Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7103898582
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7103898582.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr.VieryBodnárovejaJUDr.TáneVeščičikovejvsporežalobcu:MestoKošice,sosídlomvKošiciach,
Trieda SNP č. 48/A, zastúpeného JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom v Košiciach, Fejova
4 proti žalovanému: Y. K., I.. XX. XX.XXXX, Z. O. M. XXX, zastúpeného JUDr. Máriou Kozákovou,
advokátkou so sídlom v Košiciach, Nerudova 14, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 24. 10. 2016 č.k. 11C/251/2003-506 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom určil, že žalobca Mesto Košice je
spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX katastrálne územie N.F., T. N., N. T. N. R., parc.
registra S., evidovaného na mape určeného operátu parc. č. XXX T. B. T. O. X.XXX W. O. B. zapísanom
pod Z. na Y. K. v 1/4-ine. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie svojím skorším rozsudkom zo dňa 16. 09. 2014 č.k. 11C/251/2003-366,
právoplatným dňa 25. 07. 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 01. 06.

2016 č.k. 9Co/355/2015-44 rozhodol o tom, že žalobca Mesto Košice je spoluvlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX, N.. Ú. N., T. N. - N.Č., T. N. - T., B.. L. S., S. I. W. U. T. B.. Č.. XXX - T. B. M.
O. X.XXX W.X O. B. E. B. Z. I. V. R. O. X/X-R. F. B. Z. I. W. K. O. X/X-R..

X. Výrok tohto rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá bol
zrušený rozsudkom odvolacieho súdu a v zrušenej časti vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

4. Predmetom tohto konania tak zostal nárok žalobcu na určenie, že je spoluvlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti, v podiele zapísanom pod B X na Y. K. v X/X -tine.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení v zmysle § 1, § 3 ods. 1, §
2 ods. 3, § 3 ods. 1 zákona č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie
národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy (ďalej len

„zák. č. 518/1990 Zb.“), § 2 ods. 3, § 14 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, § 133, § 134
ods. 1, ods. 3, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 30. 06. 1988 a §
868 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 1992, berúc do úvahy právny názor odvolacieho súdu
vyslovený v uznesení zo dňa 01. 06. 2016 č.k. 9Co/355/2015-447 uzavrel, že žaloba, ktorou sa žalobcadomáha určenia vlastníckeho práva vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti v podiele zapísanom pod Z.
na Y. K. v X/X, je opodstatnená, preto žalobe vyhovel.

6. Pri rozhodnutí súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že vyvlastňovacím rozhodnutím č. Výst.
XXXX/XXXX/XX-Q. zo dňa XX. XX. XXXX vyvlastnil Československý štát zastúpený Odborom výstavby
ako stavebný úrad I. stupňa na základe žiadosti ZOO Košice zvyšnú časť parc. č. XXX - T. B. T. O.
X.XXX W.X, N.. Ú. N. - N. O. B. X/X k celku za účelom realizácie stavby: Zoologická záhrada Košice.
Predmetná časť parcely bola pred vyvlastnením v spoluvlastníctve W. I., L.. S. v podiele X/X k celku a

W.L. M., L.. W. v podiele X/X k celku.

7. Súd prvej inštancie ustálil, že v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 518/1990 Zb. prešla zriaďovateľská funkcia
k Zoologickej záhrade Košice na žalobcu. V zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. veci, ku ktorým
patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným
prevádzkárňam národným výborom, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na

obce podľa zák. č. 518/1990 Zb. prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce
(žalobcu), na území ktorej sa nachádzajú. V dôsledku tohto zákonného ustanovenia teda prešlo na
žalobcuvlastníckeprávokspornejparcelekudňuúčinnostizákona,teda k01.05.1991,kedynadobudol
žalobca priamo zo zákona vlastnícke právo k spornej parcele. V súlade s § 14 tohto zákona bol medzi
Zoologickou záhradou Košice - Kavečany ako odovzdávajúcim a žalobcom ako preberajúcim spísaný

dňa XX. XX. XXXX delimitačný protokol o odovzdaní a prevzatí majetku plniaci evidenčný charakter.
V súčasnosti sporná parcela je vedená v KN na LV č. XXXX F. B.. Č.. XXXX - T. B. T. O. X.XXX W.X,
N.. Ú. N..

8. Z výpisu z LV č. XXXX súd prvej inštancie zistil, že ku dňu podania žaloby bol na základe rozhodnutia

D XXX/XX-XX, zapísaného v katastri nehnuteľností zápisom Z XXXX/XX, pod položkou výkazu zmien č.
XXX/XX ako podielový spoluvlastník parcely č. XXX vedený žalovaný v 2. rade v podiele 1/4-iny k celku.

