Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jaroslava Gederová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6Pc/7/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618200864
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Gederová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6618200864.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Gederovou v právnej veci navrhovateľky: M. V.,
O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. K. XXX, prechodne bytom P. Y. XX proti osobe povinnej platiť výživné
- v prvom rade: U. V., O.. XX.XX.XXXX, bytom P. Y. XX a v 2.rade: K. V., O.. XX.XX.XXXX, bytom X.
K. XXXa o určenie výživného takto
r o z h o d o l :
I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu plnoletého dieťaťa M. V., nar. XX.XX.XXXX, výživným
vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona vždy do 15.
dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám oprávnenej osoby počnúc právoplatnosťou rozsudku.
II. Zameškané výživné za čas od podania návrhu do rozhodnutia súdu vo výške 33,17 Eur je otec p o
v i n n ý zaplatiť oprávnenej osobe do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
III. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu plnoletého dieťaťa M. V., nar. XX.XX.XXXX, výživným
vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona vždy do 15.
dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám oprávnenej osoby počnúc právoplatnosťou rozsudku.
IV. Zameškané výživné za čas od podania návrhu do rozhodnutia súdu vo výške 33,17 Eur je matka p
o v i n n á zaplatiť oprávnenej osobe do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V. Vo zvyšku návrh z a m i e t a .
VI. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k.13C/132/2005-42 zo dňa 29.12.2005.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 23.02.2018 bol tunajšiemu súdu predložený návrh na priznanie výživného pre plnoleté
dieťa. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 13C
132/2005-99 zo dňa 29.12.2005 bola zverená do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať
na jej výživu výživným vo výške 900,--Sk ( t.j. 29,87 Eur ). V mesiaci január sa zmenili jej pomery a
to zásadným a podstatným spôsobom, nakoľko bola nútená odísť zo spoločnej domácnosti, v ktorej
žila s matkou a aktuálne žije v spoločnej domácnosti u svojich starých rodičov. Aktuálne navštevuje
strednú školu a to Strednú odbornú školu X. M.. Otec je zamestnaný v spoločnosti E. E.Á. - E. a
poberá mesačný príjem vo výške približne 420,--Eur. Žije v spoločnej domácnosti s M. V., s ktorou
spolu vychovávajú a starajú sa o ich dve spoločné maloleté deti. Otec sa zároveň stará aj o jej brata
maloletého M., ktorý bol rozhodnutím Okresného súdu Lučenec č.k. 4P/25/2015-42 zverený do jeho
starostlivosti a matka bola zaviazaná povinnosťou prispievať výživným vo výške 30% zo sumy životného
minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa. Matka je aktuálne pravdepodobne nezamestnaná, resp.
je poberateľkou rodičovského príspevku. Navrhovateľka nemá vedomosť o príjmoch matky ani o jejnákladoch na domácnosť a základné potreby s tým spojené. Navrhovateľka navštevuje strednú školu a
jej náklady pozostávajú najmä z cestovného vo výške približne 40,--Eur mesačne, stravy, pomôcok do
školy, potrieb do školy pričom o tieto potreby sa stará otec a starí rodičia, u ktorých sa navrhovateľka
združuje a s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Otec prispieva navrhovateľke aj vreckovým vo výške
približne 50,--Eur mesačne ako aj dobíjaním kreditu mobilného telefónu. Navrhovateľka má zároveň aj
mesačné náklady na oblečenie, kozmetiku, resp. drogériu a iné náklady. Zároveň uviedla, že matka je
osobou oprávnenou na poberanie prídavku na dieťa, avšak matka sa o jej výchovu a výživu nestará
počnúc dňom 14.01.2018 aj napriek tomu naďalej poberá prídavok na dieťa, ktorý sa však nedostal
do dispozície navrhovateľky. Navrhovateľka sa domnieva, že aktuálne potreby matky pokrýva tento
prídavok, čo je v rozpore s jeho účelom. Na základe uvedených skutočností žiada súd aby rozhodol, že
otec je povinný prispievať na výživu navrhovateľke vo výške 30% zo sumy životného minima, matka je
povinná prispievať na výživu vo výške 50,--Eur mesačne ako aj žiada zameškané výživné.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako aj výsluchom účastníkov
konania, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 13C/132/2005-42 zo dňa 29.12.2005 bolo manželstvo K. V.
a U. V. uzatvorené dňa XX.XX.XXXX na Obecnom úrade v V., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku
X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X rozvedené. Maloleté deti M. a M. boli na čas
po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou platiť výživné vo
výške 645,--Sk na maloletú Kristínu a 645,--Sk na maloletého M. vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca
počnúcprávoplatnosťourozsudku.Súdpotomdňa20.01.2006vydalopravnéuznesenievktoromupravil
výšku výživného na maloletú M. na sumu 900,--Sk a na maloletého M. na sumu 650,--Sk. Zároveň bol
upravený styk otca s maloletými deťmi. Následne rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 4P/28/2015
- 42 zo dňa 18.06.2015 bol maloletý M. zverený do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná
prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima.
