Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214212894
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4214212894.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Ingrid Doležajovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: RWE Energie, s.r.o., Limuzská
3135/12, Strašnice, 108 00 Praha 10, IČ: 499 03 209, Česká republika, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, proti
žalovanej: K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, XXX XX I., t. č. O. L. Q. XX, X., Y. P., o zaplatenie

sumy 28.515,84 Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.
k. 7C/343/2015-55 zo dňa 20.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie

zastavil. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenia § 161 ods. 1 a 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového konania (ďalej ako „CSP“) a čl. 4 ods. 1, čl. 5 ods. 1, čl. 18 ods.
2, čl. 19, čl. 26 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len ako
„nariadenie č. 1215/2012“). V odôvodnení súd uviedol, že právomoc konajúceho súdu v prejednávanej
veci treba posudzovať podľa článku 18 a 19 nariadenia č. 1215/2012, pretože prejednávaná vec je

sporom zo spotrebiteľskej zmluvy a uvedené ustanovenie ukladá žalobcovi povinnosť uplatniť svoj nárok
proti spotrebiteľovi na súde toho členského štátu, v ktorom má žalovaná (spotrebiteľ) bydlisko. Žalovaná
v predmetnom spore je spotrebiteľ, preto sa právomoc súdu konať vo veci neposudzuje podľa pravidiel o
všeobecnej právomoci podľa článku 4 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012, ale podľa pravidiel o obligatórnej
právomoci podľa článku 18 a 19 nariadenia č. 1215/2012, podľa ktorých právomoc konať vo veci žaloby
žalobcu majú súdy v Českej republike, pretože žalovaná už v čase začatia tohto konania mala bydlisko

na adrese Polské lidové armády 71, Úštěk. Za takéhoto stavu by mal súd právomoc v tejto veci konať iba
podľa článku 26 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012, teda ak by sa žalovaná konania zúčastnila. Žalovaná
sa však konania na konania na súde nezúčastnila. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi súd rozhodol
podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov tak,
že žalobcovi vracia nekrátený súdny poplatok za podanú žalobu v sume 55,30 eura prostredníctvom
Slovenskej pošty, a. s. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán

nemá právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolanie odôvodnil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Uviedol, že súdom uvedené
nariadenie č. 1215/2012 sa v zmysle čl. 66 tohto nariadenia uplatňuje len na konania začaté od

10.01.2015, pričom predmetné konanie medzi žalobcom a žalovanou sa začalo dňa 30.06.2014, kedy
bolasúdudoručenážaloba,atedasúdmalnapredmetnýsporaplikovaťnariadenieRady(ES)č.44/2001z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej
ako „nariadenie č. 44/2001“). Podľa čl. 16 bod 2 nariadenia č. 44/2001, druhý účastník zmluvy môže
žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Následne žalobca

poukázal na nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia, keďže nie je zrejmé, na základe čoho súd
dospel k tomu, že žalovaná už v čase podania žaloby mala bydlisko na adrese v Českej republike a že
sa nezúčastnila konania na súde. Pojednávanie v predmetnej veci totiž vytýčené nebolo. Keďže nebolo
preukázané, že by sa žalovaná zdržiavala na adrese na území Českej republiky, použitím argumentu a
contrario možno odvodiť, že žalovaná má bydlisko na území SR.

3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
(§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.
1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 01.07.2014 voči
žalovanej domáhal zaplatenia sumy 28.515,84 Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,05 % ročne
zo sumy 28.515,84 Kč od 07.05.2013 do zaplatenia a zo sumy 100 Kč od 14.06.2013 do zaplatenia na
tom skutkovom základe, že zmluvou o združených službách dodávky plynu zo dňa 03.12.2012 došlo
k vzniku záväzkového vzťahu, na základe ktorého žalobca riadne a včas plnil, dodal žalovanej zemný

plyn a zabezpečil jeho prepravu a distribúciu do odberného miesta žalovanej. Na základe poskytnutého
plnenia vystavil žalovanej faktúru za združené služby dodávky plynu č. 209000222805 na sumu vo výške
28.415,84 Kč, splatnú dňa 06.05.2013, a faktúru za vyúčtovanie zmluvnej pokuty č. 153000064414 na
sumu vo výške 100 Kč, splatnú dňa 13.06.2013. S ohľadom na uvedené pri skúmaní podmienok konania
bolo potrebné vychádzať z nižšie citovaných ustanovení:

5. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

6. Podľa § 9 ods. 1 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie

bezodkladne zastaví.

