Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. september 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11C/251/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7103898582
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7103898582.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci žalobcu: Mesto

Košice, Trieda SNP č. 48/A, Košice, zast. JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Fejova 4 proti žalovaným: 1/ V. R., nar. X.X.XXXX, bytom N., N. XXX, 2/ Y. K., nar. X.X.XXXX, bytom
M. XXX, 3/ W. K., nar. XX.X.XXXX, bytom N., O. T., N. 8, všetci zastúpení JUDr. Máriou Kozákovou,
advokátkou so sídlom v Košiciach, Nerudova 14 v konaní o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Žalobca Mesto Košice je spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie
N., obce N. - N., okresu N. I, parcely registra E, evidované na mape určeného operátu parc. č. XXX orná
pôda s výmerou 6.546 m2 v podieloch zapísaných pod B2 na V. R. v 1/8 a pod B4 na W. K. v X/X.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 7.8.2003 žiadal, že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV
č. XXXX, kat. územie N., obec N. - N., okres N. - okolie, parc. registra E, evidovaná na mape určeného
operátu parc. č. XXX - orná pôda s výmerou 6.546 m2. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.

Žalobca uviedol, že kúpnou zmluvou zo dňa 3.2.1984 uzatvorenou medzi Československým štátom -
Národným výborom mesta Košice, zastúpeným Zoologickou záhradou Košice ako kupujúcim a O. R.,
rod. W., nar. XX.X.XXXX, bytom N. č. XXX ako predávajúcou nadobudol Československý štát právo k
parc. č. XXX, kat. územie N. v podiele 1 k celku.

Pôvodnežalovanáv2.radeW.K.,nar.XX.X.XXXX,bytomM.XXXzomreladňaXX.X.XXXX.Akodedičia
do úvahy pripadali W.. W. K., W.. W. Z., rod. K. a Y. K., nar. X.X.XXXX. V zmysle Osvedčenia o dedičstve

10D/567/2013 zo dňa 3.4.2014 bolo zistené, že Y. K. nadobudol parcelu reg. E zapísanú na LV č. XXXX,
parc. č. XXX orná pôda vo výmere 6546 m2 pod B3 v podiele 1-ina z celku na meno poručiteľky v
zodpovedajúcej výmere 1.636,5 m2.

Okresný súd Košice I vo veci rozhodol dňa 29.5.2012.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali žalovaní odvolanie.

Krajský súd v Košiciach uznesením pod sp. zn. 6Co/243/2012 zo dňa 21.1.2014 a rozsudok zrušil a
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Vyvlastňovacím rozhodnutím č. Výst. 9860/2617/84-Go zo dňa 4.1.1985 vyvlastnil Československý štát
zastúpený Odborom výstavby ako stavebný úrad I. stupňa na základe žiadosti ZOO Košice zvyšnú časť
parc. č. XXX - orná pôda o výmere 6.546 m2, kat. územie N. - N. v podiele 3 k celku za účelom realizácie

stavby: Zoologciká záhrada Košice. Predmetná časť parcely bola pred vyvlastnením v spoluvlastníctve
W. I., rod. S. v podiele 1 k celku a W. M., rod. W. v podiele 1 k celku.

Na základe hore uvedenej kúpnej zmluvy a vyvlastňovacieho rozhodnutia Československý štát
nadobudol vlastnícke právo k celej parcele č. XXX, kat. územie N..

V zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej a zriaďovateľskej funkcie národných
výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy v znení neskorších
predpisov prešla zriaďovateľská funkcia k Zoologickej záhrade Košice na žalobcu. V zmysle § 2 ods.
2 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov veci, ku ktorým patrilo právo
hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam

národným výborom, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obce podľa zák. č.
518/1990 Zb. prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce (žalobcu) na území ktorej
sa nachádzajú. V súlade s citovaným ustanovením zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, prešlo na
žalobcu vlastnícke právo k spornej parcele ku dňu účinnosti zákona t.j. k 1.5.1991 nadobudol žalobca
priamo zo zákona vlastnícke právo k spornej parcele. V súlade s § 14 citovaného zákona bol medzi

Zoologickou záhradou Košice - N. ako odovzdávajúcim a žalobcom ako preberajúcim spísaný dňa
23.8.1993 delimitačný protokol o odovzdaní a prevzatí majetku plniaci evidenčný charakter.

V súčasnosti sporná parcela vedená v KN na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX - orná pôda o výmere
6.546 m2, kat. územie N..

Podľa výpisu z LV č. XXXX boli ku dňu podania žaloby na základe dohody o vyrovnaní dedičských
podielov N XXX/XX, Nz XXX/XX, zapísanej zápisom Z - XXXX/XX, pod položkou výkazu zmien č. XXX/
XX v katastri nehnuteľností nesprávne ako podieloví spoluvlastníci parcely č. XXX, kat. územie N. vedení
žalovaná v l. rade, žalovaná v 3. rade, obe v podiele 1/8 k celku. Na základe Rozhodnutia D 431/86-46,

zapísaného v katastri nehnuteľností zápisom Z 2380/94, pod položkou výkazu zmien č. 135/94 bola ako
podielová spoluvlastníčka parcely č. XXX vedená žalovaná v 2. rade v podiele 1 k celku.

