Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. apríl 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/129/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213133
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6412213133.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci

žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti
žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Župné Námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 17.09.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 si žalobca uplatnil voči
žalovanému nárok na zaplatenie sumy 175,00 € z titulu majetkovej škody a sumy 165,96 € z titulu

nemajetkovej ujmy. Žalobca ako oprávnený subjekt navrhol v zmysle exekučného poriadku zvolenému
súdnemu exekútorovi vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo
Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom E. R., U.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX2689/2005. Žalobca podal súdu návrh na
zmenu exekútora V exekučnom konaní je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť
o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do tridsiatich dní od doručenia návrhu oprávneného
na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky

nadmernej právnej zložitosti ani si nevyžadovala takú spoluprácu účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol
o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenom čase. Žalobca tvrdí, že v predmetnom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Takýto
postup exekučného súdu žalobca hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. §
44 ods. 8 Exekučného poriadku. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného

súdu uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovi vznikla
majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o nej. Žalovaný vynaložil v tomto období
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému že mu 70,00 €, na správu informačného systému sumu 40,00 €, na administráciu listín a
komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,00 € a na administratívne spracovanie textu

urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné vydaje spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,00 €, t.j. celkovo sumu 175,00 €. Zároveň
si žalovaný uplatnil náhradu nemajetkovej v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenie
práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení sporušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy
SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného v článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup Okresného súdu je podľa názoru
žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy
v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym uplynutím času boli
reálne ohrozené legitímne očakávanie poškodeného, že správny postupom súdu dôjde k zámene
súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež

došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom nastalo
riziko zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom nastalo riziko zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
nastalo riziko insolvencie povinného. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeraný satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu

nemajetkovej ujmy sumu 165,96 € za 96 dní, t.j. 55,32 € za mesiac. Žalobca sa tiež domáhal náhrady
trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.11.2016 namietol zmätočnosť podania, nakoľko sa v žalobnom
návrhu vyskytujú viaceré nedostatky (napr. zmätočne označený povinný, absencia spisovej značky

príslušného exekučného konania) Žalovaný namietal, že žalobca nepredložil ani jeden relevantný
dôkaz, ktorým by preukázal existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody alebo
nemajetkovej ujmy, čím žalobca prenášať celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša žalobca sa sám. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že nie je jasný ani titul
nároku na náhradu škody. Jednak sa žalobca namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia

o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote ale zároveň namieta nesprávny úradný
postup v podobe prieťahov. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní žalobca neuvádza kroky,
ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Žalobca neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti
v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovaného, či využil možnosť podať sťažnosť na
zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi Okresného súdu, respektíve možnosť podania

ústavnej sťažnosti. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že ako sťažovateľ mal
predovšetkým postupoval v zmysle zásady vigilantibus iura (každý, nech si stráži svoje právo). To, že
žalobca tak nekonal je možné pripísať iba jemu. Žalovaný má za to, že všeobecný súd v konaní o
náhradu škody nie jeho oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc mal iba predseda
súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Ďalej Žalovaný poukázal na to, že si žalobca uplatnil

nárok na súde predčasne, pretože podľa príslušných ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. sa poškodený
môže domáhať práva na náhradu škody na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobca neposkytol žalovanému žiadnu
súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, preto žalovaný nepovažuje jeho nárok za
predbežne prerokovaný. Žalovaný ďalej uviedol, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho

exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora,
ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný
súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho u exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu
exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov a na zaslanie príslušného exekútorského
spisu za účelom realizácie povinností vyplývajúcej exekučnému súdu z § 44 ods. 9 Exekučného

poriadku, v zmysle ktorého súd rozhodnutie o zmene súdneho exekútora podľa odseku 8 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. V niektoýchí jednotlivých
prípadoch bol exekučný súd rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po
uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, najmä v prípadoch, keď

pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť. V takýchto prípadoch exekučný
súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie jeho návrhu žalobcu na
zmenu súdneho exekútora tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho
exekútora a súčastne postúpil novému súdnemu exekútorovi exekučný spis pôvodného súdneho
exekútora. V prípadoch podozrenia, že exekučný súd nekonal o návrhu žalobcu na zmenu súdneho

exekútora, žalobcovi nič nebránilo využiť účinný prostrietok nápravy, ktorým bolo podanie sťažnosti
predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ak žalobca tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť v
zmysle Občianskeho zákonníka, keďže si nepočínal tak, by nedošlo ku škode na jeho majetku. Žalovanýpoukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 16/02, z ktorého vyplýva, že
samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Pojem
zbytočné prieťahy uvedený v článku 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky je pojem autonómny, ktorý

nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne
okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle článku 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na povahu úkonu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora,
zákonom ustanovenú lehotu, lehotu v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu, nevyhnutnosť vykonať

