Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/515/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105200114
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1105200114.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: K.. R. L.,
F. N. Č.. XXXX/X, Ž., zastúpený právnou zástupkyňou: JUDr. Michaela Řiháková Kojtálová, advokátka,
Mariánske námestie č. 50/29, 010 01 Žilina, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o náhrade mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru
55.581,48 eur brutto a náhrade mzdy titulom prekážok na strane zamestnávateľa vo výške 6.435,17
eur, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17. mája 2013 č.k. 8C
1/2005-690 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých vyhovujúcich častiach mení tak,
že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 55.508,95 eur brutto titulom náhrady mzdy z dôvodu
neplatného skončenia pracovného pomeru a sumu 6.435,17 eur brutto titulom náhrady mzdy z dôvodu
prekážok v práci na strane zamestnávateľa, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie o návrhu v časti 72,53 eur titulom náhrady
mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru, zastavil, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 55.508,95 eur, a to titulom náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia
pracovného pomeru a sumu 6.435,17 eur, a to titulom náhrady mzdy z dôvodu prekážok na strane

zamestnávateľa, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že o trovách
konania rozhodne samostatným rozhodnutím až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd prvého stupňa po zrušení jeho rozhodnutia zo dňa 1.6.2006 č.k. 8C 1/05-145 a vrátení mu veci
na ďalšie konanie z dôvodu iného právneho posúdenia doručenia okamžitého skončenia pracovného
pomeru navrhovateľovi, druhým rozsudkom zo dňa 19.7.2008 č. k. 8C 1/2005-264 vo veci opätovne
rozhodol a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi listom odporcu
zo dňa 22.11.2004 je neplatné a pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom i naďalej trvá.

Súčasne uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy titulom neplatného skončenia
pracovného pomeru od 6.12.2004 do 30.6.2008 vo výške 1.146.332,- Sk brutto, a to do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Návrh v časti náhrady mzdy v časti úrokov z omeškania zamietol. Ďalej
rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 26.740,- Sk brutto
mesačne, počnúc 1.7.2008 do dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku alebo do dňa kedy
odporca umožní navrhovateľovi vykonávať prácu alebo do času, kedy súd právoplatne rozhodne o
skončení pracovného pomeru.

Na základe odvolania odporcu Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 11.11.2009
č.k. 4Co 280/2008-298 napadnutý druhý rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa určenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako aj v časti určenia trvania pracovného
pomeru, potvrdil. Vo vyhovujúcich častiach náhrady mzdy titulom neplatného skončenia pracovnéhopomeru rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie v
zrušujúcej časti rozsudku odôvodnil tým, že prvostupňový súd sa pri svojom rozhodovaní o nároku na
náhradu mzdy vyplývajúceho z neplatne rozviazaného pracovného pomeru v zmysle ustanovenia §

79 ods. 1, 2 Zákonníka práce dostatočne nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami pre
priznanie tohto nároku navrhovateľovi, jeho výšky, zohľadnením všetkých skutočností, ktoré ho viedli k
priznaniu tohto nároku a jeho výšky, a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, preto odvolací súd
považoval prvostupňové rozhodnutie v tejto časti za nepreskúmateľné.
Súd prvého stupňa po zrušení jeho druhého rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie v časti

náhrady mzdy, vec prejednal a následne rozhodol už iba o návrhu týkajúceho sa náhrady mzdy titulom
neplatného skončenia pracovného pomeru. Po vykonanom dokazovaní rozhodol tretím rozsudkom zo
dňa 24.6.2010 č.k. 8C 1/2005-390 spolu s opravným uznesením zo dňa 26.08.2010 č.k. 8C 1/2005-404
tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy titulom neplatného skončenia
pracovného pomeru od 6.12.2004 do 19.2.2010 vo výške 55.581,48 eur brutto, a to do troch od
právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy

titulom prekážok na strane zamestnávateľa vo výške 2.884,73 eur brutto, od 20.2.2010 do 31.5.2010.
Na základe odvolania odporcu Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením zo dňa 28.4.2011
č.k.4Co430/2010-413napadnutýtretírozsudoksúduprvéhostupňarozhodujúciomzdovýchnáhradách
titulom neplatného skončenia pracovného pomeru zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu,
že súd prvého stupňa sa dostatočne nevysporiadal so všetkými právnymi a skutkovo relevantnými

otázkami danej veci a dôkazy náležite nevyhodnotil a v časti náhrady mzdy bolo jeho rozhodnutie
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a absencie samotného výpočtu náhrady mzdy. Z výroku
rozsudku tiež nevyplývalo, že ide o priznanie náhrady mzdy brutto ako sa spravidla aj priznáva, pretože
je potrebné počítať ešte s odpočítaním súm na zdravotné poistenie, sociálne poistenie, príspevok na
doplnkové dôchodkové poistenie, preddavok na daň fyzických osôb.

