Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erik Kačmár
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/36/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117216370
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3117216370.1
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: A.. H. Z., bytom G. nad Y., ul. L. XXX/X, proti žalovanému: Česká
republika, o zaplatenie 1.000.000.000,- CZK, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému s a n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 25.07.2017 proti žalovanej Českej republike domáha splnenia
povinnosti zaplatiť mu náhradu škody v sume 1.000.000.000,- CZK. Túto žalobu odôvodňuje tým,
že Česká republika mu neústretovým a neodborným postupom Úradu pre vynálezy a objavy v
Prahe znemožnila uplatnenie jeho autorských práv na prihlásenie patentu. Po vykonaní úplného
prieskumu prihlášky patentu mu žalovaná zaslala výsledky úplného prieskumu, ktoré vôbec nesúviseli
s problematikou prezentovanou v popise patentu. Tieto zámerne inscenované kroky boli organizované
pracovníkmi UVO, ktorí pochopili veľký význam a dosah prihláseného patentu a nemali záujem sa o
jeho ekonomické prínosy deliť. Realizáciu uvedeného patentu v praxi zaregistroval pri kúpe vozidla C.
K. L., zakúpeného v roku 2012 v Bratislave. Patent bol zaradený do výbavy vozidla a umiestnený v
pravej priehradke spolujazdca a v plnej miere zodpovedal dokumentácii prihláseného patentu v roku
1992.Týmtopostupommuvzniklamajetkováujma(tedaškoda),ktorústanovujevsume1.000.000.000,-
(jednu miliardu) CZK.
2.1 Podľa § 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok podľa tohto zákona sa postupuje, ak
je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon
neustanovuje inak.
2.2 Podľa § 9 Civilného sporového poriadku ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej
republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
2.3 Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 97/1963 Z. z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
z právomoci slovenských súdov sú vyňaté cudzie štáty vrátane ich majetku, ak cudzí štát neprejaví
výslovný súhlas s výkonom ich právomoci.
2.4 Podľa § 256 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd
prizná náhradu trov konania protistrane.
2.5Podľa§257Civilnéhosporovéhoporiadkuvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.3. Z podanej žaloby je zrejmé, že žalobca podal žalobu proti Českej republike, pričom sa ňou domáha
náhrady škody, ktorú vyčíslil v sume 1.000.000.000,- CZK. Žalovanou stranou v konaní o náhradu škody
je tak cudzí štát. Ide teda o konanie s medzinárodným, cudzím prvkom.
4. V medzinárodnom práve súkromnom a procesnom platí, resp. u nás do 30.11.2015 bola zákonne
zakotvená (v § 47 zákona č. 97/1963 Z. z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom) doktrína
tzv. absolútnej imunity štátu, podľa ktorej bol štát úplne vyňatý z právomoci súdov iného štátu, bez
ohľadu na charakter či predmet sporu. Vychádza sa totiž zo zásady, že štát požíva pre seba a svoj
majetok jurisdikčnú imunitu pred súdmi iného štátu. Táto doktrína tzv. absolútnej imunity štátu bola
neskôr prekonaná a v súčasnosti sa už v medzinárodnom práve uplatňuje doktrína tzv. funkčnej
imunity štátu, ktorá rozlišuje medzi acta iure imperii, teda úkonmi štátu spojenými s jeho postavením
ako suveréna, a acta iure gestionis, teda úkonmi, v ktorých štát vystupuje ako subjekt súkromného
práva (zmluvné veci, pracovnoprávne vzťahy, a pod.). Z tejto doktríny vychádza aj Dohovor OSN o
imunitách štátov z 02.12.2004, ktorý Slovenská republika podpísala 15.09.2005. Doktrínu funkčnej
imunity slovenské súdy uplatňujú v dôsledku uplatňovania nariadení EÚ, pretože judikatúra Súdneho
dvora EÚ k týmto súkromnoprávnym nariadeniam vychádza z uvedenej doktríny a umožňuje ich
uplatňovanie na acta iure gestionis. Vo všetkých iných prípadoch ako sú acta iure imperii, teda pri
acta iure gestionis, budú aj cudzie štáty podrobené právomoci slovenského súdu. Najčastejšie ide o
právomoc v sporových konaniach týkajúcich sa záväzkových vzťahov súkromnoprávnej povahy, práv
a povinností vyplývajúcich z pracovných zmlúv, vrátane ich ukončenia a v konaniach, v ktorých je
predmetom konania nehnuteľný majetok cudzích štátov nachádzajúci sa v Slovenskej republike, alebo
ich práva na takýchto nehnuteľných veciach patriacich iným osobám, ako aj práva z nájomného pomeru
k takýmto nehnuteľným veciam. Pokiaľ teda pôsobí štát ako bežný subjekt občianskoprávnych vzťahov
upravených pravidlami medzinárodného práva súkromného, jurisdikčnú imunitu nepožíva.
5. V prejednávanom konaní podanou žalobou ide o prípad, kedy je iný štát žalovaný ako subjekt
zodpovedný za škodu spôsobenú úkonmi spojenými s jeho postavením ako suveréna (teda acta
iure gestionis). Žalobca sa domáha náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená nesprávnou realizáciou
právomoci orgánov verejnej moci Českej republiky v oblasti patentov. Je teda zrejmé, že nejde o vzťah
súkromnoprávnej povahy. Zároveň súd nemá preukázaný súhlas Českej republiky s výkonom právomoci
slovenských súdov v iných ako súkromnoprávnych veciach, ktoré sa týkajú Českej republiky. V danej
veci by sa mohlo jednať o zodpovednosť cudzieho štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. O zodpovednosti za takúto škodu majú právomoc rozhodovať výlučne súdy Českej republiky.
6. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že nemá právomoc konať o podanej žalobe, a preto
podľa § 9 Civilného sporového poriadku konanie bezodkladne zastavil. O trovách zastaveného konania
rozhodol tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, aplikujúc na rozhodnutie § 257 Civilného
sporového poriadku, pretože žalovanému ani žiadne trovy nemohli vzniknúť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tomto súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach
podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. O prípadnom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.