Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Pavol Pilek
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/85/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4406209544
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4406209544.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36
864 421, proti povinnej: E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.. S. XXXX/X, F. W., o vymoženie sumy 268,87
eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové
Zámky č.k. 15Er/678/2006-20 zo dňa 10. mája 2012, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č.k. 15Er/678/2006-20 zo dňa 10. mája 2012 r
u š í a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. a), § 41 ods. 1 a 2 písm.
c) zákona č. 233/1995 Z.z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“)
a § 22 ods. 1 a 2, § 31 Občianskeho zákonníka.
Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že po preštudovaní spisového
materiálu konkrétne exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica zistil, že jej obsahom je vyhlásenie
účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlas s exekúciou. Mgr. Tomášovi Kušnírovi malo byť udelené
plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu povinnou osobou pri uzatvorení
zmluvy o úvere zo dňa 08.06.2005. Uviedol, že splnomocnenie udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi
je súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 08.06.2005, bolo vopred pripravené oprávneným, jedná sa o
predtlačený formulár, vyplnený ručne pri jej uzavretí, kde sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver
v sume 165,97 eura. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na to, že predtlačený formulár zmluvy o
úvere, ktorého obsah povinný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť preukazuje, že Mgr. Tomáš Kušnír
pred uzavretím zmluvy jednal so spoločnosťou oprávneného, nakoľko tento opakovane vystupuje aj v
ďalších exekúciách ako splnomocnenec povinných, teda ide o osobu, ktorú si povinný slobodne nezvolil,
ale ide o zástupcu vopred určeného oprávneným, čo je podľa názoru súdu v rozpore so zákonom a
takáto notárska zápisnica je nespôsobilý exekučný titul. Navyše plnomocenstvo udelené povinným v
citovanej zmluve nemá náležitosti zodpovedajúce § 31 Občianskeho zákonníka. Ide o právo, ktoré v
čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno ním disponovať. Súd prvého stupňa aj s poukazom
na uznesenie Ústavného súdu SR z 12. mája 2011 č.k. IV. ÚS 183/2011-16 exekúciu zastavil, nakoľko
plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym
úkonom a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že odňal účastníkovi možnosť konať
pred súdom, že nezistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v zmysle § 44 ods.
2 Exekučného poriadku exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom
absolútnej nepozornosti. Namietal, že Zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy
je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. A preto táto právomoc nemôže byť na
základe extenzívnej interpretácie prenášaná na súd, pretože by dochádzalo k zásahu do princípu
právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Skonštatoval, že ak
notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so
zákonom a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami
exekučný súd. Namietal, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica
bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Zastával názor, že platná notárska zápisnica má rovnaké
účinky ako rozsudok všeobecného súdu a preto s ňou musí exekučný súd nakladať rovnako ako
s rozsudkom všeobecného súdu. Zdôraznil, že súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah
notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Ďalej tvrdil, že súd pri rozhodovaní o právnom postavení
účastníkov notárskeho úkonu ignoroval procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte
spojené s exekučnou vecou. Ďalej dospel k záveru, že odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno
ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania.
Poukázal na skutočnosť, že exekučný súd rozhodol na základe normatívnej úpravy, ktorá nemá povahu
prameňaprávaapretosaňounemoholriadiť.Nazákladeuvedenéhopretotvrdil,žežalobcaboluvedený
do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných
osôb v porovnateľnom postavení. Namietal ďalej, že žalobca nemal možnosť reagovať na akékoľvek
tvrdenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, ďalej že
nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd
vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím
vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že
plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných
zmluvných podmienok. Dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po
udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Poznamenal
že zástupca povinného žiadny spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe
plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. S poukazom na vyššie uvedené preto
žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súd prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)
a zistil, že je potrebné ho podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.
Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 24.05.2006, kedy bol
súdnej exekútorke doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdna exekútorka písomným
podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 08.06.2006 požiadala o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 21.06.2006 vydal súdnej exekútorke JUDr. Alene
Szalayovej, so sídlom exekútorského úradu P. Jilemnického 1, Levice, poverenie na vykonanie exekúcie
na podklade vykonateľného rozhodnutia - notárskej zápisnice Notárskeho úradu JUDr. Ondreja Ďuriača,
Partizánske, č.k. N 509/2006, Nz 7249/2006 zo dňa 25.02.2006. Písomným podaním zo dňa 02.09.2010
požiadal oprávnený o zmenu exekútora a ďalším písomným podaním zo dňa 14.02.2011 podala súdna
exekútorka podnet na povolenie odkladu exekúcie a návrh na zastavenie exekučného konania podľa §
57 ods. 4 Exekučného poriadku. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu
predchádzal a zistil, že je potrebné ho zrušiť a vec vrátiť na konanie a rozhodnutie. Súd prvého
stupňa sa síce správne zaoberal otázkou vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu,avšak následne vec nesprávne právne posúdil. Notárska zápisnica je ako exekučný titul uznaná
predpismi procesného práva, t.j. jedná sa o procesno-právny inštitút, ktorý nadväzuje na ustanovenia
občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Notárska zápisnica je spôsobilým
exekučným titulom, t.j. titulom na vykonanie rozhodnutia, iba za predpokladu, že bola spísaná spôsobom
a obsahuje náležitosti predpokladané Notárskym poriadkom. Zároveň musí obsahovať právny záväzok,
v ktorom je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia ako
aj údaj o tom, že povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Súhlas povinného
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou a tento prejav vôle dlžníka robí z
notárskej zápisnice exekučný titul. Notárska zápisnica je verejná listina a musí byť po formálnej stránke
spôsobilým exekučným titulom.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 39 citovaného zákona, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Odvolací súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že v tomto prípade je
podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou tak ako správne ustálil aj súd prvého stupňa to, či
splnomocnenie a uznanie dlhu za základe toho je platným právnym úkonom. Ustanovenie § 22 ods. 2
Občianskehozákonníkatotižvyžaduje,abyzáujmyzástupcunebolivrozporesozáujmamizastúpeného.
V prípade nesplnenia podmienok uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je právny úkon
takejto osoby absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka) a to bez ohľadu na skutočnosť, či o
tom účastníci právneho úkonu vedeli.
Povinný zmluvu o úvere vrátane splnomocnenia uzavrel dňa 08.06.2005, pričom splnomocnenie bolo
súčasťou zmluvy o úvere aj s výberom konkrétneho advokáta, bez možnosti výberu povinným. Odvolací
súd v tomto smere poznamenáva to, že povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, pričom odvolaciemu súdu vzhľadom na množstvo
obdobných prejednávaných vecí je zrejmé, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne vystupuje opakovane ako
splnomocnenec povinných v ďalších obdobných veciach a aj ako splnomocnenec spoločností, ktorých
predmetom činnosti je poskytovanie úverov. Z toho je možné usúdiť, že sa o pohľadávkach dozvedel
práve od oprávneného a konal na jeho pokyn. Keďže sa v tomto prípade jednalo o osobu známu práve
oprávnenému, splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy o úvere advokátovi konajúcemu
v prospech oprávneného za účelom uznania dlhu, je pre existenciu rozporu záujmov neplatným právnym
úkonom a uznanie dlhu je na základe takéhoto splnomocnenia taktiež absolútne neplatným právnym
úkonom.
Okrem vyššie uvedeného v predmetnej exekučnej veci splnomocnenie na uznanie dlhu
bolo dlžníkom udelené splnomocnencovi ešte v čase, keď dlh z omeškania ešte neexistoval, t.j. dlžník sa
vopred vzdal svojho práva na uznanie dlhu v čase, keď ešte nemal vedomosť o jeho prípadnom vzniku
ani o jeho výške. Taktiež splnomocnenec v notárskej zápisnici o uznaní dlhu sám určil lehotu dokedy
má byť uznaný dlh dlžníkom zaplatený bez toho, aby bol na to splnomocnený dlžníkom.
V tomto smere poukazujúc na ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku je potrebné uviesť, že
súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí existenciu dôvodov
na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov navedenie exekúcie, preto súd prvého stupňa je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia niektorého z
dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaviť, pričom tak môže
uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu.
Ako už odvolací súd uviedol vyššie, notársku zápisnicu je potrebné považovať za verejnú listinu.
Každá verejná listina osvedčuje pravdivosť údajov v nej obsiahnutých a to až do doby, pokiaľ nie
je preukázaný opak. Exekučný súd preto neposudzuje správnosť skutkových údajov uvedených v
notárskej zápisnici. Exekučný súd je oprávnený posudzovať iba naplnenie formálnych a materiálnych
predpokladov vykonateľnosti. To teda znamená, že vykonateľná môže byť aj taká zápisnica, ktorá nemá
svoj základ v hmotnom práve. Odvolací súd je ďalej toho názoru, že absencia zákonom stanovených
formálnychnáležitostímázanásledok,želistinaoznačenáakonotárskazápisnicaniejeverejnoulistinou
(u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený predpokladá podľa § 134 OSP) a ani spôsobilým
exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Na základe tohto zistenia je potom
postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. g) a to zastavenie exekúcie, nakoľko je tu dôvod, pre
ktorý exekúciu nemožno vykonať. V prípade, ak však súd prvého stupňa aj napriek vyššie uvedenému
exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, urobil tak na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci a preto bolo potrebné napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.