Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/571/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713209023
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2713209023.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX
V., t.č. J. J. a U. U. L. J., W. XX, XXX XX V., proti odporcom: 1/ K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X,
XXX XX V., 2/ L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX V., o určenie neplatnosti darovacej
zmluvy, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo dňa 07. júla 2014, č. k.
5C/434/2013-42, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zastavil konania a o trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 96 ods. 1,2,3 O.s.p., ust. § 146 ods. 1 písm.

c) O.s.p. a vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka využila svoje dispozičné právo a
vzala návrh späť v celom rozsahu pred prvým pojednávaním a preto súd zastavil konanie podľa ust. §
96 ods. 1 O.s.p., pričom súhlas ostatných účastníkov v tomto štádiu nie je potrebný.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne a uviedla, že k žiadnemu späťvzatiu návrhu zo strany navrhovateľky neprišlo a má

podozrenie, že v tejto súvislosti bol spáchaný trestný čin a preto podávajú zároveň aj trestné oznámenie.
Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 27.05.2014 mala navrhovateľka podať späťvzatie návrhu osobne. V
tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že navrhovateľka je imobilná, nedokáže sa pohybovať, leží na
lôžku a je teda nepravdepodobné ak nepriamo nemožné, že by podávala osobne akékoľvek podanie.
Navrhovateľka býva v Penzióne pre seniorov a teda je ťažko predstaviteľné, že by si XX - ročná babička,
ktorá nemôže zo zdravotných dôvodov udržať v ruke ani pero sama dokázala napísať podanie a zaistiť

jehovytlačenie.Späťvzatieevidentne písalaosobasoskúsenosťamizoblastiprávaatedaprávnikalebo
niekto podobný. V deň údajného podpísania späťvzatia bola navrhovateľka nepretržite o 09:15 hod. do
15:00 hod. so svojimi dcérami a tie čestne prehlásili, že žiadne späťvzatie pre navrhovateľku nenapísali,
ani s ňou o tom nekomunikovali. Následne za navrhovateľkou nikto nebol o čom môže J. V. vystaviť
potvrdenie. Taktiež poukázala na skutočnosť, že navrhovateľka už v roku 2011 nemala pri podpise istú
ruku, o čom svedčí plná moc zo dňa 24.08.2011, keď v tom čase už bol jej podpis roztrasený, zatiaľ

čo podpis na späťvzatie je súvislý a okrem iného neobsahuje ani koncovku ová. Evidentne tak nejde o
podpis navrhovateľky. Keď navrhovateľka dňa 23.01.2014 udeľovala plnú moc advokátke musel byť jej
podpis úradne overovaný práve preto, že je osobou, ktorá nie je zo zdravotných dôvodov schopná sama
sa podpisovať. Sama notárka videla, že navrhovateľka nie je schopná sama sa podpísať a z toho dôvodu
bola plná moc udelená práve formou notárskej zápisnice. Navrhovateľka teda späťvzatie nevykonala a
uvedený právny úkon nezodpovedá ani skutočnej a vážnej vôli navrhovateľky. Späťvzatie návrhu musela

teda podať iná osoba od navrhovateľky aj jej splnomocnencov. Keďže k späťvzatiu návrhu zo strany
navrhovateľky nedošlo, navrhovateľka žiada, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa07.07.2014 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prílohe odvolania navrhovateľka
zaslala čestné prehlásenie X. T., nar. XX.XX.XXXX, v ktorom sa uvádza, že pre svoju matku H. R.
nespisovala späťvzatie zo dňa XX.XX.XXXX a tiež čestne prehlasuje, že o spísaní späťvzatia nebola H.

R. požiadaná. Navrhovateľka taktiež ako prílohu odvolania zaslala plnú moc zo dňa 24.08.2011, ktorou
splnomocnila K. R., nar. XX.XX.XXXX k preberaniu zostatku dôchodku v Domove dôchodcov.

