Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/357/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917200117
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6917200117.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

ZlochuasudkýňJUDr.RenátyDeákovejaJUDr.JanyHaluškovejakočlenieksenátu,vsporežalobkyne:
P.. U. Q., nar. XX. U. XXXX, H. XXX/XX, XXX XX H. X., zastúpená JUDr. Evou Fűkőovou, advokátkou
so sídlom AK 979 01 Rimavská Sobota, Hviezdoslavova 3, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o určenie
neplatnosti časti právneho úkonu, o vyhlásenie úveru za splatený, o vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 3.326,17 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k.

10Csp/4/2017-115 zo dňa 12.09.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním
napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, že Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č.8200051050 zo dňa 30.11.2012 a Žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č.8200051051 zo dňa 30.11.2012

uzatvorené medzi žalobkyňou a žalovaným sú v bode 6 v časti dojednanej úrokovej sadzby a RPMN
neplatné (prvá výroková veta). Druhou výrokovou vetou okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa
žalobkyňa domáhala, aby súd vyhlásil úvery zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o
revolvingovom úvere č. 8200051050 zo dňa 30.11.2012 a Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/
Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200051051 zo dňa 30.11.2012 zo strany žalobkyne za splatené.
Treťou výrokovou vetou súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
3.326,17 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Štvrtou výrokovou vetou rozhodol o náhrade

trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že tento v konaní zistil, že medzi žalovaným
ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200051050.
Zmluva je formulárové tlačivo s predtlačeným označením veriteľa - žalovaného, s názvom "Žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere", do ktorého záujemca o poskytnutie
úveru vypĺňa svoje osobné údaje a údaje o požadovanom revolvingovom úvere. V danom prípade

žiadala žalobkyňa podľa bodu 5 zmluvného formulára úver vo výške 1.500,-Eur s tým, že úver bude
splácať v mesačných splátkach splatných vždy k 16. dňu v mesiaci vo výške po 80,37 Eur mesačne.
Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je 3.375,54 Eur. Predpokladaná RPMN za úver mala byť
vo výške 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru mala byť vo výške 70,01 %, priemerná RPMN zaúver mala byť vo výške 46,35 %, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu mala byť vo výške
63,32 % a ročná úroková sadzba revolvingu mala byť vo výške 76,21 %. Poskytnutá čiastka revolvingu
mala byť 790,84 Eur. Formulár žalobkyňa podpísal dňa 27.11.2012. Na formulári sa v bode 6 zapisujú

údaje o schválenom revolvingovom úvere s výslovným označením "nevypĺňať." Tento bod vypĺňa veriteľ.
Obsahom tohto bodu je schválená výška úverového limitu vo výške 1.500,-Eur s podmienkami splácania
po dobu 42 mesiacov, v splátkach vo výške 80,37 Eur, splatných v 16. deň mesiaca s tým že poskytnutá
čiastka úveru predstavuje sumu 1.500,-ur. RPMN za úver bola určená vo výške 67,09 %, ročná úroková
sadzba úveru bola určená vo výške 70,01 %, priemerná RPMN za úver bola určená vo výške 46,35

%, predpokladaná RPMN za úver po poskytnutí revolvingu bola určená vo výške 60,49 % a ročná
úroková sadzba revolvingu bola určená vo výške 76,21 %. Žalovaný formulár podpísal dňa 30.11.2012
a preukázateľne do formulára v bode 6 doplnil zmenené údaje oproti bodu 5, týkajúce sa RPMN za úver,
a predpokladanej RPMN za úver a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu, a to až po
podpísaní formulára žalobcom.

1.2 Súd prvej inštancie tiež zistil, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola
uzavretá aj Zmluva o revolvingovom úvere č.8200051051. Zmluva je formulárové tlačivo s predtlačeným
označením veriteľa - žalovaného, s názvom "Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o
revolvingovom úvere", do ktorého záujemca o poskytnutie úveru vypĺňa svoje osobné údaje a údaje
o požadovanom revolvingovom úvere. V danom prípade žalobkyňa žiadala podľa bodu 5 zmluvného

formulára úver vo výške 1.500,-Eur s tým, že úver bude splácať v mesačných splátkach splatných vždy
k 16. dňu v mesiaci vo výške po 80,37 Eur mesačne. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je
3.375,54 Eur. Predpokladaná RPMN za úver mala byť vo výške 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru
mala byť vo výške 70,01 %, priemerná RPMN za úver mala byť vo výške 46,35 %, predpokladaná RPMN
po poskytnutí revolvingu mala byť vo výške 63,32 % a ročná úroková sadzba revolvingu mala byť vo

