Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/302/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510212396
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1510212396.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov

senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcov: 1. L.. S. B. , narodený
dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom N., S. č. XXXX/XX, 2. O. A. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom
N., G. č. 5, obidvaja zastúpení Mgr. Renátou Dobrovodskou, advokátkou, Bratislava, Námestie Slobody
č. 11, proti žalovanej: L.. R. B. narodená dňa X.XX.XXXX, trvale bytom N., O. č. 5, zastúpenej JUDr.
Petrom Arendackým, advokátom, Bratislava, Železničiarska č. 13, o určenie, že žalobcovia v 1. a 2.
rade sú zákonnými dedičmi po zomrelej O. B., zomrelej dňa X.XX.XXXX, na odvolanie žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 30. júna 2016, č.k. 42 C 359/2010-455, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 30. júna 2016, č.k. 42 C
359/2010-455, vo výroku vo veci samej p o t v r d z u j e.

II. Výrok rozsudku o trovách prvoinštančného konania m e n í tak, žalobcom v 1. a 2. rade priznáva
náhradu trov prvoinštančného konania každému v rozsahu 100 %.

III. Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania každému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 30.6.2016, č.k. 42 C 359/2010-455, vyhovel žalobe

žalobcov v 1. a 2. rade a určil, že L.. S. B., narodený dňa XX.XX.XXXX, a O. A., narodená dňa
XX.X.XXXX, sú zákonnými dedičmi po zomrelej O. B., narodenej dňa XX.X.XXXX, zomrelej dňa
X.XX.XXXX, s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobcovia pôvodne domáhali určenia neplatnosti právneho
úkonu, závetu zo dňa 2.11.2002, ako aj neplatnosti právneho úkonu, listiny o vydedení zo dňa 20.4.2004,
poručiteľky O. B., zomrelej dňa X.XX.XXXX. Po zmene petitu, pripustenej uznesením súdu, žalobcovia
žiadali, aby súd určil, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú zákonnými dedičmi po zomrelej O. B. a navrhli, aby

súd prejudiciálne riešil otázku platnosti závetu a listiny o vydedení.

2. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 40 ods. 1, § 460, §
469 Občianskeho zákonníka, § 175k ods. 1, ods. 2, § 80, § 132 O.s.p. Po vecnej stránke súd prvej
inštancie rozsudok odôvodnil tým, že listina o vydedení bola napísaná poručiteľkou dňa 20.4.2004 a ako
dôvod vydedenia bolo uvedené, že v rozpore s dobrými mravmi jej žalobcovia neposkytli potrebnú
pomoc v chorobe, v starobe, ani v iných závažných prípadoch a neprejavovali o ňu trvalý opravdivý

záujem, ktorý by ako potomkovia prejavovať mali. Dokazovaním bolo preukázané, že žalobcovia, ako
aj ich rodinní príslušníci, v období pred napísaním listiny o vydedení, ako aj po ňom, prejavovali
o poručiteľku skutočný záujem, ktorý podľa názoru súdu prvej inštancie nebol iba predstieraný. Na
dokreslenie rodinných pomerov boli súdu predložené fotografie z rôznych rodinných osláv, na ktorýchsa zúčastňovala poručiteľka v rokoch 2001, 2002, 2003. Na základe týchto dôkazov bolo preukázané,
že žalobcovia a ich rodinní príslušníci sa s poručiteľkou stretávali a prejavovali o ňu záujem.
Ak by žalobcovia konali voči poručiteľke v rozpore s dobrými mravmi a neprejavovali by o ňu trvalý a

opravdivý záujem, nemohli by vzniknúť ani fotografie z predmetných osláv, keďže sama poručiteľka by
sa pravdepodobne nezúčastňovala týchto akcií. Bolo preukázané, že poručiteľka buď spolu s manželom,
neskôr po smrti manžela sama, posielala rodine žalobcu v 1. rade pohľadnice s blahoželaniami k rôznym
sviatkom. Tieto pohľadnice sú z obdobia rokov 2002 a nasledujúcich. Podľa názoru súdu prvej inštancie
by bolo nevierohodné tvrdiť, že poručiteľka by posielala blahoprajné želania niekomu, kto sa k nej