Súd prvého stupňa po zrušení jeho tretieho rozhodnutia o náhrade mzdy z dôvodu neplatného skončenia
pracovného pomeru a o náhrade mzdy z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa, a vrátení veci
na ďalšie konanie, predmetnú vec prejednal v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu
s výnimkou vyčíslenia náhrady mzdy brutto. Počas tohto konania právna zástupkyňa navrhovateľa
podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 6.9.2012 požiadala o zmenu petitu návrhu tak, že odporca

je povinný zaplatiť navrhovateľovi titulom neplatného skončenia pracovného pomeru náhradu mzdy
vo výške 55.581,48 eur brutto za obdobie od 6.12.2004 do 19.2.2010 a titulom náhrady mzdy titulom
prekážok na strane zamestnávateľa od 20.2.2010 do 30.9.2010, keď podľa posledného platového
dekrétu zo dňa 30.7.2003 v súlade so zákonom č. 313/2001 Z.z. o verejnej službe navrhovateľ mal
stanovený funkčný plat mesačne 26.740,- Sk (887,61 eur) a s poukazom na usmernenie Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky tento mu zmluvne do dňa skončenia pracovného pomeru nebol upravený
v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce. Okrem náhrady mzdy titulom neplatného skončenia
pracovného pomeru sa navrhovateľ domáhal i náhrady mzdy s poukazom na ustanovenie § 142 ods.
3 Zákonníka práce, a to pôvodne do 31.5.2010 a keďže pracovný pomer trval až do 31.12.2010,
kedy bol skončený dohodou účastníkov konania, svoj návrh na náhradu mzdy z dôvodu prekážok na

strane zamestnávateľa, ktorý mu neumožnil po určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru výkon
pracovnej činnosti, rozšíril navrhovateľ svoj návrh na zaplatenie náhrady mzdy až do septembra 2010.
Od októbra 2010 bol navrhovateľ dočasne práceneschopný a poberal nemocenské dávky. Súd prvého
stupňa pri svojom rozhodovaní o nárokoch navrhovateľa na náhradu mzdy vychádzal z ustanovení §
79 ods. 1 a 2, § 134 a § 135, ako aj § 142 ods. 3 Zák. práce.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že navrhovateľ bol zamestnancom
odporcu od 1.12.1992 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.11.1992 a vykonával prácu vedúceho
Autodielne Žilina a na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.1995 vykonával
funkciu-vedúci Automobilových opravovní Žilina, príspevková organizácia MV SR, s miestom výkonu
práce Automobilové opravovne Považský Chlmec. Na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo

dňa 31.1.1995 od 1.2.1995 vykonával funkciu-vedúci Automobilových opravovní Žilina, príspevková
organizácia MV SR. Z platového dekrétu č. 2 zo dňa 30.7.2003 zistil, že v zmysle zákona č. 313/2001
Z.z. o verejnej službe bol navrhovateľovi od 1.8.2003 určený funkčný plat mesačne 26.740,- Sk (887,61
eur). Navrhovateľ bol zaradený do platovej triedy 11, platový stupeň 12. funkčný plat v uvedenej výške
pozostával z tarifného platu vo výške 13.860,- Sk, osobného príplatku vo výške 8.860 Sk, príplatku

za riadenie vo výške 4.020,- Sk. Podľa posledného platového dekrétu zo dňa 30.7.2003 v súlade
so zákonom č. 313/2001 Z.z. o verejnej službe navrhovateľ mal stanovený funkčný plat mesačne
26.740,- Sk a s poukazom na usmernenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky tento mu zmluvne
do dňa skončenia pracovného pomeru nebol upravený v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce.Podľa posledného platného právneho stavu Zákona o verejnej službe § 47 ods. 2, v prípade ak sa
jedná o priemerný zárobok alebo o priemernú mzdu je pri zamestnávateľoch a zamestnancoch pri
výkone verejnej služby týmto priemerným zárobkom funkčný plat priznaný zamestnancovi v čase,

keď vznikol dôvod na jeho použitie. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
odbor služieb zamestnanosti zo dňa 4.6.2008 zistil, že navrhovateľ bol od 1.12.2004 do 15.12.2004
evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V tom čase nepoberal dávky v nezamestnanosti,
ani sociálne dávky. Podľa potvrdenia o zamestnaní bez uvedenia dátumu a pracovnej zmluvy zo dňa
16.12.2004zistil,ženavrhovateľbolod16.12.2004do18.1.2005zamestnanývspoločnostiAUTOMONT