9. Súd prvej inštancie vyvodil, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, nakoľko
nie je zapísaný ako vlastník parcely v podiele zapísanom pod B X na Y. K. v1/4-ine, teda nemôže riadne

vykonávať svoje vlastnícke právo a jeho právne postavenie vlastníka je tým neisté. Táto skutočnosť
zakladá dôvod pre súdne uplatnenie svojich práv cestou určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p.

10. Pokiaľ ide o vyvlastňovacie rozhodnutie č. O.. XXXX/XXXX/XX-Q. zo dňa XX. XX. XXXX po
oboznámení sa s jeho obsahom súd prvej inštancie zistil, že ním sa vyvlastnila parc. č. XXX, ktorá v čase

vyvlastnenia patrila v X/X-R. z celku W.L. M., L.. W., že týmto rozhodnutím bolo vyvlastnených viacero
nehnuteľností, pričom vyvlastnenie bolo vykonané verejnou vyhláškou na základe žiadosti ZOO Košice
zo dňa 30. 10. 1984 o vyvlastnenie nehnuteľnosti pre realizáciu stavby Zoologická záhrada Košice
po vykonanom ústnom pojednávaní dňa 20. 12. 1984. Odbor výstavby ObNV Košice I ako stavebný
úrad prvého stupňa rozhodol tak, že tejto žiadosti vyhovel a vyvlastnil v prospech Československého

štátu v správe ZOO Košice predmetné parcely uvedené vo vyvlastňovacom rozhodnutí. V čase
vyvlastnenia spoluvlastníčka parc. č. XXX v pomere X/X-R. k celku W. M., L.. W. bola mŕtva, keď
dňa XX. XX. XXXX zomrela. V dedičskom rozhodnutí č. X. XXXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX, ktorým
bolo prejednané dedičstvo a schválená dedičská dohoda, nebola predmetná parcela prejednaná. Táto
bola následne prejednaná až v rozhodnutí č. D XXX/XX, t.j. po vyvlastnení. V súvislosti s týmto

vyvlastňovacím rozhodnutím súd prvej inštancie konštatoval, že ide o verejnú listinu, ktorá osvedčuje
správnosť údajov v nej uvedených alebo z nej vyplývajúcich, pokiaľ nie je dokázaný opak. Z tohto
dôvodu vyvlastňovacie rozhodnutie, opatrené doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti dokazuje, že
toto nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť v súlade s príslušnými normami v danom období, teda
osvedčuje, že toto bolo doručené spôsobom v súlade s príslušnými právnymi predpismi všetkým

účastníkom konania. Skutočnosť, že vo vyvlastňovacom spise sa po viac ako 28-ich rokoch od vydania
toho rozhodnutia a od nadobudnutia jeho právoplatnosti nenachádza niektorá doručenka neznamená,
že vyvlastňovacie rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, a to zvlášť v prípade, keď dlhú dobu vôbec
nebolo jasné, kde sa vlastne vyvlastňovací spis nachádza, komu bol zapožičaný, v akom stave bol
vrátený, teda keď o jeho úplnosti po viac ako 28-ich rokoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

sú na mieste dôvodné pochybnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa
02. 03. 2005 sp. zn. 22 Cdo 1400/2004, v ktorom najvyšší súd vyslovil názor, že v sporoch, v ktorých
časový odstup od rozhodnej skutočnosti podstatne prekračuje vydržacie lehoty alebo lehoty skartačné,
nie je na mieste extenzívnym spôsobom spochybňovať, či otvárať záležitosti, ktoré pred mnohými rokmizaložili právne vzťahy, čo rovnako platí pri spochybňovaní správnosti správneho rozhodnutia vrátane
správnosti postupu správneho orgánu v konaní, ktoré jeho rozhodnutiu predchádzalo. Vychádzajúc z §
134 O.s.p., pokiaľ v danom prípade nebol preukázaný opak, možno vychádzať z pravdivosti toho, čo

daná listina osvedčuje alebo potvrdzuje.

11. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že predmetom vyvlastňovacieho konania bola nehnuteľnosť
špecifikovaná v tomto vyvlastňovacom rozhodnutí, rovnako tak medzi účastníkmi nebolo nesporné,
že najneskôr nadobudnutím právoplatnosti tohto rozhodnutia prevzal nehnuteľnosť právny predchodca

žalobcu. Najneskôr nadobudnutím právoplatnosti tohto rozhodnutia prestali nehnuteľnosť pôvodní
vlastníci užívať a tento stav trvá aj v súčasnosti, kedy túto nehnuteľnosť užíva výlučne žalobca.

12. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že z obsahu vyvlastňovacieho rozhodnutia možno vyvodiť,
že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti prešlo na právneho predchodcu žalobcu, t.j. na
Československý štát dňom právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia bez ohľadu na to, či táto zmena

bola premietnutá do evidencie nehnuteľností. V tej súvislosti konštatoval, že v prípade, pokiaľ by
žalovaný tvrdil, že vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu jeho právneho predchodcu z rôznych dôvodov
nemohlo dôjsť k vyvlastneniu, jednalo by sa o prevzatie tohto spoluvlastníckeho podielu štátom bez
právneho dôvodu, čo zakladá jeden z reštitučných dôvodov v zmysle § 6 ods. 1 písm. p/ zák. č. 229/91
Zb. a ust. § 3 ods. 1 písm. o/ zák. č. 503/2003 Z.z. Vzhľadom k tomu, že právny predchodca žalobcu

prevzal držbu predmetnej nehnuteľnosti najneskôr v roku 1984 v dobrej viere, že vlastnícke právo k
nehnuteľnosti nadobudol na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia, túto nehnuteľnosť v dobrej viere
užíval ako vlastnú v období pred 01. 01. 1992, 6 rokov jeho vlastnícke právo v tomto období nebolo
nikdy spochybnené a následne po 01. 01. 1992 po započítaní oprávnenej držby 4 roky splnil podmienky
pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

13.Vprípade,pokiaľbysanadriadenýsúdnestotožnilsnázoromsúduprvejinštancieohľadom10ročnej
vydržacej lehoty uviedol, že sporný majetok prešiel dňom účinnosti zák. č. 138/1991 Zb. t.j. k 01. 05.
1991 na žalobcu, o čom svedčí predložený delimitačný protokol. Vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti
teda žalobca nadobudol priamo zo zákona a nemusel mať ani vedomosť o spôsobe nadobudnutia

vlastníckeho práva od svojho predchodcu. Pre účely posúdenia vydržania daného pozemku konštatoval,
že žalobca vstúpil do dobromyseľnej držby na základe iných skutkových okolností než jeho právny
predchodca, dňom nadobudnutia účinnosti zák. č. 138/1991 Zb. t.j. od 01. 05. 1991, kedy svoju
dobromyseľnosť odvodzoval od citovaného zákona ako titul vstupu do držby. Uplynutím 10 ročnej
vydržacej lehoty k 01. 05. 2001 sa preto stal vlastníkom predmetného pozemku aj na základe vydržania.

14. Na základe týchto úvah súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a žalobe vyhovel.

15. K námietke žalovaného ohľadom správnosti postupu správneho orgánu súd prvej inštancie uviedol,
že z obsahu vyvlastňovacieho spisu vedeného pod sp. zn. Výst. XXXX/XXXX/XX-Q. bývalého ObNV

Košice I odbor výstavby územného plánu a architektúry zistil, že vyvlastňujúci orgán nekonal voči mŕtvej
(W. M., L.. W.). Mal vedomosť o jej úmrtí, ale nakoľko sa nepodarilo preukázať jej právne nástupníctvo,
ustanovil správny orgán zákonným spôsobom tejto osobe opatrovníka. Následne došlo aj k vyveseniu
písomností na úradnú tabuľu. Správny orgán teda konal v zmysle zákonných predpisov a rozhodnutie
uverejnil verejnou vyhláškou v zmysle zákona.

16. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal právo voči
neúspešnému žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

17. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Súdu prvej
inštancie vytkol predovšetkým, vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR III.ÚS 325/2016, že sa neriadil
výsledkom sporu v iných skutkovo rovnakých, resp. podobných veciach. Z rozsudku nevyplýva, aký
právny titul svedčí žalobcovi pri nadobudnutí vlastníckych práv z nehnuteľnosti, ktorú ako tretí vlastník
zdedil žalovaný od právneho predchodcu v súlade so skutočnosťami v štátom garantovaných registroch.