chová v rozpore s dobrými mravmi. Bolo tiež svedecky preukázané, že už v období, keď zomrel manžel
poručiteľky dňa 11.9.2002 (otec žalobcov a žalovanej, S. B.), čo tiež spadá do inkriminovaného obdobia,
zabezpečil a zaplatil žalobca v 1. rade pohreb a s tým súvisiace vybavovanie všetkých potrebných
dokladov na rôznych úradoch a taktiež zabezpečil usporiadanie podnikateľských aktivít po otcovi. Toto,
ako sám uviedol, robil z dôvodu, že nechcel zbytočne zaťažovať poručiteľku, vzhľadom na jej vek a
citové rozpoloženie po úmrtí manžela. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že nemohol opomenúť

viaceré výpovede nezávislých svedkov, a to nielen rodinných príslušníkov, ale aj cudzích ľudí, ktorí
vypovedali o starostlivosti žalobcov o poručiteľku. Taktiež nemohol nebrať do úvahy predložené doklady
o tom, že žalobcovia platili rôzne finančné čiastky za poručiteľku, ako napr. náklady na elektrinu, úhrady
za byt, platby stredisku sociálnych služieb a pod. Dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že
prvú mozgovú cievnu príhodu mala poručiteľka v júli 2003 a druhú v septembri 2003. Po tomto období

bola poručiteľka viackrát hospitalizovaná v nemocnici. V prepúšťacej správe z hospitalizácie
v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda na Antolskej ul. v Bratislave, z obdobia od 1.7.2003 do 6.7.2013, sa
uvádza, že pacientka rehabilitovala, zvláda samoobslužné výkony a je prepustená do ambulantnej
starostlivosti ako samostatná. Na fotografii z júna 2003 pri spomienke na poručiteľkinho manžela pri
jeho hrobe bolo preukázané, že žalobcovia sa s poručiteľkou stretávajú a spomínajú na ich

nebohého otca a manžela. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalovaná neumožňovala
žalobcom vstup do bytu k poručiteľke, keď vymenila na dverách zámku a žalobcovia sa nemali ako
dostať k poručiteľke, o čom svedčí aj oznámenie žalobcu v 1. rade Okresnej prokuratúre Bratislava
V. dňa 20.5.2004. Uvedené potvrdili i viacerí svedkovia. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že
žalovaná žila s poručiteľkou v jednom byte a podľa svedeckých výpovedí sa o poručiteľku taktiež starala.

Z niektorých svedeckých výpovedí môže vzniknúť dojem, že si navzájom odporujú, ale vzhľadom k tomu,
že sa jednalo o pomerne dlhé obdobie a ľudia sa popri poručiteľke striedali a nemuseli sa všetci stretnúť
a poznať, súd prvej inštancie vyhodnotil všetky tieto svedecké výpovede za vierohodné a ustálil, že
žalobcovia, ako aj žalovaná, sa o poručiteľku starali, a preto sú všetci traja dedičia po poručiteľke. Súd
prvej inštancie prihliadol i na to, či pre toho, kto bol poručiteľom vydedený, bolo objektívne možné pomoc

v danom čase poručiteľovi poskytnúť (napr. pre jeho chorobu, invaliditu a pod.) a či potrebnú pomoc
poručiteľ potreboval, pretože bez cudzej pomoci si svoje základné životné potreby nemohol zabezpečiť,
pričom konštatoval, že žalobkyňa v 2. rade bola sama vážne chorá, pretože v roku 2002 dostala cievnu
mozgovú príhodu a musela sa liečiť a zotavovať a žalobca v 1. rade má vážne chorú manželku, ktorá
od roku 1982 trpí ulceróznou kolitídou, ku ktorej sa pridružovali ďalšie diagnózy a je na invalidnom

dôchodku. Súd prvej inštancie ako prejudiciálnu otázku skúmal neplatnosť závetu a listiny o vydedení
a na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že zákonná podmienka vydedenia uvedená v listine o
vydedení napísanej poručiteľkou, zomrelou dňa 1.10.2007, nebola v čase vydedenia splnená, a že teda
dôvody vydedenia dané neboli. Keďže neboli dané dôvody vydedenia a bol napísaný závet, následne
aj závet v časti ukracujúcej žalobcov ako zákonných neopomenuteľných dedičov je neplatný. Na strane

