Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Martin Bauer

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8Csp/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717200159
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717200159.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobkyne: EM. Z., G.. XX.XX.XXXX, E. K.

E. XXXX/XX, M. - O., proti žalovanému: TELERVIS PLUS, a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom v Bratislave,
Staré Grunty 7, právne zastúpenému: JUDr. Alan Strelák, advokát so sídlom v Bratislave, Na Vŕšku 12,
o určenie neplatnosti právneho úkonu a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Stranám sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 05.01.2017 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala
určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.05.2009 je neplatná, bezúročná
a bez poplatkov a žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 189 €. Zároveň
sa domáhala aj náhrady trov konania. Uviedla, že dňa 20.05.2009 bola medzi stranami sporu uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 320091156, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške
350 €. Zmluva bola vopred pripravená v neprospech spotrebiteľa. Zmluva neobsahuje údaj o výške,
počte a termíny splátok úrokov, istiny a iných poplatkov. RPMN je nesprávne uvedená. Poskytnutý

spotrebiteľský úver sa v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Žalobkyňa nebola so všeobecnými obchodnými podmienkami v čase uzavretia zmluvy oboznámené.
Nečítala ich. Nebol jej známy ich obsah. Žalobkyňa celkovo uhradila na úver sumu 539 €. Takže ho
preplatila o sumu 189 €. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným súčasne aj zmluvu o zabezpečení splátok
úveru, ktorá bola uzatvorená súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a je vzájomne závislá od
tejto zmluvy.

2. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti PZ žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie
doručené riadne a včas. Nepožiadal o odročenie súdneho pojednávania.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac
nasledovný skutkový stav:

4. Dňa 20.05.2009 uzavreli strany sporu žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ zmluvu o úvere č.

XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 350 € s dohodnutým úrokom
20 % z istiny. Za poskytnutie úveru si žalovaný účtoval poplatok vo výške 189 €. Žalobkyňa sa zaviazala
uhradiť žalobcovi sumu celkovo vo výške 539 € v rovnomerných siedmych mesačných splátkach vo
výške 77 €, pričom prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka 30. deňpo splatnosti predchádzajúcej splátky. Veriteľ je oprávnený žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy
po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak.
Doporučenýtermínúhradyje15.dňavmesiaci.PriemernáRPMNjekudňupodpisuzmluvyprisplatnosti

úveru na 7 mesiacov 43,23 %, pri 13 mesiacov je údaj neuvedený. Zároveň bol žalobkyni predložený
aj formulár o zmluvných podmienkach, ktorého prevzatie žalobkyňa potvrdila vlastným podpisom dňa
20.05.2009. Okrem údajov uvedených v samotnej zmluve sú vo formulári uvedené aj údaje týkajúce sa
RPMN, a to pri splatnosti úveru na 7 mesiacov - 458,92 % a na 13 mesiacov - 206,73 %.

5. Z prehľadu splátok úveru vyplýva, že žalobkyňa zaplatila poslednú splátku dňa 28.01.2011 vo výške
79 €.

6. Na základe výzvy súdu v súlade s ust. § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) sa žalovaný písomným podaním, doručeným súdu dňa 09.02.2017, vyjadril k podanej žalobe.
Uviedol, že je pravdou, že so žalobkyňou uzavrel zmluvu o úvere č. 320091156 dňa 20.05.2009. So

žalobkyňou však neuzavrel zmluvu o zabezpečení splátok úveru k zmluve č. 320091156. Podľa názoru
žalovaného zmluva nemusí obsahovať rozčlenenie splátok na istinu, poplatky a úroky. Pokiaľ žalobkyňa
tvrdí, že vypočítaná RPMN nesprávne, žiadnym spôsobom túto skutočnosť neodôvodňuje. Zároveň
žalovaný vzniesol námietku premlčania. Nakoľko pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy bola uhradená dňa
28.01.2011, objektívna premlčacia doba uplynula dňa 29.01.2014. Navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil

si nárok na náhradu trov konania.

7. Na základe výzvy súdu v súlade s ust. § 167 ods. 3 CSP sa žalobkyňa vyjadrila k vyjadreniu
žalovaného písomným podaním zo dňa 08.03.2017, ktorým rozšírila svoj žalobný nárok tak, že sa
domáha určenia, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.05.2009 je neplatná, bezúročná a bez

poplatkov, vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 189 € a zaplatenia primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 300 €. Žalobkyňa (bezdôvodne) poukázala na zmluvy spoločnosti Provident
Financial, s.r.o. V ostatnom uvádza skutočnosti uvedené v žalobe. Podľa názoru žalobkyne sa má
aplikovať 10 ročná premlčacia doba.