Ako vlastník zvyšného spoluvlastníckeho podielu k parcele č. XXX vo veľkosti 1 k celku je v
katastri nehnuteľností vedený žalobca. Spoluvlastnícke právo žalobcu bolo v katastri zapísané na

základe vyššie uvedeného Vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst 9860/2617/84-Go zo dňa 4.1.1985
a delimitačného protokolu zo dňa 23.8.1993, zápisom Z - 260/03 pod položkou výkazu zmien č.
37/03. Príslušný katastrálny úrad nevykonal zápis vlastníckeho práva na žalobcu k celej spornej
parcele z dôvodu, že v katastri nehnuteľností boli už ako spoluvlastníci zapísaní dedičia pôvodných
spoluvlastníkov spornej parcely, t.j. ako vlastníčka nebola zapísaná O. R. od ktorej bol odkúpený

spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 k celku a ani W. M., rod. W., ktorej bol vyvlastnený podiel 1 k
celku, ale ako spoluvlastníci boli ich dedičia, žalovaní v 1. až 3. rade. Katastrálny úrad, preto iba zapísal
žalobcovo spoluvlastnícke právo k podielu vyvlastneného W. I., rod. S..

Z vyššie uvedeného vyplýva, že vlastníkom celej spornej parcely je žalobca a teda časť spornej parcely

nemohla byť predmetom konania o dedičstve, t.j. dohoda o vyrovnaní dedičských podielov N 126/93,
Nz 115/93 a rozhodnutie D 431/86 - 46 na základe ktorých sa uskutočnil zápis spoluvlastníckeho práva
žalovaných v 1. až 3. rade v KN sú neplatné a nemohli byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva
žalovaných.

Nakoľko žalobca nie je zapísaný ako vlastník spornej parcely v evidencii nehnuteľností vedenej
príslušným katastrálnym úradom, nemôže riadne vykonávať svoje vlastnícke právo a jeho právne
postavenie vlastníka je tým neisté. Žalobca má preto naliehavý právny záujem na zapísanie svojho
vlastníckeho práva k spornej parcele v katastri nehnuteľnosti, t.j. má teda naliehavý právny záujem na
určení svojho vlastníckeho práva k spornej parcele na základe žaloby.

Právny zástupca žalobcu okrem iného uviedol, že žalobca je zapísaný už ako spoluvlastník predmetnej
nehnuteľnosti pod B1 v podiele 1 titulom prechodu do majetku Mesta podľa zák. č. 138/91 Zb. k 1.5.1991,
predmetom konania sú podiely evidované na žalovaného v 1. rade V. R. pod B2 v 1/8, na žalovanú v2. rade W. K. pod B3 v 1 a na žalovanú v 3. rade W. K. pod B4 v 1/8 z celku. Zákonným spôsobom,
platne a účinne nadobudol štát predmetnú nehnuteľnosť kúpou a vyvlastnením a po ňom zo zákona č.
138/1991Zb.žalobca.Vprípadeinéhozáverusúdujepreukázanéprinajmenšomvydržanievlastníckeho

práva na základe kúpnej zmluvy z 3.2.1984 a vyvlastnením z 4.1.1985 držbou štátu po ktorej pokračoval
dobromyseľne žalobca od 1.5.1991 s uplynutím 10 ročnej vydržacej doby ku dňu 4.1.1995. Podmienky
vydržania by boli splnené aj od 1.5.1991 do 1.5.2001 priamo žalobcom.

Žalovaný v 1. a 3. rade prostredníctvom právnej zástupkyne písomným podaním doručeným súdu

9.12.2003 uviedol, že žalovaný na základe dedičského konania z roku 1988 sa stal právoplatným
dedičom predmetnej parcely. Žalobca sa neprihlásil do tohto konania a ani neurobil príslušné právne
kroky na potvrdenie svojho práva od roku 1984.

V priebehu konania žalovaná v 2. rade W. I. zomrela dňa XX.XX.XXXX.

Z pripojeného Osvedčenia o dedičstve 19D/542/2004, Dnot 7/2005 zo dňa 12.10.2006 bolo zistené, že
dedičmi zo zákona v prvej dedičskej skupine boli Z. T. dcéra poručiteľky, W. K. dcéra poručiteľky, X.
X., dcéra poručiteľky. Dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu v zmysle ktorej nehnuteľnosti
nadobudla W. K., rod. I., nar. XX.X.XXXX. Z uvedeného dôvodu, preto súd pokračoval s dedičkou W.
K., rod. I. ako žalovanou v 2. rade.

Z výpovede žalovaného v 1. rade súd zistil, že v roku XXXX zomrela O. R. s tým, že v roku 1988
prebehlo dedičské konanie. Všetky pozemky prešli na dedičov t.j. na neho a na sestru W. K. s tým, že
uvedené pozemky užíva zoologická záhrada. Niekedy v roku 2004 prišli za nimi z Magistrátu a zo ZOO,
aby podpísali nájomnú zmluvu a budú im platiť nájomné, s čím súhlasil, pričom jeho sestra nesúhlasila.