7. Podľa čl. 66 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach toto nariadenie sa
uplatňuje len na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny

a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté od 10. januára 2015.

8. Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie č. 44/2001“) ak nie je v
tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne

občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

9. Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať
na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

10. Podľa čl. 16 ods. 1 a ods. 2 nariadenia č. 44/2001, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka
zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa
miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského
štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

11. Podľa čl. 24 nariadenia č. 44/2001, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto
nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa
neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd
výlučnú právomoc podľa článku 22.

12. Podľa čl. 26 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte,
žalovaná na súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá
právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.13.Procesnépodmienky,ajkeďichCivilnýsporovýporiadokvysloveneataxatívnenevypočítava,možno
považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to,
aby súd mohol vec prejednať a rozhodnúť. Ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, súd skúma

splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo. Procesné podmienky možno
rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Pri zistení nedostatku neodstrániteľnej podmienky konania
súd konanie zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia
má vždy za následok zastavenie konania, patrí o. i. aj nedostatok právomoci súdu vec prejednať a
rozhodnúť. Ak súd zistí, že spor nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, konanie bezodkladne

zastaví (§ 9 ods. 1 CSP).

14.Osobitnýmprípadomsúspory,vktorýchvystupujústranysporuzrôznychčlenskýchštátovEurópskej
únie. V týchto prípadoch sa právomoc súdu na prejednanie a rozhodnutie sporu alebo veci posudzuje
podľa nariadenia, ktoré má prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou. V predmetnej veci ide o
spor s cudzím prvkom, a preto bolo potrebné posúdiť, či má tunajší súd právomoc na prejednanie a

rozhodnutie sporu. Súd prvej inštancie posúdil, že nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť, avšak
vo veci aplikoval novšie nariadenie č. 1215/2012 nesprávne. Odvolací súd urobil záver, že súd prvej
inštancie mal svoju právomoc posúdiť podľa nariadenia č. 44/2001 vzhľadom na jeho vecnú a časovú
pôsobnosť.Predmetomsporujezaplateniesumy28.515,84Kčspríslušenstvom,vyplývajúcejzozmluvy
o združených službách dodávky plynu uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Nesporne teda

ide o spotrebiteľský vzťah v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca podal žalobu na
Okresný súd Komárno dňa 01.07.2014, a teda na daný prípad nie je možné aplikovať nariadenie č.
1215/2012, pretože v zmysle prechodného ustanovenia čl. 66 ods. 1 sa toto nariadenie použije len
na konania začaté po 10.01.2015. Porovnaním znenia článkov nariadenia č. 1215/2012 použitých v
napadnutom uznesení odvolací súd ustálil, že sa síce zhodujú s článkami nariadenia č. 44/2001, no

rozdiel je len v ich číslovaní.

15. Z vykonaného šetrenia pobytu žalovanej ako spotrebiteľky bolo súdom prvej inštancie zistené, že
sa zdržiava v Českej republike na adrese: Polské lidové armády 71, Úštěk, a preto bolo potrebné pre
určenie právomoci súdu aplikovať nariadenie č. 44/2001. Bydlisko žalovanej v Českej republike súd zistil

zo spisu vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 9C/50/2014, pričom údaj o bydlisku potvrdil svojím
vyjadrením doručeným súdu prvej inštancie dňa 31.08.2015 aj Městský úřad v Úštěku s tým, že žalovaná
sa na tejto adrese zdržuje už niekoľko rokov. Je teda zrejmé, že v čase podania žaloby dňa 01.07.2014
žalovaná mala bydlisko na uvedenej adrese v Českej republike. O tom, že žalovaná sa na tejto adrese
zdržuje už dlhšiu dobu, svedčia aj listinné doklady pripojené k žalobe, na ktorých je uvedená práve táto