K odvolaniu navrhovateľky zaslal písomné vyjadrenie odporca 1/, v ktorom uviedol, že späťvzatie návrhu
o vyslovení neplatnosti právneho úkonu zabezpečil on spolu s Mgr. L. C. z dôvodu, že sa svojou

manželkou dohodol, že naňho osobne nebude podávať žiadnu žalobu a nebude sa s ním súdiť za
jeho rozhodnutie. On sa osobne rozhodol darovať svoju polovicu rodinného domu zapísaného na LV č.
XXX súp. č. XXX s príslušenstvom na pozemku reg. „C“ KN p.č. XXXX v podiele 1/2 Mgr. L. C. a to z
dôvodu, že jeho dcéry X. T. a V. P. sa oňho už viac ako 4 roky nestarajú, nenavštevujú ho a nijako mu
nepomáhajú. Uviedol, že túto polovicu domu vlastní on, zdedil ju po svojich rodičoch a má ju vo výlučnom
vlastníctve a druhú polovicu domu majú spolu s manželkou - navrhovateľkou v BSM manželov. Uviedol,

že spolu s navrhovateľkou majú vynikajúci vzťah aj napriek ich zdravotným problémom a aj v súčasnosti
keď žijú odlúčene, pravidelne ju navštevuje a majú sa navzájom radi a podporujú sa. Navrhovateľka je
síce imobilná, ale je schopná právnych úkonov, nebola pozbavená ani obmedzená na spôsobilosti na
právne úkony. Potvrdil, že vzhľadom k jej zdravotnému vzťahu je na tom niekedy po fyzickej stránke
lepšie, niekedy horšie, ale dôsledky svojich právnych úkonov a ich dopady si uvedomuje a rozpozná

ich. Taktiež uviedol, že navrhovateľka by nikdy nešla proti jeho vôli a vždy sa na spoločných veciach
dohodli, o čom vedia aj ich dcéry. Dcéry sa o navrhovateľku začali zaujímať až keď on daroval polovicu
domu s tým, že je zaujímavé, že právne úkony, ktoré urobila bez ich vedomia majú byť neplatné a tie
ktoré urobila pod ich nátlakom môžu byť platné. Uviedol, že s navrhovateľkou sa rozprával o darovaní
svojej polovice odporcovi 2/ a ona pred napísaním darovacej zmluvy podpísala, že nevyužíva svoje

predkupné právo na jeho polovicu domu, ktorú jej ako prvej ponúkol. Uviedol, že on osobne späťvzatie
návrhu dal navrhovateľke osobne podpísať a zabezpečil aj doručenie na okresný súd. Keďže spolu s
dcérami nekomunikuje ony nemohli vedieť, že on sa spolu s navrhovateľkou dohodol, že úkon zruší a
nebude sa s ním navrhovateľka súdiť, lebo to ani ona osobne nechcela. Aj keď je na tom navrhovateľka
zdravotne zle, pozná ho, rozpráva sa s ňou a celý úkon urobil preto, lebo vie, že ona by sa sním nikdy

nesúdila, čo potvrdila aj svojím podpisom. Uviedol taktiež, že nič nerobil protiprávne, je to jeho dohoda
s navrhovateľkou. Na základe uvedeného žiada, aby odvolanie právnej zástupkyne navrhovateľky súd
zamietol a prvostupňové rozhodnutie súdu potvrdil.

K odvolaniu navrhovateľky zaslal písomné vyjadrenie odporca 2/, v ktorom uviedol, že dňa 06.05.2013

bolobdarovanýodporcom1/polovicoujehodomu,ktorúvlastnilvovýlučnomvlastníctve.Jehodarovanie
prijalabolouskutočnenélennazákladejehovlastnéhorozhodnutia.problémyzačalivoktóbri2013,kedy
sa dcéry odporcu 1/ a navrhovateľky a to X. T. a V. P. dozvedeli o tomto dare. Odporca 2/ taktiež uviedol,
že pred podpisom predmetnej darovacej zmluvy bol odporca 1/ za svojou manželkou - navrhovateľkou a
ponúkol jej predkúpne právo na polovicu domu, ktorá bola predmetom darovania s tým, že ona súhlasila

a podpísala mu, že predkúpne právo nevyužíva. Podľa jeho vedomosti navrhovateľka a odporca 1/ majú
vynikajúci vzťah aj napriek ich zdravotným problémom, keď teraz žijú odlúčene a navzájom sa majú radi
a podporujú sa. Navrhovateľka je imobilná, ale je schopná právnych úkonov. Je pravdou, že vzhľadom
k jej zdravotnému vzťahu je na tom niekedy lepšie a niekedy horšie, avšak výsledky svojich právnych
úkonov a ich dopady si uvedomuje a rozpozná ich. Vzhľadom na uvedené žiada, aby odvolací súd

odvolanie právnej zástupkyne navrhovateľky zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