výške 76,21 %. Poskytnutá čiastka revolvingu mala byť 790,84 Eur. Formulár žalobkyňa podpísala dňa
27.11.2012. Na formulári sa v bode 6 zapisujú údaje o schválenom revolvingovom úvere s výslovným
označením "nevypĺňať". Tento bod vypĺňa veriteľ. Obsahom tohto bodu je schválená výška úverového
limitu vo výške 1.500,-Eur s podmienkami splácania po dobu 42 mesiacov, v splátkach vo výške 80,37
Eur, splatných v 16. deň mesiaca s tým že poskytnutá čiastka úveru predstavuje sumu 1.500,-Eur. RPMN

za úver bola určená vo výške 67,09 %, ročná úroková sadzba úveru bola určená vo výške 70,01 %,
priemerná RPMN za úver bola určená vo výške 46,35 %, predpokladaná RPMN za úver po poskytnutí
revolvingu bola určená vo výške 60,49 % a ročná úroková sadzba revolvingu bola určená vo výške 76,21
%. Žalovaný formulár podpísal dňa 30.11.2012 a preukázateľne do formulára v bode 6 doplnil zmenené
údaje oproti bodu 5 týkajúce sa RPMN za úver, predpokladanej RPMN za úver a predpokladanej RPMN

úveru po poskytnutí revolvingu, a to až po podpísaní formulára žalobkyňou.

1.3 Pokiaľ ide o žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o úvere v časti dojednanej RPMN a úrokovej sadzby
a žalobu o vyhlásenie, že úvery zo strany žalobkyne boli splatené, okresný súd túto žalobu zamietol
a dôvodil, že tieto žaloby sú žalobami podľa § 137 písm. d) C.s.p., teda žalobami o určenie právnej

skutočnosti (nie sú žalobami o určenie, či tu právo je alebo nie je). Takéto žaloby sú prípustné len v
prípade, ak zákon dovoľuje sa domáhať takýchto nárokov, teda ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Okresný súd mal za to, že zo žiadneho právneho predpisu ani zo zákona o ochrane spotrebiteľa nie
je možné vyvodiť, že by takéto žaloby boli prípustné, a preto žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o
úvere v časti dojednanej RPMN a úrokovej sadzby a žalobu o vyhlásenie, že úvery sú zo strany žalobcu

splatené, zamietol. Súd prejudiciálne v konaní skúma otázku platnosti či neplatnosti napadnutých
právnychúkonov,resp.čivôbecprávnyúkonvznikol,nakoľkosažalobcasvojimtretímžalobnýmpetitom
domáhal na žalovanom vydania bezdôvodného obohatenia. Uvedené otázky (platnosť, či k neplatnosť
právneho úkonu, resp. či právny úkon vznikol) súd rieši v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia
ako predbežnú otázku. Spotrebiteľ má tak k dispozícii na ochranu svojich porušených práv žalobu o

splnenie povinnosti.

1.4 Zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným považoval okresný súd za vzťah medzi spotrebiteľom
a dodávateľom, a teda vzťah spotrebiteľský zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods.1 Občianskeho
zákonníka, a to bez ohľadu na jeho právnu formu. K tomuto záveru dospel súd prvej inštancie

vyhodnotením obsahu zmluvy a obsahu zmluvných dojednaní, z ktorých vyplýva, že žalovaný ako
veriteľ mal poskytnúť žalobkyni finančné prostriedky a táto sa mala zaviazať vrátiť ich v splátkach.
Išlo teda o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov. Tento vzťah podlieha režimu nielen zákonnej
úprave podľa Občianskeho zákonníka, ale tiež zákonnej úprave zákona o spotrebiteľských úverochč.129/2010 Z.z. Okresný súd z predloženej listiny, resp. zmluvných formulárov a na základe vykonaného
dokazovania ustálil, že žalobkyňa pri oboch žiadostiach podľa bodu 5 zmluvy požiadala o úver a
žalovaný v bode 6 zmluvy uviedol zmenené údaje oproti bodu 5 zmluvy, a to ohľadne RPMN za úver