8. V súlade s ust. § 167 ods. 4 CSP sa žalovaný elektronickým podaním bez ZEP zo dňa 03.04.2017,
doplneného písomným podaním doručeným súdu dňa 12.04.2017, vyjadril k vyjadreniu žalobkyne.
Opätovne poukázal na predchádzajúce vyjadrenie. Nesúhlasí s doplnením žaloby o nárok na vyplatenie
finančného zadosťučinenia, nakoľko tento nárok nie je vôbec dôvodný. Ďalej poukázal na vznesenú
námietku premlčania.

9. Uznesením zo dňa 27.07.2017, č. k. 8Csp/4/2017-85, právoplatným dňa 16.08.2017, súd prerušil
konanie do času, kým pohľadávka žalobkyne uplatňovaná v tomto konaní prestane podliehať konkurzu,
ktorý bol vyhlásený na majetok žalobkyne uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 12.07.2017, sp.zn.
2Odk/34/2017. Uznesením zo dňa 30.01.2018, č. k. 8Csp/4/2017-93, súd pokračoval v konaní.

10. Uznesením zo dňa 30.01.2018, č.k. 8Csp/4/2017-95, súd pripustil zmenu žaloby tak, že súd určuje,
že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.05.2009 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je
neplatná, že úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.05.2009 je bezúročný a bez poplatkov,
že žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 189 €, zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 300 € a nahradiť trovy konania.

11. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe v zmysle jej pripustenej zmeny ako aj na
svojich písomných vyjadreniach. Úver si brala v čase, že si potrebovala udržať strechu nad hlavou.
Nebrala ho kvôli nejakým rozmarom. Na sumu, o ktorú preplatila úver vo výške 189 € pracuje 15 dní.

Žalovaný na ňu robil opakovane nátlak, vyvolával jej v prípade, ak neuhradila splátku.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie

(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa 4 ods. 2 písm. j), k) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k

dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou
hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o
spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej

percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b)
dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa 4 ods. 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 137 písm. c), d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.
Podľa § 11 ods. 4 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru žalobou.18ba)
Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa

porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

13. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe
čiastočnevyhovel,nakoľkovčastiuvedenejvovýrokurozsudkumalpreukázanújejdôvodnosť.Vdanom

prípade je predmetnom konania nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Z predložených listinných dôkazov mal
súd preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej bola žalobkyni
poskytnutá suma v celkovej výške 350 €, ktorú sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 7 mesačných splátkach
vo výške 77 €. Zmluva bola uzatvorená za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z., preto musí obsahovaťnáležitosti uvedené v § 4 citovaného zákona. Po preskúmaní zmluvy súd dospel k záveru, že zmluva
neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. V zmluve absentuje údaj o výške RPMN podľa § 4
ods. 2 písm. g/ citovaného zákona. Absenciu tohto údaju zákon sankcionuje tým, že úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov. Zákon nepripúšťa, aby bol tento údaj známy dlžníkovi až po podpisy
zmluvy, a to ani vtedy, keď dlžník s uvedeným výslovne súhlasí. Nie je možné pripustiť, aby sa spotrebiteľ
dozvedel podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere až po uzatvorení zmluvy bez možnosti
následne prehodnotiť svoje rozhodnutie uzatvoriť alebo neuzatvoriť zmluvu. Zákon vyžaduje uvedenie
presnej hodnoty RPMN v zmluve, čo v danom prípade nebolo splnené. Uvedenie údaju o RPMN vo

formulári o zmluvných podmienkach, aj to nejasným spôsobom, je neprípustné. V texte formulárovej
zmluvy je ďalej koncipovaná priemerná RPMN vo výške 43,23 % pri splatnosti úveru poskytnutého na
7 mesiacov a bez uvedenia údaju pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Rovnako je koncipovaná
RPMN aj priemerná RPMN vo formulári o zmluvných podmienkach. Z uvedeného má súd za to, že
údaje o RPMN ako aj priemernej RPMN nie sú v zmluve uvedené správne, čo má za následok, ako
keby neboli uvedené vôbec. Takýto spôsob vzbudzuje dôvodné pochybnosti o výške týchto údajov.

Vzhľadom k absencii údajov vyžadovaných zákonom sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Preto súd v zmysle ust. § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z. určil, že úver je bezúročný a bez poplatkov. V
časti určenia neplatnosti zmluvy o úvere súd žalobu zamietol, nakoľko vykonaním dokazovaním nemal
preukázané splnenie podmienok pre vyslovenie neplatnosti zmluvy. Zmluva o úvere bola medzi stranami
sporu uzavretá slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a bola uzatvorená v písomnej forme. Skutočnosť,

že neobsahuje uvedené náležitosti samo o sebe nespôsobuje jej neplatnosť, ale má za následok, že
úver sa považuje „len“ za bezúročný a bez poplatkov.

