Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. september 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/94/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203937
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8313203937.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Nagano Office Center,
K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený Fridrich Paľko,
s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Q. F., bývajúci v Z., P. XXXX/
X, o zaplatenie 195,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.
5C/116/2013 - 19 zo dňa 15. 7. 2013, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol. V dôvodoch tohto rozhodnutia
uviedol, že žalobca uplatnil pohľadávku podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a
žiadal, aby súd vydal rozsudok proti žalovanému o zaplatenie sumy 195,- eur s prísl. s uvedením,

že ide o konanie s nízkou hodnotou sporu a s cezhraničným charakterom - sídlo žalobcu v Českej
republike. Žalobca odôvodnil svoj nárok voči žalovanému v bode 8.1 tlačiva A tým, že je indosatárom,
t.j. nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný na zmenkovú sumu uvedenú
v zmenke, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto splatenia bolo
určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa - Pohotovosť s.r.o. (indosant). Indosant predložil zmenku

k zaplateniu, pričom žalovaný doteraz zmenkovú sumu a úroky nezaplatil. Zmenková listina je opatrená
doložkou bez protestu. V bode 8.2 tlačiva A žalobca uviedol ako písomné dôkazy na podporu svojej
pohľadávky originál zmenky, splnomocnenie pre právneho zástupcu, výpis z Obchodného registra
žalobcu a osvedčenie na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Z pripojených písomných listín podľa
bodu 8.2.1., t.j. zo zmenky vyplynulo, že bola vystavená žalovaným pre prvotného zmenkového veriteľa
- indosanta, a to spoločnosť Pohotovosť s.r.o, IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, SR. Rovnako

z tejto zmenky vyplynulo, že miesto splatnosti bolo dohodnuté v sídle spoločnosti Pohotovosť s.r.o,
Pribinova 25, Bratislava, SR. Z výpisu z Obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe,
oddiel C, vložka 81616 súd zistil, že žalobca má adresu sídla na adrese uvedenej v tlačive A v Českej
republike a aktuálny predmet podnikania je výroba, obchod a služby neuvedené v prílohách 1 - 3
Živnostenského zákona, a to s účinnosťou od 8. 1. 2013. Z aktuálneho výpisu obchodnej spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, ktorá bola prvým zmenkovým veriteľom na

doloženej zmenke vyplynulo, že predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Ďalej
súd uviedol, že podľa čl. 4 bod 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ak sa súd
alebotribunáldomnieva,žeinformácie,ktoréposkytolžalobca,niesúdostatočnejasnéaleboprimerané,
aleboaktlačivonávrhunauplatneniepohľadávkyniejesprávnevyplnené,apokiaľsapohľadávkanezdá
byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá žalobcovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie
pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo

dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo
tribunál použije vzorové tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II. Po preštudovaní návrhu na uplatneniepohľadávky, t.j. tlačiva A podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, tvrdení žalobcu v bode 8, údaje
o pohľadávke a doložených písomných dôkazov v bode 8.2., súd vyzval žalobcu tlačivom B podľa

vyššie uvedeného čl. 4 bod 4 na konkrétne doplnenie, resp. opravu oddielu tlačiva A - Návrhu na
uplatnenie pohľadávky v lehote do 31. 5. 2013. Konkrétne súd tlačivom B vyzval žalobcu, aby uviedol
konkrétny právny titul, na základe čoho bola zmenka vystavená a vyplnená s uvedením prvotného
právneho vzťahu medzi pôvodnými účastníkmi, pretože len tak môže súd zistiť, či ide o spotrebiteľský
alebo iný právny vzťah, a teda aké právo sa má na daný spor použiť. V tejto súvislosti súd konštatoval,

že v oddiele 8.2.1. je potrebné toto zaslať súdu, pretože podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4.
1993 je súd povinný z úradnej povinnosti skúmať v každom konaní, či sa nejedná o spotrebiteľský
právny vzťah, a to za účelom zabezpečenia právnej ochrany spotrebiteľa. Zároveň v tomto tlačive B
bol žalobca poučený, že ak návrh nedoplní, resp. neopraví v uvedenej lehote, súd návrh zamietne v
súlade s podmienkami ustanovenými v Nariadení č. 861/2007/ES. Žalobca reagoval na túto žiadosť
súdu o doplnenie, resp. opravu tlačiva A odpoveďou, v ktorej uviedol, že poskytol súdu dostatočne

jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch
vyplývajúcich z platnej zmenky, predložil originál zmenky a zmenkové informácie preniesol žalobca
do návrhu a z jeho strany preto neostáva čo doplniť alebo opraviť. Žalobca si uplatňuje majetkové
práva zo zmenky a nie z pohľadávky, disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné
primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu

uvedeného súdu oznámiť alebo predložiť. Vzhľadom na uvedené žalobca nemá dostatočne presné a
primerané údaje na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku. Žalobca ďalej
uviedol, že vyplnil tlačivo na uplatnenie pohľadávky, ktorá vyjadruje zmenkové nároky, na preukázanie
vzniku zmenkových nárokov, predložil súdu originál platnej zmenky, ktorá obsahuje všetky dostatočne
jasné a primerané informácie vyčíslenej pohľadávky, ktorú uplatňuje. Prípustnosť uplatneného nároku

je daná platnosťou zmenky, doplnenie alebo oprava tlačiva na uplatnenie pohľadávky preto nesúvisí
s prípustnosťou uplatneného nároku. Ďalej uviedol, že príslušnosť súdu v tejto veci vyplýva priamo z
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a príslušné sú okresné súdy v Slovenskej
republike, pretože ide o drobný spor, hoci sa týka zmenky. Následne súd konštatuje, že v súlade s čl.
4 bod 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske

konanie s nízkou hodnotou sporu rozhodol tak, že návrh žalobcu zamietol, a to z dôvodov, že tento
aj napriek výzve súdu na tlačive B tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky - A nedoplnil a neopravil
v rámci určenej lehoty tak, ako ho na to vyzval súd. Ďalej v rozsudku odôvodnil súd prvého stupňa
tento svoj postup s tým, že v závere poukázal na to, že postupoval analogicky podľa § 43 O.s.p., keď
súd po predchádzajúcej výzve na odstránenie vád podania v stanovenej lehote, toto odmietne, pretože

žalobca nedostatky v lehote neodstránil. V tomto štádiu taktiež súd v rozhodnutí o odmietnutí podania
nerozhoduje o trovách účastníkov.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol tento zmeniť a jeho návrhu vyhovieť.
Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keďže účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že nesúhlasí s postupom súdu, ktorým súd ho vyzval
na doplnenie či opravu návrhu, ktorá nie je pre prejednávanú vec relevantná a splnenie takejto výzvy
podmieňoval ďalší postup v konaní. Zdôraznil, že nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným

vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky. Žalobca je vlastníkom cenného papiera, ktorý nadobudol
na základe indosamentu a žiadne iné informácie či dokumenty k zmenke nemá a v zmysle platného
právneho poriadku ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať práva s týmto cenným papierom
spojené. Požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky, pre uplatnenie zmenkového nároku,
predovšetkým pri uplatnení nároku zo strany indosatára, je neprípustné a nezákonné. Zmenka je

samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať, či podmieňovať
inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení
o zmenke upravených v zák. č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Zdôraznil
ďalej, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalobca zásadne
nesúhlasil s tým, že súd je v tomto konaní oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či ide o spotrebiteľský

vzťah. Súd neuvádza žiadne konkrétne argumenty a rozhodnutie súdu je potrebné považovať za
arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej. Žalobca trval na tom, aby súd konal v zmysle právneho poriadku a vyhol sa kreovaniusvojej preskúmavacej právomoci tam, kde mu to právny poriadok neumožňuje. Právny poriadok
neumožňuje súdu preskúmavať a na prejednávanú vec vzťahovať zmluvné vzťahy, ktoré s danou vecou
nesúvisia a podľa právneho poriadku nemôžu súvisieť. Súd rozsah podľa neho významných skutočností

rozširuje svojvoľne, bez návrhov účastníkov, čím porušuje kontradiktórnosť súdneho procesu. Žalobca
v skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným vôbec netvrdil,
teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Súd v sporovom konaní môže svoje rozhodnutie zakladať
len na takých tvrdeniach, ktoré sú produkované účastníkmi konania a nie na tvrdeniach, ktorých pôvod
súd nachádza v iných konaniach a tieto tak nie sú výsledkom dokazovania. Súd prvého stupňa ignoroval

ust. § 17 Zákona o šekoch a zmenkách, podľa ktorého, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť
majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z uvedeného
vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi
zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže v sporovom konaní
nemôže tak konať žalovaný, tým menej tak môže robiť sám súd. Námietka musí byť vznesená zo strany

žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba prevzal súd. Poukázal na to, že súd v
danom prípade porušil poučovaciu povinnosť v zmysle § 5 ods. 1 O.s.p.. Napriek tomu, že súd uvádza,
že nevie určiť, či ide o spotrebiteľský vzťah, celé právne posúdenie veci vychádza z toho, že právny
vzťah medzi účastníkmi je spotrebiteľským vzťahom. Súd tak v rozhodnutí vychádza z nepreukázanej

skutočnosti a takáto nemôže byť podkladom pre rozhodnutie podľa § 153 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie
súdu nie je možné založiť na dohadoch. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne
predloženie originálu zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z
dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Prvostupňový súd požadoval od

