Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. december 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3CoE/133/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5607203100
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Juraj Krupa
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5607203100.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove,
so sídlom Prešov, Štúrova 7, IČO: 00735850, proti povinnému: R. J., nar. XX.X.XXXX, bytom S. F., Y.
M. R. T., o vymoženie 66,39 Eur s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená pred súdnym exekútorom
JUDr. Svätoslavom Mruškovičom, so sídlom Exekútorského úradu R., Y. XX, pod. sp.zn. EX 378/2007, v
konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8Er/338/2007-8

z 30.11.2011

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 8Er/338/2007-8 z 30.11.2011, vo výroku
o zastavení exekúcie potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením, č.k. 8Er/338/2007-8 z 30.11.2011, exekúciu zastavil. Zároveň
oprávnenému uložil zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 124,59 Eur do troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil najmä s poukazom na ustanovenia § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h), §
203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku tým, že súdny exekútor v priebehu konania zistil, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, z ktorého dôvodu podal návrh na zastavenie exekúcie.

Exekučný súd mal za to, že súdny exekútor dostupnými prostriedkami a dostatočným spôsobom zisťoval
príjem a majetok povinného. Povinný je v Sociálnej poisťovni evidovaný ako SZČO, ktorá však neplatí
odvody, nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, nie je vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, nie je vlastníkom motorového vozidla a ani vlastníkom nehnuteľnosti na
území Slovenskej republiky, zo zablokovaných účtov v bankách neboli zrealizované žiadne platby.
Vzhľadom na uvedené exekučný súd exekúciu zastavil, nakoľko ďalšie vykonávanie exekúcie by viedlo

k navyšovaniu trov exekúcie, ktorý by pre nemajetnosť povinného znášal oprávnený.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. V odvolaní vyjadril názor, že v posudzovanej veci
nie je dôvodom na zastavenie exekúcie nemajetnosť povinného (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku), pretože sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie pre uplynutie prekluzívnej lehoty.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 rozhodnutie o

uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do
3 rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Keďže exekučný titul, blok č. AA 2130752 zo dňa
31.10.2005 nadobudol vykonateľnosť dňa 15.11.2005, dňom 15.11.2008 došlo k uplynutiu prekluzívnej
lehoty na vykonanie exekúcie. Z uvedeného dôvodu mal oprávnený za to, že úkony vykonané súdnym
exekútorom po lehote 15.11.2008 sú právne neúčinné, pretože týmto dňom zanikol nárok na vykonanie
exekúcie. Súdny exekútor pochybil v tom, že pokračoval v exekúcii aj vtedy, keď došlo k zániku nároku

na vykonanie exekúcie. To znamená, že mu nepatria trovy, ktoré mu týmto vznikli. Súdny exekútor
nepostupoval v súlade s Exekučným poriadkom, preto oprávnený nezavinil, že došlo k zastavenieexekúcie. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a
vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor. Súhlasil s tvrdením oprávneného, že posudzované
exekučné konanie malo byť zastavené z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty. Mal však za
to, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, nakoľko nepodal včas návrh na vykonanie exekúcie,
pričom pri náležitej opatrnosti mohol a mal predvídať, s poukazom na ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o
priestupkoch, zastavenie exekúcie. Ak oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie až dňa 28.3.2007

(exekučný titul nadobudol právoplatnosť 31.10.2005 a vykonateľnosť 15.11.2005), svojím konaní skrátil
lehotu na reálne vymoženie finančných prostriedkov od povinného o 16 mesiacov.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúťtýmtoopravnýmprostriedkom,beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.),

preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. Nakoľko je však uznesenie okresného súdu
vo výroku o zastavení exekúcie vecne správne, odvolací súd ho v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil,
ale z iných dôvodov ako súd prvého stupňa.

V danej veci súd prvého stupňa exekúciu správne zastavil. Odvolací súd sa však nestotožnil zo záverom
exekučného súdu, že nedostatok majetku povinného je dôvodom na zastavenie exekúcie.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 28.3.2007 doručením návrhu
na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste,

evidenčné číslo AA 2130752, vydaný dňa 31.10.2005, právoplatný dňa 31.10.2005 a vykonateľný dňa
15.11.2005.

Podľa odvolacieho súdu v prejednávanej veci medzi účastníkmi vznikol právny vzťah, ktorého vznik a
z neho vyplývajúce práva a povinnosti bolo treba posúdiť podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku

tohto vzťahu, t. j. podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 (ďalej
len „zákon o priestupkoch“).

Podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na
náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na

ich zaplatenie.

Ako bolo uvedené vyššie, exekučný titul, blok na pokutu nezaplatenú na mieste, evidenčné číslo
AA 2130752, nadobudol vykonateľnosť 15.11.2005. Trojročná lehota na vykonanie exekúcie uplynula
15.11.2008. K preklúzii vymáhaného nároku teda došlo už 15.11.2008, na ktorú skutočnosť (na uplynutie

prekluzívnej lehoty) súd prihliada z úradnej povinnosti (ex offo), z ktorého dôvodu exekučný súd
nepostupoval správne, keď po viac ako troch rokoch po uplynutí prekluzívnej lehoty (do uplynutia ktorej
bolo prípustné exekučný titul vymáhať), o zastavení exekúcie rozhodol s poukazom na nedostatok
majetku povinného nestačiaceho ani na úhradu trov exekúcie.

Aj napriek uvedenému, táto skutočnosť nemý vplyv na vecnú správnosť výroku napadnutého
rozhodnutia exekučného súdu o zastavení exekúcie, z ktorého dôvodu odvolací súd toto rozhodnutie vo
výroku o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V prejednávanej veci podal oprávnený odvolanie aj proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o trovách

exekúcie.
Podľa názoru krajského súdu, vychádzajúc z ustanovenia § 243b ods. 3 veta za bodkočiarkou
Exekučného poriadku, odvolací súd nie je oprávnený v prípade ako je i tento, postupovať podľa právnych
predpisov účinných do 31.10.2013 a teda na základe odvolania podaného proti takémuto rozhodnutiu o
náhradetrovkonania(trováchexekúcie)vyššiehosúdnehoúradníka,predmetnérozhodnutiepreskúmať

v odvolacom konaní. Podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo rozhodnutie vyššieho
súdneho úradníka vo výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona zrušené a o trovách
exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa (§ 374 ods. 4 posledná veta
O.s.p.).Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže krajský súd nie je oprávnený o podanom odvolaní v tejto časti, proti
výroku o trovách exekúcie, rozhodnúť, vracia spis okresnému súdu na postup v zmysle ustanovenia §
374 ods. 4 veta tretia O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p.). Oprávnený si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Ani ostatní statní účastníci - povinný
a súdny exekútor si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, resp. im žiadne trovy nevznikli, preto
bolo rozhodnuté spôsobom vyjadreným vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.