená, je potom nevyhnutné konštatovať,

že nároky zo zodpovednosti súdneho exekútora za škodu podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku
premlčaniu nepodliehajú. Tým, že prvostupňový súd nijakým spôsobom neodôvodnil prečo na nárok
vyplývajúci z noriem verejného práva aplikoval ustanovenia súkromného predpisu o premlčaní, stal
sa rozsudok nepreskúmateľným. Tým súd prvého stupňa svojím postupom odňal možnosť žalobcovikonať pred súdom. Ďalej namietali, že iba z doručeného vyúčtovania trov exekúcie mohol žalobca
právne kvalifikovaným spôsobom zistiť, či má nárok na vrátenie preddavkov na trovy exekúcie a v akej
konkrétnej výške. Názor žalobcu je taký, že škoda vznikla a žalobca sa o nej mohol dozvedieť najskôr

dňom doručenia vyjadrenia exekútora k výzve žalobcu zo dňa 27.9.2005 a nie už dňom právoplatnosti
uznesenia súdu o zastavení exekučných konaní. Odhliadnuc od toho majú za to, že pôvodne žalovaný
O.. I. ani žalovaní ako jeho dedičia sa nemôžu v tomto prípade úspešne dovolávať námietky premlčania
žalovaného nároku, nakoľko táto námietka premlčania by bola uplatnená v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa žalobcu samotná skutočnosť, že pôvodne žalovaný O.. I. v postavení orgánu verejnej moci si

vedome nesplnil svoju zákonnú povinnosť a preddavky si ponechal, predstavuje také konanie na strane
žalovaného, ktoré vo svetle judikatúry vylučuje, aby sa pôvodne žalovaný alebo jeho právni nástupcovia
mohli vo vzťahu k žalobcovi účinne dovolávať námietky premlčania nároku žalobcu na náhradu škody.
Ďalej sa vyjadril k označeniu pôvodne žalovaného tak, že žalovaného identifikoval jednoznačne v
súlade s ust. § 79 ods. 1 O.s.p.. Poznamenal, že keďže súd nevyzval žalobcu na odstránenie vady
spočívajúce v nesprávnom označení žalobcu u žalovaného nešlo o takú prekážku, ktorá by bránila

riadnemu prejednaniu a rozhodnutiu veci. Nakoniec zdôraznil, že O.. O.E. I. trovy exekúcie nevyúčtoval
a preddavky žalobcovi nevrátil, a to ani napriek písomnej výzve bez akýchkoľvek pochybností sa preto
dopustil nesprávneho úradného postupu a spôsobil žalobcovi škodu.

Proti prvostupňovému rozsudku voči výroku o trovách konania podali odvolanie žalovaní. V tejto časti

žiadali buď zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť na ďalšie konanie, prípadne rozsudok zmeniť
a zaviazať žalobcu zaplatiť žalovaným trovy konania v celkovej výške 664,49 € a trovy právneho
zastúpenia vo výške 10.825 €. V dôvodoch odvolania poukázali na to, že v tejto časti je rozsudok
nepreskúmateľný, to znamená, že trpí inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Aplikáciu viacerých právnych predpisov nepovažujú za dôvod hodný osobitného zreteľa.

Žalovaní sa vyjadrili aj k odvolaniu vo veci samej, ktoré podal žalobca. Žiadali v tejto časti potvrdiť
napadnutý rozsudok. Odôvodnenie rozsudku považujú za dostatočné a presvedčivé, pretože súd prvého
stupňa jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie. Pokiaľ išlo
o námietku žalobcu, že žalovaní uplatnili námietku premlčania v rozpore s dobrými mravmi, uviedli,

že žalobca rozpor s dobrými mravmi odôvodňuje práve z okolností a v dôvodov, z ktorých je vznik
uplatneného nároku vyvodzovaný, t.j. uvádza, že pôvodný žalobca v postavení orgánu verejnej moci a
nositeľa zvrchovanej moci si nesplní svoju zákonnú povinnosť a preddavky si ponechal. Tieto okolnosti
by museli byť naplnené v tak výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený zásah do princípu právnej
istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. Musel by byť preukázaný priamy úmysel

poškodiť druhého účastníka. K námietke žalobcu, že nárok na náhradu škody, ktorý sa uplatňuje voči
súdnemu exekútorovi je nepremlčateľný uviedli, že tento názor považujú za absurdný vychádzajúc z
toho,žeExekučnýporiadokjepredpisom,ktorýupravujepriebehexekučnéhokonaniaajetedakódexom
procesným a nie hmotnoprávnym. Keďže žalobcovi vznikla škoda, teda ujma, ktorá nastala v jeho
majetkovej sfére jedná sa o klasické právo majetkovej povahy, ktoré podlieha premlčaniu.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1,3 v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že vo veci samej
neboli dôvody ani pre zmenu, ani pre zrušenie rozsudku.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím a odôvodnením rozhodnutia, ktorým
zdôvodnil zamietnutie žaloby premlčaním nároku. Aj podľa odvolacieho súdu nárok žalobcu treba
posúdiť ako návrh na náhradu škody vyplývajúci z ust. § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého
súdny exekútor v prípade, že osobitný zákon neustanovuje inak, zodpovedá za škodu tomu, komu ju
spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Ide teda o nárok

