Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/994/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615202007
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2615202007.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:
JUDr. Silvia Hýbelová a Mgr. Fedor Benka, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, č. 542 097 902 RCS Paris, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska
republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47

258 713, proti žalovanej: F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, o zaplatenie sumy 675,89 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica z 5. augusta 2015, č.k.
6C/137/2015-33 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorý sa domáhal uloženia
povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 675,89 eur a náhradu trov konania titulom náhrady škody a
žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 1 ods. 1, § 2 písm. a), b) a d) zákona
č. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 1, § 101, § 103 OZ, § 142 ods. 1 OSP, keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil

tým, že v konaní bolo preukázané, že žalobca uzatvoril so sestrou žalovanej zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, keď na základe žiadosti v časti C tejto zmluvy poskytol sestre žalovanej úver
vo forme úverového rámca vo výške 20.000,- Sk (663,88 eur). Tento sa sestra žalovanej (žalovaná)
zaviazala splácať formou pravidelných mesačných splátok vo výške 5 % z tohto rámca, splatných ku
10. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom boli peňažné prostriedky
čerpané. Súd však ďalej zistil, že v mene svojej sestry - R. Z. telefonicky požiadala spoločnosť Cetelem

Slovensko a.s. Bratislava o poskytnutie spotrebiteľského úveru č. 42667353099001 vo výške 20.000,-
Sk (663,88 eur), samotná žalovaná, pričom úver jej bol schválený a finančné prostriedky boli zaslané
na jej účet, v dôsledku čoho spôsobila škodu vo výške 1.192,80 eur a spáchala prečin podvodu podľa
§ 221 ods. 1 Trestného zákona. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila.
Súd mal preukázané, že dlh žalovanej sa stal splatným dňa 10.11.2009, a teda premlčacia doba začala
plynúť pred dňom 10.11.2009, keďže splatnosť nesplnenej splátky nastala pred týmto dňom. Keďže

premlčacia doba podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka je tri roky, právo žalobcu vymáhať
svoj dlh voči žalovanej sa premlčalo najneskôr dňom 10.11.2012. Nakoľko žaloba bola podaná na súde
až dňa 13.3.2015, súd považoval pohľadávku žalobcu voči žalovanej za premlčanú. Súd prihliadal
na premlčanie z úradnej povinnosti tak ako to ustanovuje § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa.Nazákladeuvedenýchskutočnostísúdžalobuzamietol.Onáhradetrovkonaniaúčastníkov
súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný a patrila by mu náhrada

trov konania, súd túto náhradu nepriznal, nakoľko odporcovi v konaní žiadne trovy konania nevznikli.3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, z dôvodov
nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci a žiada, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že sa žalobca nestotožňuje s právnym záverom súdu

prvej inštancie ohľadne premlčacej doby. V danom prípade je zrejmé, že žalovaná spáchala trestnú
činnosť v súvislosti so získaním finančných prostriedkov a premlčacia lehota v danom prípade nie je
trojročná podľa ustanovenia § 101 OZ ako uvádza súd, ale desaťročná podľa § 106 ods. 2 OZ ak ide
o škodu spôsobenú úmyselným trestným činom a premlčacia doba počína bežať odo dňa, kedy došlo
k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Ďalej odvolateľ uviedol, že predmetná uzavretá zmluva je absolútne

neplatná, žalobca neuzavrel zmluvu so sestrou žalovanej ako uvádza súd a táto sa nezaviazala splácať
formou mesačných splátok poskytnutý úver ako uvádza súd, ale finančné prostriedky získala žalovaná
podvodom a nie jej sestra. Na daný prípad nie je možné aplikovať ustanovenie § 103 a § 565 OZ o
behu premlčacej lehoty jednotlivých splátok ako uvádza súd prvej inštancie. Je toho názoru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, nakoľko súd neuviedol vo svojom rozhodnutí, akými úvahami
sa pri rozhodovaní riadil, z akých skutočností vychádzal, pričom súd by mal byť vo svojej argumentácii

obsiahnutejvodôvodnenísvojhorozhodnutiadbaťtiežnajehocelkovúpresvedčivosť.Zároveňsiprávny
zástupca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za jeden právny úkon plus režijný paušál a DPH.

4. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k odvolaniu žalobcu písomné vyjadrenie nezaslala.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo

podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej

úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

6. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal od žalovaných
spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 675,89 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody vzniknutej

v dôsledku trestného činu žalovanej.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bol žalobný návrh zamietnutý, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru,
že súd prvej inštancie nezistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím potom vec nesprávne právne
posúdil. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potom v dôsledku uvedeného nie je preskúmateľný
pre nedostatok dôvodov.

11. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.

Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a
dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku
v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi

skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať
tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé.
Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p., obdobne napr. IV. ÚS 1/2002,
II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený

treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk,
ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
154/2005 z 28. februára 2006).

12. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad

(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby
súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce
(napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla
1993, seria A č. 254-B, s. 49).

13. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého
nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti

konať pred súdom).

14. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý odvodil premlčanie dlhu od
existencie platnej zmluvy o úvere, napriek skutočnosti, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej
istiny titulom náhrady škody z dôvodu, že zo strany žalovanej uzavretím tejto zmluvy došlo k spáchaniu

trestného činu podvodu, za ktorý bola právoplatne odsúdená, čo má za následok absolútnu neplatnosť
tejto zmluvy, mali za následok, že napádané rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení
§ 157 ods. 2 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016), na riadne odôvodnenie rozsudku, v dôsledku čoho
došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces.

15. Súd prvého stupňa tým, že svoje rozhodnutie neodôvodnil vo vzťahu k preukázanému skutkovému
stavu, nedal odpoveď na opodstatnenie svojho postupu, na základe ktorého kvalifikoval celý dlh
uplatňovaný žalobkyňou ako premlčaný.

16. Podľa § 79 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p.(platné a účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie,

v súč. ekvivalent je § 132 CSP) konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí
(§ 42 ods. 3 OSP, v súč. ekvivalent je § 127 CSP) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum
narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve,
pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a
musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

17. Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a spravidla začína na základe návrhu
na začatie konania (žaloby). Tento spôsob začatia konania predpokladá aj citované ustanovenie § 79
O.s.p., ktoré bolo platné a účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Iba v prípadoch, v ktorých
to zákon expressis verbis pripúšťa, občianske súdne konanie môže začať aj na základe rozhodnutia

súdu. Vo veciach, v ktorých sa konanie môže začať iba na základe návrhu (vždy tomu tak je v sporovom
konaní), je podanie návrhu nevyhnutným predpokladom začatia konania. Ustanovenie § 79 ods. 1 O.s.p.
vymedzuje obsahové náležitosti návrhu, ktorých neúplnosť bráni v ďalšom procesnom postupe súdu s
procesným dôsledkom - odmietnutie podania (§ 43 ods. 2 O.s.p.).18. Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po
skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu

petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú.
Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom
bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí
rešpektovať predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať
ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Naopak

však nie je porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol
predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani
právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby.

19. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania bolo v čase konania na súde
prvej inštancie ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá OSP (súč. ekvivalent je § 132 CSP), podľa ktorého

účastníci (teraz už strany sporu) sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

20. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť
dôkazy na svoje tvrdenie. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich
tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo

skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu
sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie dôkazov súdom vyústilo do
záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle,

že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré
súd vykonáva bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

21. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočností stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia.
Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Strana sporu, ktorá

nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, spravidla
ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom
neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre
neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti;
potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotno-právnej normy, ktorá

upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného
bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodne preukázané, jednak nositeľa dôkazného
bremena. Spravidla je bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno rozdelené medzi stranami v spore v
závislostinatom,akovymedzujeprávnanormaprávaapovinnostiúčastníkovprávnehovzťahu.Obvykle
platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo

vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

22. V preskúmavanej veci je nepochybné, že ide o konanie sporové, ktorého predpokladom, ako už bolo
vyššie uvedené, je podanie žaloby. Žaloba podaná bola a spĺňala zákonom požadované náležitosti.

23. V priebehu konania, súd prvej inštancie nárok žalobcu, ktorý žalované plnenie podľa opisu
rozhodujúcich skutočností v žalobe požadoval titulom náhrady škody, posúdil ako nárok vyplývajúci zo
zmluvy. Keďže tento nárok si uplatnil žalobca na súde oneskorene a to po uplynutí 3 rokov od jeho
splatnosti, súd ho ako premlčaný zamietol.

24. V konaní je pri opise rozhodujúcich skutočností dôležité, či si žalobca uplatňuje nárok titulom
zmluvného plnenia na základe písomne uzavretej zmluvy, alebo titulom náhrady škody, pretože
uvedenie týchto skutočností predstavuje opis skutkového stavu veci, z ktorého súd následne vychádza
aj pri hodnotení unesenia dôkazného bremena tohto tvrdenia a následne právneho posúdenia veci.
Uvedenie týchto skutkových okolností ešte nepredstavuje právne posúdenie zo strany súdu, nakoľko

súd musí najprv skutkovo zistiť, na základe čoho si žalobca uplatňuje zaplatenie žalovanej sumy a až
následne skúmať právne atribúty uplatneného nároku.25. Súd si nemôže sám vytvoriť zmenu skutkového stavu a uzatvoriť, že žalobca sa domáha zaplatenia
žalovanej istiny z dôvodu písomne uzavretej zmluvy so žalovanou, nakoľko to nie je skutkové tvrdenie
žalobcu v jeho návrhu v zmysle ust. § 79 OSP ( a ani v priebehu konania). V danom prípade nejde o

právne posúdenie veci, ale o opis skutkového stavu veci, do ktorého ale súd nemôže žiadnym spôsobom
zasahovaťavytváraťho,nakoľkobyvtakomtoprípadeanisámžalobcanevedel,čojepotompredmetom
dokazovania a v čom spočíva jeho dôkazné bremeno.

26. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá

vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, pretože rozhodnutie nebolo
odôvodnené vo vzťahu k preukázanému skutkovému stavu. Nepreskúmateľnosť odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia je tiež dôsledkom nedostatočného vymedzenia predmetu konania, keď z
návrhu žalobcu jednoznačne vyplýva, že sa domáha zaplatenia žalovanej istiny titulom náhrady škody,
nakoľko z opisu rozhodujúcich skutočností vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa
27.04.2010 č.k. 1T 5/2010-158 bola žalovaná uznaná za vinnú zo spáchania trestného činu podvodu

podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, keď na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla
niekoho do omylu, nakoľko v mene svojej sestry R. Z., narodenej XX.XX.XXXX telefonicky požiadala
žalobcu o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 20.000,- Sk, pričom aj podpísala úverovú zmluvu
s osobnými údajmi svojej sestry R., avšak finančné prostriedky boli zaslané na bankový účet žalovanej
F. Z., čím žalobcovi spôsobila malú škodu na cudzom majetku vo výške 1.192,80 eur. Ďalej z návrhu

vyplýva, že podľa ustanovenia § 288 ods. 1 Tr. por. bol žalobca odkázaný s nárokom na náhradu škody
na občianske súdne konanie a rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 27.04.2010.
Súd prvej inštancie aj napriek týmto skutočnostiam a tomu, že predmetný rozsudok Okresného súdu
Senica zo dňa 27.04.2010 je súčasťou spisu, (pripojený ako príloha k návrhu žalobcu), sa touto
právnou skutočnosťou vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal a posúdil nárok žalobcu na zaplatenie

žalovanej istiny titulom uzavretia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 05.11.2008 v
zmysle zákonných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., ako aj Občianskeho
zákonníka.

27. V danom prípade, tak vzhľadom na vyššie uvedené, dospel odvolací k tomu názoru, že zo strany

súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a zároveň došlo aj k nesprávnemu
zisteniu skutkového stavu, nakoľko súd prvej inštancie sa mal v prvom rade oboznámiť s celým obsahom
spisového materiálu Okresného súdu Senica sp. zn. 1T 5/2010 a následne posúdiť predmetný žalobný
nárok žalobcu v zmysle ust. § 420 OZ a skúmať všetky atribúty naplnenia zákonných ustanovení o
náhrade škody.

28. Reagujúc na odvolaciu námietku žalobcu ohľadne plynutia premlčacej doby v prípade uplatnenia
si nároku titulom náhrady škody spôsobenej trestným činom, odvolací súd sa stotožňuje s právnym
názorom odvolateľa, že v takomto prípade nie je možné aplikovať trojročnú premlčaciu dobu v zmysle
ust. § 101 a 103 OZ, ale je potrebné v zmysle ust. § 110 OZ aplikovať dvojročnú subjektívnu a

desaťročnú objektívnu premlčaciu lehota. Žalobný nárok na súde je potrebné si uplatniť v rámci
dvojročnej subjektívnej lehoty, ktorá nesmie prekročiť desaťročnú objektívnu lehotu, avšak na posúdenie
tejto premlčacej doby je potrebné mať pripojený spis Okresného súdu Senica sp. zn. 1 T 5/2010, kde je
potrebné skúmať, či došlo zo strany odvolateľa, resp. žalobcu k uplatneniu si nároku na náhradu škody,
kedy sa tak stalo, nakoľko takýmto uplatnením si nároku sa prerušuje plynutie premlčacej doby, ktorá

sa obnoví potom, čo došlo k právoplatnému rozhodnutiu vo veci, kedy by bol následne poškodený zo
strany súdu odkázaný na občianskoprávne konanie.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené tak v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie s prihliadnutím
na žalobcom uplatnený nárok absentuje akékoľvek vysvetlenie, ktoré skutočnosti súd považoval za

preukázané a ktoré nie, a z akých dôvodov, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, t.j. ako vec právne posúdil vo vzťahu k preukázanému skutkovému stavu.

30. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní v intenciách vyššie uvedených
záverov odvolacieho súdu posúdiť uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy 675,89 eur

s príslušenstvom titulom uplatnenej náhrady škody spôsobenej trestnou činnosťou žalovanej v zmysle
ustanovenia § 420 OZ a teda posúdiť naplnenie všetkých zákonných atribútov tam stanovených na
priznanie tohto žalovaného nároku, doplniť dokazovanie o pripojenie spisu Okresného súdu Senica
sp. zn. 1T 5/2010 a teda vykonať a vyhodnotiť dokazovanie za účelom preskúmania nároku žalobcu zhľadiska okruhu všetkých rozhodujúcich skutočností určovaných hypotézou hmotno-právnych noriem,
predovšetkým atribútov zodpovednostného vzťahu žalovanej za vznik tvrdenej materiálnej škody
spôsobenej žalobcovi podľa ustanovenia § 420 OZ a nasl. (porušenie právnej povinnosti, vznik škody,

existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie).
Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádza a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je obrazom práva účastníka na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami
účastníkov.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil podľa §
389 písm. b/ CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom
(ktorému neprináleží nahrádzať v plnom rozsahu konanie pred súdom prvej inštancie).

32. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

33. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).