žalobcov nie sú, podľa názoru súdu prvej inštancie, splnené ani ďalšie dôvody pre ich platné vydedenie,
uvedené v § 469a písm. c/, d/ Občianskeho zákonníka, t.j. neboli odsúdení pre úmyselný trestný čin na
trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, ani trvalo nevedú neusporiadaný život. Súd prvej
inštancie dôvodil, že pokiaľ ide o vydedenie z dôvodu uvedeného v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho
zákonníka, podľa ustálenej judikatúry súdov treba otázku, či potomok o poručiteľa trvale neprejavoval

skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, treba posudzovať s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu z aspektu dobrých mravov. Jedným z hľadísk, ktoré treba pri tomto dôvode
vždy skúmať, je to, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejavovať skutočný záujem,
ktorý by ako potomok prejavovať mal. Vydedenie prichádza do úvahy len vtedy, ak poručiteľ o tento
príbuzenský vzťah stojí a ak sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka a ak mu táto situácia vadí.

Neprichádza do úvahy v situácii, keď mu je tento ľahostajný, prípadne keď k nemu sám a podstatne
prispel. Súd prvej inštancie skúmal skutočnosti odôvodňujúce záver, že žalobcovia o poručiteľku trvale
neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia prejavovať mali a žiadne také skutočnosti v
prípade žalobcov nezistil. Podľa názoru súdu prvej inštancie je obvyklé, že potomkovia, po tom akosa osamostatnia, udržujú so svojimi rodičmi úzke vzťahy, vzájomne sa navštevujú, zaujímajú sa o ich
zdravotný stav a ich problémy. Žalobcovia a ich rodinní príslušníci poznali a vedeli súdu opísať zdravotné
problémy poručiteľky, jej návyky, spôsob života a denného režimu, ako aj to, akých lekárov poručiteľka

navštevovala, aké lieky užívala, kedy a kde bola hospitalizovaná (disponovali prepúšťacími správami z
nemocníc a lekárskymi nálezmi poručiteľky). Vychádzajúc z týchto zistení mal preto za preukázané, že
žalobcovia udržiavali s poručiteľkou úzke vzťahy a zaujímali sa o ňu. Pokiaľ by tomu tak nebolo,
žalobcovia by súdu vyššie uvedené poznatky uviesť nevedeli a nedisponovali by žiadnymi materiálmi
tykajúcimi sa poručiteľky.

3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Poukázala na to, že dôvodom podania žaloby
v prejednávanom prípade bola skutočnosť, že žalobca v 1. rade v dedičskom konaní po poručiteľke O.
B. namietal, že závet a listina o vydedení nie sú napísané rukou poručiteľky. Zo zápisnice z dedičského
konania vyplýva, že žalobca v 1. rade podá žalobu o určenie pravosti týchto listín a žalobu predloží
notárovi. Žalobcovia v dedičskom konaní teda nenamietali, že by neboli dané dôvody vydedenia alebo

inédôvodyneplatnostizávetu.Súdvdedičskomkonanísp.zn.XDXXX/XX,uznesenímzodňa8.4.2010,
prerušil dedičské konanie a žalobcovi v 1. rade uložil v lehote 30 dní podať žalobu o určenie neplatnosti
závetu a listiny o vydedení s tým, že ak dedič žalobu v určenej lehote nepodá, bude súd v dedičskom
konaní pokračovať. Odvolateľka vytýkala súdu prvej inštancie, že neskúmal, kedy bolo uznesenie súdu
o prerušení dedičského konania zo dňa 8.4.2010 doručené žalobcovi v 1. rade a či žalobu na súd podal v

určenej lehote. V prípade, ak by žalobu nepodal na súd v určenej lehote, nebol by zo zákona účastníkom
dedičského konania. Podľa odvolateľky totožné účinky ako nepodanie žaloby v určenej lehote má aj
skutočnosť, že v priebehu konania došlo k zmene petitu a súd prvej inštancie tak nekonal a nerozhodoval
o tých otázkach, pre ktoré bolo dedičské konanie prerušené. Odvolateľka poukázala na to, že pre
posúdenie otázky, či boli dané dôvody vydedenia, je treba skúmať obdobie od júla 2003 do apríla 2004,