Súd prvej inštancie neprihliadol na to, že žalobca nedeklaroval svoje vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam v príslušných registroch a neumožnil tým žalovanému, aby v zákonných lehotách
v zmysle práva a reštitučných zákonov uplatnil svoje nároky. Súd prvej inštancie tak nevyhodnotil
nedobromyseľné chovanie žalobcu, ktorý v roku 1984 odňal majetok patriaci právnemu predchodcovižalovaného protiprávne a svojvoľne mu odňal tento majetok a v tomto konaní aj ďalej pokračoval. Súd
prvej inštancie nezisťoval dôvody, prečo bol žalobca tak dlho nečinný a žalobu podal až v roku 2003.
Dedičské konanie zabezpečoval štátny notár, ktorý je garantom štátom určeného dodržiavania práva,

preto v prípade jeho pochybenia nemôže občan znášať dôsledky. Od roku 1984 do roku 2003 sa žalobca
necítil zneistený na svojich právach, nevyjadril sa k nájomným zmluvám, ktoré boli podpísané štatutárom
v ZOO a tie preukazujú, že sám žalobca sa nepovažoval za vlastníka týchto nehnuteľností. Z obsahu
zápisnice o prejednaní dedičstva zo dňa XX. XX. XXXX vyplýva, že tam neboli prejednané predmetné
vyvlastňovacie doklady. Žalobca nepreukázal, či naplnil účel vyvlastnenia, či v lehote vyvlastňovacieho

dekrétu začal so stavbou. Žalobca nepreukázal ani dobromyseľnosť a túto nemôže dovysvetľovať súd.
Poukázal na to, že k oploteniu predmetnej nehnuteľnosti zo strany žalobcu a úplnému zamedzeniu
prístupu vlastníkov k nehnuteľnostiam došlo skôr, ako začalo konanie o vyvlastnenie a ako nadobudol
žalobca vlastnícke práva. Preto chýba žalobcovi dobromyseľnosť. Stavebné povolenie bolo vydané v
roku 1981, avšak s vyvlastňovaním žalobca začal až v roku 1984. Súhlasil s konštatovaním súdu prvej
inštancie, že počas vyvlastňovacieho konania v roku 1981 právna predchodkyňa žalovaného už bola

mŕtva, avšak v tom čase bolo zrejmé, že má dedičov. Aj napriek tomu však počas vyvlastňovacieho
konania bola oslovená len jedna z dedičiek. Súd jednoznačne neuviedol, na základe akého titulu sa
žalobca stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, či to bolo na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia
alebo na základe vydržania. Pokiaľ by sa tak stalo na základe vydržania, žalobca nebol dobromyseľný,
preto nemohol splniť všetky podmienky vydržania. Žalobca mal vedomosť o dedičskom konaní, o čom

svedčí list zo dňa XX. XX. XXXX adresovaný W. I., rod. M., avšak vo veci V.. M.. Predmetný pozemok bo
vyvlastnený na všeobecný účel v roku 1984, pričom s konkrétnou stavbou začali až v roku 2003 ako s
čiernou stavbou na cudzom pozemku. Bolo porušené ústavné právo žalovaného na spravodlivý proces,
keďžesúdrozhodolvrozporesprávnyminázormivyslovenérozsudkomKrajskéhosúduvKošiciachpod
sp. zn. 11Co/313/2009, 5Co/77/2012. Poukázal na to, že žalobca sa dal v konaní zastupovať advokátom,

aj keď zamestnáva právnikov, preto nie je spravodlivé, aby znášal náhradu trov konania.

18. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril, aj keď toto mu bolo doručené cestou právneho
zástupcu dňa 19. 12. 2016.

19. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávaniavzmysleust.§385ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.")
v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

20. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.
1 C.s.p. potvrdil.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17. 1. 2018 o 09.50 hod. v poj.
miestnosti č. dv. 202/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa

10. 01. 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

22. Žalovaný namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p., teda že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

24. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k

správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

25. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto poukazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p).

26. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané
žalovaným v odvolaní. Žalovaný pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvejinštancie a s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci. Odvolacie námietky
preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

27. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe o určenie vlastníckeho práva, keď uzavrel, že právny
predchodca žalobcu (Československý štát) nadobudol vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti na základe
vyvlastňovacieho rozhodnutia č. O.. XXXX/XXXX/XX-Q. zo dňa 04. 01. 1985. Vlastnícke právo na
žalobcu potom prešlo v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 518/1990 Zb. a § 2 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. Pre
prípad, pokiaľ by sa nadriadený súd nestotožnil s názorom prvostupňového súdu, súd prvej inštancie

konštatoval, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním, keďže splnil
preto všetky zákonné podmienky.