K odvolaniu odporcu 1/ a 2/ zaslala písomné vyjadrenie navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne, v ktorom uviedla, že s vyjadrením odporcov nesúhlasí. Odporca 1/ uviedol, že predložil
navrhovateľke na podpis späťvzatie návrhu a to bez toho, aby s navrhovateľkou prebral jej skutočnú

vôľu v danej veci. Odporca 1/ doslovne uviedol : „ celý úkon som urobil preto, lebo viem, že ona
by sa so mnou nikdy nesúdila “. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že nešlo o vôľu a názor
samotnej navrhovateľky, ale len o domnienku odporcu 1/, že navrhovateľka sa s ním súdi nechce tzn.,
že odporca 1/ konal svojvoľne. Jeho domnienka nemá opodstatnenie, pretože sama navrhovateľka
pri informatívnom výsluchu dňa 13.08.2014 sa vyjadrila, že sa s ním súdiť chce. Taktiež poukázala

na skutočnosť, že súd sa navrhovateľky pred položením otázky na pokračovanie sporu nespýtal, či
je oboznámená s následkom takéhoto úkonu, vzhľadom na jej zjavnú neznalosť právnych termínov a
zdravotný stav navrhovateľky. Navrhovateľka sama potvrdila, že nič s ňou nebolo prerokovávané a nič
nepodpisovala. Právna teória a náležitosti právneho úkonu v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníkauvádzajú, že na to, aby bol právny úkon perfektný, musia byť kumulatívne splnené všetky náležitosti
právneho úkonu. V prípade navrhovateľkinho späťvzatia tomu tak nie je. Primárne je otázne, či právny
úkon navrhovateľky nie je neplatným podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o náležitosti

vôle, tá musí byť skutočne daná, slobodná, vážna a bez omylu. Asi ťažko možno považovať takéto
späťvzatie, ktoré spracoval odporca 1/ v spolupráci s odporcom 2/ na základe domnienky odporcu 1/, že
navrhovateľka sa sním vlastne súdiť nechce za splnenie tejto podmienky pre platnosť právneho úkonu.
Na základe uvedeného, opakovane žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a
vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

So zápisnice z výsluchu z navrhovateľky zo dňa 13.08.2014 vyplýva, že navrhovateľka počas svojej
výpovede uviedla, že advokátku JUDr. H. nepozná, nevie o tom, že ju zastupovala v súdnom konaní,
ďalej uviedla, že jej manželom je K. R., má dve dcéry, jedna sa volá V., druhej si meno nepamätá a syn
sa volá H.. Uviedla, že nevie čo jej manžel urobil s druhou polovicou domu, v ktorom bývali. Nevie o
tom, že by túto svoju polovicu domu niekomu daroval alebo predal. Potvrdila, že vie o tom, že v Skalici

je súd, avšak nevie o tom, že by na tento súd podávala žalobu a nevie o tom, že je účastníčkou súdneho
konania. Uviedla, že si nepamätá, že by bol jej manžel odporca 1/ za ňou, z dôvodu, aby podpísala
nejakú listinu. Uviedla, že vie, že podala na súd žalobu proti svojmu manželovi, ale nevie o čo sa jedná,
nevie o tom nič moc. Taktiež uviedla, že chce sa súdiť so svojím manželom, nevie však čo od neho
chce. Sudca predložil navrhovateľke na popis listinu nachádzajúcu sa v spise na čl. 41 s tým, aby si

ju prečítala, predložené listiny následne navrhovateľka po 5 min. vrátila a uviedla, že ona to celé čítať
nebude a túto listinu pred tým nevidela. Uviedla, že podpis na tejto listene je jej, písala ho ona. Nevie kto
priniesol listinu, ale nič k nej nehovorili, nič jej k tejto listine nepovedali. Na otázku sudcu, či chce touto
listinou zastaviť konanie s vysvetlením, že o takejto žalobe by sa už ďalej nepokračovalo navrhovateľka
uviedla, že ona nevie. Na otázku sudcu, či chce alebo nechce, aby toto konanie pokračovalo uviedla,

nechcem. Súčasťou tejto zápisnice sú aj viaceré vlastnoručné podpisy navrhovateľky.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 204 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľky je dôvodné, preto je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5C/434/2013 je návrh navrhovateľky,
ktorým sa domáha vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej dňa 13.06.2013, ktorou darca -
odporca 1/ daroval odporcovi 2/ v 1/2 nehnuteľnosti rodinný dom súp. č. XXX v V. a pozemky p. č. XXXX
- zastavené plochy a nádvoria vo výmere 351 m2 a parc. č. XXXX - záhrady vo výmere 680 m2 všetko
v obci kat. úz. V..

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bolo konanie vo veci samej zastavené a v závislom výroku o trovách konania.