kedy bola napísaná listina o vydedení. Vytýkala súdu prvej inštancie, že v rozhodnutí neodôvodnil, ktoré
dôkazynasvedčujútomu,ževuvedenomobdobídôvodynavydedeniežalobcovnebolidané.Zvýpovedí
svedkov, navrhnutých žalobcami, nevyplýva, ako sa žalobcovia správali k poručiteľke v dotknutom
období, ale v období pred júlom 2003 a po apríli 2004, svedkovia boli príbuzní žalobcov v 1. a 2. rade
v priamom rade alebo ich životní partneri. Podľa odvolateľky z dokladov doložených do spisu vyplýva,

že v dotknutom čase sa o matku starala ona a jej priateľ W. B.. Namietala, že starostlivosti o poručiteľku
nebránil zdravotný stav žalobkyne v 2. rade, keďže ten jej dovoľoval minimálne poručiteľku navštíviť,
zatelefonovať jej, zaujímať sa o jej zdravotný stav, čo v dotknutom čase žalobkyňa v 2. rade nerobila.
V dotknutom čase neposkytoval starostlivosť poručiteľke ani žalobca v 1. rade. Odvolateľka poukázala
na svedeckú výpoveď H. O., ktorá uviedla, že keď poručiteľka ochorela, nik sa v byte neukazoval; ako

aj na čestné prehlásenie pani A., opatrovateľky poručiteľky, ktorá v ňom uviedla, že o poručiteľku sa
starala žalovaná a jej priateľ O., nik z rodiny poručiteľku nenavštevoval, iba dvakrát videla žalobcu v
1. rade, ktorý prišiel asi na desať minút. Pani M. G. začala ako opatrovateľka pracovať až v decembri
2004 alebo januári 2005, obsah jej čestného prehlásenia sa netýka dotknutého obdobia. Ani ďalšie
čestné prehlásenia, ktoré žalobcovia dokladali v súdnom konaní (Z., F., A. B.), nesvedčia o tom, že

by sa žalobcovia starali o poručiteľku v dotknutom období. Odvolateľka nesúhlasila so záverom súdu
prvej inštancie, že závet v časti ukracujúcej žalobcov v 1. a 2. rade ako zákonných dedičov je neplatný,
ide o relatívnu neplatnosť, ktorú nerieši súd, ale súdny komisár v dedičskom konaní. Žaloba v tejto
časti preto nie je dôvodná. Odvolateľka v odvolaní ďalej namietala, že súd prvej inštancie neodôvodnil
svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Súd prvej inštancie v odôvodnení

zaujal právne stanovisko, toto však riadne neodôvodnil, neuviedol, z ktorých dôkazov vychádzal, akými
úvahami sa riadil. Súd prvej inštancie neuviedol, ktoré časti výpovede svedkov a ktoré dôkazy potvrdzujú
starostlivosť žalobcov o poručiteľku v období od júla 2003 do apríla 2004. Z odôvodnenia nie je zrejmé,
ako sa súd vyporiadal s lekárskymi správami, žiadosťami o poskytnutie príplatku k nemocenskému, ako
aj ďalšími dokladmi založenými v spise. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto nepreskúmateľné.

Odvolateľka navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že žalobu podali včas, čo je možné zistiť zo
spisu, konštatovanie tejto skutočnosti v rozhodnutí nie je potrebné. Poukázali na to, že vykonaným

dokazovaním bolo preukázané, že dôvody na ich vydedenie neboli dané. V období od novembra 2003
do marca 2004 nemali k dispozícii kľúče od bytu matky, ktorá bola čiastočne imobilná, takže im dvere
otvoriť nemohla, žalovaná im svojim prístupom znemožnila, aby svoju matku, možno aj každodenne,
navštevovali. Boli odkázaní na vôľu žalovanej. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že v čase, keď jej zdravotnýstav bol zhoršený, nemohla matku navštevovať, starostlivosť o poručiteľku však zabezpečovali jej syn a
dcéra. Následne sa o matku starala aj žalobkyňa v 2. rade, čo bolo dokazovaním v konaní preukázané.
Žalobcovia uviedli, že považujú rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne, súd správne vyhodnotil

