Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. máj 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/162/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109232839
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Sopoliga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7109232839.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Sopoligu a členov senátu

JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci navrhovateľa: B. O. spoločnosť s
ručením obmedzeným, I., C. X/A, I., IČO: XX XXX XXX, zast. I. advokátska kancelária s.r.o., R. XX, I.,
IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: A. X. O. s.r.o., O. 6, S., IČO: XX XXX XXX, zast. X. kancelária C.
spol. s r.o. I. XX, I., o náhradu škody 283.517,16 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Košice I č.k. XXCb/XXX/XXXX-XXX z 20.3.2013 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Košice I č.k. XXCb/XXX/XXXX-XXX z 26.6.2013 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa 26.6.2013.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 1.198,49 eur na účet jeho
právneho zástupcu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o zaplatenie istiny 283.517,16 eur a priznal
odporcovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške 6.346,61 eura.

Opravným uznesením z 26.6.2013 opravil zrejmú nesprávnosť v záhlaví rozsudku uvedením správneho
predmetu sporu (plnení v sume 283.517,16 eur).

Rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že medzi účastníkmi bola uzavretá servisná zmluva dňa
1.8.2004, predmetom ktorej bolo poskytovanie opravárenských a údržbárskych služieb na motorové
vozidlá značky Škoda vrátane originálnych dielov za podmienok a spôsobom uvedeným v zmluve.
Predmetnú zmluvu vyhodnotil ako inominátnu zmluvu v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Zároveň v zmysle § 266 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka vyhodnotil výpoveď servisnej zmluvy,
ako platnú. Výpoveď bola doručená navrhovateľovi dňa 25.11.2009 a išlo o podanie odporcu zo dňa

9.11.2009, označená ako „výpoveď...“, ktorou odporca vypovedal servisnú zmluvu.

Proti rozsudku v zákonnej lehote bolo podané odvolanie navrhovateľom, ktorý navrhol, aby odvolací súd
zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa rozhodnutím o základe sporu vyslovením, že navrhovateľovi
konaním odporcu vznikla škoda a odporca je povinný navrhovateľovi nahradiť škodu z dôvodu
neplatného skončenia servisnej zmluvy uzavretej 1.8.2004 medzi navrhovateľom a odporcom a to listom
zo dňa 9.11.2009, označeného ako „výpoveď servisnej zmluvy“ a v ďalšej časti rozsudok súdu prvého

stupňa zrušil. Alternatívne navrhol, (ak sa nevyhovie návrhu na zmenu rozhodnutia), aby odvolací súd
zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vrátil vec na ďalšie konanie.Odvolanie odôvodnil v prevažnej časti skutočnosťami, ktoré uviedol aj v konaní pred súdom prvého
stupňa a ktorými sa súd prvého stupňa v odôvodnení vysporiadal. Novou skutočnosťou, ktorú neuviedol
navrhovateľ v konaní pred súdom prvého stupňa je tvrdenie, že predmetná servisná zmluva nie je

zmluvou inominátnou v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale ide o zmiešanú zmluvu,
ktoráobsahujeprvkyviacerýchzmluvnýchtypov.Servisnázmluvapodľatvrdenianavrhovateľaobsahuje
nasledovné typy zmlúv, a to rámcovú zmluvu (týka sa predaja náhradných dielov), zmluvu o obchodnom
zastúpení (v prípade záručného servisu) a v inej časti je zmluvou o dielo, prípadne spĺňa aj náležitosti
aj iného zmluvného typu. Uviedol, že všetky zmluvy obsiahnuté v servisnej zmluve sú navzájom

previazané a nie je zodpovedaná otázka, či existencia jednej zmluvy je závislá od inej a či všetky
navzájom, ako prvostupňový súd prihliadol na čl. 26 servisnej zmluvy. Poukázal v tejto súvislosti na ust.
§ 582 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 668 Obchodného zákonníka a § 275 Obchodného zákonníka.