a ohľadne predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. Bolo tak nepochybné, že v prípade
doplňovania - zmenených údajov do znenia zmluvy sa jedná o zmenu návrhu (§ 44 ods.2 Občianskeho
zákonníka), ktorý mala žalobkyňa následne prijať, teda žalobkyňa mala formulár opäť opatriť svojim
podpisom a následne rovnopis doručiť do dispozičnej sféry žalovaného. Tento postup pri uzatváraní
zmluvy však súdu nebol preukázaný, zmluva tak podľa názoru súdu ani nevznikla, nakoľko pri jej

uzavretí nebol dodržaný zákonom predpísaný postup. Nakoľko na základe tejto zmluvy bolo žalobkyni
poskytnuté plnenie, môže si žalobkyňa prípadný nárok voči žalovanému uplatňovať z titulu vydania
prípadného bezdôvodného obohatenia. Okresný súd tiež zdôraznil, že celý proces uzatvárania zmlúv
bol netransparentný, zavádzajúci a v rozpore nielen s dobrými mravmi, ale aj v rozpore so zákonom.
Spotrebiteľ, v danom prípade žalobkyňa, najprv podpíše žiadosť/zmluvu, kedy však nie je vôbec zrejmé
a jednoznačné, jasné a určité, či sumu, akú uviedol v žiadosti, aj fakticky dostane. V zmluve bolo

zapracované dojednanie, že zmeny (požadovanú výšku úveru znížiť alebo zmeniť iné parametre) môže
veriteľ urobiť jednostranne, nezávisle od vôle spotrebiteľa, bez jeho súhlasu, bez toho, aby mal možnosť
spotrebiteľ sa k tomu vyjadriť a následne sa rozhodnúť, či podpíše alebo nie takýto návrh zmluvy,
ktorý mu predložil veriteľ alebo dodávateľ. V prospech výlučne jednej zmluvnej strany - dodávateľa, je
aj dojednanie o tom, že dlžník súhlasil, že s oznámením o schválení úveru bude oboznámený po jeho

odoslaní žalovaným až potom, čo už žiadosť/zmluvu dlžník podpísal. Z obsahom oboznámenia by sa
mal dlžník oboznámiť podľa dojednaní v zmluve až po tom, čo by ho zmluva mala zaväzovať. Rovnako
tento postup je netransparentný, zavádzajúci a v rozpore s dobrými mravmi, ale aj so zákonom.

1.5 Vzhľadom k vyššie uvedenému mal okresný súd za to, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok

na vrátenie žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia, predmetom bezdôvodného obohatenia
bol majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Išlo o také plnenie, kde od začiatku
nebol právny dôvod na plnenie. Plnilo sa, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe
ktorej sa spravidla plní. Strany sporu sa spočiatku domnievali, že zmluvu uzavreli, hoci ju neuzavreli.
Súd prvej inštancie sa stotožnil so spôsobom výpočtu bezdôvodného obohatenia, nakoľko podľa zmluvy

č.8200051050 žalobkyňa poskytla žalovanému sumu 3.718,03 Eur a žalobkyňa od žalovaného titulom
zmluvy o úvere obdržala sumu 1.963,01 Eur. Žalovaný sa na jej úkor obohatil o rozdiel medzi týmito
sumami, čo predstavuje sumu 1.755,02 Eur. Pokiaľ ide o zmluvu č.8200051051 žalobkyňa poskytla
žalovanému sumu 3.537,16 Eur, pričom od žalovaného titulom zmluvy o úvere obdržala sumu 1.963,01
Eur. Pri tejto zmluve sa žalovaný na jej úkor obohatil o rozdiel medzi týmito sumami, teda o sumu

1.574,15 Eur.

1.6 Pokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania, túto bližšie neodôvodnil a nekonkretizoval. Okresný
súd ju posúdil ako nedôvodnú. V danom prípade bez právneho dôvodu objektívne bezdôvodné
obohatenieužalovaného byvznikloodmomentukaždéhočiastkovéhoplnenia.Žalobkyňasadozvedela

o vzniku bezdôvodného obohatenia v mesiaci jún, resp. júl 2016 a následne spísala žiadosť na MS SR
za účelom posúdenia zmluvného vzťahu so žalovaným. Po obdržaní odpovede potom pristúpila najprv k
riešeniusporusožalovanýmmimosúdneanáslednekpodaniužalobyprostredníctvomadvokáta.Žaloba
bola podaná v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu lehotu, táto
sa pri bezdôvodnom obohatení získaním plnení bez právneho dôvodu viaže na poskytnutie plnenia. Zo