Žilina, spol. s.r.o. ako prevádzkový zamestnanec s hrubým mesačným príjmom za december 2004
4.914,- Sk, za január 2005 4.914,- Sk. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
odbor služieb zamestnanosti zo dňa 4.6.2008 zistil, že navrhovateľ bol od 19.1.2005 do 30.5.2005
evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 4.6.2008
mal preukázané, že v období od 1.1.2005 do 31.5.2005 mal navrhovateľ nárok na vyplatenie dávky
v nezamestnanosti. Od 1.6.2005 do 23.4.2006 bol navrhovateľ nezamestnaný. Nebol evidovaný ako

uchádzač o zamestnanie, nepoberal žiadne sociálne dávky, a to z dôvodu, že na ne vzhľadom na
príjem manželky nemal nárok. V tomto období sa snažil nájsť si prácu, avšak bezúspešne. Zo zápočtu
odpracovaných rokov z 31.8.2006 a pracovnej zmluvy zo dňa 21.4.2006, zistil, že navrhovateľ od
24.4.2006 do 31.8.2006 bol zamestnaný v spoločnosti SECURITON SERVIS spol. s r.o., Bratislava ako
strážca, jeho príjem v tejto spoločnosti podľa potvrdenia o priemernom zárobku bol jeho hrubý príjem

za mesiac apríl 2006 3.385,- Sk, čistý príjem vo výške 2.511,- Sk; za mesiac máj 2006 mal hrubý príjem
16.347,- Sk, čistý príjem vo výške 11.602,- Sk; za mesiac jún 2006 mal hrubý príjem vo výške 19.207,-
Sk, čistý príjem vo výške 13.608,- Sk; za mesiac júl 2006 mal hrubý príjem vo výške 21.845,- Sk, čistý
príjem vo výške 15.459,- Sk, za mesiac august 2006 mal hrubý príjem vo výške 26.649,- Sk, čistý príjem
vo výške 18.829,- Sk. Spolu za uvedené mesiace tak navrhovateľ mal čistý príjem vo výške 62.009,-

Sk. Mal tiež preukázané, že od 1.9.2006 do 25.10.2006 bol navrhovateľ opäť nezamestnaný, nebol
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal žiadne sociálne dávky, v tomto období sa snažil
nájsť si prácu, avšak bezúspešne. Zo zápočtu odpracovaných rokov z 27.3.2007, z pracovnej zmluvy
zo dňa 25.10.2006 zistil, že od 26.10.2006 do 25.3.2007 bol navrhovateľ zamestnaný v spoločnosti D.
I. SEVEN, a. s., Bratislava ako bezpečnostný technik, SBS-kár, kde mal hrubý príjem za mesiac október

2006 vo výške 1.150,- Sk, za mesiac november 2006 vo výške 12.915,- Sk, za mesiac december 2006
13.173,- Sk, za mesiac január 2007 12.524,- Sk, za mesiac február 2007 11.682,- Sk, za mesiac marec
12.496,- Sk, spolu za uvedené mesiace tak navrhovateľ mal hrubú mzdu vo výške 63.940,- Sk. Ďalej mal
preukázané, že od 26.3.2007 do 30.9.2010 pracoval navrhovateľ v spoločnosti Mobis Slovakia, s. r. o.,
Mariánske námestie, Žilina ako robotník v sklade a jeho príjem za rok 2007 bol 226.195,- Sk brutto, za

obdobie od 1.1.2008 do 31.5.2008 115.429,- Sk. Za tieto mesiace zarobil navrhovateľ za marec 2007 mal
4.560,- Sk brutto, za apríl 2007 mal 22.603,- Sk brutto, za máj 2007 mal 22.289,- Sk brutto, za jún 2007
mal 27.152,- Sk brutto, za júl 2007 mal 21.701,- Sk brutto, za august 2007 mal 26.207,- Sk brutto, za
september 2007 mal 27.181,- Sk brutto, za október 2007 mal 22.108,- Sk brutto, za november 2007 mal
29.853,- Sk brutto, za december 2007 mal 22.541,- Sk brutto, za január 2008 mal 24.362,- Sk brutto, za

február2008mal21.026,-Sk,zamarec2008mal23.118,-Skbrutto,zaapríl2008mal23.313,-Skbrutto,
zamáj2008mal23.610,-Skbrutto.Príjemnavrhovateľazarok2010zafebruárbol845,15eurobrutto,za
marec 810,48 brutto, za apríl 971,94 brutto, za máj 815,26 eur brutto, za jún 1.200,32 eur, za júl 1.059,35
eur brutto, za august 1.042,58 eur brutto, za september 806,95 eur brutto. Od 1.10.2010 do mesiaca
júl 2011 bol navrhovateľ dlhodobo práceneschopný a v tom čase poberal nemocenské dávky, a to za

mesiacoktóber2010vovýške415,50eurvyplatenédňa18.11.2010,zamesiacnovember2010vovýške
429,80 eur vyplatené dňa 16.12.2010, za mesiac december 2010 vo výške 444,10 eur vyplatené dňa
17.1.2011, za mesiac január 2011 vo výške 444,10 eur vyplatené dňa 17.2.2011, za mesiac február 2011
vo výške 401,20 eur vyplatené dňa 17.3.2011, za mesiac marec 2011 vo výške 444,10 eur vyplatené
dňa 15.4.2011, za mesiac apríl 2011 vo výške 429,80 eur vyplatené dňa 17.5.2011, za mesiac máj