Keďže sa mali dohodnúť a potom to mali podpísať, nakoniec k podpísaniu nájomnej zmluvy nedošlo,
pretože sa nedohodli. Uvedený pozemok patril jeho matke, pričom jej pomáhal s hospodárením na ňom,
užívali ho až do roku 1984, kedy si ho oplotila zoologická záhrada. Od uvedeného obdobia predmetný
pozemok užíva zoologická záhrada. Žalovaný v 1. rade uviedol, že sa cíti ako vlastník uvedeného
pozemku. V doplnenej výpovedi žalovaný v 1. rade uviedol akým spôsobom jeho matka hospodárila na

pozemku, akým spôsobom žila a ako následne došlo k predaju pozemku.

Z výpovede žalovaného v 2. rade bolo zistené, že je dedičkou po W. I., t.j. po matke. Pamätá si iba toľko,
že ani jej matka ani stará matka W. M. nič nepodpísali. K uvedenému pozemku uviedla, že povinne
pomáhali pri jeho obhospodarovaní, konkrétne aj na pozemku parc. č. XXX.

Z výpovede žalovanej v 3. rade zistil, že je dedičkou po O. R., ktorá bola jej mama. Pamätá si, že na
uvedených pozemkoch pracovali, pomáhali matke, následne sa vydala a odišla z N., avšak keď bolo
treba, prišla pomôcť. Keď mama zomrela, všetko prešlo na nich, o žiadnych zmenách ohľadne uvedenej
parcely nevedela. Predmetnú parcelu užívali až kým neotvorili zoologickú záhradu. Pamätá si, že chodil

nejaký pán a žiadal, aby pozemky predali, pokiaľ nepredajú, tak sa im vyvlastnia. Ďalej uviedla, že im
bolo oznámené zoologickou záhradou, že pôdu berú pre medvede a žiadali, aby podpísali zmluvu a
dostanú nájom. Keď sa bola informovať na Magistráte, tak povedali, že prídu za ňou až domov, len nech
to podpíšu. Keď sa boli opätovne informovať, už im povedali, že je to na súde a nič im nedajú.

V konaní vypovedal ako svedok Y. K., ktorý uviedol, že je manželom žalovanej v 2. rade. K predmetu
konaniauviedol,žesadoN.prisťahovalvroku1974.Vrodinesasnažilvypomáhaťapomáhaťsprácami.
Niekedy v roku 1975 vzniklo družstvo, ktoré hospodárilo s nejakými pozemkami, pričom spornú parcelu
nechceli. Niekedy v roku 2003 Mesto Košice vyzvalo jeho svokru, aby dala predmetný pozemok do
prenájmu, následne ona ho splnomocnila, aby ju v tejto veci zastupoval. Boli na rokovaní na Magistráte,

pričom sa už skoro dohodli, že tieto pozemky im dajú do prenájmu. Následne však Mesto sa vyjadrilo
tak, že chcú aj podpísať nejakú zmluvu o budúcej zmluve a že majú záujem tam postaviť medvedinec,
s čím nesúhlasil. Následne Mesto začalo vykonávať stavebné práce na uvedenom pozemku, pričom to
bol nahlásiť ako čiernu stavbu na stavebnom úrade. Uviedol, že žalobca sa nemôže cítiť ako vlastník,
pretože v čase vyvlastnenia babka o ničom nehovorila, už sa pracovalo na zoologickej záhrade a ona

niekedy medzi tým v roku 1984 zomrela. Vlastníkom predmetnej parcely bola stále rodina M. a po nich
dedila W. I..Z pripojenej kúpnej zmluvy zo dňa 3.2.1984 bolo zistené, že Československý štát, Národný výbor mesta
Košice zastúpený Zoologickou záhradou ako kupujúcim a O. R. ako odpredávajúcou bolo zistené, že
táto na základe zmluvy o prevzatí nadobudla 1/8 z pozemku Z. podľa denníka č. XXXX zo dňa 14.3.1940,

zapísaného na parc. č. XXX/X v zápisnici č. XXX, kat. územia N., vo výmere 682,50 m2 a na základe
dedeniapodľadenníkač.731zodňa7.3.19517/8-inztejtoparc.vovýmere4.777,50m2,tiežnazáklade
dedenia podľa čd. 731 zo dňa 7.3.1951 nadobudla v tomto kat. území 1-nu parc. č. 228 zvanej B. Z.
zapísanej v zápisnici č. XXX v celkovej výmere 1.636,50 m2, ďalej pozemok v hone borka tohto územia
parc. č. XXX zapísanej v zápisnici č. XXX v pomere 168/2480-in vo výmere 642,6 m2 a napokon z luky

N. krátenej až na 340 m2 2/36-iny v celkovej výmere 18,88 m2, teda v celkovej výmere 7.757,98 m2,
ktoré sú teraz včlenené do novovytvorenej parc. č. 899/14, kat. územie Košice mesto. Odpredávajúca
O. R. tieto nehnuteľnosti odpredáva aj s príslušenstvom a so všetkými právami a povinnosťami s týmito
nehnuteľnosťami spojenými v hraniciach ako ich odpredávajúca resp. jej právni predchodcovia alebo
ďalšie osoby užívali kupujúcej organizácii Zoologickej záhrade Košice do jej vlastníctva za kúpnu cenu
3.103,20 Kčs a kupujúca organizácia tieto nehnuteľnosti za označenú cenu kupuje. Kúpnu zmluvu

podpísal za Československý štát Zoologická záhrada Košice a O. R..