Opätovne zdôrazňoval, že výpoveď je zmätočná a nespôsobilá dosiahnuť účinok o zániku záväzkovo-
právneho vzťahu z tejto zmluvy.

Odporca vo vyjadrení navrhoval rozsudok súdu prvého stupňa obsahove, ako vecne správny potvrdiť.
Poukázal na skutočnosť, že odôvodnenie súdu prvého stupňa obsahuje všetky náležitosti vyžadované
zákonom a predmetná zmluva nie je zmiešanou zmluvou, ale ide o inominátnu zmluvu, pričom sú
splnené všetky kritéria zákona o platnosti výpovede zmluvy odporcom.

Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa je obsahovo vecne správne.

Odvolací súd sa preto stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ho doplňuje o ďalšie dôvody vzhľadom aj na novú
námietku navrhovateľa v odvolaní.

Z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva zákonná úprava odôvodenia rozsudku. Uvedené ustanovenie
obsahuje poradie skutočností a tvrdení uvádzaných v odôvodnení, ktoré je pre súd záväzné. Preto

odôvodnenie musí obsahovať uvedenie toho, čoho sa navrhovateľ v návrhu domáha a z akých dôvodov,
vyjadrenie odporcu, uvedenie skutočností, ktoré súd považuje za preukázané a ktoré nie, pričom ide o
stručnú, jasnú a výstižnú formuláciu skutkového stavu. Za ďalšie, zhrnutie dôkaznej situácie a právne
posúdenie veci.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa obsahuje všetky náležitosti uvedené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., a
preto nie je možné sa stotožniť s odvolacou námietkou navrhovateľa, že vyhotovenie rozsudku je
nepreskúmateľné, lebo v odôvodnení nie sú uvedené dostatočné dôvody, ktoré viedli k právnemu
posúdeniu predmetnej právnej veci (t.j. ide o nesplnenie povinnosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.).
Dokazovanie bolo pritom vyhodnotené v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. (Dôkazy súd hodnotí podľa

svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.)

Z ustanovenia § 269 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že ustanovenia upravujúce v hlave
II tejto časti Obchodného zákonníka jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah

dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z
týchto zmlúv. Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však
účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Z uvedeného vyplýva, že podľa ust. § 269 je potrebné rozlišovať zmluvy upravené v Obchodnom

zákonníku ako zmluvné typy a zmluvy nepomenované (inominátne).

Ak sa posudzuje zmluva z hľadiska, či ide o niektorý zmluvný typ upravený Obchodným zákonníkom,
musí zmluva obsahovať pojmové znaky daného zmluvného typu, ktoré sú vymedzené v základných
ustanovenia pre jednotlivý zmluvný typ. Tieto pojmové znaky sú v odseku 1 § 269 označené, ako

podstatné časti zmluvy a sú teda základným kvalifikačným kritériom. Podstatné časti zmluvy teda majú
kvalifikovať alebo diskvalifikovať zmluvu, ako určitý zmluvný typ upravený Obchodným zákonníkom.Ak je zmluva uzavretá, aj keď neobsahuje podstatné časti toho-ktorého typu, môže byť platne uzavretá,
lebo môže ísť o zmluvu nepomenovanú v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Právna úprava obchodných záväzkových vzťahov poskytuje účastníkom širokú zmluvnú voľnosť,
pretože hospodársky život nemôže byť viazaný možnosťou používať v realite len zmluvné typy
upravené v Obchodnom zákonníku, občianskom alebo inom zákone. Preto v rámci uplatnenia
princípu bezformálnosti zmlúv umožňuje uzavierať aj zmluvy nepomenované (t.j. také zmluvy, ktoré
nezodpovedajú jednotlivým typom zmlúv upravených zákonom).