2011 vo výške 444,10 eur vyplatené dňa 17.6.2011, za mesiac jún 2011 vo výške 429,80 eur vyplatené
dňa 18.7.2011, za mesiac júl 2011 vo výške 444,10 eur vyplatené dňa 18.8.2011. Spolu tak bolo
navrhovateľovizapoberanienemocenskýchdávokvyplatenásuma4.326,60eur.Zvýpisuzobchodného
registra Okresného súdu v Žiline zistil, že navrhovateľ bol od 19.5.2005 do 22.6.2010 spoločníkom a
súčasne i konateľom spoločnosti Žilinská dražobná, s.r.o., Žilina, pričom v roku 2007 mal vyplatený čistý

príjem v celkovej výške 600 eur a v rokoch 2008, 2009 a 2010 nemal žiadny príjem ako zamestnanec ich
spoločnosti. Z navrhovateľom predloženej účtovnej závierky spoločnosti za rok 2005 až 2010, z ktorej
je zrejmý hospodársky výsledok spoločnosti, ktorý však nemôže stotožniť s konštatovaním odporcu ako
príjmu navrhovateľa, keďže Obchodný zákonník podmieňuje vyplatenie eventuálneho zisku spoločnostirozhodnutím spoločníkov, pričom táto skutočnosť počas celého obdobia trvania účasti navrhovateľa
ako spoločníka spoločnosti nenastala. Mal tiež preukázané, že počas obdobia pôsobenia v spoločnosti
Žilinskádražobná,s.r.o.bolaakopríjemnavrhovateľovivyplatená suma600eur.Využitieprávapodnikať

navrhovateľom počas nasledujúceho obdobia po nezákonnom skončení pracovného pomeru zo strany
odporcu nepovažoval na ťarchu navrhovateľa pri uplatnení jeho nárokov titulom neplatného skončenia
pracovného pomeru, keďže netvorilo zákonnú prekážku výkonu jeho zamestnania.
Počas konania, na pojednávaní dňa 25.4.2013 navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
vzal návrh v časti mzdových nárokov titulom neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške 72,53

eur späť z dôvodu, že v mesiaci august 2008 poberal nemocenskú dávku vo výške 72,53 eur. Súd
prvého stupňa po súhlase odporcu s týmto čiastočným späťvzatím návrhu konanie o návrhu v časti
72,53 eur titulom náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru podľa § 96 ods.
1 O.s.p. zastavil.
Na základe vykonaného dokazovania a po zvážení argumentácie oboch účastníkov konaní súd prvého
stupňa považoval nárok navrhovateľa voči odporcovi na zaplatenie náhrady mzdy titulom neplatného

skončenia pracovného pomeru podľa ustanovenia § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce vo výške 55.581,48
euro brutto za obdobie od 6.12.2004 do 19.2.2010 za dôvodný, čo do právneho titulu i do celej
navrhovateľom uplatnenej výšky. Vzhľadom na odporcom uplatnenú žiadosť podľa ust. § 79 ods. 2
Zákonníka práce o zníženie náhrady mzdy za čas nad zákonný deväťmesačný rámec alebo o celkové
nepriznanie náhrady mzdy navrhovateľovi, pri svojom rozhodovaní o ďalšom nároku navrhovateľa na

náhradu mzdy (od 7.9.2005) nad zákonný deväťmesačný rozsah, sa zaoberal tým, či bol navrhovateľ v
tomto období zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával, aký zárobok tam dosiahol,
a v čase jeho nezamestnanosti z akého dôvodu sa do pracovnej činnosti nezapojil. Za podstatnú
okolnosť hovoriacou v prospech navrhovateľa označil to, že navrhovateľ bol vo vedúcej funkcii u
odporcu, a od doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru sa už na takúto vedúcu pozíciu u

žiadneho ďalšieho zamestnávateľa nedostal a to s poukazom na svoj vek i málo pracovných príležitostí z
dôvodu hlbokej ekonomickej a finančnej krízy od roku 2007. Konštatoval, že navrhovateľ po okamžitom
skončení pracovného pomeru si viackrát dlhodobejšie nemohol nájsť prácu, pričom v tomto období
nepoberal ani žiadne sociálne dávky z dôvodu príjmu jeho manželky a aj keď bol zamestnaný, práce aké
vykonával, pozície, na ktorých bol, neboli adekvátne z hľadiska spoločenského a profesijného funkcii,

ktorú vykonával u odporcu, kde bol vedúci príspevkovej organizácie MV SR, a v nových zamestnaniach
pôsobil ako robotník v sklade, strážca a bezpečnostný technik SBS-kár. Ani jedno z nových zamestnaní
nepovažoval za adekvátne druhom práce, ani príjmom, jeho pôvodnému zamestnaniu. Navyše tieto
práce vykonával i v noci, na zmeny, vykonával i prácu robotníka, pričom má vysokoškolské vzdelanie,
dlhodobú prax. Poukázal na vek navrhovateľa blízky dôchodkovému