stanovísk veriteľa k zmluvám č.8200051050 a č.8200051051 zo dňa 31.10.2016, obsahujúcich prehľad
prijatých platieb zo strany žalovaného ako aj podľa špecifikácie bezdôvodného obohatenia v žalobe pre
okresný súd vyplynulo, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobkyňa domáhala
vkonaní,premlčanýnieje.Nazákladeuvedenéhosúdprvejinštanciežalovanéhozaviazalnazaplatenie
sumy vo výške celkom 3.326,17 Eur titulom bezdôvodného obohatenia.

1.7 Pokiaľ ide o trovy konania, súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 255 ods.2 C.s.p. a vzhľadom
ku skutočnosti, že ani jedna zo strán sporu nebola v spore plne úspešná, okresný súd rozhodol tak, že
ani jedna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný (ďalej v texte aj „odvolateľ“) včas odvolanie, v
ktorom navrhol, aby súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a žalobu zamietol, alebo aby vec vrátil
na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Aplikoval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), h)
zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).2.1 podanom odvolaní argumentoval, že závery súdu prvej inštancie sú nesprávne a v rozpore so
zákonom.Zákonč.129/2010Z.z.aaniinýprávnypredpisneurčujú,žeúdajoRPMNbudedohodnutý.Ak

súd prvej inštancie uviedol, že tento údaj medzi stranami dohodnutý nebol, mal v prvom rade zdôvodniť,
že tento údaj sa dá dohodnúť. Toto v napadnutom rozsudku chýba úplne. S poukazom na § 2 písm. i)
a § 9 ods.2 písm. l) zákona č.129/2010 Z.z. argumentoval, že ak má byť údaj o RPMN určený tak, že
je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, znamená to, že pri jeho určení sa
vychádza z údajov existujúcich v danom čase. Medzi tieto údaje patrí aj dátum prvého čerpania úveru.

Zákonná úprava určenia RPMN teda nielen svojím textom, ale aj spôsobom jeho určenia vychádza z
toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Ak by žalovaný neurčil
údaj RPMN schváleného úveru, či revolvingu postupom podľa zákona č.129/2010 Z.z., porušil by tento
zákon. Porušeniebyvyplývalopráveztoho,žebyuviedolrovnakúRPMNakoúdajne„navrhol“žalobcav
oboch zmluvných vzťahoch. V takomto prípade by takto určená RPMN nebola vypočítaná podľa zákona
č.129/2010Z.z.Znapadnutéhorozsudkuniejezrejméanito,nazákladečohodospelsúdkzáveruotom,

že žalobkyňa vlastne navrhla údaj o RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh
RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. Otázka dohody o RPMN nebola
zo strany súdu ani len posúdená v tom smere, či zákonná úprava takúto dohodu pozná a predpokladá.
Zákon č.129/2010 Z.z. vôbec nepredpokladá, že by sa náležitosti vymenované v § 9 ods.2 zákona
č.129/2010 Z.z. mali dohodnúť, vyžaduje aby boli v zmluve uvedené. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej

inštancie nesprávne posúdil otázku oboch zmluvných vzťahov. V tomto smere poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Prešove č.k. 3C/106/2016 zo dňa 03.11.2016. Nakoľko súdom prijatý záver o dôvode a
vznikubezdôvodnéhoobohateniaje nedôvodný,potomjenedôvodnýanesprávnyajzáverojehovýške.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie

súdu prvej inštancie potvrdil a žalobkyni priznal trovy odvolacieho konania. Mala zato, že súd prvej
inštancie vec správne právne posúdil, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a rozhodol zákonne. Bolo
náležite preukázané, že zmluvy žalovaného sú neprehľadne a zmätočné, pre bežného spotrebiteľa
nezrozumiteľné. Vo veci samej poukázala na skutočnosť, že zákon (Občiansky zákonník) vymieňuje
okamih uzatvorenia zmluvy a spravidla je to okamih, keď sa strany dohodnú na obsahu zmluvy. Ide o