Ak teda uzavretá zmluva neobsahuje podstatné časti žiadneho zmluvného typu, pôjde o zmluvu
inominátnu, ale len za predpokladu, že bude dostatočne určený predmet záväzku. Nepomenovaná
zmluva sa odlišuje od zmiešaných zmlúv. Ako zmiešanú označujeme totiž zmluvu, ktorá súčasne
obsahuje charakteristické prvky viacerých zmluvných typov, prípadne aj prvky nepomenovanej zmluvy.
Obchodno-záväzkové vzťahy sú teda v Obchodnom zákonníku upravené na princípe dispozitívnosti,

resp. na zásade zmluvnej voľnosti, ktoré vyplýva z autonómie vôle zmluvných strán.

Účastníci uzavreli servisnú zmluvu (názov zmluvy), ktorej predmet je upravený v čl. I (základné
ustanovenia zmluvy). Ide o poskytovanie opravárenských a údržbárskych služieb, čo znamená medzi
účastníkmi zákaznícky servis a to na motorové vozidlá zn. A., vrátane distribúcie Škoda originálnych

dielov. Navrhovateľ je označený v tejto zmluve ako dodávateľ a odporca ako opravár.

Z uvedeného je jednoznačné, že je dostatočne určený predmet zmluvy (predmet záväzku), a preto
uvedená zmluva je platná a účinne uzavretá. Nie sú splnené kritéria pri predmetnej zmluve, že by išlo o
zmiešanú zmluvu, ktorá musí obsahovať charakteristické prvky viacerých zmluvných typov.

Nie sú splnené kritériá podľa § 409 o kúpnej zmluve, § 652 o zmluve o obchodnom zastúpení a § 536
o zmluve o dielo.

Podstatnou časťou zmluvy o obchodnom zastúpení je totiž skutočnosť, že sa dojednávajú a uzatvárajú

obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi
províziu. Táto zákonná podmienka je ovšem vylúčená čl. II bod 2, bod 1, z ktorej vyplýva, že pri plnení
úloh opravár nie je oprávnený rokovať v mene alebo na účet dodávateľa.

Nie sú splnené kritéria zmluvy o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže tu subjekty

nevystupujú ako zhotoviteľ diela a objednávateľ, ktorý sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Oprava (resp. údržba veci) sa poskytovala pre zákazníkov, ktorí platili úhradu za realizáciu opravy alebo
údržby.

Nie sú splnené ani podstatné kritéria kúpnej zmluvy v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka,

kde podstatnou časťou je aj záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú
jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto predmetu.
Účastníci zmluvy nevystupujú, ako predávajúci a kupujúci. Je totiž zrejmé, že kupujúcim predmetného
tovaru a služby je zákazník a nie účastníci tejto zmluvy.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že neobstojí právny záver navrhovateľa uvedený v odvolaní, že ide
o tzv. zmiešanú zmluvu a nie o inominátnu zmluvu.

Predmetná inominátna zmluva upravuje aj účinnosť trvania a skončenia zmluvy (čl. 4 servisnej zmluvy).

Skončenie zmluvy upravuje čl. 18, čl. 19 a čl. 20, ako riadnu výpoveď, výpoveď so skrátenou lehotou
a okamžitú výpoveď.

Pri podaní výpovede odporcom z uvedenej servisnej zmluvy ( zo zmluvného vzťahu) je potrebné
vychádzať z ust. § 266 Obchodného zákonníka upravujúcu ustanovenia o právnych úkonoch v

obchodnom vzťahu.

Na rozdiel od právnej úpravy právnych úkonov uvedených v Občianskom zákonníku (§ 34 - 32) je
v Obchodnom zákonníku odchýlna právna úprava, ktorá sa sústreďuje na výklad prejavu vôle, ktorázodpovedá úprave interpretácie právnych úkonov v Dohovore OSN o zmluvách, o medzinárodnej kúpe
tovaru (oznámenie č. 160/1991 Zb).