adresa.Nazákladetohosúdprvejinštanciesprávnedospelkzáveru,žebydliskožalovanej,ktorejsvedčí
postavenie spotrebiteľa, sa nachádza v inom členskom štáte. Súd nezistil ani existenciu dohody podľa
čl. 23 nariadenia č. 44/2001, na základe ktorej by si zmluvné strany dohodli právomoc súdu niektorého
iného členského štátu. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia tiež uviedol, že podľa čl. 26
ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 by mohol vo veci konať, ak by sa žalovaná konania zúčastnila, pričom

zhodnotil, že sa konania nezúčastnila, a aj preto nie je daná jeho právomoc vo veci konať. Z toho však nie
je zrejmé, preto súd dospel k tomu, že sa žalovaná konania nezúčastnila. Žalovanej totiž nebol zo strany
súdu poskytnutý žiadny priestor, aby sa vôbec mohla konania zúčastniť, pretože jej nebola doručená
žaloba, ku ktorej by sa mohla vyjadriť, a nebol vytýčený ani termín pojednávania, ktorého by sa mohla
žalovaná zúčastniť.

17. V danom prípade ide o spotrebiteľský spor, lebo žalovaná je voči žalobcovi spotrebiteľom, a
môže byť podľa článku čl. 2 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 žalovaná len na súdoch členského štátu, v
ktorom má bydlisko. V zmysle nariadenia nemôže súd (s výnimkou vecí uvedených v čl. 22 nariadenia
- výlučná právomoc) preskúmavať svoju právomoc skôr, ako doručí žalobu žalovanému a umožní mu,

aby akýmkoľvek spôsobom prejavil záujem zúčastniť sa na konaní pred súdom Slovenskej republiky,
či už písomným vyjadrením sa k žalobe, resp. iným prejavom, z ktorého by bolo zjavné, že žalovaný
má záujem zúčastniť sa konania na území Slovenskej republiky. Právomoc procesného súdu môže
byť založená postupom podľa čl. 24 nariadenia, t.j. tým, že sa žalovaný vyjadrí k žalobe bez toho,
aby súčasne s týmto vyjadrením vzniesol námietku nedostatku právomoci procesného súdu (uznesenie

Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 23. 09. 2008, sp. zn. 29 Nd 336/2007).

18. Uvedený postup súd prvej inštancie nedodržal a v rozpore s článkom 26 ods. 1 nariadenia č.
44/2001 vyslovil nedostatok svojej právomoci skôr, ako by umožnil žalovanej založiť ju podľa článku24 citovaného nariadenia. Keďže s ohľadom na uvedené neboli v tejto veci dané podmienky ani na
potvrdenie napadnutého uznesenia a ani na jeho zmenu, odvolací súd toto uznesenie podľa § 389 ods.
1 písm. b) CSP zrušil a vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V

ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP)
najskôr doručí žalovanej žalobu spolu s prílohami, čím jej umožní v prípade jej záujmu zúčastniť sa na
konaní pred súdom Slovenskej republiky. Ak žalovaná záujem prejaví, či už písomným vyjadrením sa
k žalobe, resp. iným prejavom, z ktorého by bolo zjavné, že má záujem zúčastniť sa konania na území
Slovenskej republiky, súd bude konať. V prípade, že sa tak nestane a žalovaná žiadny záujem neprejaví,

súd bude postupovať podľa čl. 26 ods. 1 nariadenia č. 44/2001, teda vyhlási, že nemá právomoc vo
veci konať. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania
odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

19. K trovám konania odvolací súd poznamenáva, že v prípade, ak súd vyhlási, že nemá právomoc
vo veci konať a konanie zastaví, rozhodne o nároku na náhradu trov konania podľa §

256 ods. 1 CSP s tým, že vyhodnotí kto zavinil zastavenie konania, a nie podľa § 255 ods. 2 CSP,
pretože v prípade zastavenia konania nemôžeme posudzovať pomer úspechu strán sporu, keďže nejde
o meritórne rozhodnutie vo veci.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419,
§ 420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).