súčasne s rozhodnutím i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného
exekútora, vyčíslení jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a
rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora) nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v lehote stanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny
úradný postup. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie
veci bez zbytočných je kompetentný preskúmať len ústavný súd. S poukazom na ust. § 9 ods. 2

zákona č. 514/2003 žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy,
resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v
disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky,
ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nie
je tak preukázaný nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v existencii prieťahov. Žalovaný ďalej

uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky , ktoré si uplatňuje, je možné považovať
za hypotetické. Čo sa týka výšky materiálnej škody žalobca poukázal na skutočnosť že žalobca
vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácia reálny vecných nákladov. Požadovať paušálne sumy
za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a u účelové. Skutočnú škodu je
potrebné dokázať listinami alebo skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade

by mohlo dochádzať k ľuboľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany žalobcu. Čo sa
týka nemajetkovej ujmy žalovaný poukázal na viacero nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky,
v zmysle ktorých poskytovanie finančného zadosťučinenia nie automatické a podlieha podrobnému
skúmaniu zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky. Okrem toho je potrebné poznamenať, že
vznik nemajetkovej ujmy ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Odškodnenie právnickej

osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahy v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické
osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčasťňujú, lebo im nevzniká ujma
priamo. Napokon žalovaný poukázal na aspekt dobrých mravov. Podľa žalovaného je žalobca vnímaný
ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie
nízkopríjmových osôb. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, ktorá mu mala

vzniknúť práve pri jeho spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite, považuje žalobca jeho
postup za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani
výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenom majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Z

dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., považoval žalovaný žalobu za právne neopodstanenú
a žiadal, aby ju súd v celom rozsahu zamietol.

3. Súd vo veci nariadil na deň 12.04.2018 pojednávanie, na ktoré sa sporové strany a ich zástupcovia

nedostavili. Žalovaný ako aj právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnili podaniami zo dňa
04.04.2018 a zo dňa 15.03.2018. Z uvedeného dôvodu súd prejednal vec v neprítomnosti strán.

4. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to písomných podaní
účastníkov konania a spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. zn. 11Er/2168/2005, prehľadom

nápadu vecí v reg. Er v roku 2009 a 2010 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Dňa 04.11.2005 žalobca podal na exekútorskom úrade Jozefa Ďuricu vo Zvolene návrh na vykonanie
exekúcie. Domáhal sa vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu - Notárskej zápisnici N
3148/2005, NZ 30684/2005 zo dňa 27.03.2005, voči povinnému E. R., U.. XX.XX.XXXX, bytom XXX

XX L.. Exekučné konanie bolo u súdneho exekútora vedené pod spisovou značkou EX 2689/2005 a
na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod spisovou značkou 11Er/2168/2005. Dňa 15.11.2005 Okresný
súd Žiar nad Hronom vydal súdnemu exekútorovi poverenie č. 5613002557. Dňa 02.11.2009 bol
Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručený návrh oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., na zmenusúdneho exekútora, v ktorým ho oprávnený žiadal o zmenu súdneho exekútora a o poverenie vykonaním
exekúcie exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého, Bratislava. Uznesením č.k. 11Er/2168/2005-16
zo dňa 01.02.2010 Okresný súd Žiar nad Hronom vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Krajský súd

v Banskej Bystrici uznesením č.k. 12CoE/222/2010-31 zo dňa 31.08.2010 odvolanie oprávneného
odmietol.Uznesenímč.k.11Er/2168/2005-34zodňa09.12.2010OkresnýsúdŽiarnadHronomexekúciu
zastavil. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 1CoE/111/2011-45 zo dňa 06.06.20111uznesenie
Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 11Er/2168/2005-34 zo dňa 09.12.2010 potvrdil.

6. Z prehľadu nápadu vecí do registra Er v roku 2009 súd zistil, že v období podania návrhu na zmenu
súdneho exekútora v mesiaci november 2009 bolo na súd podaných celkom 482 exekučných vecí.

7. Podľa § 44 ods. 7 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase podania návrhu na zmenu
súdneho exekútora, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia

dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora
do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase podania návrhu na zmenu

súdneho exekútora, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie
poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho
exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak,
ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení rozhodnom pre
posúdenie veci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 3 ods.1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobnej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskejrepubliky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup
alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b)
Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v

porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
po prvé alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

8. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Keďže jednou
z podmienok konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym
úradnýmpostupom,jepredbežnéprerokovanienazákladepísomnejžiadostipoškodenéhospríslušným
orgánom podľa § 15 zákona, súd sa predbežne zaoberal touto otázkou. Z podania žalovaného súd
zistil, že žalobca podal svoju žiadosť na prerokovanie jeho nároku u odporcu dňa 23.04.2012, návrh

na súd podal dňa 27.09.2012. Je síce pravdou, že žalobca podal žalobu na súd skôr ako uplynula
lehota 6 mesiacov od prijatia jeho písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
Ministerstvom spravodlivosti SR, teda v čase začatia konania nebola splnená podmienka na podanie
žaloby. Súčasne je však z podania samotného žalovaného zrejmé, že Ministerstvo spravodlivosti SR
nárok žalobcu do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojilo a táto lehota uplynula skôr,

než súd vo veci rozhodol, preto súd námietku žalovaného o nesplnení podmienky predbežného
prerokovania nároku vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu žaloby súd dospel k záveru, že nárok žalobcu
je uplatnený pre nesprávny úradný postup - prieťahy v exekučnom konaní. Dôvodom, ktorým žalobca
odôvodňoval nesprávnosť úradného postupu tunajšieho súdu bolo nedodržanie 30-dňovej lehoty podľa
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku na rozhodnutie o zmene exekútora. Nesprávny úradný postup v tomto

prípade mal predstavovať porušenie povinnosti súdu urobiť úkon v zákonom stanovenej lehote, resp.
zbytočné prieťahy v konaní. Preštudovaním pripojeného exekučného spisu sp. zn. 11Er/2168/2005
súd konštatuje, že nemal preukázané, že by postupom tunajšieho súdu v exekučnom konaní sp. zn.
11Er/2168/2005 došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Dňa 02.11.009 bol Okresnému súdu Žiar
nad Hronom doručený návrh žalobcu na zmenu súdneho exekútora. Výzvou zo dňa 04.12.2009

tunajší súd vyzval pôvodného súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu na zaslanie exekučného
spisu spolu s vyčíslenými trovami exekúcie v lehote 10 dní. Súdny exekútor vo vyjadrení zo dňa
23.12.2009 zaslal vyúčtovanie trov exekúcie ako aj exekučný spis a súčasne navrhol, aby súd vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a následne zastavil. Uznesením č.k. 11Er/2168/2005-16 zo dňa 01.02.2010
Okresný súd Žiar nad Hronom vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Krajský súd v Banskej Bystrici

uznesením č.k. 12CoE/222/2010-31 zo dňa 31.08.2010 odvolanie oprávneného odmietol. Uznesením
č.k. 11Er/2168/2005-34 zo dňa 09.12.2010 Okresný súd Žiar nad Hronom exekúciu zastavil. Krajský
súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 1CoE/111/2011-45 zo dňa 06.06.20111uznesenie Okresného
súdu Žiar nad Hronom č.k. 11Er/2168/2005-34 zo dňa 09.12.2010 potvrdil. Na základe uvedeného má
súd za to, že súd vo veci konal priebežne. Tunajší súd nerozhodoval o návrhu oprávneného na zmenu

súdneho exekútora, nakoľko v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, zmena súdneho exekútora
by bola neúčelná. Pokiaľ by exekučný súd návrhu oprávneného o zmenu súdneho exekútora vyhovel
a následne, po právoplatnosti tohto uznesenia, rozhodol o zastavení danej exekúcie, daný postup by
bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keďže jeho výsledok by bol identický s aplikovanýmpostupom exekučného súdu. Rozhodnutím exekučného súdu o zastavení danej exekúcie, odpadol
predmet konania o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Na základe uvedeného má
súd za to, že súd vo veci konal priebežne a nezistil konanie exekučného súdu, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako nesprávny úradný postup. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že v období podania
návrhu na zmenu súdneho exekútora bolo na tunajší súd podaných veľmi vysoké množstvo návrhov
na vykonanie exekúcie (v mesiaci november 2009 bolo na súd podaných celkom 482 exekučných vecí,
okrem toho boli doručované návrhy na zmenu exekútorov, ako aj návrhy na iné procesné úkony), pričom
väčšina z nich bola podaná z podnetu samotného žalobcu, preto ani nebolo v objektívnych možnostiach

exekučného súdu, robiť všetky úkony v stanovených lehotách. V danom smere súd poukazuje aj na
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí I. ÚS 16/02 konštatoval,
že pri posúdení toho, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky
síce prihliada na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave Slovenskej republiky alebo v zákone, ale ich
nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto

prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nemožno preto vyvodzovať len
zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách. Vzhľadom
na to, že súd dospel k názoru, že nárok žalobcu na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy
nie je dôvodný z dôvodu, že exekučný súd neporušil práva žalobcu, nie je potrebné vyhodnocovať aj

predpoklady na určenie výšky majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Týmito predpokladmi by sa súd
zaoberal iba v prípade, ak by náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy priznal a odôvodňoval by
ich výšku. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov
zodpovednosti žalovaného za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci (t. j. nesprávny úradný postup
exekučného súdu) v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v odôvodnení

rozsudku osobitne zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Keďže nárok žalobcu
bol nedôvodný už z hľadiska jeho právneho základu, nakoľko súd nezistil nesprávny úradný postup v
postupe exekučného súdu, súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú v celom rozsahu.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods.

1 CSP. Celkový úspech vo veci mal žalovaný a v plnom rozsahu mu vznikol nárok na náhradu trov
konania. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného
poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak

(§ 29 Exekučného poriadku).