veku, z ktorého dôvodu bolo a je prípadné iné jeho vzdelaniu adekvátne miesto, pre neho v lokalite jeho
bydliska ťažko nájsť, obzvlášť v súčasnej dobe v čase hospodárskej krízy.
Súd prvého stupňa považoval tiež za dôvodný nárok navrhovateľa na náhradu mzdy titulom prekážok
na strane zamestnávateľa vo výške 6.435,17 eur brutto za obdobie od 20.2.2010 do 30.9.2010, a
to podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce k 20.2.2010, pretože nemohol vykonávať prácu

pre iné prekážky na strane odporcu. Vyslovil, že Zákonník práce rozlišuje podľa obsahu prekážky
na strane zamestnávateľa - prestoje, prekážky v práci spôsobené nepriaznivými poveternostnými
vplyvmi a iné prekážky v práci na strane zamestnávateľa. Vychádzajúc zo súdnej praxe, mal za
to, že inou prekážkou v práci na strane zamestnávateľa je i neprideľovanie práce navrhovateľovi,
pričom je irelevantné, či nemožnosť prideľovať prácu navrhovateľovi bola spôsobená akýmikoľvek

subjektívnymi alebo objektívnymi (pôvodné miesto navrhovateľa bolo v roku 2005 zrušené) príčinami,
a či tieto skutočnosti mohol alebo nemohol odporca ovplyvniť. Vyhodnotil námietku odporcu, že zo
správania navrhovateľa vyvodil záver, že navrhovateľ netrvá na ďalšom pokračovaní v zamestnaní,
za nedôvodnú a nepreukázanú. Bolo podľa neho povinnosťou odporcu, nie navrhovateľa, vyzvať
navrhovateľa, aby nastúpil do práce a následne s ním dohodnúť nové pracovné miesto, keďže jeho

pôvodné zaniklo, alebo prípadne i skončenie pracovného pomeru. Mal preukázané, že odporca toto
po 19.2.2010 nevykonal, preto navrhovateľ sa domáhal zaplatenia náhrady mzdy z titulu prekážok na
strane odporcu od 20.2.2010. V tento deň, po právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení okamžitého
skončenia pracovného pomeru neplatným dňa 19.2.2010, navrhovateľovi trval i naďalej pracovný pomer,
avšak zamestnávateľ mu nevytvoril pracovné podmienky, aby mohol plniť i naďalej pracovné úlohy

v zmysle dojednaného a stále existujúceho pracovného pomeru. Zamestnávateľ po tomto dátume
nevyzval navrhovateľa na nástup do práce, ani žiadnym spôsobom sa s navrhovateľom neskontaktoval
za účelom riešenia jeho nástupu do práce. Zistil, že v rozhodnom čase od 20.2.2010 (pracovný pomer
bol uzatvorený od 26.3.2007) do 30.9.2010 navrhovateľ pracoval v spoločnosti Mobis Slovakia, s.r.o.,Žilina, ako robotník v sklade. Jeho príjem za rok 2007 bol 226.195,- Sk brutto, za obdobie od 1.1.2008
do 31.5.2008 115.429,- Sk, a to za mesiac marec 2007 4.560,- Sk brutto, za apríl 2007 22.603,- Sk
brutto, za máj 2007 22.289,- Sk brutto, za jún 2007 27.152,- Sk brutto, za júl 2007 21.701,- Sk brutto,

za august 2007 26.207,- Sk brutto, za september 2007 27.181,- Sk brutto, za október 2007 22.108,-
Sk brutto, za november 2007 29.853,- Sk brutto, za december 2007 22.541,- Sk brutto, za január
2008 24.362,- Sk brutto, za február 2008 21.026,- Sk, za marec 2008 23.118,- Sk brutto, za apríl 2008
23.313,- Sk brutto, za máj 2008 23. 610,- Sk brutto. Príjem navrhovateľa za február 2010 bol 845,15
eur brutto, za marec 2010 810,48 eur brutto, za apríl 2010 971,94 eur brutto, za máj 2010 815,26 eur

brutto, za jún 2010 1.200,32 eur, za júl 2010 1.059,35 eur brutto, za august 2010 1.042,58 eur brutto,
za september 2010 806,95 eur brutto. Dospel k záveru, že navrhovateľ sa dôvodne domáhal tohto
nároku odo dňa 20.2.2010, pretože ide o deň po právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení okamžitého
skončenia pracovného pomeru neplatným, dňa 19.2.2010 a dôvodne určil i koniec tohto obdobia, za
ktoré sa domáhal náhrady mzdy z dôvodu prekážok na strane odporcu 30.9.2010, nakoľko od 1.10.2010
do mesiaca júl 2011 bol dlhodobo práceneschopný a v tom čase poberal nemocenské dávky. Stotožnil