moment, keď adresát právneho úkonu prijme návrh na uzatvorenie zmluvy. Návrh musí byť pritom prijatý
v celosti, bez výhrad, zmien a doplnkov. Z predloženým zmlúv je nesporné, že žalobkyňa v žiadostiach/
zmluvách vyplnila výhradne bod 5 v oboch prípadoch dňa 27.11.2012 a až následne dňa 30.11.2016
žalovaný vyplnil bod 6 zmlúv, ktorý už žalobkyňa neosvedčila svojím podpisom - za daných okolností
išlo o nový návrh zmluvy zo strany žalovaného. Zdôraznila, že aj pokiaľ by súd prvej inštancie zmluvy

vyhodnotil ako platné právne úkony, výška úrokov dojednaná v úverových zmluvách bola priečiaca
sa dobrým mravom a išlo by o absolútne neplatné dojednanie v oboch zmluvách. Zmluvy by nemohli
požívať ochranu v podobe ich platnosti v časti dojednaného ročného úroku vo výške 70,01% ročne.
Odvolaním napadnutý tretí výrok rozsudku prej inštancie by ostal nemenný i v prípade, ak by súd bol
zmluvy vyhodnotil len za bezúročné a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa namietala, že sa

nemožno stotožniť s obranou žalovaného, že pri inom právnom posúdení by bol záver okresného súdu
ohľadom výšky bezdôvodného obohatenia odlišný.

4. Ďalšie relevantné vyjadrenia vo veci samej podané neboli.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1,2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce

konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne
právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie,ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).

8. Okresný súd správne vzal do úvahy skutočnosť, že právny vzťah strán konania, ktorý mal byť
založený na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č.
8200051050, žalobkyňou podpísaná 27.11.2012 a žalovaným 30.11.2012 a na základe Žiadosti o
poskytnutierevolvingovéhoúveru/Zmluvyorevolvingovomúvereč.8200051051,žalobkyňoupodpísaná
27.11.2012 a žalovaným 30.11.2012 je potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský podľa § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka, správne poukázal tiež na to, že tento právny vzťah podlieha aj právnej
úprave uvedenej v zákone č.129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Tento záver
okresného súdu podaným odvolaním spochybnený nebol. Vzhľadom na to, že údaje o schválenom
úvere sú uvedené až v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere
č. 8200051050, resp. 8200051051, ktoré je podpísané len žalovaným a nie sú súčasťou samotnej
zmluvy o revolvingovom úvere, podpísanou žalobkyňou a žalovaným, zmluva neobsahuje náležitosti,

predpokladané § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.. Pokiaľ Oznámenie veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi nie je podpísané žalobkyňou, ale len žalovaným, v tomto rozsahu toto oznámenie nie je
možné považovať za zmluvu, podpísanú obidvomi účastníkmi konania, a preto uvedená zmluva nespĺňa
písomnú formu tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 1 citovaného zákona. Niet pochýb o tom, že pre
platnosť zmluvy o revolvingovom úvere (z tohto hľadiska nie je podstatné, či ide o revolvingový alebo

jednoduchý úver) z hľadiska jej formy sa v danom prípade vyžaduje písomná forma. Takto si to vymienil
aj žalovaný ako veriteľ v bode 2.1. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti
PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., pričom, ako je tu uvedené, uzatvára sa na formulári Veriteľa, ktorý
je zároveň žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru, aj zmluvou o revolvingovom úvere. Pre
vznik zmluvy sa vyžaduje podpis oboma zmluvnými stranami, teda dlžníkom a veriteľom, prípadne aj

spoludlžníkom/mi. Vzhľadom na to, že žalobkyňa Žiadosť/Zmluvu (č.8200051050 ako aj č.8200051051)
podpísala dňa 27.11.2012 a žalovaný ako veriteľ dňa 30.11.2012, resp. až vtedy do zmluvy doplnil
konkrétne údaje o schválenom revolvingovom úvere (bod 6.), takúto zmluvu o revolvingovom úvere
nemožno považovať za riadne a platne uzavretú. Údaje o schválenom úvere v čase, kedy zmluvu o
revolvingovom úvere podpisovala žalobkyňa, totiž vôbec neboli obsahom zmluvy, a preto ich žalobkyňa

