Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. apríl 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616202289
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616202289.4

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobkyne U. E., O.. X. X. XXXX, trvale bytom X.,
Y.. U. XXX, zastúpenej JUDr. Martinom Cibuľom, advokátom so sídlom Liptovský Mikuláš, M. Pišúta
919/2, proti žalovaným: 1) Tatra Forest Slovakia, s. r. o., so sídlom Liptovský Mikuláš, Priemyselná 1,
IČO: 44 525 265, zastúpenému JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou, so sídlom Liptovský Mikuláš,
Garbiarska 695 a 2) U. P., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom X., O. XXX, v spore o určenie neplatnosti

kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Konanie s a z a s t a v u j e .

Žalovanému 1) s a p r i z n á v avoči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalovanému 2) sa voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobkyni s a v r a c i a súdny poplatok zo žaloby vo výške 17,80 eura, prostredníctvom Slovenskej
pošty, a. s., po právoplatnosti výroku uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 30. 3. 2016, sa žalobkyňa domáhala
voči žalovaným 1) a 2) určenia neplatnosti kúpnej zmluvy č. 14/2013, uzavretej medzi žalovaným 1)

ako kupujúcim a žalovaným 2) ako predávajúcim, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Liptovský
Mikuláš dňa 4. 4. 2013 pod číslom V 742/2013, z dôvodu nerešpektovania jej predkupného práva v
zmysle § 140 Občianskeho zákonníka, ako aj náhrady trov konania.

2. Dňa 22. 2. 2017 bolo vykonané predbežné prejednanie sporu.

3. Podaním, doručeným súdu dňa 4. 4. 2017, vzala žalobkyňa podanú žalobu v celom rozsahu späť.
Súčasne navrhla, aby súd nepriznal žalovaným náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného
zreteľa, ktoré spočívajú v jej osobných a zárobkových pomeroch. Uznesením zo dňa 10. 8. 2016 jej bolo
priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 3-ín, pričom na jej stave sa v priebehu konania
nič nezmenilo. Je starobná dôchodkyňa, vdova, žije sama a je odkázaná na pomoc príbuzných. Navrhla,
aby súd pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol aj na skutočnosť, že dôvodom späťvzatia (inak

dôvodnej) žaloby bol na predbežnom prejednaní sporu súdom vyslovený právny názor, že právo dovolať
sa relatívnej neplatnosti sa premlčuje v zákonnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť dňom
uzavretiakúpnejzmluvy.Hocizospisunepochybnevyplýva,žedošloknerešpektovaniujejpredkupného
práva obidvoma žalovanými a vyslovený právny názor považuje za prekonaný, je evidentné, že súd by
žalobu zamietol z dôvodu uplatnenej námietky premlčania.

4. Žalovaný 1) so späťvzatím žaloby súhlasil. Nesúhlasil s nepriznaním náhrady trov konania z dôvodov
hodných osobitného zreteľa, nakoľko žaloba bola podaná nedôvodne a späťvzatie žaloby zapríčinilažalobkyňa sama. Skutočnosť, že žalobkyňa je starobná dôchodkyňa, neodôvodňuje nepriznanie trov
konania, nakoľko trovy konania im vznikli a tieto si riadne uplatnili a vyčíslili. Právny názor ohľadne
plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby je všeobecne známy a vyplýva už z ustálenej judikatúry.

Žalovaný 2) uviedol, že žalobkyňa vedela o prevode, nakoľko z predaja požičal peňažné prostriedky
jej dcére. Žalobkyňa preto mala zvážiť podanie žaloby, keďže už v čase jej podania bolo zrejmé, že v
konaní nemôže byť úspešná.

5. Žalovaný 2) so späťvzatím žaloby súhlasil, pričom nárok na náhradu trov konania si neuplatnil.

6. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

7.Podľa§145ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,akježalobavzatáspäťcelkom,súdkonaniezastaví.

8. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím

žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

9. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie vo veci zastavil, nakoľko žalobkyňa

vzala podanú žalobu späť, pričom uvedený dispozitívny úkon jej prislúchal. Žalovaní so späťvzatím
žaloby súhlasili.

10. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Pri zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby zásadne platí, že zastavenie konania z hľadiska
procesného zavinil žalobca (ak nie je preukázané, že ku späťvzatiu žaloby došlo pre správanie
žalovaného, napr. úhradu žalovanej sumy po podaní žaloby). Žalobkyňa vzala podanú žalobu späť

po predbežnom prejednaní sporu, pričom dôvodom späťvzatia žaloby, podľa tvrdení uvedených v
späťvzatí žaloby, bol právny názor vyslovený súdom pri predbežnom prejednaní sporu vo vzťahu
k začiatku plynutia premlčacej doby na uplatnenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Keďže z
hľadiska procesného zastavenie konania zavinila žalobkyňa, žalovaným prislúchal nárok na náhradu
trov konania. Súd preto priznal žalovanému 1) voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu, nakoľko žalovaný 1) si nárok na náhradu trov konania uplatnil a žiadal ich náhradu. Súd
nemal preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, preto vo veci neaplikoval zákonné ustanovenie §
257 Civilného sporového poriadku (v dôsledku čoho by žalovanému 1) nárok na náhradu trov konania
nepriznal). Podľa ustálenej judikatúry (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 M Cdo 12/2008),
v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo

veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť
podľa ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 257 Civilného sporového poriadku),
podľaktoréhoaksútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,nemusísúdnáhradutrovkonaniacelkomalebo
sčasti priznať. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie
výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k

zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha
súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať
z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 150 Občianskeho súdneho poriadku
(teraz § 257 Civilného sporového poriadku) preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez
ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému

účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite
odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v
prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je
potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniťaj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z
hľadiska aplikácie § 150 Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 257 Civilného sporového poriadku) sú
tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania

a pod.. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 2/2008, predpokladom použitia § 150
Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 257 Civilného sporového poriadku) je existencia dôvodov
hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia
výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým
druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania

(konanie o určenie otcovstva, ak maloletý žalobca nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie
(napr. zmena zákonnej úpravy, ak žalovaný ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol
posúdiť zdravotný stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony). Podľa uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Obdo V 19/2008, samotná skutočnosť, že žalobca ako poplatník
bol oslobodený od súdneho poplatku, nezakladá dôvod pre použitie § 150 Občianskeho súdneho
poriadku (teraz § 257 Civilného sporového poriadku). Súd nemal preukázané dôvody hodné osobitného

zreteľa, spočívajúce v majetkových, sociálnych, osobných, prípadne ďalších pomeroch strán sporu,
ktoré by odôvodňovali nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému 1). Hoci žalobkyni
bolo priznané v konaní oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 3-ín, uvedené oslobodenie bez
ďalšieho nemôže odôvodňovať nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému 1). Žalobkyňa
poukázala na to, že je starobná dôchodkyňa a je odkázaná na pomoc príbuzných. Z lustrácie v databáze

Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že žalobkyňa poberá starobný a vdovský dôchodok, spolu vo
výške 422,60 eura mesačne. Podľa tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania zo dňa 29.
4. 2016 (ktorého údaje sa, podľa tvrdení žalobkyne, nezmenili) vznikajú žalobkyni mesačné výdavky
na bývanie, vrátane energií a koncesionárskych poplatkov, vo výške 86,14 eura. Mesačný disponibilný
zostatok žalobkyne, ktorý jej po úhrade uvedených pravidelných mesačných výdavkov zostáva, potom

predstavuje 336,46 eura. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ako aj vzhľadom na predpokladanú výšku
trov konania žalovaného 1), zohľadniac najmä výšku tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby,
doposiaľvykonanéúkonyprávnejslužbyažalovaným1)vyčíslenúvýškutrovkonania(300,58eura),súd
nemal preukázanú existenciu dôvodu na nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému 1),
spočívajúcu v pomeroch žalobkyne. Ani skutočnosť, že žalovaný 1) je právnickou osobou, bez ďalšieho

nie je dôvodom pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania. Súd taktiež nemal preukázané ani
charakterom sporu, ani charakterom procesnej situácie, existenciu dôvodov pre nepriznanie nároku na
náhradu trov konania žalovanému 1). Pokiaľ poukazoval právny zástupca žalobkyne na to, že dôvodom
späťvzatia žaloby bol vyslovený právny názor súdu vo vzťahu k začiatku plynutia premlčacej doby na
uplatnenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu pri predbežnom prejednaní sporu, súd poukazuje na

to, že sa nejedná o právny názor „nový“, ktorý by bol judikovaný krátko pred podaním žaloby, resp. po
podaní žaloby žalobkyňou, ale o právny názor ustálený (konštantný), ktorý bol judikovaný už v rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 187/2006. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Nakoľko žalovaný 2) si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

15. Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na
začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo,
ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo
alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí,
ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie

prípustné.

16. Podľa § 11 ods. 4 ZSP, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia
podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura.
Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

17. Podľa § 11 ods. 6 písm. b/ ZSP, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému
evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku
alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní ododňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej
správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe
vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30

dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

18. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol o vrátení zaplateného súdneho
poplatku zo žaloby, po jeho zákonnom krátení o 6,70 eura, t. j. vo výške 17,80 eura, žalobkyni,
prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s., po právoplatnosti výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.