Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. december 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 3T/140/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416010562
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Toma

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416010562.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom JUDr. Miroslavom Tomom, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 05.12.2017 takto,

r o z h o d o l :

Obžalovaný L.. J. Š., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., živnostník

je vinný, že

ako otec mal. Š. V. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. P. X, Ž. X. P., si v období od mesiaca november
2015 až do 5.12.2017, v mieste trvalého bydliska a na miestach, kde sa zdržiaval, riadne a včas neplnil

povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia §62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších
predpisov, a ktorá mu bola deklarovaná aj rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 20P
48/15, zo dňa 01.12.2015, právoplatným dňa 04.01.2016, ktorým bol zaviazaný prispievať na jeho výživu
sumou vo výške 150,- € mesačne, vždy do posledného dňa v mesiaci k rukám matky H.. Z. Z., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. P. X, Ž. X. P., čím mu za vyššie uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom
vo výške 3.100,- €,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,

tým spáchal

prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.
Za to sa odsudzuje:

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona k trestu
odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v rámci povolenia podmienečne odkladu výkonu trestu odňatia

slobody súd ukladá obžalovanému primerané povinnosti podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona
spočívajúci najmä v príkaze zaplatiť skúšobnej dobe dlh na výživnom (podľa svojich schopností a
možností) vo výške 3.100,- €.

o d ô v o d n e n i e :Okresný prokurátor v Žiari nad Hronom podal dňa 19.10.2016 obžalobu na obvineného L.. J. Š.V. pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného L.. J. Š., výsluchom
poškodenej H.. Z. Z. prečítaním podľa § 269 Tr. poriadku. listinných dôkazov.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázaný skutkový stav tak, ako je to uvedené v skutkovej vete
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný L.. J. Š. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods.1 písmeno a), b)
c) ods.2, ods. 5, ods. 8 Tr. poriadku uviedol „nepopieram spáchanie skutku uvedeného v obžalobe“. Na
otázky podľa § 333 ods.3 Tr. poriadku písm. c) či rozumie čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie
za vinu, obžalovaný uviedol áno. Písm. d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach najmä o práve
na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o

spôsobe obhajoby, obžalovaný uviedol áno, písm. f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného
činu, obžalovaný uviedol nie, písm. g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje
za trestné činy je mu kladené za vinu, obžalovaný uviedol nie. Písm. h) či sa dobrovoľne priznal a
dobrovoľne uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin, obžalovaný uviedol
nie. Prokurátor navrhol, aby súd vyhlásenie obžalovaného neprijal. Súd následne podľa § 257ods.7 Tr.

poriadku vyhlásenie obžalovaného neprijal.

Obžalovaný L.. J. Š. ďalej uviedol, že je viacero dôvodov prečo neplatil výživné na svojho maloletého
syna. Predovšetkým neveril poškodenej, že je to jeho syn, keďže neboli vo vzťahu. Poškodená ho vinila
z viacerých činov, pričom si nebol vedomí, že by ich bol vykonal. Sám si dal urobiť test otcovstva, tak bol

veľmi prekvapený. Následne isté obdobie 2 alebo 3 mesiace výživné platil. Potom sa mu podarila séria
podnikateľských neúspechov, vtedy sa mu výrazne znížila životná úroveň. Sám „mám pocit“, že vtedy to
bolo50€týždenne.Potvrdil,žesámvlastníveciosobnéhocharakteru,sámplatímesačnénájomnévL.v
sume125,-€.Približnetakúistúsumumesačneminienajedlo.Potvrdil,žestáleježivnostník.Vsúčasnej
dobemámesačnýpríjemvsume300,-až400,-€.Sámkúpilmaloletémusynovidetskýkočík,sporadicky

posiela hračky. So synom nemá reálne žiadny vzťah. Sám si myslí, že mu poškodená bránila v styku s
maloletým synom. Sám mal iniciatívu stretávať sa s maloletým synom na rôznych festivaloch. Na otázky
súdu uviedol, že finančné prostriedky získava rôznymi brigádami u kamarátov a občas za fotografické
služby. Podnikateľskú činnosť vykonáva v polygrafickej oblasti, ktorá spočíva v tom, že reálne vytlačí
materiály. Sám má pedagogické vzdelanie v oblasti psychológie a občianskej náuky. Sám má exekúcie,

všetky účty má zablokované. Exekúcie sú za neúspechy v podnikaní. Konkrétne musel vrátiť jeden stroj,
ktorý nevládal splácať. S maloletým synom je v kontakte po námestiach a v bytoch kamarátov, keď
poškodená s maloletým synom príde do L.. Potvrdil, že sám do miesta bydliska poškodenej za maloletým
synom nechodí.

Svedkyňa poškodená H.. Z. Z. na hlavnom pojednávaní uviedla, že od novembra 2015 do súčasnej
doby dlh na výživnom zo strany obžalovaného na maloletého syna je v sume 3.100,- €. Obžalovaný
platil isté posledné sumy na výživné v januári 2016. Táto suma bola odrátaná z dlžnej sumy na
výživnom. Od októbra 2016, kedy bola podaná obžaloba do súčasnej doby obžalovaný neuhradil žiadnu
sumu výživného na maloletého syna. Obžalovaný je v kontakte s maloletým synom vtedy, keď príde s

maloletým synom do L., posledne to bolo v máji 2017, pričom v tom čase obidvaja boli v kontakte dosť
často. V auguste 2017 taktiež bola s maloletým synom v L., vtedy sa s obžalovaným nevedeli dohodnúť
na stretnutí. Obžalovaný kúpil na Vianoce 2016 maloletému synovi darček, pričom kúpil autíčko a knižku.
Sama poberá v súčasnej dobe materskú, minulý rok pracovala v F., poberá tiež náhradné výživné vo
výške 108,- € mesačne. Taktiež jej pomáhajú rodičia s tým, že môže s maloletým synom u nich bývať

a nemusí dávať za túto možnosť extrémne poplatky. Na otázky súdu uviedla, že po podaní trestného
oznámenia obžalovaný zaplatil v januári 2016 sumu 200,- € na výživné maloletého syna. Materskú v
súčasnej dobe poberá v sume 235,- € spolu aj s príspevkom na dieťa. Ďalej náhradné výživné 108,-
€ , teda spolu 335,- €. Maloletý syn je zatiaľ doma. Pokiaľ pracovala v F. o maloletého syna sa starali
jej rodičia.

Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom z 01.12.2015 typovej značky 20P 48/2015 bola
schválená rodičovská dohoda na základe ktorej bude maloletý Š. V. Z., nar. XX.XX.XXXX v osobnej
starostlivosti matky svedkyne poškodenej s tým, že otec obžalovaný sa zaväzuje počnúc dňom01.08.2015 prispievať na výživu maloletého sumou 150,- € mesačne vždy do posledného dňa v
mesiaci vopred. Matka svedkyňa poškodená sa zaväzuje v prípade cesty do L. túto oznámiť otcovi
obžalovanému, pričom následné stretnutie otca s maloletým budú bývať v jeho ateliéri. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť 24.01.2016.

Z tabuľky platenia výživného obžalovaným vyplýva, že obžalovaný uhradil v októbri 2015 sumu 150,-
€, v septembri 2016 sumu 50,- €.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie služieb pre občana, H. vyplýva, že
obžalovaný nie je a nebol vedený v evidencii ako uchádzač o zamestnanie. Obžalovaný nie je a nebol
príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, ani iných štátnych sociálnych dávok.

Z oznámenia R. J., pobočka L. súd zistil, že neevidujú výplatu dôchodku, ani žiadosť o dôchodkovú
dávku obžalovanému. Z ďalšieho oznámenia R. J., pobočka L. vyplýva, že obžalovaný nemal vyplatené

dávky v nezamestnanosti, tento si neuplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti. Z oznámenia R. J. L.,
vysunuté pracovisko H. vyplýva, že obžalovaný si neuplatnil nárok na nemocenské dávky.

Z výpisu zo Živnostenského registra na obžalovaného vyplýva, že podniká od 03.10.2017 v predmete
podnikania polygrafická výroby, sadzba a konečná úprava tlačovín a grafické a kresličské práce.

Od 03.06.2013 v oblasti kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi alebo iným
prevádzkovateľom živnosti a ozvučovanie a osvetľovanie kultúrnych, spoločenských a športových
podujatí.

Podľa § 62 ods. 1 zákona číslo 36/2005 Z. z. o rodine, v platnom znení, plnenie vyživovacej povinnosti

rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona číslo 36/2005 Z. z. o rodine, v platnom znení, obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 zákona číslo 36/2005 Z. z. o rodine, v platnom znení každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 zákona číslo 36/2005 Z. z. o rodine, v platnom znení, pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú
spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Pri vyhodnotení dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd uzavrel, že vina obžalovaného
bola preukázaná faktickým doznaním sa obžalovaného, svedeckou výpoveďou poškodenej, listinnými
dôkazmi. Samotná úprava styku obžalovaného voči maloletému synovi je neštandartná. Obžalovaný
počas celého žalovaného obdobia prispel na výživu maloletého syna len minimálnou sumou. V jednom
prípade poslal maloletému synovi na Vianoce darčeky. Obžalovaný si musel byť vedomý, že svojím

konaním neplnením vyživovacej povinnosti sa dopúšťa trestného činu. Súd jeho konanie, ktorým
najmenej 3 mesiace v období 2 rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, právne
kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona. Súd opravil v zmysle
§ 122 ods. 13 Tr. poriadku skutkovú vetu do dňa hlavného pojednávania.

Obžalovaný L.. J. Š. má vysokoškolské vzdelanie 1.stupňa. Mesto H. v správe o povesti uviedlo, že nie
je im známe, kde sa obžalovaný zdržuje, kde je zamestnaný, aký vedie rodinný život ani ďalšie dôležité
skutočnosti na posúdenie jeho osoby. Obžalovaný nebol doposiaľ priestupkovo postihovaný ani súdne
trestaný.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd prihliadol k ustanoveniam § 34 ods. 1,2,3,4,6 Tr. zákona pričom
ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Tr. zákona ustálil, že obžalovaný viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život. Priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zákona nezistil, preto podľa § 38 ods. 2,3 Tr. zákona prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, čím sa znižuje horná hranica zákonom stanovej
trestnej sadzby o jednu tretinu.

Pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Tr. zákona možno uložiť páchateľovi odňatia
slobody až na 2 roky. Pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods.2,3 Tr. zákona možno uložiť
páchateľovi trest odňatia slobody až na 16 mesiacov.

Podľanázorusúdupostačujeuložiťobžalovanémuvzmysle§46Tr.zákonatrestodňatiaslobodymierne

nad dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 4 mesiacov. Výkon ktorého súd podľa
§ 49 ods.1 písmeno a) § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu na dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní jedného roka. Zároveň podľa § 50 ods.2 Tr. zákona v rámci
povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody súd uložil obžalovanému primerané
povinnosti podľa § 51 ods.4 písmeno d) Tr. zákona spočívajúce najmä v príkaze zaplatiť v skúšobnej
dobe dlh na výživnom (podľa svojich schopností a možností) vo výške 3.100,- €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia na tunajšom súde.