sa aj s výškou navrhovateľom vymáhanej náhrady mzdy vo výške 6.435,17 eur za toto obdobie ktorú
výšku i spôsob výpočtu, odporca nenamietal. Priemerný zárobok navrhovateľa dňa 20.10.2010 bol jeho
posledný funkčný plat vo výške 887,61 eur. Uviedol, že suma 6.435,17 eur pozostáva zo sumy 6.213,27
eur, čo predstavuje priemerný zárobok 887,61 eur x 7 mesiacov (od 1.3.2010 do 30.9.2010), a za február
2010 priemerná mzda je 221,90 eur. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto súd návrhu

navrhovateľa vyhovel v celom uplatnenom rozsahu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zmeniť a navrhovateľovi náhradu mzdy priznať len vo výške zodpovedajúcej
deväťmesačnému funkčnému platu a v ostatnej časti aj v časti jeho nároku v zmysle § 142 ods. 3
Zákonníka práce jeho návrh zamietnuť. Dôvodil tým, že z dôkazov predložených navrhovateľom vyplýva,

že navrhovateľ v dobe od 19.11.2004 do 31.9.2010 mal príjem, aj keď nepravidelný. Konštatoval, že
podľatohobolnavrhovateľvobdobíod1.12.2004do15.12.2004aod19.1.2005do30.5.2005vevidencii
uchádzačov o zamestnanie , od 16.12.2005 bol zamestnaný v spoločnosti AUTOMAT Žilina spol. s.r.o. s
hruboumesačnoumzdouvovýške4.914,-Sk,od24.4.2006do31.8.2006vspoločnostiSecuritonservis,
spol. s.r.o. mal čistý príjem v celkovej výške 62.009,- Sk, v spoločnosti D.I.SEVEN, a.s. bol zamestnaný

od 26.10.2006 do 25.3.2007 a dosiahol hrubý príjem za toto obdobie 63.940,- Sk, v období od 1.1.2005
do 31.5.2008 mal vyplatenú dávku v nezamestnanosti v celkovej výške 53.42,- Sk, v spoločnosti Mobis
Slovakia, s.r.o. Gbeľany bol zamestnaný od 26.3.2007 do 30.9.2010 s hrubou mzdou za rok 2007 vo
výške 226 195 Sk a za obdobie od 1.1.2008 do 31.5.2008 vo výške 115.429,- Sk. Poukázal na to,
že u neho mal tarifný plat 26.740,- Sk brutto mesačne a v spoločnosti Mobis Slovakia, s.r.o. mal za

mesiac november 2007 hrubú mzdu vo výške 29.853,- Sk. Podľa neho navrhovateľ netrval na ďalšom
zamestnávaní, nakoľko dňa 11.12.2009 mu bolo doručené jeho podanie označené ako návrh, z ktorého
nevyplýva skutočnosť, že chcel i naďalej vykonávať prácu pre neho ako zamestnávateľa, keďže sa
jednaloonávrhmimosúdnejdohodyourovnaní,nazákladektorejbybolnavrhovateľochotnýpristúpiťna
ukončenie pracovného pomeru dohodou. Mal za to, že navrhovateľ už netrvá na ďalšom zamestnávaní

a podaním zo dňa 27.5.2010, doručeným navrhovateľovi dňa 3.6.2010, zaslal navrhovateľovi návrh
Dohody o skončení pracovného pomeru z organizačných dôvodov ku dňu 31.5.2010, ku ktorej sa
navrhovateľvyjadrilažlistomzodňa24.11.2010sozamietavýmstanoviskom,ktorýmuboldoručenýdňa
30.11.2010. Napokon dňa 22.12.2010 bola medzi ním a navrhovateľom uzavretá Dohoda o skončení
pracovného pomeru ku dňu 31.12.2010. Preto sa nestotožnil sa s tvrdením, že po 19.2.2010 žiadnym

spôsobom navrhovateľa nekontaktoval.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania majúc za to, že súd prvého
stupňa vzal do úvahy všetky zásadné skutkové okolnosti, najmä skutočnosť, že po jeho nezákonnom
prepustenízozamestnaniavykonávalprácuvovýrobnejčinnosti,ktoránezodpovedájehokvalifikácii,bol

dlhodobo bez práce, uvedený odporcom do stavu núdze a vo veku blízkom dôchodkovému po 30.rokoch
vykonávania práce u jedného zamestnávateľa mu odporca spôsobil morálnu a profesionálnu ujmu.
Poukázal na ust. § 79 ods. 1 a 2 Zák. práce, rozhodnutia NS SR pod R 90/1970, NS ČR 21 do 700/2001
a na to, že listom, zo dňa 30.11.2004 doručeným odporcovi 6.12.2004 oznámil zamestnávateľovi, že
trvá na ďalšom zamestnávaní tento svoj postoj až do skončenia pracovného pomeru dňa 22.12.2010

