Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816205535
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816205535.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Barboru Korenecovou, advokátkou,
so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanej: J. R., nar. XX.XX.XXXX,
P. XXXX/XX, XXX XX L. nad B., o zaplatenie 390,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8Csp/10/2016-24 zo dňa 27.10.2016 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu
zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 až ,
§ 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2, § 39, § 420 ods. 1, § 420 ods. 3, § 106 ods. 1 a 2, § 112 Občianskeho
zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. V odôvodení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 22.07.2016 domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 390,36 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
390,36 eur od 17.04.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.

4. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 19.11.2008 zmluvu o úvere, na základe
ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 199,16 eur. Tento sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s

poplatkom vo výške 191,20 eur, spolu vo výške 390,36 eur v 12-tich mesačných splátkach po 32,53eur,
počnúc dňom 12.01.2009.

5. Z Trestného rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. XT/XX/XXXX-XX zo dňa 30.11.2009,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 15.12.2009, vyplýva, že súd uznal žalovanú za vinnú zo spáchania
prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a to tým, že od iného vylákala
úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na jeho

splácanie a tým mu spôsobila malú škodu. Poškodenú stranu- spoločnosť Pohotovosť s.r.o. Bratislava
súd s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie o veciach občiansko-právnych. Trestný rozkaz
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.12.2009.6. Žalovaná ku dňu vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu neuhradila žalobcovi žiadnu
platbu, ktorú by bolo možné započítať na istinu, či zákonné úroky z omeškania v tomto konaní. Z
uvedeného vyplýva, že žalovaná suma vo výške 390,36 eur pozostáva z úveru vo výške 199,16 eur

a poplatku vo výške 191,20 eur. Žalobca si okrem istiny uplatňoval len zákonné úroky z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 390,36 eur od 17.04.2009 do zaplatenia.

7. V predmetnej veci má nárok na náhradu škody žalobcu základ v spotrebiteľskej zmluve. Ide o
vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Teda ide o

typickyobčianskoprávnyvzťah.Spotrebiteľskýúverjejedenznajfrekventovanejšíchobčianskoprávnych
vzťahov.

8. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2009. Žalobca získal nepochybne vedomosť
o osobe škodcu a rozsahu škody najneskôr v priebehu trestného konania, v ktorom vystupoval ako
poškodený s uplatneným nárokom.

9. Dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa § 112 Občianskeho zákonníka tak v predmetnej veci
začala plynúť najneskôr dňa 16.12.2009 a uplynula dňa 16.12.2011. Keďže žalobca podal žalobu o
náhradu škody na tunajšom súde až dňa 22.07.2016, urobil tak až po uplynutí premlčacej doby. Nárok
žalobcu na náhradu škody proti žalovanej tak súd považuje za premlčaný, preto ho v celom rozsahu

zamietol.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

11. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že zmluva o úvere

nepredstavuje zmluvu uzatvorenú v intenciách zákona č. 129/2010 Z.z., nemožno ju teda považovať za
bezúročnú a bez poplatkov. Vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli,
že ich vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy nestanovil
maximálnu prípustnú výšku odplaty. Súd nesprávne posúdil vec, keď na daný prípad aplikoval § 17
zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového. V konaní nebolo možné prihliadať na ust. § 17 ods.

3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Doterajšia zmenková judikatúra nepripúšťa ex offo prihliadať
na neprípustnosť zabezpečenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou s takým následkom, aby ex
offo umožnila uplatňovať dlžníkovi jeho nárok na náhradu škody. Zákaz zmenky nemôže spôsobiť jej
nevykonateľnosť.Uplatnenýnárokniejepremlčaný,nakoľkookresnýsúdžalobcutrestnýmrozkazomzo
dňa 30.11.2009 odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Právo na náhradu

škody sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. K udalosti došlo
dňa 06.03.2007. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd rozhodnutie zrušil.

12. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke. Odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14. V danom prípade žalobcom uplatnený nárok má svoj základ v zmluve o úvere uzatvorenej medzi
stranami sporu dňa 19.11.2008. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovanej
(meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje
umožňujúce identifikovať žalovanú ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, iné
oprávnenie ako živnostenský list) vôbec uvedené nie sú. Z pripojeného trestného rozkazu zo dňa
30.11.2009 č.k. XT/XX/XXXX vyplynulo, že žalovaná v čase uzatvárania zmluvy o úvere poberala iba
dávku v hmotnej núdzi. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere v zmysle
§ 52 a nasl. OZ má oporu vo vykonanom dokazovaní.

15. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné úverovépodmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo
preukázané,abyúverposkytolžalovanej zaúčelomvýkonuobchodnejčinnostialeboinejpodnikateľskej

činnosti tohto účastníka, prípadne na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

16. Pri posudzovaní nárokov zo záväzkových vzťahov, jedným z ktorých je spotrebiteľ, z hľadiska
včasnosti uplatnenia práva, platí úprava premlčania vyplývajúca z Občianskeho zákonníka. Uvedený
záver vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. 02. 2013 v konaní sp. zn.

6Co/81/2012, v ktorom je vyslovený právny názor, že aj pri úverovej zmluve uzatvorenej podľa
Obchodného zákonníka medzi podnikateľom a spotrebiteľom je potrebné použiť pri otázke premlčania
(ale aj pri iných otázkach, napríklad uznanie dlhu a pod.) prednostne úpravu uvedenú v Občianskom
zákonníku. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 z 19. 06. 2013
na základe ústavnej sťažnosti proti predmetnému rozsudku Krajského súdu v Prešove uviedol, že
po preskúmaní rozsudku argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú

udržateľnosť záverov krajského súdu.

17. Ustanovenie § 110 ods. 1 OZ ustanovuje pri právach priznaných právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu desaťročnú premlčaciu dobu. Vo veci XT/XX/XXXX Okresného súdu Vranov nad
Topľou žiadne právo na náhradu škody žalobcovi priznané nebolo. Žalobca bol odkázaný so svojím

nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie, čo priamo vyplýva z trestného rozkazu
Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 30.11.2009 č.k. XT/XX/XXXX. Tento trestný rozkaz
nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2009.

18. Čo sa týka práva na náhradu škody toto podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na náhradu

škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna ( § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) a objektívna (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej
premlčacej doby je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne
nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú
nemôže prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia je vždy potrebné

rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode a vedomosti o tom,
kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte.

19. Žalobca ako poškodený sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá najneskôr dňa
15.12.2009, kedy nadobudol právoplatnosť trestný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa

30.11.2009 č.k. XT/XX/XXXX. Žalobu na náhradu škody zo dňa 20.07.2016 podal na prvoinštančnom
súde dňa 22.07.2016, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby vyplývajúcej z
ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

20. Vzhľadom na skutočnosť, že právo žalobu na náhradu škody je premlčané, s poukazom na ust. §

5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa mu toto právo nebolo možné priznať.

21. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na skutočnosti týkajúce sa zabezpečenia nároku zo zmluvy
zmenkou, tieto argumenty odvolací súd nevyhodnocoval, nakoľko žalobca nimi vôbec nereflektuje na
závery súdu prvej inštancie obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

22. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§
387 ods. 1 CSP).

24.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§255ods.1CSPvspojenís§396ods.1CSP.
V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalovaná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Nakoľko však žalovanej žiadne trovy odvolacieho
konania zo spisu nevyplývajú, odvolací súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).