písomne akceptovať nemohla. Revolvingový úver vrátane revolvingu pri podpise zmluvy žalobkyňou
nebol teda ani dostatočne individualizovaný všetkými podstatnými náležitosťami z hľadiska zákona o
spotrebiteľských úveroch (§ 4). Nové údaje smerom ku žalobkyni predstavujú nový návrh na uzavretie
zmluvy, pričom nebolo preukázané, že by žalobkyňa takýto nový návrh akceptovala. Súhlas žalovaného
s revolvingovým úverom je len jednostranný úkon, ktorý nie je zmluvou a neobsahuje dohodu strán

o výške úveru a ani o výške úroku. Nedostatok písomného prejavu vôle žalobkyne byť účastníkom
záväzkového vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru v tomto prípade zákon sankcionuje
neplatnosťoutohtoprávnehoúkonu.Vdanomprípadestranysporuzmluvuorevolvingovomúvereplatne
neuzavreli z dôvodov vyššie uvedených; ani tzv. zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere
spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. nie sú účastníkmi zmluvy podpísané a označené dátumom.

8.1 Zavádzajúci je už samotný názor zmluvy ako Zmluvy o „revolvingovom“ úvere, hoci zmluva obsahuje
údaje týkajúce sa dvoch úverov (úveru aj revolvingového úveru). Zmluva sa uzatvára na formulári
veriteľa, ktorý je zároveň žiadosťou o poskytnutie úveru aj zmluvou o úvere. Túto skutočnosť však
nemožno zneužívať k záverom, že došlo k vzniku zmluvy, k uzavretiu platnej zmluvy o spotrebiteľskom

úvere v prípade, kedy nie je vylúčená akákoľvek ďalšia manipulácia s textom (napr. dodatočné
dopisovanie údajov do formulára po podpise dlžníkom), kedy dlžník podpísal iba žiadosť o poskytnutie
úveru. Pre vznik a platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa vyžaduje dvojstranný prejav vôle (§ 34
a § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka) a podpis oboma zmluvnými stranami, teda dlžníkom a veriteľom,
prípadne aj spoludlžníkom/mi, pričom nesmie byť akýchkoľvek pochybností o tom, pod aký text účastníci

zmluvy pripojili svoj podpis (čo z hľadiska obsahu listiny podpisujú).

8.2 Odvolanie žalobcu tak nie je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, keďže v konaní
bolo preukázané, akú sumu žalovaný žalobkyni vyplatil a akú sumu žalobkyňa žalovanému vrátila.
Preto krajský súd v zmysle § 387 ods. 1, 2 C. s. p. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, a to aj v

súvisiacom výroku o trovách konania. Odvolateľ v podanom odvolaní síce napáda celý rozsudok súdu
prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu a aby
žalobu zamietol alebo aby vrátil celú vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odvolaní
však absentujú akékoľvek odvolacie dôvody, ktoré by smerovali proti výrokom I. a II. rozhodnutia súduprvej inštancie, ktorými tento zamietol žalobu v časti v ktorej sa žalobkyňa domáhala, aby súd vyslovil,
že Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č.8200051050 zo dňa
30.11.2012 a Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č.8200051051

zo dňa 30.11.2012 sú v bude 6 v časti dojednanej úrokovej sadzby a RPMN neplatné, resp. že úvery z
uvedených zmlúv sú splatené. Preto ani v tejto časti z odvolacích dôvodov odvolací súd nezistil dôvody
pre zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku.

8.3 Pokiaľ ide o výšku priznaného bezdôvodného obohatenia žalovaný v podanom odvolaní uviedol,

že nedôvodný a nesprávny je záver o jeho výške z dôvodu, že je nesprávny záver o dôvode vzniku
bezdôvodného obohatenia. Výpočet bezdôvodného obohatenia tak ako bol súdom prvej inštancie
vypočítaný v bode 26 rozsudku nenapadol. Pokiaľ odvolací súd považoval závery súdu prvej inštancie
za právne správne vo vzťahu k vzniku bezdôvodného obohatenia, nemal odvolací dôvod vo vzťahu
s správnosti výšky priznaného nároku, ktorá je v konečnom dôsledku v súlade s listinnými dôkazmi
obsiahnutými v súdnom spise.

9.Súdprvejinštancievyhodnotilvšetkydôkazy,ktorévykonalnanávrhstrán;záverysúduprvejinštancie
zodpovedajú zistenému skutkovému stavu a jeho právne posúdenie je správne. Preto odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu (§ 387 ods. 1, 2 C. s. p.).

10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p..
Nárok na náhradu trov konania priznal žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná v celom

rozsahu, nakoľko odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).