V zmysle ust. § 96 ods. 1 O.s.p. pri uplatnení dispozičnej zásady v Občianskom súdnom konaní okrem

iného vyplýva tiež to, že ten, kto konanie svojim procesným úkonom návrhom začal, môže ho taktiež
predčasne ukončiť a to aj napriek tomu, že súd o tejto spornej veci meritórne nerozhodol. Navrhovateľ
môže zobrať návrh späť v dobe odo dňa začatia konania až do právoplatného skončenia veci. Návrh
môže byť vzatý späť v celom rozsahu alebo z časti. Späťvzatím návrhu sa rozumie procesný úkon
navrhovateľa, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva (prejav vôle v tomto smere nesmie vzbudzovať

pochybnosti o svojom obsahu a zmyslu), že na prejednanie svojho návrhu v celom rozsahu resp.
v určitej časti nemá záujem a že je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude v tomto rozsahu
súdom meritórne rozhodnuté. Ak nie je tento procesný úkon navrhovateľa jednoznačný a určitý alebo
zrozumiteľný a prípadnú nezrozumiteľnosť jeho vôle sa nepodarilo odstrániť alebo späťvzatie návrhu
navrhovateľ podmieňuje a na stanovenej podmienke trvá, nebude prípustné, aby takýto úkon vyvolal

zamýšľané účinky.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle
konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle,

neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že
vôľa je slobodná. Na slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým donútením alebo psychickým donútením.
Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a vyvoláva neplatnosť právneho úkonu len
v prípade, keď je protiprávne, t.j. vynucuje sa niečo, čo takto nemožno vynucovať. O nedovolený nátlak
môže ísť zo strany protistojaceho účastníka právneho úkonu, prípadne tretej osoby.

Podľa § 42 ods. 1 O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými
prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo
ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým
podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením

jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením Okresnej prokuratúry Skalica zo dňa 15. októbra 2014 prokurátor
Okresnej prokuratúry Skalica vo veci podozrenia zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1

písm. a) Trestného zákona rozhodol podľa § 230 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku zrušil uznesenie
vyšetrovateľa odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva policajného zboru Skalica sp. zn.
ORP-256/VIS-SI-214 zo dňa 03.10.2014, ktorým podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku bolo
odmietnuté trestné oznámenie vo veci podozrenia zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods.
1 písm. a) Trestného zákona spáchaného na tom skutkovom základe, že páchateľ v nezistenom čase

na Okresnom súde Skalica vo veci civilného konania vedenom na Okresnom súde Skalica pod sp.
zn. 5C/434/2013 vykonával v tomto konaní pred súdom zatiaľ nezistené právne úkony bez vedomia
H. R., nar. XX.XX.XXXX, pričom pravdepodobne v danom civilnom konaní predkladal dôkaz falšovaný
príp. pozmenený za účelom použiť ho ako pravý, pretože uznesenie vyšetrovateľa je neopodstatnené.
Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia Okresnej prokuratúry Skalica vyplýva, že v rámci konania

pred začatím trestného stíhania vyšetrovateľ síce správne zadovážil vyjadrenia zainteresovaných osôb,
no závery z podaných vysvetlení nesprávne vyhodnotil. Okresná prokuratúra má za to, že posúdením
všetkých zistených skutočností je dôvodné predpokladať, že v uvedenej veci mohol byť spáchaný
trestný čin. Poukázal pritom na všetky písomnosti predložené súdu v rámci prebiehajúceho civilného
konania, ktoré v podstate vyjadrujú protichodnú vôľu H. R.. Je potrebné zdôrazniť, že zdravotný stav

H. R. neumožňuje podávať na súd takéto kvalifikované návrhy, pričom z jej výpovede nie je možné s
určitosťou vyvodiť, že má nejakú vedomosť o tom, že na súde prebieha sporové konanie o nehnuteľný
majetok. Existuje dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu a to tým spôsobom, že doteraz
neznámy páchateľ predložil v jej mene na súde dôkaz, ktorý bol sfalšovaný s úmyslom ovplyvniť civilné
konanie v jej prospech. Toto podozrenie je založené okrem iného na vizuálnom porovnaní podpisu H.

R. zadovážených po podanom trestnom oznámení s podpisom na listine - späťvzatie návrhu v celom
rozsahu(čl.9) vkontextecelkovéhozáujmu(najmäK.R.aMgr.L.C.)napredmetesporusozdravotným
stavom H. R..