Z pripojeného rozhodnutia - vyvlastnenie nehnuteľnosti č. Výst. 9860/2617/84-Go zo dňa 4.1.1985
bolo zistené, že sa vyvlastnila parc. č. XXX, ktorá v čase vyvlastnenia patrila v 1 z celku W. I. a 1 z
celku M. W., rod. W., vyvlastnenie viacerých nehnuteľností okrem iného aj parc. č. XXX bolo vykonané

verejnou vyhláškou na základe žiadosti ZOO Košice zo dňa 30.10.1984 o vyvlastnení nehnuteľnosti v
kat. území N. - N. pre realizáciu stavby: Zoologická záhrada Košice po vykonanom ústnom pojednávaní
dňa 20.12.1984. Odbor výstavby ObNV Košice I ako stavebný úrad prvého stupňa rozhodol tak, že
žiadosti vyhovel a vyvlastnil v prospech Československého štátu v správe ZOO Košice predmetné
parcely uvedené vo vyvlastňovacom rozhodnutí.

V čase vyvlastnenia spoluvlastníčka parc. č. XXX v pomere 1 k celku M. W. dňa XX.X.XXXX zomrela. V
zmysle dedičského rozhodnutia č. D 1089/81 zo dňa 24.11.1981 bolo prejednané dedičstvo a schválená
dedičská dohoda. V uvedenom rozhodnutí však nebola prejednaná parcela č. XXX, kat. územie N..
Parcela č. XXX kat. územie N. bola prejednaná až v rozhodnutí č. D 431/86, t.j. po vyvlastnení.

Žalovaný v 1. rade bol zapísaný ako vlastníkom parc. č. XXX v pomere 1 k celku na základe rozhodnutia
D 53/88 zo dňa 19.5.1988 v dedičskom konaní po poručiteľke O. R..

Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti, pozemku parc. č. XXX - orná

pôda o výmere 6.546 m2, kat. územie N. - N., zapísaný Správou katastra Košice na LV č. XXXX.

Podľa ust. § 80, písm.c/ zák. č. 99/63 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ust. § 1 zák. č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národným
výborom na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy, tento zákon upravuje
prechod zakladateľskej funkcie národných výborov voči štátnym podnikom založeným národnými
výbormi a zriaďovateľskej funkcie národných výborov voči organizáciám alebo zariadeniam zriadeným
národnými výbormi na obce, ústredné orgány štátnej správy a miestne orgány štátnej správy.

Podľa ust, § 3 ods. 1) vyššie citovaného zákona, rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené
národnými výbormi, ich zariadenia a zariadenia vnútornej správy národných výborov (ďalej len
organizácie") prechádzajú do riadenia obce, v ktorej má organizácia sídlo, s výnimkou organizácií
uvedených v odsekoch 2 a 3.

Podľa ust. § 2 ods. 3) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, veci ku ktorým patrilo právo hospodárenia
štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a
zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy alebo na príslušný orgán miestnej štátnej
správy, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú,

ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesie svoju
zakladateľskú alebo zriaďovateľskú funkciu na obec na základe dohody.Podľa § 14 ods. 1) vyššie citovaného zákona, o prechode vlastníctva vecí, postúpení majetkových práv
a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby písomné protokoly. O
prechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a záväzkov do správy organizácií

spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá a organizácie.

Podľa § 133 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( v znení platnom do 30.6.1988 ), osobné
vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom, alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 134 ods. 2 OZ ( v znení platnom do 30.6.1988 ), ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe
zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym
notárstvom, ak nejde o prevod do, socialistického vlastníctva.

Podľa ust. § 399 ods. 1 ) OZ ( v znení platnom do 30.6.1988 ), kúpnej zmluvy vznikne

predávajúcemu povinnosť vec kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť vec prevziať a zaplatiť
za ňu predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa ust. 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa ust. § 134 ods. 3) OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

Podľa ust. §129 ods. 1) OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva

právo pre seba.

Podľa ust. § 130 ods. 1) OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ust. § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa ust. § 49 OZ, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má

právo od zmluvy odstúpiť.