nezmenil, o čom svedčí aj skutočnosť, že tento skončil dňa 31.12.2010. Konštatoval, že jeho pôvodné
pracovné miesto je od 1.7.2005 zrušené a mal za zo, že v súlade s konštantnou judikatúrou ak po
zrušení dohodnutého druhu práce podľa pracovnej zmluvy nebola so zamestnancom dohodnutá iná
práca, ktorú by bol zamestnávateľ povinný prideľovať zamestnancovi, nastáva stav, v ktorom chýbadohodnutý druh práce ako jeden zo základných prvkov pracovného pomeru, čo treba považovať za
prekážku na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce a za tejto prekážky nemá
zamestnanec povinnosť dostavovať sa na pracovisko a zotrvávať na ňom po celý pracovný deň. Uviedol

tiež, že odporca neprodukoval žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázal, že by mu ponúkol inú
vhodnú prácu, resp. že by medzi účastníkmi došlo k dohode o zmene dojednaného druhu práce s
poukazom na ust. § 54 Zák. práce, keďže nebolo preukázané, že by oznámil odporcovi, že netrvá na
ďalšom zamestnávaní.
Krajský súd v Bratislava ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.

na pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O..s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce (účinný 06.12.2004) ak zamestnávateľ dal
zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo
v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej
zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od
zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je

povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru.
Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje deväť mesiacov,

môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci deväť mesiacov
primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní
prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú
prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil (§ 79 ods.
2 Zákonníka práce).

V dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný poskytnúť
zamestnancovi náhradu mzdy. Podmienkou priznania náhrady mzdy je zamestnanca, oznámenie, že
trvá na ďalšom zamestnávaní a je ochotný prácu vykonávať. Náhrada mzdy sa poskytuje vo výške
priemerného mesačného zárobku, a to odo dňa oznámenia až do doby, keď opätovne nastúpi do
práce, bezodkladne po tom ako mu zamestnávateľ umožnil pracovať alebo ak súd rozhodne o skončení

pracovného pomeru. Novela Zákonníka práce č. 210/2003 Z.z. skrátila stanovenú dobu poskytovania
náhrady mzdy z dvanástich na deväť mesiacov, pričom v znení § 79 ods. 2 Zák. práce platnom do
1.9.2007 ak celkový čas, za ktorý by sa mala poskytovať náhrada mzdy, presahuje dobu deviatich
mesiacov, môže súd za ďalšie obdobie náhradu mzdy modifikovať. Predpokladom takéhoto postupu je,
že zamestnávateľotopožiadasúd.Následnesúdnazákladenajmäskutočnosti,atočibolzamestnanec

medzitým zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu vykonával, aký zárobok dosiahol, ako aj
skutočnosť prečo sa do práce nezapojil. Pri rozhodovaní o žiadosti zamestnávateľa podľa § 79 ods. 2
Zák. práce zohľadní súd v prípade, ak bol pracovník medzitým zamestnaný, aj okolnosti, za akých svoj
zárobok dosiahol, napr. či vykonával prácu zodpovedajúcu svojej kvalifikácii, či pracoval nadčas alebo
s mimoriadnym vypätím a podobne.

Súd prvého stupňa sa vyššie uvedenými okolnosťami rozhodnými pre posúdenie nároku navrhovateľa
na náhradu mzdy v zmysle § 79 ods. 1 a 2 Zákonníka práce zaoberal, výsledky dokazovania v tomto
smereajnáležitezhodnotilasjehonázoromaodôvodnenímsaajodvolacísúdvcelomrozsahustotožnil
(§ 219 ods. 2 O.s.p.), pričom námietky odporcu uvedené v jeho odvolaní nepovažoval za dôvodné. Treba
poukázať na to, že navrhovateľ po okamžitom skončení pracovného pomeru si viackrát dlhodobejšie

nemohol nájsť prácu, už aj vzhľadom na jeho vek a spôsob neplatného skončenia pracovného pomeru,
pričom v tomto období nepoberal ani žiadne sociálne dávky z dôvodu príjmu jeho manželky a aj keď bol
zamestnaný, práce aké vykonával, pozície, na ktorých bol, neboli adekvátne z hľadiska spoločenského
a profesijného funkcii, ktorú vykonával u odporcu, u ktorého vykonával vedúcu funkciu a po okamžitom
skončení pracovného pomeru zo strany odporcu vykonával prácu nezodpovedajúcu jeho kvalifikácii, keď

pracoval aj ako robotník, bezpečnostný technik, a pod., pričom navrhovateľ má vysokoškolské vzdelanie
a dlhodobú odbornú prax, ani pôvodnému zamestnaniu a tieto práce často vykonával i v noci, na zmeny
teda za sťažených podmienok. Pokiaľ odporca dôvodil tým, že navrhovateľ bol aj zamestnaný a mal
príjem, aj keď nepravidelný, resp. že niektorý mesiac dosiahol vyšší príjem, aký mal u neho, odvolací
súd túto jeho námietku nepovažoval za dôvodnú vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti rozhodné pre