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je odvolací súd toho názoru, že v prejednávanej veci neboli

splnené zákonné podmienky na zastavenie konania v zmysle ust. § 96 O.s.p. na základe späťvzatia
návrhu navrhovateľky adresovaného súdu podaním zo dňa 23. mája 2014 a to s poukazom na
kontext všetkých udalostí a skutočností, ktoré vyplývajú z obsahu spisu. Z obsahu spisu vyplýva, že
navrhovateľka H. R., nar. XX.XX.XXXX má v súčasnosti XX rokov a nachádza sa v Domove dôchodcov
v U.. S poukazom na vyjadrenia odporcov, právnej zástupkyne navrhovateľky ale aj vzhľadom na obsah

zápisnice z výsluchu navrhovateľky zo dňa 13.08.2014 vykonaného Okresným súdom Skalica možno
uviesť, že navrhovateľka má problémy si spomenúť na mená svojich detí, nepamätá si, že je účastníčkou
konania na Okresnom súde Skalica, a že sama podala žalobu na súd, má problém sa podpísať, keď
pravou rukou sa už nemôže podpísať vôbec (v minulosti písala len pravou rukou) a zápisnicu o výsluchupodpísala ľavou rukou. Ďalej je potrebné poukázať aj na odôvodnenie uznesenia Okresnej prokuratúry
v Skalici zo dňa 15. októbra 2014 č. k. 1Pn/217/2014-5, v ktorom sa uvádza, že v konaní vedenom
na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 5C/434/2013 páchateľ vykonával pred súdom zatiaľ nezistené

právne úkony bez vedomia H. R., nar. XX.XX.XXXX, pričom pravdepodobne v danom civilnom konaní
predkladal dôkaz falšovaný príp. pozmenený za účelom použiť ho ako pravý a že aj s vizuálnym zistením
možno konštatovať rozdielnosť týchto podpisov a teda je tam pravdepodobnosť zo spáchania trestného
činu marenia spravodlivosti.

Z uvedeného je teda zrejmé, že nie je v súčasnom štádiu konania dostatočne preukázané, či späťvzatie
návrhu zo strany navrhovateľky, ktoré sa nachádza na čl. 41 v spise je právnym úkonom, ktorý spĺňa
všetky náležitosti platného právneho úkonu v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka a teda, že ide o
právny úkon, ktorý je aj vyjadrením vôle navrhovateľky. Za daného stavu preto odvolací súd rozhodnutie
súduprvéhostupňaozastaveníkonaniazdôsledkutakéhotoprávnehoúkonunazvanéhoakospäťvzatie
návrhu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď bude potrebné zisťovať, či na

predmetnom späťvzatí návrhu sa nachádza vlastnoručný podpis navrhovateľky a či toto späťvzatie
návrhu je vyjadrením vôle navrhovateľky.

Keďže vzhľadom na vyššie uvedené v súčasnom štádiu konania nebol jednoznačne preukázané, že
späťvzatie návrhu navrhovateľky zo dňa 23. mája 2014 je vlastnoručne podpísané navrhovateľkou a

týmto právnym úkonom bola vyjadrená jej vôľa, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
o zastavení konania v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) a f) O.s.p. zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Úlohousúduprvéhostupňabudepotrebnévovecivykonaťdokazovaniezaúčelomposúdeniaazistenia,
či navrhovateľka dňa 23. mája 2014 vlastnoručne podpísala späťvzatie návrhu v celom rozsahu a to aj

prípadným znaleckým dokazovaním a následne bude potrebné na základe takéhoto výsluchu vo veci
zvoliť potrebný procesný postup t.j. buď na predmetný právny úkon nebude možné prihliadať z dôvodu,
že nešlo o vlastnoručný podpis navrhovateľky alebo bude potrebné o konaní rozhodnúť tak, že bude
konanie potrebné zastaviť z dôvodu, že sa tam nachádza jej vlastnoručný podpis.

V závere odvolací súd ešte uvádza, že dňa 23.10.2014 bolo súdu doručené odvolanie plnomocenstva
zo strany navrhovateľky právnej zástupkyni JUDr. H. H. dňom 17.10.2014 vo veci vedenej pod sp. zn.
5P/434/2013, u ktorého je taktiež potrebné skúmať, či ho vlastnoručne podpísala navrhovateľka a to aj
vzhľadom na vizuálnu rozdielnosť vlastnoručných podpisov navrhovateľky v zápisnici o jej výsluchu a
podpisu na tomto odvolaní plnomocenstva.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak v ďalšom konaní bude riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorý je
potrebnépodľa§226O.s.p.záväznýopätovneprejednať,vecdoplniťvnaznačenomsmeredokazovania
podľa § 132 O.s.p., náležite zhodnotiť výsledky celého konania a až potom opätovne rozhodnúť o veci.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods.
4 O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.