Podľa ust. § 868 OZ účinného od 1.1.1992, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami
tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj
nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Z obsahu žaloby vyplynulo, že predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva len k podielom
zapísaných na LV č. XXXX, kat. územie N. pod B2, B3 a B4 ku ktorým nie je žalobca vedený tak, ako bol v
pôvodnom návrhu. Naďalej sa teda domáha, že navrhovateľ je spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXXX, kat. územie N., obce N. - N., okresu Košice I, parc. registra E, evidované na mape

určeného operátu parc. č. XXX, orná pôda s výmerou 6546 m2 v podieloch zapísaných pod B2 na V. R.
v 1/8-ine, pod B3 na W. K. v 1 -ine, pod B4 na W. K. v 1/8-ine.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v roku 1984 ZOO začalo užívať pozemok parc.
č. XXX o výmere XXXX m2, druh pozemku orná pôda v celosti nachádzajúceho sa v obci N. - N.,

okres Košice I, kat. územie N. a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi Československým štátom
- Národným výborom mesta Košice v zastúpení ZOO a O. R., rod. W. dňa 3.2.1984 ako pôvodnou
vlastníčkou uvedeného pozemku. Uvedenú skutočnosť o užívaní pozemku od roku 1984, kedy sa
vykupovali pozemky potvrdil aj žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že až do zabratia pozemku a jeho
oplotenia pre účely výstavby sa oň staral a kosil. Žalovaný v 1. rade nemal vedomosť, či jeho mama

predmetnú zmluvu uzavrela alebo nie.

To znamená, že už v roku 1984 vstúpil štát do držby predmetného pozemku o čom svedčí, že pozemok
bol oplotený a užívaný socialistickou organizáciou - ZOO pre účely jej výstavby. Skutočnosť, že štátužíval pozemok takým spôsobom, že ním nakladal ako vlastník - oplotil ho, vystaval zariadenie pre
zvieratá a pod. svedčí tomu, že bol v dobrej viere o tom, že mu daný pozemok patrí. Aj žalovaní v 1. a 3.
rade vedeli už pri prejednávaní dedičstva po ich zomrelej matke O. R., že pozemok užíva ZOO, nakoľko

to bolo uvedené v osvedčení o dedičstve sp. zn. D 53/88 zo dňa 19.5.1988.

Dobrá viera žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu nebola ničím spochybnená, resp. prerušená
nejakými objektívnymi okolnosťami preukazujúcimi, že žalobca resp. jeho právny predchodca stratil
svoje presvedčenie, že vec im patrí a teda ich presvedčenie považoval súd za celú vydržaciu dobu za

dôvodné. Predložené dôkazy, záznam z pracovného rokovania zo dňa 24.3.2003 a nájomné zmluvy č.
2003 na mená prenajímateľov žalovaní v 1. a 3. rade, ktoré by boli spôsobilé privodiť zánik dobrej viery
žalobcu o držbe dotknutej nehnuteľnosti sa vzťahujú na pozemok č. 228 na ktorom je postavený tzv.
medvedinec.

Žalovaní v 1. a 3. rade uviedli, že nemajú vedomosť o tom, že ich matka O. R. vyššie citovanú

kúpnu zmluvu zo dňa 3.2.1984 podpísala. Prostredníctvom právnej zástupkyne mali za to, že zmluva
nenadobudla právnu moc podľa bodu 8 zmluvy a preto nezaložila ani vlastnícke právo žalobcu k
spornému pozemku. To, že zmluva obsahovala rozporné ustanovenia o nadobudnutí právnej moci, kedy
tento moment raz podmieňoval následným schválením a potvrdením národným výborom a na strane
druhej uvádzal, že zmluva nepodlieha schváleniu nadriadených orgánov súd vyhodnotil tak, že kúpna

zmluva je platná, pretože nevykazuje žiadne znaky neplatnosti, t.j. relatívnej ako i absolútnej.

Na základe uvedeného je súd toho názoru, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k uvedenej časti
parc. č. XXX na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel právny predchodca s O. R. dňa 3.2.1984.

V ďalšom súd poukazuje, že účastníci si nad rámec a nie v rozpore so zákonom dohodli, že platnosť
a účinnosť si stanovia nie dňom podpisu zmluvy, ale ju určili podmienkou (schvaľovacím procesom).
Súd poukazuje na kogentné ust. § 490 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorý v ustanovení
odseku 2 na zmluvu o prevode poľnohospodárskeho pozemku nevyžadoval súhlas národného výboru
ak išlo prevod do socialistického spoločenstva vlastníctva a na kogentné ustanovenie § 47 ods. 1, prvá

veta OZ taktiež v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné
rozhodnutie príslušného orgánu, je zmena účinná týmto rozhodnutím). Podľa § 134 ods. 2 OZ účinného
v čase uzavretia zmluvy: „ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
účinnosťou zmluvy. Na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do
socialistického vlastníctva.“ Preto mylne sa žalovaní domnievajú, že platnosť a účinnosť zmluvy mohli

podmieniť schvaľovacím procesom nad rámec ust. § 490 OZ ako odkladaciu podmienku zmluvy. Kúpna
zmluva zo dňa 3.2.1984 nadobudla platnosť aj účinnosť dňom uzavretia zmluvy. Súčasne je súd toho
názoru, že kúpna zmluva je platná, pretože nebola obmedzená slobodná vôľa predávajúcej, právnej
predchodkyne žalovaných. Na slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým alebo psychickým nútením.
Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a vyvoláva neplatnosť, len keď: 1/ je