skutkový stav a dôkazy a vec správne právne posúdil. Rozsudok a jeho odôvodnenie spĺňa všetky
náležitosti, súd uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal, uviedol svoje úvahy ako aj právne posúdenie
veci. Súd špecifikoval aj časové obdobie, ktoré posudzoval. Vo svojom odôvodnení súd prvej inštancie
odkázal aj na ustálenú judikatúru súdov vo veci posúdenia vydedenia z dôvodu uvedeného v ustanovení
§ 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, keď je potrebné skúmať, či poručiteľ o udržiavanie

kontaktu s potomkom stojí a ako sa ho nezáujem potomka citovo dotýka. Podľa žalobcov, v konaní bolo
dokazovanímpreukázané,ževsúladesdobrýmimravmi poskytliporučiteľkepomocvchorobeastarobe
a prejavovali o ňu opravdivý záujem ako deti o svoju matku. Na ich strane neboli naplnené ani ďalšie
dôvody pre ich platné vydedenie. Žalobcovia poukázali na to, že žalovaná neuviedla odvolacie dôvody,
ani v akom rozsahu rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda. Navrhli odvolaciemu súdu, aby odvolanie
žalovanej odmietol podľa § 386 písm. d/ C.s.p. a v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie

súdu prvej inštancie ako vecne správne.

5. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcov k jej odvolaniu už nevyjadrila.

6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§

470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od
1.7.2016), ďalej len C.s.p.)], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nemožno priznať
úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. apríla 2018; o termíne verejného vyhlásenia

rozsudku boli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1,
§ 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom
rozsahu potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku
ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti
rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

7. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

8. Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak a/ v rozpore s
dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných

prípadoch, b/ o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c/ bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d/
trvalo vedie neusporiadaný život.

9. Podľa § 476a Občianskeho zákonníka vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný

vlastnou rukou, inak je neplatný.

10. Podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko
robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich
dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k

vydedeniu uvedených potomkov.

11. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

12.1. Žalobcovia sa predmetným žalobným návrhom voči žalovanej pôvodne domáhali určenia, že závet
zo dňa 2.11.2002 poručiteľky O. B., zomrelej dňa X.XX.XXXX, je neplatný, určenia, že právny úkon,
listina o vydedení zo dňa 20.4.2004, poručiteľky O. B. je neplatný ako aj určenia, že žalobcovia a
žalovaná sú zákonnými dedičmi po zomrelej O. B.. V priebehu konania súd prvej inštancie, na návrh
žalobcov, pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalobcovia sú zákonnými dedičmi po zomrelej O. B..

Súd prvej inštancie ako prejudiciálnu riešil otázku, či sú závet a listina o vydedení platné, ako aj to, či
sú dané dôvody vydedenia na strane žalobcov. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že
dôvody vydedenia žalobcov v 1. a 2. rade dané nie sú a zároveň konštatoval, že závet v časti ukracujúcej
žalobcov ako zákonných neopomenuteľných dedičov je neplatný.12.2. Podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. a/, b/ Občianskeho zákonníka môže poručiteľ vydediť
potomka, ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe
alebo v iných závažných prípadoch. Rovnako tak môže poručiteľ urobiť aj vtedy, ak potomok o poručiteľa

trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.
12.3. Vydedením sa rozumie jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma
potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Vydedenie
ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti.
Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych

úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1
Občianskeho zákonníka taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre
všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod
vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení. Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených v písmenách
a/ a b/ vyplýva, že na ich základe možno postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich
vo vzťahoch poručiteľa a potomka. Odvolací súd pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu

v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, považoval za významný vzťah
medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu
a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z
rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného, styku, zo vzájomnej
starostlivostipotomkaaporučiteľa apod.,pričompriposudzovaníotázky,čiexistujedôvodvydedenia

uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti
dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi
v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany
potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia
uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého

záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by
potomok mal prejavovať o poručiteľa, je treba posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho
prípadu.
12.4. Formálnou náležitosťou vydedenia je listina o vydedení, ktorá musí mať formu potrebnú pre závet
a musí obsahovať dôvod vydedenia. Inak by bolo vydedenie neplatné. K platnému vydedeniu teda

môže dôjsť len za splnenia dôvodov uvedených v ustanovení § 469a Občianskeho zákonníka. Pôjde
predovšetkým o otázku skutkovú a posúdenie okolností konkrétneho prípadu.