28. Odvolací súd k dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie a k odvolacím námietkam dodáva
nasledovné:

Predmetná nehnuteľnosť bola prevedená do štátneho socialistického vlastníctva, teda v prospech
Československého štátu v správe ZOO Košice na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia Obvodného
národného výboru, odbor výstavby Ú. N. R., Č.. O.. XXXX/XXXX/XX-Q. zo dňa 04. 01. 1985, ktoré sa
stalo právoplatným dňa 04. 01. 1985 a vykonateľným dňa 10. 04. 1985. Toto rozhodnutie nemožno
považovaťzanulitnéalebonezákonné,keďžebolovydanénatopríslušnýmštátnymorgánom,spôsobilo

zmenu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti v prospech Československého štátu, pričom výsledky
vykonaného dokazovania dávajú jednoznačne záver o tom, že toto rozhodnutie netrpelo takými vadami,
ktoré by spôsobili jeho nulitnosť a nezákonnosť. Vykonaným dokazovaním nebolo zistené, že by pri
vydávaní tohto rozhodnutia nebol dodržaný právnymi normami upravený procesný postup správneho
orgánu, rozhodnutie bolo vydané v súlade s predpismi hmotného a procesného práva kompetentným

správnym orgánom v predpísanej forme.

29. Jedným z judikovaných dôvodov nulity správneho aktu je absolútny omyl v osobe adresáta aktu,
čo však v danom prípade v konaní nebolo preukázané. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej
inštancie totiž vyplynulo, že príslušný správny orgán v preskúmavanom konaní konal s neznámymi

dedičmi po W. M., rod. W., ktorá v čase vydania tohto rozhodnutia bola mŕtva a ktorej ustanovil v
konaní opatrovníka. Takýto postup správneho orgánu je potrebné považovať za súladný s § 16 ods. 2
vtedy účinného zák. č.71/1967 Zb. o správnom konaní. Správny orgán teda postupoval v zmysle vtedy
účinného správneho poriadku.

30. Na tomto závere odvolacieho súdu nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že v čase vydania
vyvlastňovacieho rozhodnutia už bol známy okruh dedičov po zomrelej W. M., L.. W., keďže dedičstvo
po tejto poručiteľke bolo už predtým prejednané pred Štátnym notárstvom Košice - Mesto v Košiciach
v konaní vedenom pod sp. zn. X. XXXX/XX. Namietať postup správneho orgánu totiž bolo možné len v
rámci riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a postup správneho orgánu v tomto konaní

už nie je možné z týchto dôvodov preskúmavať.

31. Ani samotná skutočnosť, že prevod vlastníctva tejto nehnuteľnej veci do štátneho tzv. socialistického
vlastníctva (Československý štát) nebol registrovaný štátnym notárstvom neznamená, že by nedošlo k
právne účinnému prevodu vlastníckeho práva na právneho predchodcu (štát). Táto skutočnosť nemôže

svedčiť ani o takom konaní právneho predchodcu žalobcu, ktorým by mal úmysel obchádzať zákon,
resp. poškodiť žalovaného.

32. V zmysle § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení zákona č. 131/1982
Zb.) ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na

jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.

33. Nakoľko v danom prípade išlo o prevod do socialistického vlastníctva, teda do vlastníctva
Československého štátu, registráciu štátnym notárstvom zákon nevyžadoval. Za tejto situácie ani
samotná skutočnosť, že vlastnícke právo žalobcu nebolo zapísané v príslušných registroch, nevylúčila

uplatniť žalovanému prípadné reštitučné nároky k danej nehnuteľnosti.

34. K odvolacej námietke žalovaného, ktorý tvrdí, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti
nadobudol na základe dedičského rozhodnutia je potrebné uviesť, že rozhodnutie štátneho notárstva otom, ktoré veci a práva prechádzajú z majetku poručiteľa na dediča má iba deklaratórnu povahu. Pokiaľ
tedadedičstvopoporučiteľkeW.M.,L..W.boloprejednanévdedičskomkonanívovzťahukpredmetným
nehnuteľnostiam, táto skutočnosť nemôže založiť vlastnícke právo žalovaného, prípadne jeho právnych

predchodcov k predmetnej nehnuteľnosti, pokiaľ v čase smrti poručiteľ nehnuteľnosti už nevlastnil.

35. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na iné rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, a to rozsudok
zo dňa 06. 09. 2012 č.k. 5Co/77/2012-162, k tomu odvolací súd udáva, že podstatou sporu v spomínanej
veci bolo vyriešenie otázky domáhania sa ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov

občianskeho práva pre prípad prevzatia nehnuteľnosti štátom bez právneho dôvodu, teda išlo o iné
skutkové a právne okolnosti, ako v danom prípade.

36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uzavrel, že správne rozhodol súd prvej
inštancie, pokiaľ žalobe žalobcu vyhovel.

37.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.
1 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalovanému v celom rozsahu.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).