protiprávne, t.j. vynucuje niečo, čo nemožno vynucovať a 2/ vzbudzuje dôvodnú obavu z úkonu toho,
kto hrozí. O nedostatku vôle nejde v prípade, keď by išlo o konanie v tiesni, ktorú žalovaní odvodzujú
od skutočnosti držby a oplotenia nehnuteľnosti právnym predchodcom žalobcu ešte pred uzavretím
kúpnej zmluvy. Konanie v tiesni a zároveň aj za nápadne nevýhodných podmienok zakladalo len právo
v súlade s ust. § 49 ods. 3 OZ v znení účinnom v rozhodnom období od zmluvy odstúpiť. Vzhľadom

na vyššie uvedené ako aj s prihliadnutím na uznesenie Krajského súdu v Košiciach 6Co/243/2012
ohľadom platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 3.2.1984, ktorú uzavrela O. R., rod. W. československým
štátom, Národným výborom mesta Košice, zastúpeným Zoologickou záhradou uvádza, že doterajší
obsah spisu nenasvedčuje záveru, že O. R., rod. W. uzavrela kúpnu zmluvu pod nátlakom, že bola
zastrašovaná, prípadne, že obsahu zmluvy nerozumela.

Z vyššie uvedených dôvodov, preto súd návrhu žalobcu v časti určenia, že je spoluvlastníkom
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie N., obce N. - N., okresu Košice I, parc. registra
E, evidovanej na mape určeného operátu parc. č. XXX, orná pôda s výmerou 6546 m2 v podieloch
zapísaných pod B2 na V. R. v 1/8 a pod B4 na W. K. v 1/8 vyhovel. Ohľadne určenia spoluvlastníckeho

podielu pod B3 v podiele 1 návrh zamietol.V ďalšom časť parcely č. 228 v pomere 1 k celku po W. M. na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č.
Výst. 9860/2617/84-Go zo dňa 4.1.1985 žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti v pomere 1 k celku.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase vydania rozhodnutia dňa 4.1.1985 bola W. M. mŕtva,
nakoľko táto zomrela dňa XX.XX.XXXX. Žalobca nepreukázal a ani nemohol preukázať z týchto
dôvodov doručenie vyvlastňovacieho rozhodnutia W. M.. Z obsahu spisu je zrejmé, že účastníkmi
vyvlastňovacieho konania neboli ani právni nástupcovia po W. M. a predmetné rozhodnutie nebolo

doručené právnym nástupcom po zomrelej W. M.. Takéto rozhodnutie preto nemôže mať dopad na
zmenu vlastníckeho režimu k spornej nehnuteľnosti v časti tohto spoluvlastníckeho podielu po W. M. a
keďže je zrejmé, že nemohli nadobudnúť ani právoplatnosť a vykonateľnosť, ide o rozhodnutie, ktoré
je nulitným právnym aktom.

Pokiaľ teda príslušný orgán štátnej správy vykonávajúci vyvlastnenie, toto vyvlastnenie nevykonal s

vlastníkom a vlastnícke právo k veci, ktorá bola predmetom vyvlastnenia patrila inému subjektu, nemohli
nastať právne účinky, ktoré právna úprava s vyvlastnením spája.

Na základe neúčinného vyvlastňovacieho rozhodnutia nemohlo dôjsť ani k prechodu vlastníctva na
organizáciuvprospechktorejbolanehnuteľnosťvyvlastnenáatobezohľadunato,čitakýtonadobúdateľ

bol alebo nebol dobromyseľný. Pokiaľ štátny orgán pochybil a postupoval v rozpore s právnymi
predpismi, t.j. (protiprávne) umožnil, aby sa štát stal detentorom veci, nie je možné o zásade, že v
pochybeniach sa má za to, že držba je oprávnená (§ 130 ods.1, veta druhá OZ) ani uvažovať. Z týchto
dôvodov nemožno vyvodiť, že vstupom do takejto držby mohlo dôjsť k naplneniu základnej podmienky,
ktorú inštitút vydržania ako originálne nadobudnutie vlastníctva vyžaduje a to dobromyseľnosť.

V ďalšom časť parcely č. XXX v pomere 1/8 k celku po W. I. je súd toho názoru, že žalobca nadobudol
vlastnícke právo na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 9860/2617/84-Go zo dňa 4.1.1985.

K vyvlastňovaciemu rozhodnutiu súd uvádza nasledovné: vyvlastňovacie rozhodnutie má charakter

verejnej listiny, nakoľko nie je pochybné, že bolo vydané príslušným štátnym orgánom v medziach jeho
právomoci a teda v prípade hodnotenia tohto listinného dôkazu je nevyhnutné vychádzať z prezunkcie
jeho pravdivosti a správnosti.

Vzhľadom k tomu, že vyvlastňovacie rozhodnutie ako verejná listina osvedčuje správnosť údajov v ňom

uvedených alebo z neho vyplývajúcich pokiaľ nie je dokázaný opak. Z tohto dôvodu vyvlastňovacie
rozhodnutie opatrené doložkou o právoplatnosti a vykonateľnosti taktiež dokazuje, že toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť a vykonanteľnosť v súlade s príslušnými v danom období platnými právnymi
predpismi, teda osvedčuje, že bolo doručené spôsobom v súlade s príslušnými správnymi predpismi
všetkým účastníkom konania.