na náhradu škody. Je pravdou, že Exekučný poriadok, ktorý je predpisom procesným, neobsahuje
ustanovenia o premlčaní, ale tento predpis je špeciálny predpis upravujúci priebeh exekučného konania.
Keďže však ide o náhradu škody, ktorú tento predpis v svojich ustanoveniach nerieši a náhrada
škody je inštitút hmotného práva, musí súd vychádzať z princípu špeciality Exekučného poriadku
vo vzťahu k Občianskemu zákonníku a k iným občianskoprávnym predpisom Zásadne to znamená,

že Exekučný poriadok sa použije vtedy, ak obsahuje samostatnú alebo komplexnú na Občianskom
zákonníku nezávislú úpravu alebo vtedy, ak sú niektoré otázky upravené v Občianskom zákonníku pre
vzťahy upravené Exekučným poriadkom upravené odchylne. Ako bolo uvedené Exekučný poriadok
neobsahuje konkrétne ustanovenia o náhrade škody a v súvislosti s ňou o premlčaní, preto súd prirozhodovaní o premlčaní musí vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník
ako správne uviedol súd prvého stupňa upravuje premlčanie v ustanoveniach § 100 a 106, pokiaľ ide
o náhradu škody. Pri premlčaní práva na náhradu škody je stanovená ako správne uviedol súd prvého

stupňa kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna dvojročná a dlhšia objektívna, ktorá
je 3-ročná. Ich začiatok je upravený odlišne. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je daný
v deň, kedy sa poškodený dozvie o tom, že ku škode došlo a kto za ňu zodpovedá. Pri objektívnej
lehote začína plynúť 3-ročná premlčacia lehota odo dňa, keď došlo k udalosti z ktorej škoda vznikla.
Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, že k udalosti z ktorej škoda vznikla došlo

dňa 5.8.1999, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie o zastavení exekučného konania. Vtedy totiž
došlo k ukončeniu konania a vznikol nárok na vrátenie zloženej zálohy na trovy exekúcie, ktoré pôvodný
oprávnený Slovenská sporiteľňa a.s. Poprad zložil. V oboch exekučných veciach teda Er 560/1996 a
Er 558/1996 došlo k zastaveniu exekúcie a právoplatnosti rozhodnutí o zastavení dňom 5.8.1999,
preto od tejto doby mohol žalobca, resp. jeho právny predchodca tento nárok na súde uplatniť. Právny
predchodca žalobcu písomne vyzval pôvodne žalovaného na vrátenie zálohy dňa 27.9.2000, takže

najneskôr od vtedy začala plynúť subjektívna lehota. Keďže žaloba na súde bola podaná až 20.11.2006,
došlo podľa odvolacieho súdu k uplynutiu aj objektívnej aj subjektívnej premlčacej lehoty. Žalovaný sa
preto odvolania dovolal. Námietku premlčania vzniesol ešte pôvodný označený žalovaný O.. O. I.. K
námietkežalobcuuvedenejvodvolaní,žeuplatnenánámietkabolavrozporesdobrýmimravmi,odvolací
súd udáva, že žalobca Majetkový Holding a.s. odkúpil pohľadávku od Slovenskej konsolidačnej a.s.

dňa 23.1.2004, teda v čase, keď už táto pohľadávka bola premlčaná, preto podľa odvolacieho súdu ani
neprichádzalo do úvahy skúmanie rozporu vznesenej námietky s dobrými mravmi vo vzťahu k tomuto
žalobcovi. Vychádzajúc z uvedeného potom odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími
námietkami uvedenými v odvolaní, pretože tieto by nemohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej,
keďže nárok žalobcu odvolací súd považoval za premlčaný v objektívnej premlčacej lehote.

Odvolací súd vychádzajúc z odvolania žalovaných preskúmal rozsudok aj vo výroku o trovách konania
a dospel k záveru, že v tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov. Záver súdu prvého stupňa o tom, že použil ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že
pri rozhodnutí bolo potrebné vychádzať z viacerých zákonov a ustanovení právnych predpisov, nie je

dôvodom, ktorý možno použiť pri aplikácii ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a iné dôvody súd prvého stupňa
pre použitie tohto ustanovenia neuviedol, preto odvolaciemu súdu neostávalo iné, len v tejto časti zrušiť
napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa
rozhodne aj o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.