Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. júl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/118/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215207382
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215207382.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s.,
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, proti povinnej: M. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XXX/XX, XXX XX O., o vymoženie sumy 2.500 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 10Er/629/2015-30 zo dňa 26.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, zamietol žiadosť
JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu Rimavská Sobota,
Kálmana Mikszatha 268, zo dňa 14.04.2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (EX 7134/15).
Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona

č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučný
poriadok), § 35, § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom
do 31.12.2014, § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, § 53 ods. 1,2,3,5 a § 54 ods. 1,2 a § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že
exekučným titulom v danej veci bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, sp. zn. IA-C/0314/3709

zo dňa 16.05.2014. Súd poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo
146/2011 zo dňa 13.10.2011 a č. k. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18.01.2012, kde bolo konštatované, že ak
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský súd
nemohol spor prejednať a v takom prípade nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky,

či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť
žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, pre ktorú je nútený výkon
rozhodnutia neprípustný. Súd teda skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej

doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak
je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

2. Súd zistil, že podľa článku 3 ods. 6 zmluvy o úvere č. 9662352088 zo dňa 04.10.2011 sa zmluvné
strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej vznik,platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10.,
II. časti Všeobecných obchodných podmienok. Súd preskúmal aj Všeobecné obchodné podmienky
k predmetnej úverovej zmluve, kde v článku 10. Riešenie sporov a rozhodcovská doložka v bode

10.2.2 je uvedené: "Banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých
sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových
produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej
Zmluvy: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú

platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom
Klient, je oprávnený predložiť na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho
Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania
alebo všeobecnému súdu." Podľa názoru súdu rozhodcovskú doložku nemožno považovať za platnú
rozhodcovskú zmluvu (doložku). Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že mu znemožňuje zvoliť si spôsob

riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si
osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na
začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán, a preto je podľa občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň súd
poukazuje na skutočnosť, že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda
spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto
ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno,
podľa názoru tunajšieho súdu, považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na

jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného
vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti
pričinenia vzdal vopred svojich práv čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Ak teda nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky,

rozhodcovský súd nemohol spor prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok
nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na
nútený výkon rozhodnutia. Po preskúmaní toho, či exekučný titul sa bol vydaný orgánom s právomocou
na jeho vydanie, a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie
vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke, súd konštatoval, že predmetný rozhodcovský rozsudok

nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci
konať a rozhodovať. Keďže rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilý byť exekučným titulom z hľadiska
formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vyhovieť, alternatívne uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Odvolanie zdôvodnil s odkazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e), § 221 ods. 1 písm.
d), f), h) OSP. Poukázal najmä na ustanovenia § 44 ods. 2 prvej a druhej vety Exekučného poriadku

ako aj príslušné ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z., Smernice Rady 93//13/
EHS a aj na znenia rôznych rozhodnutí niektorých okresných a krajských súdov, Najvyššieho súdu
Českej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. V
obsiahlomodvolanívpodstatenamietal,žeexekučnýsúdniejeoprávnenýskúmaťmateriálnusprávnosť
rozhodcovského rozsudku, ani rozhodcovské konanie a ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný, keďže

doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa § 159 OSP. Súd v odôvodnení podľa
jeho názoru nevysvetlil viaceré právne otázky. Uviedol, že v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách bol oprávnený ako banka povinný ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na
uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Ak by takto nepostupoval, došlo by k porušeniu zákona. Právoplatný

rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, pričom tento rozsudok disponuje
atribútom právnej záväznosti rovnako ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je vykonateľný,
t.j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu. V ďalšom texte odvolania namietal právnu argumentáciuodôvodnenia prvoinštančného rozhodnutia, resp. namietal aj to, že súd sa nevysporiadal s niektorými
podľa neho právne významnými okolnosťami.

5. Sudca súdu prvej inštancie sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“)
vyjadril, že nemieni odvolaniu vyhovieť, a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej

len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP)
po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru,
že odvolanie nie je opodstatnené.

7. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd

prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 26.11.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho
procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec
na rozhodnutie o odvolaní dňa 14.03.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Exekučný poriadok, ktorý na danú vec aplikoval súd prvej inštancie, bol s účinnosťou
od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z.
z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku , Civilného mimosporového poriadku

a Správneho súdneho
poriadku a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.

9. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v

konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku
. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o
odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona

nepoužijú.(3)Naúčelytohtozákonasapojemžalobapodľapovahyvecivykladáakonávrhnavykonanie
exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na
účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona,
ak z povahy veci nevyplýva inak.