13.1. Odvolateľka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie po pripustení zmeny petitu žaloby
nekonal a nerozhodoval o tých otázkach, pre ktoré bolo dedičské konanie prerušené, a to neplatnosť

závetu a listiny o vydedení, z dôvodu, že nie sú napísané rukou poručiteľky. Faktom je, že žalobcovia
sa žalobným návrhom pôvodne domáhali určenia neplatnosti závetu a listiny o vydedení z dôvodu,
že neboli napísané rukou poručiteľky, ako aj určenia, že žalobcovia v 1. a 2. rade a žalovaná sú
zákonnýmidedičmipoporučiteľkeO.B.zdôvodu,žedôvodyvydedenianiesúdané.Súdprvejinštancie,
skúmajúc, či závet a listina o vydedení boli napísané rukou poručiteľky a sú platné, nariadil znalecké

dokazovanie. Po vyhotovení znaleckého posudku so záverom, že závet aj listina o vydedení sú napísané
rukou poručiteľky, žalobcovia navrhli zmenu petitu žaloby, ktorou žalobou sa domáhali určenia, že sú
zákonnými dedičmi po poručiteľke O. B.. Naliehavý právny záujem na určení odôvodnili tým, že bez
takéhoto určenia sa nemôžu domáhať svojich nárokov po poručiteľke. Súd prvej inštancie, konštatujúc
danosť naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení, zmenu petitu žaloby pripustil a konal tak

o predmete sporu, určenom žalobcami. Preto za vadu v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno,
podľa názoru odvolacieho súdu, považovať skutočnosť, že súd konal o predmete sporu, ktorý určili
žalobcovia. Stále sa v predmetnom súdnom sporovom konaní riešila otázka (hoci len prejudiciálna)
platnosti závetu a listiny o vydedení.
13.2. Odvolateľka ďalej vytýkala súdu prvej inštancie, že neskúmal, kedy bolo uznesenie súdu o

prerušení dedičského konania zo dňa 8.4.2010 doručené žalobcovi v 1. rade a či žalobu na súd
podal v určenej lehote. Podľa názoru odvolacieho súdu, nemožno považovať za chybu, ktorá by
mala za následok nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, skutočnosť, že súd prvej inštancie
neskonštatoval vo svojom rozhodnutí včasnosť podania žaloby v zmysle uznesenia súdu zo dňa
8.4.2010, sp.zn. X D XXX/XX, ktorým bolo dedičské konanie po poručiteľke O. B. prerušené a žalobcovi

v 1. rade bola uložená povinnosť do 30 dní od doručenia uznesenia podať žalobu o určenie neplatnosti
závetu a listiny o vydedení. Vychádzajúc zo spisu, nesporným faktom je, že predmetné uznesenie bolo
žalobcovi v 1. rade doručené dňa 26.4.2010 a žalobcovia podali žalobu vo veci samej na súd dňa
26.5.2010, teda do 30 dní od doručenia uznesenia.13.3. Podľa odvolateľky rozhodným obdobím, v ktorom mal súd prvej inštancie skúmať existenciu
dôvodov vydedenia žalobcov, je obdobie od júla 2003 do apríla 2004, neuviedla, z akého dôvodu mal súd
skúmať existenciu týchto dôvodov v období začínajúcom júlom 2003. Vytýkala súdu prvej inštancie, že

v rozhodnutí neodôvodnil, ktoré dôkazy nasvedčujú tomu, že v uvedenom období dôvody na vydedenie
žalobcov neboli dané. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, zo znenia ustanovenia § 469a
ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dôvod vydedenia musí existovať už v čase pred prejavom
poručiteľovej vôle v listine o vydedení. Listina o vydedení bola poručiteľkou napísaná dňa 20.4.2004.
Súd prvej inštancie sa preto v dokazovaní zameral na obdobie predchádzajúce tomuto prejavu vôle a