14. Ďalej sa súd zaoberal nárokom žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Medzi stranami
sporu nebolo sporné, že žalobkyňa uhradila na úver celkovo sumu 539 €. Z dôvodov uvedených

v predchádzajúcom odseku je teda nepochybné, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému
obohateniu vo výške 189 €. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom,
ktorý sa premlčuje podľa § 107 OZ. Súd bol v prvom rade povinný prihliadať na námietku premlčania
vznesenú žalovaným. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávneného právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia priznať, ak uplynula aspoň jedna z lehôt, a to objektívna premlčacia

doba v trvaní 3 rokov a subjektívna v trvaní 2 rokov. V danom prípade bolo potrebné určiť moment vzniku
vedomosti o bezdôvodnom obohatení, t. j. kedy žalobkyňa získala z hľadiska skutkového objektívne
vedomosti umožňujúce iniciovať súdne konanie. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových
hodnôt (splátky) treba z hľadiska premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného
obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného

obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Ak však
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok, premlčacie doby začínajú plynúť až
po skončení bezdôvodného obohatenia. Objektívna ako aj subjektívna lehota podľa názoru súdu na
uplatnenie nároku mohla začať plynúť odo dňa, keď žalobkyňa zaplatila jednotlivé plnenia, splátky v

súvislosti so splácaním úveru nad rámec toho, na čo bola povinná. Subjektívna dvojročná premlčacia
doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť prvým dňom začatia splácania prvej splátky a
následne s platením každej ďalšej splátky až nakoniec splatením poslednej splátky. Žalobkyňa uhradila
poslednú splátku na úver dňa 28.01.2011 vo výške 79 €. Ku dňu podania žaloby tak uplynula nielen
subjektívna, ale aj objektívna premlčacia doba. Žalobkyňou tvrdený úmysel žalovaného bezdôvodne

sa obohatiť súd nemal preukázaný. Žalovaný je subjekt, ktorý podniká za účelom dosiahnutia zisku.
Preto je od neho spravodlivé očakávať, že poskytuje úvery za takých podmienok, aby dosiahol zisk.
Jeho úmyslom podľa názoru súdu bolo dosiahnuť zisk a nie úmyselne sa obohatiť na úkor žalobkyne.
Navyše v čase uzatvorenie zmluvy o úvere neexistovala konštantná judikatúra týkajúca sa obdobných
úverov. Potvrdiť správnosť tvrdenia žalobkyne o úmyselnom bezdôvodnom obohatení žalovaného by

bolo podľa názoru súdu neprimeranou ochranou práva vybočujúceho z účelu a právneho významu OZ.
Z tohto dôvodu jej súd nárok na bezdôvodné obohatenie nemohol priznať a žalobu v tejto časti zamietol.

15. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300 €, súd v tejto
časti žalobu taktiež zamietol, nakoľko mal za to, že nie je dôvodná. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007

Z.z. o ochrane spotrebiteľa sa môže spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva
alebo povinnosti domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia. Vychádzajúc z cit. zákonného
ustanovenia vyplýva, že žaloba v tejto časti bola podaná predčasne. Žalobkyňa v konaní netvrdila
ani nepreukázala existenciu právoplatného rozhodnutia, z ktorého by odôvodňovala svoje právo naprimerané finančné zadosťučinenie. Teda súd nemal preukázané splnenie zákonných podmienok na
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, a to úspešné uplatnenie porušenia práva alebo
povinnosti. Z uvedeného dôvodu súd žalobu ako predčasne podanú aj v tejto časti zamietol a bližšie

sa nezaoberal výškou uplatneného nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. Aj
napriek tomu, že súd vo výroku vyslovil, že úver je bezúročný a bez poplatkov, rozsudok doposiaľ
nenadobudol právoplatnosť. Na strane žalobkyne tak zatiaľ nemožno konštatovať úspešne uplatnenie
porušenia práva alebo povinnosti. Vzhľadom k dôvodom čiastočného vyhovenia, resp. zamietnutia
žaloby sa súd už detailne nezaoberal ďalšou argumentáciou strán sporu. Už len okrajovo súd uvádza,

že stanovisko Národnej banky Slovenska ako aj rozhodnutia iných všeobecných súdov SR nie sú pre
súd záväzné.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

17. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
V spore mala každá zo strán čiastočný úspech. Preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok

na náhradu trov konania, nakoľko to považuje s prihliadnutím na výsledok sporu za spravodlivé.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.