Skutočnosť, že vo vyvlastňovacom spise sa po viac ako 28 rokoch od vydania vyvlastňovacieho
rozhodnutia a od nadobudnutia jeho právoplatnosti nenachádza niektorá doručenka ešte neznamená,
že vyvlastňovacie rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a to obzvlášť v prípade, keď dlhú dobu vôbec
nebolo jasné, kde sa vlastne vyvlastňovací spis nachádza, komu bol zapožičaný, v akom stave bol

vrátený a teda o jeho úplnosti po viac ako 28 rokoch od nadobudnutia právoplatnosti vyvlastňovacieho
rozhodnutia sú na mieste dôvodné pochybnosti.

V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 2.3.2005 sp. zn. 22 Cdo
1400/2004, v ktorom Najvyšší súd ČR vyslovil názor, že v sporoch, v ktorých časový odstup od rozhodnej

skutočnosti podstatne prekračuje i vydržacie lehoty alebo lehoty skartačné, nie je na mieste extenzívnym
spôsobom spochybňovať, či otvárať záležitosti, ktoré pred mnohými rokmi založili právne vzťahy, čo platí
rovnako pri spochybňovaní správnosti správneho rozhodnutia vrátane správnosti postupu správneho
orgánu v konaní, ktoré jeho rozhodnutiu predchádzalo, preto pokiaľ niekto tvrdí, že sa určité veci v dávnej
dobe neuskutočnili obvyklým, či úradným postupom, je dôkazné bremeno o tom, že v danom prípade

tomu tak nebolo na ňom (obdobne tiež uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.11.2005 sp. zn. 22
Cdo 2384/2005).Podľa ust. § 134 O.s.p. listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v
medziach ich právomoci ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné potvrdzujú,
že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal a ak nie je dokázaný opak, je pravdivosť

toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Medzi účastníkmi je nesporné, že predmetom vyvlastňovacieho konania bola nehnuteľnosť
špecifikovaná vo vyvlastňovacom rozhodnutí č. Výst. 9860/2617/84-Go, rovnako tak medzi účastníkmi
bolo nesporné, že najneskôr nadobudnutím právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia prevzal

túto nehnuteľnosť právny predchodca žalobcu, tak že najneskôr nadobudnutím právoplatnosti
vyvlastňovacieho rozhodnutia prestali túto nehnuteľnosť pôvodní vlastníci užívať a tento stav trvá aj v
súčasnosti, nakoľko dnes užíva túto nehnuteľnosť výlučne žalobca.

Z obsahu vyvlastňovacieho rozhodnutia vyplýva, že vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti ako
celku prešlo na právneho predchodcu žalobcu, t.j. na Československý štát dňom právoplatnosti

vyvlastňovacieho rozhodnutia a to bez ohľadu na to, či táto zmena bola premietnutá do evidencie
nehnuteľnosti.

Pokiaľ by žalovaní tvrdili, že vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu ich právneho predchodcu z
rôznych dôvodov nemohlo dôjsť k vyvlastneniu, v danom prípade by sa jednalo o prevzatie tohto

spoluvlastníckeho podielu štátom bez právneho dôvodu, čo je jeden z reštitučných dôvodov podľa ust.
§ 6 ods. 1, písm. p/ zák. č. 229/91 Zb. a ust. § 3 ods. 1, písm.o/ zák. č. 503/2003 Z.z.

Podľa ust. § 6 ods. 1, písm.p/ zák.č. 229/91 Zb. oprávneným osobám sa vydávajú nehnuteľnosti, ktoré
prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.

Podľa ust. § 3 ods. 1, písm.o/ zák. č. 503/2003 Z.z. oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k
pozemku, ktorý prešiel na štát, alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez
právneho dôvodu.

Prechod vlastníckeho práva na štát alebo inú právnickú osobu v rozhodnom období v dôsledku prevzatia
nehnuteľnosti bez právneho dôvodu mal viacero podôb medzi ktoré môžeme subsumovať nie len
nadobudnutie vlastníckeho práva štátom alebo inou právnickou osobou premietnuté aj do pozemkovej
knihyaleajfakticképrevzatienehnuteľnostištátom,keďvlastníkvecinebolpostupomštátusíceformálne
pozbavený svojho vlastníckeho práva, bola mu však odňatá možnosť vec držať, užívať ju a používať jej

plody, teda aj prípad, keď štát prevzal nehnuteľnosť na základe právoplatného správneho aktu, ktorým
však formálne nedošlo k prechodu vlastníckeho práva z dôvodu formálnych vád.

Vzhľadom k tomu, že právny predchodca žalobcu prevzal držbu predmetnej nehnuteľnosti najneskôr
v roku 1984 v dobrej viere, že vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti nadobudol na základe

vyvlastňovacieho rozhodnutia, túto nehnuteľnosť v dobrej viere užíval ako vlastnú v období pred
1.1.1992, 6 rokov jeho vlastnícke právo v tomto období nebolo nikdy spochybnené a následne po
1.1.1992 po započítaní oprávnenej držby 4 rokov splnil podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním.