Obchodný zákonník v § 266 ods. 1, ako rozhodujúce akcentuje iné kritérium, ako Občiansky zákonník,
to znamená, akcentuje význam vôle, ktorú uprednostňuje pred jazykovým prejavom. Ide tu o subjektívne
kritérium, ktoré spočíva v úmysle konajúceho, čo má prvoradý význam. Vyžaduje sa však, aby úmysel
bol strane, ktorej je určený známy alebo jej musel byť známy. Ak by pri výklade obsahu záväzku nebolo
úspešné subjektívne kritérium t.j. úmysel konajúceho, tak podľa odseku 2 § 266 sa uvádza spôsob

výkladu prejavu objektivizovaním, čiže prejav vôle sa vykladá podľa významu, ktorý by mu spravidla
prikladala osoba v postavení, v akom je adresát úkonu. Ide o konštrukciu akejsi objektivizovanej
rozumnej osoby, či priemerného riadneho obchodníka, ktorému bol prejav vôle určený. Zároveň je v §
266 ods. 3 upravené osobitné interpretačné pravidlo, že treba prihliadať pri výklade prejavu vôle, na také
skutočnosti, ktoré môžu čo najpresnejšie rozšifrovať úmysel strán pri robení právneho úkonu.

Pri výklade vôle sa teda musí výklad opierať o komplexný pohľad na okolnosti prípadu. Zo všetkých
preukázaných listinných dôkazov je nepochybný úmysel odporcu zrušiť zmluvný vzťah, o čom mal
vedomosť navrhovateľ. Tento úmysel odporcu bol jednoznačne a nepochybne preukázaný a z reakcie
navrhovateľa vyplýva, že sa nestotožnil s týmto úmyslom z dôvodu, že podľa jeho názoru neboli splnené
právne kritériá uvedené a dohodnuté v servisnej zmluve (na ukončenie zmluvného vzťahu).

Sú teda splnené zákonné kritéria § 266 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka o tom, že prejav vôle odporcu
bol nespochybniteľne smerujúci k zániku zmluvného vzťahu, o čom mal navrhovateľ vedomosť.

Odvolacísúdpoukazujeajnaskutočnosť,žesamotnégrafickézvýrazneniepojmu„výpoveď“predmetnej

výpovede servisnej zmluvy zo dňa 9.11.2009, neznamená, že ide o nedodržanie dohodnutých
zmluvných podmienok na skončenie zmluvy v zmysle čl. 18, 19 a 20.

Je totiž nepochybné z písomného podania, že je výslovne uvedené nasledovné: „...Z dôvodu, že ste
nesplnili všetky nutné predpoklady pre pozitívne hodnotenie auditu ani počas opakovaných auditov a

s odvolaní sa na bod IV - účinnosť trvania a skončenia zmluvy, čl. 20 - okamžitá výpoveď ods. 1 a
smernicu, Certifikáciu partnerov A. č. X.X/XX bod IV. servisnej zmluvy, dávame týmto výpoveď.“

Z tejto obsahovo neoddeliteľnej úvodnej časti výpovede je nepochybné, že ide o aplikáciu čl. 20, ktorý
upravuje podmienky okamžitej výpovede a to splnením podmienok podľa odseku 1 predmetného čl. 20.

Neobstojí preto argumentácia žalobcu, že ide iba o takú výpoveď, ktorá nebola dohodnutá zmluvnými
stranami (ako dôvod k zániku zmluvného vzťahu).

Iným spôsobom, vzhľadom na použitie pravidiel gramatického výkladu, nie je možné dospieť k inému
záveru, než k tomu, že došlo platne k okamžitej výpovedi postupom podľa čl. 20 zmluvy, splnením

podmienok uvedených v odseku 1 predmetného článku.

Odvolací súd z týchto dôvodov potvrdil preto rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako vecne správne, v
zmysle § 219 O.s.p..

Neúspešný navrhovateľ v odvolacom konaní je povinný nahradiť účelne vynaložené trovy konania
odporcovi, ktoré sú vyčíslené za poskytnutú právnu pomoc v sume 1.198,49 eur za jeden úkon právnej
pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 990,93 eur + režijný paušál 7,81 eur + 20% DPH 199,75 eur
(podľa § 14 ods. 1 písm.b) a § 16 ods. 3 v spojení s § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.