zistil, že dôvody vydedenia nie sú dané, keď žalobcovia a ich rodinní príslušníci v období pred napísaním
listinyovydedení,akoajpoňom,prejavovalioporučiteľkuskutočnýzáujem,ktorýnebollenpredstieraný.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, z akých dôkazov vychádzal, keď poukázal na fotografie z rodinných
osláv v rokoch 2001, 2002, 2003, fotografie zo spomienky pri hrobe manžela poručiteľky z júna 2003,
na pohľadnice s blahoželaniami z rokov 2002 a nasledujúcich, zasielané rodine žalobcu v 1. rade, ktoré
posielala poručiteľka spolu s manželom a po jeho smrti aj sama, na listinné dôkazy preukazujúce

vybavovanie a úhradu nákladov pohrebu manžela poručiteľky v septembri 2002, poukázal na listinné
dôkazy preukazujúce úhradu nákladov na byt poručiteľky, elektrinu, platby stredisku sociálnych služieb.
Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov prihliadol aj na skutočnosť, preukázanú viacerými svedkami,
že žalovaná neumožňovala žalobcom vstup do bytu poručiteľky, keď vymenila zámku na dverách, o
ktorej skutočnosti svedčí aj podanie žalobcu v 1. rade na Okresnú prokuratúru Bratislava V. zo dňa

20.5.2004.Súdprvejinštanciesprávnevyhodnotilajskutočnosť,žežalobkyňav2.radebolasamavážne
chorá, v roku 2002 dostala mozgovú príhodu a musela sa liečiť, takže objektívne nemala možnosť v tom
čase poskytovať pomoc a starostlivosť poručiteľke. Odvolací súd sa preto nemôže stotožniť s tvrdením
odvolateľky, že súd prvej inštancie neodôvodnil, ktoré dôkazy nasvedčujú tomu, že v dotknutom období
neboli dané dôvody na vydedenie žalobcov a neuviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,

z ktorého dôvodu je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Vyhodnotiac svedecké výpovede správne súd
prvej inštancie konštatoval, že tak žalobcovia, ako aj žalovaná, sa o poručiteľku starali, preto sú všetci
traja dedičmi po poručiteľke.
13.4. Po vyhodnotení dokazovania, ktorým bolo preukázané, že dôvody vydedenia nie sú dané, správne
súd prvej inštancie konštatoval, že listina o vydedení nie je platná a následne nie je platný ani závet

v časti ukracujúcej žalobcov ako zákonných neopomenuteľných dedičov v zmysle ustanovenia § 479
Občianskeho zákonníka.

14. Odvolací súd dôvodí, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v
dostatočnom rozsahu, potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti

žaloby žalobcov, ktorou sa domáhali určenia, že sú zákonnými dedičmi po zomrelej O. B., ako aj na
posúdenie opodstatnenosti tvrdení žalovanej z hľadiska skutočností, ktoré uviedla na svoju
obranu, a v rozsahu dôkazných návrhov strán sporu (§ 120 ods. 1, ods. 4 O.s.p.). Vykonané dôkazy
vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 O.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke, keď na
zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 460, § 469a ods. 1, § 479 Občianskeho zákonníka v znení

platnom a účinnom ku dňu smrti O. B., a správne dospel k záveru, že dôvody vydedenia žalobcov nie
sú dané a žalobcovia v 1. a 2. rade sú zákonnými dedičmi po poručiteľke O. B..

15. K ďalším odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd, poukazujúc na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 23. júna 2004, sp.zn. III. ÚS 209/04, uvádza, že „všeobecný súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“.

16. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.

S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.

rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).17. Výrok, podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodne o trovách konania samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia, odvolací súd, vzhľadom na zmenu právnej úpravy, zmenil a úspešným
žalobcom priznal náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % podľa ustanovenia § 262 ods.

1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcom, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznáva náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c)jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýška príslušenstvavčasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženoualebozriadenounaochranu spotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).