posúdenie žiadosti odporcu ako zamestnávateľa v zmysle § 79 ods. 2Zák. práce a navyše bolo treba
vziať do úvahy aj tú skutočnosť, akým spôsobom odporca s navrhovateľom neplatne skončil pracovný
pomer a aj ak dosiahol niektorý mesiac porovnateľný alebo vyšší príjem, ako dosiahol u neho treba
vziať do úvahy aj skutočnosť, že u navrhovateľa išlo aj o obdobia, kedy nemal v dôsledku neplatnéhoskončenia pracovného pomeru žiadny príjem alebo nízky príjem a vykonával prácu, ako už bolo uvedené
nezodpovedajúcu jeho kvalifikácii a za sťažených podmienok. Preto aj odvolací súd dospel k záveru, že
navrhovateľovi prináleží z titulu neplatne rozviazaného pracovného pomeru nárok na náhradu mzdy v

zmysle § 79 ods. 1 Zák. práce odkedy oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní a aj za dobu
presahujúcu 9 mesiacov, t.j. za obdobie od 6.12.2004 do 19.2.2010 v sume 55.508,95 eur brutto.
Súd prvého stupňa pochybil len v tom, že pri výške náhrady mzdy neuviedol, že ide o sumu v brutto.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce (účinný k 20.02.2010) ak nemohol zamestnanec
vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2,

zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Nárok zamestnanca na náhradu mzdy z neplatne rozviazaného pracovného pomeru (§ 79 ods. 1
Zákonníka práce) a nárok na náhradu mzdy v zmysle § 142 Zákonníka práce pre prekážky na strane
zamestnávateľa sú dva samostatné a odlišné nároky. Nároky zamestnanca, s ktorým zamestnávateľ
neplatne zrušil pracovný pomer, sú osobitne upravené v ustanovení § 79 Zákonníka práce a nemožno
ohľadne týchto nárokov použiť všeobecné ustanovenia o náhrade mzdy pri prekážkach v práci na strane

zamestnávateľapodľaustanovenia§142Zákonníkapráce.Akzamestnávateľneumožnízamestnancovi
pokračovať v práci ani po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia, vznikajú zamestnancovi za dobu od
právoplatnostirozhodnutianárokynanáhradumzdyvzmysleustanovenia§142ods.3Zákonníkapráce.
Túto povinnosť zamestnávateľa na náhradu mzdy nemožno znížiť, prípadne náhradu mzdy nepriznať,
nakoľko to neumožňuje zákonné ustanovenie.

Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zák. práce účinného od 1. apríla 2002, odo dňa, keď vznikol pracovný
pomer, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa
pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ nesmie
posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn,
ktoré sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo dobrými mravmi (§ 47 ods. 3

písm. a) Zák. práce).
Podľa § 142 ods. 3 ZP účinného od 1. apríla 2002, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné
prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne
náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Keďže odporca ako zamestnávateľ nijako na riešenie vzniknutej situácie nereagoval a nevyzval

navrhovateľa na nástup do práce, neplnil si svoju povinnosť v zmysle § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka
práce. Na list navrhovateľa reagoval tak, že mu predložil návrh na uzavretie dohody o skončení
pracovného pomeru do 19.02.2010, bez prerokovania tejto veci s navrhovateľom a bez ponúknutia
mu iného pracovného miesta, keď po neplatnom skončení pracovného pomeru malo dôjsť k zrušeniu
pôvodného pracovného miesta navrhovateľa (1.7.2005). Následne dňa 22.12.2010 navrhovateľ a

odporca uzatvorili dohodu o skončení pracovného pomeru z dôvodu podľa ustanovenia § 63 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce, na základe ktorej pracovný pomer navrhovateľa skončil dňa 31.12.2010.
Navrhovateľ sa svojho nároku v zmysle § 142 ods. 3 Zák. práce domáhal za obdobie do 30.9.2010,
pretože od 1.10.2010 do mesiaca júl 2011 bol dlhodobo práceneschopný a v tom čase poberal
nemocenské dávky. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd aj tento nárok navrhovateľa na náhradu

mzdy považoval za dôvodný.
Odvolací súd však podľa § 220 O.s.p. aj vzhľadom na správne závery súdu prvého stupňa napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých vyhovujúcich častiach zmenil, teda len z formálnych
dôvodov za účelom potreby upresnenia náhrady mzdy o slovko „brutto“ nakoľko súd prvého stupňa
napriek poukazu odvolacieho súdu v predchádzajúcom rozhodnutí na potrebu uvádzania súm náhrady

mzdy tieto neuviedol v brutto, teda brutto hrubý príjem, neznížený o výdavky, povinné platby, dane a pod.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol vzhľadom na ust. § 224 ods. 4 O.s.p.,
nakoľko rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách
konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p. a podľa ktorého o trovách odvolacieho konania
rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.