3. Dňa 07.03.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie matky, v ktorom uviedla, že súhlasí
s návrhom navrhovateľky, avšak nesúhlasí s výškou výživného. Matka má vyživovaciu povinnosť
voči neplnoletému synovi M.Á., ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti otca a je poberateľkou
rodičovského príspevku na maloletého syna Z. Y.. Matka prídavky na dieťa použila na úhradu dlhu, ktoré
mala navrhovateľka v zdravotnej poisťovni, k čomu predložila aj potrebnú dokumentáciu. Svoj dlh je
ochotná zaplatiť, ale vzhľadom na jej finančnú situáciu žiada o splátkový kalendár, nakoľko jej finančná
situácia nedovoľuje vyplatiť dlh jednorázovo. Na základe týchto skutočností žiada súd, aby určil výživné
vo výške 30% zo sumy životného minima.
4. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že zo spoločnej domácnosti od matky musela odísť, pretože
ju matka vyhodila. Od uvedenej doby býva u starkej v P. Y.. S matkou sa nestretáva a nekomunikuje s
ňou, ani jej neprispieva výživným. Čo sa týka jej výdavkov, tak výdavky tvoria cestovné vo výške 40,--
Eur mesačne, na drogériu dáva asi 10,--Eur, taktiež má výdavky na stravné asi 10,--Eur až 15,--Eur
mesačne nakoľko sa nestravuje v škole, ale jedlo si nosí z domu. Dávajú jej aj vreckové vo výške 20,--
Eur. Otec jej mesačne prispieva sumou 40,--Eur od januára tohto roka.
5. Otec na pojednávaní uviedol, že s návrhom súhlasí, dcére dáva viac, keď mu to dovoľujú financie.
Zároveň uviedol, že sa stará o ďalšie tri maloleté deti, ktoré musí vyživovať. Čo sa týka výdavkov, tak
platí inkaso vo výške 150,--Eur, televíziu s internetom asi 47,--Eur a telefón asi 30,--Eur mesačne a
cestovné do zamestnania 60,--Eur mesačne. Jeho partnerka je doma s maloletým dieťaťom a poberá
rodičovský príspevok.
6. Z oznámenia Sociálnej poisťovne bolo zistené, že otec ani matka nie sú poberateľmi dávky
v nezamestnanosti a nepoberajú ani iné dávky sociálneho poistenia. Otec pracuje od 14.10.2010 u
zamestnávateľa E. E. - E..
7. Z oznámenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bolo zistené, že otec nie je vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie a poberá prídavok na dieťa od 01.07.2015 až do súčasnosti. Z potvrdenia
o poberaní prídavku na dieťa bolo zistené, že matka poberá prídavok na dieťa vo výške 47,36 Eur a
zároveň z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku bolo zistené, že poberá rodičovský príspevok
vo výške 214,70 Eur.
8. Z listinných dôkazov predložených matkou bolo zistené, že matka platí internet vo výške 14,--Eur
mesačne, telefón v spoločnosti Slovak Telekom a.s., vo výške 20,78 Eur, Digi službu vo výške 17,20
Eur. Z predložených poštových poukážok bolo zistené, že matka platí spoločnosti Dôvera zdravotná
poisťovňa sumu 20,--Eur mesačne a to počnúc od januára 2017 do februára 2018. Zároveň matkapredložila Dohodu o uznaní a splatení dlhu v splátkach, ktorého dlžníkom je navrhovateľka, za ktorú
matka uznala dlh vo výške 279,28 Eur, ktorý predstavuje náhradu vynaložených nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poskytnutá v súvislosti s užitím návykovej látky. Tento dlh sa matka
zaviazalasplácaťvmesačnýchsplátkach,pričomvýškamesačnejsplátkybolavsume20,--Eurmesačne
a posledná splátka vo výške 19,28 Eur. Prvú mesačnú splátku matka bola povinná uhradiť najneskôr
do 25. dňa mesiaca január 2017.
9. Z oznámenia Daňového úradu Banská Bystrica je zrejmé, že matka nie je evidovaná na daňovom
úrade.
10. Zo mzdového listu otca bolo zistené, že priemerný zárobok za obdobie február 2017 až január 2018
bol vo výške 479,86 Eur.
11. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.
13. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.
14. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine, živné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
18. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Každý z rodičov je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom až do času, kým
tieto nie sú schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou starostlivosťou
alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia je poskytnutie vecných plnení
ako napríklad bývanie alebo stravovanie. Treťou formou vyživovacej povinnosti je platenie výživného
ako peňažný príspevok na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa stará, poskytuje dieťaťu
prevažne vecné plnenie výživného ako aj osobnú starostlivosť. Naopak rodič, ktorý sa o dieťa nestará,
prispieva na jeho výživu poskytnutím peňažného plnenia formou výživného. Pre určenie výšky výživného
je smerodajná životná úroveň každého rodiča, pretože dieťa má právo podieľať sa na jeho životnej
úrovni.
20. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka stále študuje na Strednej
odbornej škole X. M., nakoľko túto skutočnosť povinné subjekty nerozporovali. Povinné subjekty súhlasili
s plnením svojej vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, avšak problém bol na strane matky, ktorá
nesúhlasila s výškou vyživovacej povinnosti. Podľa ustálenej súdnej praxe oprávnené dieťa nie je
schopné sa živiť za situácie, že sa pripravuje sústavne na budúce povolanie riadnym štúdiom, a z toho
dôvodu je samé odkázané na krytie odôvodnených nákladov zo strany povinných rodičov. Z daného
dôvodu je zrejmé, že navrhovateľka ešte sama nie je schopná sa živiť, keďže stále neukončila svoju
prípravu na povolanie. Z daného dôvodu sú rodičia povinní zabezpečovať výživu plnoletého dieťaťa.
Táto výživa v súčasnosti nie je plnená zo strany matky. Matka sama vo svojom vyjadrení uviedla,
že nie je schopná plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke a to z dôvodu, že má ešte
vyživovaciu povinnosť voči dvom maloletým deťom a jej finančná situácia jej nedovoľuje vyplatiť výživné
ako aj omeškané výživné. V súčasnosti matka poberá len rodičovský príspevok ako aj prídavky na
maloleté deti. Zároveň uviedla, že za navrhovateľku platila dlh v zdravotnej poisťovni, čo preukázala aj
predložením poštových poukazov. Takisto predložila listinné dôkazy o platbe za internet vo výške 14,--Eur mesačne, za telefón vo výške 20,88 Eur mesačne ako aj Digi službu vo výške 17,20 Eur mesačne.
U otca bolo zistené, že tento pracuje u zamestnávateľa E. E. - E., kde jeho mesačný príjem je vo výške
479,86 Eur. Otec má však výdavky s inkasom vo výške 150,--Eur, poplatky súvisiace s televíziou a
internetom vo výške 47,--Eur a telefón vo výške 30,--Eur mesačne, zároveň má výdavky na cestovanie
do práce vo výške 60,--Eur mesačne. Taktiež uviedol, že sa stará o tri maloleté deti, voči ktorým má
ešte vyživovaciu povinnosť.
21. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých
v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne
akceptovateľných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje konkrétne v
každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.
Existencia dobrých mravov nie je vylúčená ani v prípade vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom
(ak výživné žiada rodič, ktorý v minulosti sám neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, dopustil sa trestnej
činnosti voči dieťaťu), resp. plnoletých detí voči rodičom. Za rozpor s dobrými mravmi možno považovať
aj prípad, ak by napríklad príjmové a majetkové pomery oprávneného (v prípadoch, keď nie
je podmienkou odkázanosť oprávneného, napr. pri žalobe plnoletého dieťaťa voči rodičom ) prevyšovali
majetkové pomery povinného. Ako konanie v rozpore s dobrými mravmi by bolo možné posudzovať
aj prípady, keď oprávnený bez ospravedlniteľného dôvodu nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť aj
napriek objektívnym možnostiam a svojim schopnostiam a svoju situáciu rieši požadovaním výživného.
V danom prípade súd rešpektujúc vyššie uvedené zásady dospel k záveru, že navrhovateľka má nárok
na platenie výživného a to zo strany otca ako aj zo strany matky a tento nárok nie je v rozpore s dobrými
mravmi. Primerané náklady navrhovateľky, ktoré vyčíslila v tomto konaní sú vo výške 65,--Eur mesačne.
Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že otec je zamestnaný a jeho mesačný príjem je vo výške
479,86 Eur. Otec má však vyživovaciu povinnosť voči ďalším trom maloletým deťom. Navrhovateľka v
tomto konaní žiadala od otca výživné vo výške 30% zo sumy životného minima, súd preto túto sumu
navrhovateľke aj priznal a to s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine, nakoľko ide
o minimálne výživné, ktoré je povinný rodič prispievať na výživu svojho dieťaťa. Na strane matky bolo
zistené, že matka je na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok vo výške
214,70 Eur. Nakoľko matka iný príjem nemá, súd zaviazal matku platením minimálneho výživného
vo výške 30 % zo sumy životného minima. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a to vzhľadom
na finančnú situáciu matky, pre ktorú ju súd nemohol zaviazať platením vyššieho výživného ako je
minimálna suma výživného stanovená zákonom.
22. Zároveň navrhovateľka žiadala o zaplatenie zameškaného výživného od podania návrhu do
rozhodnutia súdu, súd preto matku ako aj otca zaviazal povinnosťou zaplatiť zameškané výživné a to
za čas od 23.02.2018 do rozhodnutia vo výške 33,17 Eur. Zameškané výživné pozostáva z alikvotnej
časti výživného od 23.02. do 28.02. t.j. 6 dní pričom výživné na jeden deň je vo výške 0,975 Eur x 6 dní
= 5,85 Eur + marec vo výške 27,32 €. Teda dlh na zameškanom výživnom je vo výške 33,17 Eur. Súd
určil obom rodičom zaplatiť uvedený dlh jednorazovo a to z dôvodu, že nejde o sumu, ktorá by výrazne
zasiahla do finančnej situácie rodičov a spôsobila im výrazné existenčné problémy.
23. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1 a 2 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1CSP)
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP odvolanie je možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.
Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.