V prípade, že by sa nadriadený súd nestotožnil s názorom prvostupňového súdu ohľadne 10 ročnej
vydržacej lehoty pred 1.1.1992 súd uvádza nasledovné:

Z dôvodu prechodu veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým a
príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na ústredný

orgán štátnej správy, alebo na príslušný orgán miestnej štátnej správy z majetku Slovenskej republiky do
vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú v zmysle zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí je zrejmé,
žemajetokpôvodneSlovenskejrepublikyt.j.spornýpozemokparc.č.XXX prešieldovlastníctvažalobcu
dňom účinnosti zák. č. 138/1991 Zb. t.j. k 1.5.1991 o čom svedčí aj predložený delimitačný protokol. To
znamená, že žalobca svoje vlastníctvo nadobudol priamo zo zákona a nemusel mať ani vedomosť o

spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva svojho predchodcu. Pre účely posúdenia vydržania daného
pozemku je nutné konštatovať, že konkrétne žalobca vstúpil do dobromyseľnej držby na základe iných
skutkových okolností než jeho právny predchodca a to dňom nadobudnutia účinnosti zák. č. 138/1991
Zb. t.j. 1.5.1991, kedy svoju dobromyseľnosť odvodzoval od citovaného zákona ako titul vstupu do držby.Existencia alebo neexistencia dobromyseľnosti sa totiž odvíja od skutočnosti na základe ktorých sa
účastník, ktorý sa domáha určenia vlastníckeho práva získal vec držby - svojej faktickej moci t.j., či sa
so zreteľom na všetky okolnosti domnieval, že vec mu vlastnícky patrí a nakladal s ňou ako s vecou

vlastnou. Žalobca teda vstúpil do držby dňa 1.5.1991 a po uplynutí 10 ročnej vydržacej lehoty k 1.5.2001
sastalvlastníkompredmetnéhopozemku,nakoľkotentopozemoknerušenedržal,užíval,nakladalsním
ako so svojim vlastníctvom po celý tento čas. Jeho držba nebola nijakým spôsobom napadnutá ani zo
strany žalovaných v 1. až 3. rade, ktorí od roku 1984 nevykonali ani jeden úkon, ktorý by voči právnemu
predchodcovi žalobcu resp. žalobcovi prezentovali svoje presvedčenie o tom, že tento pozemok im

vlastnícky patrí. Nechceli žiaden nájom ani inú odplatu za užívanie pozemku. Obrana žalovaných, že
im žalobca navrhol uzavrieť nájomné zmluvy však neprivodili zánik dobrej viery žalobcu, pretože tak
žalobca urobil až na pracovnom rokovaní dňa 24.3.2003, teda po uplynutí vydržacej doby, ktorá začala
plynúť dňom 1.5.1991 a skončila dňom 1.5.2001.

Vychádzajúc z ust. § 80, písm.c/ O.s.p. určovacou žalobou sa žalobca môže domáhať vydania

rozhodnutia súdu o tom, že určitý právny vzťah alebo právo tu je, alebo nie je. Takéhoto určenia
sa však žalobca môže domáhať len vtedy, ak je na určení právneho vzťahu alebo práva naliehavý
právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu bez tohto určenia je ohrozené alebo
neisté. To znamená, že tu musí existovať aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom
a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno odstrániť iným

právnym prostriedkom. V zmysle platnej právnej judikatúry má žalobca naliehavý právny záujem na
určení svojho vlastníckeho práva vtedy, ak žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník
danej nehnuteľnosti, pretože rozsudok súdu potom môže byť podkladom pre vykonanie zápisu v katastri
nehnuteľností.

Podľa názoru súdu žalobca má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetnému
pozemku v zmysle § 80, písm.c/ O.s.p., nakoľko tak v čase podania žaloby ako aj v čase rozhodovania
súdu na príslušnom liste vlastníctva sú ako podieloví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti vedení práve
žalovaní v 1. až 3. rade a teda právne postavenie žalobcu je neisté, pretože zmenu zápisu vlastníckeho
práva bez rozhodnutia súdu nie je možné vykonať.

Vzhľadom na všetky vyššie citované skutočnosti s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia súd
dospel k záveru, že žaloba žalobcu v časti o určenie spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti
zapísanej LV č. XXXX, v podieloch zapísaných pod B2 na V. R. v 1/8 a pod B4 na W. K. v 1/8 je
dôvodná a preto návrhu vyhovel. Vlastnícke právo žalobcu určil titulom uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa

3.2.1984 a titulom vydržania a to či už jeho právnym predchodcom, ktorého doba držby sa započítava do
držby samotného žalobcu, resp. aj samotným žalobcom. V prevyšujúcej časti určenia spoluvlastníckeho
podielu pod B3 na Y. K. v podiele 1 zamietol a to z dôvodu, že vyvlastňovacie rozhodnutie týkajúce sa
právneho predchodcu žalovaného v 2. rade bol nulitným právnym aktom.

Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byťpodpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť

predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.