10. Odvolací súd po prejednaní veci uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil. Pritom aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia

súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, a tak na dôvažok dodáva nasledovné:

11. Súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. Podľa
obsahu spisu rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi
účastníkmidňa04.10.2011vspojenísovšeobecnýmiobchodnýmipodmienkami(VOP).Svojuprávomoc

si odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 10. VOP, ktoré boli súčasťou zmluvy úvere. Podľa
zmluvy o úvere bol povinnej poskytnutý úver 2.500 eur, ktorý mal vrátiť v 72 mesačných splátkach po
63,29 eura od 20.11.2011 do 20.10.2017, pričom bola dohodnutá celková výška nákladov 1.778,04 eura,
ročnápercentuálnamieranákladov(RPMN)21,33%,priemernáRPMN17,88%aúrokovásadzba19,50
%. Povinná dlh podľa zmluvy riadne nesplácala, a tak sa oprávnený obrátil so žalobou na rozhodcovský

súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozsudok. Proti rozsudku rozhodcovského súdu povinná odvolanie
nepodala a nepodala ani žalobu na súd o jeho zrušenie.12. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne na podklade listín založených v spise. Podľa obsahu
spisu si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu z rozhodcovskej doložky, ktorá
mala byť obsiahnutá vo VOP oprávneného. S ohľadom na to ako aj na spotrebiteľský charakter vzťahu

účastníkov bol exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Súd
prvej inštancie si na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania o
riešení sporov na základe len všeobecnej rozhodcovskej doložky v obchodných podmienkach veriteľa,
ktorá nijako nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka spôsobila značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech povinného. Možným vylúčením
všeobecného súdu pre riešenie sporov účastníkov došlo aj k odňatiu práva brániť sa a podať žalobu,
prípadne opravný prostriedok na všeobecný súd v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Rozhodcovská doložka tak mohla byť posúdená ako neprijateľná podmienka zmluvy, ktorá je v zmysle §

53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Navyše svojím obsahom nie je ani dostatočne určitá. Podľa
jej znenia uvedeného aj priamo v zmluve (v spise na č. l. 13) vyhotoveného miniatúrnym, takmer
nečitateľným písmom (bod 3. ods. 6) sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo
zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou
doložkou uvedenou v článku 10. II. časti VOP. Všeobecné obchodné podmienky platné od 15.11.2011

(v rozsahu 30 strán) obsahujú v časti II. bod 10.2 také znenie rozhodcovskej doložky, aké citoval súd
prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Dojednanie v tejto časti nešpecifikuje, ktorý rozhodcovský súd by
mal spory rozhodovať; jeho označenie sa nachádza v úplne inej časti VOP (bod 2. I. časti).

13. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods.

1,2,3,4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
("neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť

ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľnú podmienku uvedenú v
spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“

14. V danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi
účastníkmi z nedostatočne určitej rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi oprávneným a povinným
jednak v rámci zmluvy o úvere a jednak aj vo VOP, na ktoré zmluva o úvere odkazovala ako na jej
súčasť. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti

dojednania rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, pretože
nezodpovedala vyššie citovaným zákonným podmienkam § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r) Občianskeho
zákonníka. Odvolací súd rovnako ustálil, že rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Je zrejmé, že motiváciou povinnej bolo
uzavrieť úverovú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že jej vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú

doložku mohla byť podstatne ovplyvnená. Bolo viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude
uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený, a povolaným orgánom
pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa jeho výberu. Z
predložených listín nie je zrejmé, či oprávnený s povinnou o rozhodovaní sporov rozhodcovským súdom
rokoval osobitne, t. j. nad rámec samotného poskytnutia úveru. Nie je tiež zrejmé, v akom rozsahu bola

povinná adekvátne poučená o následkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy (doložky) a či mala reálnu
možnosť obsah tohto dojednania ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie
ani netvrdil a ani ničím nedoložil, čím nepreukázal, že zmluvné dojednanie obsahujúce rozhodcovskú
doložku bolo dojednané individuálne, preto sa už len z tohto dôvodu rozhodcovská doložka podľa §
53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednanú nepovažuje. Nedostatok individuálneho

dojednania rozhodcovskej zmluvy (doložky) podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka spôsobuje jej
neplatnosť.15. Ustanovenie § 93b zákona o bankách nezbavovalo oprávneného dodržať povinnosti uložené
Občianskym zákonníkom v piatej hlave, a teda ani povinnosti predložiť povinnému návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť

voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a
aby bolo tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie o výlučnom riešení
sporov v rozhodcovskom konaní v prípade, ak podá žalobu dodávateľ. Oprávnený takýto postup ani
netvrdil a ani ničím nedoložil, a tak súd prvej inštancie správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej
doložky, ktorá - ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - musí byť výsledkom

slobodnej vôle oboch zmluvných strán a musí spĺňať aj ostatné náležitosti platného právneho úkonu.
Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá - ktorá
voľba konkrétne znamená. Obdobné stanovisko zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v
rozhodnutí sp. zn. 6 ECdo 131/2014 zo dňa 28. januára 2015. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom
oprávneného, že súd prvej inštancie vôbec nemal skúmať, či exekučný titul vydal na to povolaný orgán.
Záver o tom, že rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov na podklade

neplatnej rozhodcovskej doložky, odvolací súd považoval za správny.

16. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej doložke nemal
právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a z toho dôvodu odvolací súd
napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).