žalobcu preukázanie skutočnosti, o ktorých objektívne nemal žiadnu vedomosť a nemal k dispozícii
ani požadovaný listinný dôkaz. Súdom požadované doplnenie návrhu, a teda tvrdená údajná povinnosť
žalobcumaťdokumenty,nazákladektorýchmalaúdajnebyťzmenkavystavená,nevyplývajúzprávneho
poriadku a sú zo strany súdu fabulované. Pokiaľ súd poukazuje na rozhodnutie Nemeckého najvyššieho
súdu z roku 1965, žalobca uviedol, že obsah tohto rozhodnutia mu nie je známy a toto rozhodnutie

mu nie je dostupné, z tohto dôvodu nie je možné k použitiu tohto rozhodnutia pre prejednávaný
prípad zaujať relevantné stanovisko. Vo všeobecnosti však považoval za potrebné konštatovať, že toto
rozhodnutie nie je aplikovateľné na prejednávaný prípad a to z dôvodu, že rozhodnutie Nemeckého
najvyššieho súdu je takmer 50 rokov staré, v období jeho vzniku neexistovalo európske spotrebiteľské
právo, na ktorom súd založil svoje rozhodnutie a zároveň, ak súd nebol schopný na podporu svojho

názoru o prelomení zásady abstraktnosti zmenky nájsť neskoršie rozhodnutie, zrejme ide o prekonaný
a ojedinelý názor, z ktorého nie je možné vychádzať. Akokoľvek, rozhodnutie Nemeckého najvyššieho
súdu nemôže negovať aplikáciu platnej právnej úpravy, ktorá je súčasťou právneho poriadku Slovenskej
republiky. Nemecký najvyšší súd pri rozhodovaní vo veci rozhodoval podľa nemeckého práva, ktoré
sa nepochybne v oblasti zmenkového práva odlišuje od slovenského zmenkového práva, ktoré je súd

povinný aplikovať v tejto veci. Súd nemôže rozhodovať spor na základe nemeckého práva alebo s
použitím nemeckej judikatúry. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR
zo dňa 22. 8. 2002 sp. zn. 25Cdo/1839/2000 a zdôraznil, že zmenkový záväzok je celkom samostatný
a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Zabezpečovacia zmenka ako
prostriedok zabezpečenia je samostatným nárokom nezávislým dokonca na existencii zabezpečenej

pohľadávky. Z uvedených skutočností tak jednoznačne vyplýva, že súd nemôže od žalobcu požadovať
preukázanie vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným, pretože ide o celkom odlišný
právny vzťah, než aký je predmetom tohto súdneho konania. Žiadosť súdu o doplnenie návrhu tak bola
celkom neopodstatnená a ak žalobca požadované dokumenty nedoplnil, nemohlo dôjsť k zamietnutiu
návrhu podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho
odvolanie je dôvodné.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že súd postupoval v zmysle § 43
ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s čl. 4 bod 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Odvolací súd má za
to, že tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahovalo opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávkužalobcuaztaktovyplnenéhotlačivanemožnodospieťkzáveru,žebytietonebolidostatočnejasnéalebo
primerané. Ak súd prvého stupňa chcel zistiť, či zmenka bola zabezpečovacím prostriedkom plnenia
zo spotrebiteľskej zmluvy, mal súd postupovať v zmysle čl. 5 bod 2 uvedeného Nariadenia s tým, že

podľa čl. 5 bod 3 tohto Nariadenia mal žalovaný odpovedať do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď,
pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. Súd
prvého stupňa takto nepostupoval, pričom treba súhlasiť so žalobcom, že tento nemusí mať vedomosť

o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky, a treba súhlasiť aj s tým,
že nie je jeho povinnosťou preukazovať to, čo v návrhu na uplatnenie pohľadávky ani netvrdil.

Keďže súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s čl. 4 a čl. 5 uvedeného Nariadenia, odvolací súd
musel napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1
písm. f) a h) O.s.p.).

Je treba však súhlasiť so súdom prvého stupňa v tom zmysle, že nie je možné oddeľovať spotrebiteľský
vzťah a zmenku, ktorá spotrebiteľský vzťah v prospech dodávateľa zabezpečuje s tým, že je súčasne
aj jeho povinnosťou skúmať, či uzavretie spotrebiteľskej zmluvy nebolo podmienené podpisom zmenky
zo strany spotrebiteľa a či teda vystavenie zmenky v tejto súvislosti nie je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou, alebo či takýto zabezpečovací prostriedok neznamená neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Dokazovanie týchto skutočnosti však nie je povinnosťou žalobcu. Ochrana spotrebiteľa v tomto smere
vyplýva jednak z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 53 a nasl. Obč. zák.), ale tiež aj zo
Smernice Rady č. 93/13/EHS.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.