Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/134/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113204655
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7113204655.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň
JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: H. I., nar. X.X.XXXX, bytom v O., Š.
X, zast. Advokátska kancelária NIŽNÍK, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Kováčska 21 proti žalovaným:
1. E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom v O., M. XX, zast. Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri
s.r.o., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 5, 2. H. X., nar. XX.X.XXXX, bytom v O., O. XX, 3. O. H., nar.

XX.XX.XXXX, bytom v O., Y. XXXX/XX, zast. JUDr Miroslav Vereb, advokátom, so sídlom v Košiciach,
Šoltésovej 5, 4. Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, 5.
Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/A, IČO: 00 691 135, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti a určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice I č.k. 24C/67/2013-320 z 22.9.2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1. a 3. rade.

Stranám sporu vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

Žalovanému v 3. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zamietol žalobu,
žalovaným v 1. a 3. rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, žalovaným v 2., 4. a 5. rade
náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia že je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnostívpodiele1/2kcelku,zapísanýchnalistevlastníctvač.XXXXX,vedenomSprávoukatastra

Košice, obec Košice - Sever, okres O. G., katastrálne územie X. P. a to bytu č. X na X. poschodí
bytového domu súpisného čísla XXX, Š. X, X, X, adresa Š. X Q. O., vchod č. X, ako aj spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu Š. X, X, X a pozemkoch,
na ktorých je bytový dom postavený, ktorými sú parcela č. XXXX, druh pozemku - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 170 m2, parcela č. XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 206 m2 a parcela č. XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 160 m2,

vo veľkosti XXX/XXXXX. Zároveň sa domáhal určenia, že záložné právo zriadené na základe zmluvy
o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 99/528/06 v prospech žalovaného v 4. rade
zo dňa 7.3.2006 je neplatné v rozsahu zálohu, ktorým je spoluvlastnícky podiel žalobcu na vyššie
špecifikovaných nehnuteľnostiach.

3. Po právnom posúdení veci podľa § 1 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a/, ods. 2, § 5 ods. 1, § 16 ods. 1, § 29a

ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z., § 46 ods. 1, 2, § 588, § 40 ods. 3 OZ s prihliadnutím na výsledky vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že podpis žalobcu na zmluve o prevode vlastníctva k bytu uzatváranejmedzi Mestom Košice ako vlastníkom bytového domu a prevádzajúceho a žalobcu a jeho sestry Y. I. ako
kupujúcich, nie je jeho vlastnoručným podpisom. Vychádzajúc z § 22 ods. 1, § 31 ods. 1, § 32 ods. 1 OZ
uzavrel, že zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu nevyplýva, aby sestra žalobcu Y. I. konala za žalobcu

ako kupujúceho na základe plnej moci, preto obranu žalobcu, že zmluva je platná, lebo za neho konala
jeho sestra, nepovažoval za dôvodnú. Nestotožnil sa ani s argumentáciou žalobcu, ktorý poukazujúc na
ust. § 701 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 40a OZ tvrdil, že aj za situácie, kedy vlastník domu uzavrie zmluvu
o prevode vlastníctva iba s jedným zo spoločných nájomcov, pôjde o platný právny úkon, ak sa dotknutý
nájomcanebudeúspešnedomáhaťjehorelatívnejneplatnosti,vychádzajúczozáveru,žesestražalobcu

konala vo vlastnom mene a jej konaním nemohli vzniknúť právne účinky zmluvy o prevode vlastníctva
bytu vo vzťahu k osobe žalobcu. Za takejto situácie uzavrel, že nebola dodržaná zákonom vyžadovaná
písomná forma právneho úkonu, lebo žalobca osobne zmluvu nepodpísal a právne účinky zmluvy vo
vzťahu k žalobcovi nenastali ani v dôsledku konania jeho zástupcu. Zmluva je preto zaťažená vadou,
ktorá spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, preto vo vzťahu k žalobcovi nemohli nastať jej právne účinky,
t.j. nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/2 k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti. Keďže

môže určiť len existenciu takého práva alebo povinnosti, prípadne právneho vzťahu, ktorý v minulosti
vznikol a stále existuje ku dňu vyhlásenia rozsudku, konštatujúc, že žalobca sa nestal spoluvlastníkom
nehnuteľnosti uzavrel, že jeho žaloba o určenie vlastníckeho práva nie je dôvodná. Vzhľadom na tento
záver nemá ani naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv uvedených v petite žaloby, preto
žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., teda podľa zásady úspechu v konaní. Žalobca
v konaní úspech nemal, preto mu náhrada trov konania nepatrí, žalovaní mali v spore úspech, patrí
im náhrada trov konania proti žalobcovi, preto žalovaným v 1. a 3. rade priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100%. Žalovaní v 2., 4. a 5. rade si náhradu trov konania neuplatnili, žiadne trovy im ani

nevznikli a žalovaný v 5. rade sa náhrady trov konania výslovne vzdal, preto vyslovil, že im náhradu
trov konania nepriznáva. Zaoberal sa aj návrhom žalobcu, aby z dôvodov hodných osobitného zreteľa
žalovaným nebola priznaná náhrada trov konania, a to z dôvodu, že cieľ sledovaný žalobou nedosiahol
z dôvodu procesnej neprípustnosti žaloby. Súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba nebola zamietnutá
z procesných dôvodov, v konaní nenastala žiadna osobitá procesná situácia, ktorá by viedla k tomuto

rozhodnutiu vo veci samej. K zamietnutiu žaloby došlo z dôvodu nepreukázania základnej podmienky
vyžadovanej pre úspech v konaní o určenie vlastníckeho práva žalobcom, existencie vlastníckeho
práva, čo je hmotnoprávna podmienka. Preto konštatoval, že v predmetnej veci nezistil žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania úspešným sporovým
stranám.

5. Rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1. a 3. rade napadol včas
podaným odvolaním žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., navrhol rozsudok v napadnutej
časti zmeniť tak, aby žalovanému v 1. a 3. rade náhrada trov konania nebola priznaná. K tvrdeniam súdu
uvádzaným v odôvodnení, že pre rozhodnutie vo veci samej nebolo relevantné posúdenie a vyriešenie

otázky,čikúpnazmluvaz2.3.2005,z15.4.2005a3.2.2006jeneplatnávčastiprevoduspoluvlastníckeho
podielu 1/2 k celku vo vlastníctve žalobcu, že žalobca zásadným spôsobom spochybnil platnosť
nadobúdacieho titulu, preto dokazovanie zameral na posúdenie otázky platnosti zmluvy o prevode
vlastníctva bytu uzavretej s Mestom Košice 29.11.2004 uviedol, že nikdy nespochybnil platnosť
nadobúdacieho titulu na základe ktorého nadobudol vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu k

bytu v podiele 1/2 k celku. Konajúci súd uvedené odvodil len z jednej vety, ktorú povedal pri výsluchu
na pojednávaní 14.7.2015 a ktorá nesmerovala k spochybneniu skutočnosti, že platne nadobudol
predmetný spoluvlastnícky podiel k bytu. Trval na tom, že mal skutočnú a vážnu vôľu nadobudnúť
spoluvlastnícky podiel k bytu a nakoľko bol aj riadne zapísaný ako vlastník spoluvlastníckeho podielu vo
veľkosti 1/2 k celku k predmetnému bytu, mal za to, že platne nadobudol tento spoluvlastnícky podiel k

bytu a že v priebehu tohto konania zo strany žalovaného v 1. rade došlo k spochybneniu nadobúdacieho
titulu, zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej medzi ním, jeho sestrou ako kupujúcimi a Mestom
Košice ako predávajúcim (ďalej len „Zmluva“), teda nedošlo k spochybneniu platnosti tejto zmluvy z jeho
strany. Poukazoval na to, že po vyslovení predbežného právneho názoru súdom prvej inštancie, podľa
ktorého zmluvu považoval za absolútne neplatný právny úkon, požiadal o zmenu žalobného návrhu,

najmä z dôvodu odstránenia právnej neistoty, ktorá trvá tak na jeho strane, ako aj na strane žalovaných.
Súd však tento jeho návrh zamietol. Svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil a iba konštatoval, že
výsledky doterajšieho konania nepostačujú na rozhodnutie o zmenenom návrhu. Poukazujúc na to, že
k prevodu jeho spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku k predmetnému bytu došlo na žalovaného v 1.rade na podklade trestného činu, pri podávaní žalobného návrhu mal za to, že jeho nárok je dôvodný.
Zdôrazňoval, že pokiaľ súd Zmluvu posúdil ako absolútne neplatnú, z čoho jednoznačne vyplýva, že aj
ostatné kúpne zmluvy, t.j. kúpna zmluva z 2.3.2005, 15.4.2005 a 3.2.2006 sú absolútne neplatnými. Z

tohto titulu mal za to, že priznanie náhrady trov konania pre žalovaných v 1. a 3. rade vo výške 100%
je v rozpore s dobrými mravmi a etikou. Uvedenú skutočnosť považoval aj za dôvod hodný osobitného
zreteľa, pre ktorý súd nemal náhradu trov konania priznať. Poukazoval na to, že súd s ním ako s aktívne
legitimovaným v tomto konaní riadne konal, vykonával dôkazy smerujúce k preukázaniu, že žaloba je
dôvodná a až v závere konania sa začal zaoberať námietkou žalovaného v 1. rade o nepreukázaní

vlastníckeho práva k predmetnému bytu. V tomto smere by mal súd vziať do úvahy, že túto námietku boli
žalovaní povinní vzniesť už pri prvom úkone vo veci s poukazom na vtedy platnú právnu úpravu , § 150
ods. 1 O.s.p., podľa ktorej, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, súd nemusí výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

6. Odvolanie žalobcu bolo žalovaným v 1. a 3. rade doručené 22.12.2016, resp. 27.12.2016.

7. Žalovaný v 3. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok vo výroku, ktorým mu bola
priznaná náhrada trov prvoinštančného konania ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100%. Poukazoval na to, že je jediným účastníkom z daného sporu,
ktorý kúpou bytu riešil svoju bytovú otázku. Tento nadobudol za sprostredkovania realitnou kanceláriou
v dobrej viere, že všetko je v poriadku a kúpnu cenu zaplatenú na základe úveru v súčasnosti spláca.
Za nepatričnú považoval argumentáciu žalobcu, že námietku o nepreukázaní vlastníckeho práva mali
uplatniť pri prvom úkone vo veci, pretože uvedená skutočnosť vyšla najavo až pri výsluchu žalobcu na

pojednávaní a vzápätí bola námietka vznesená. K argumentácii žalobcu, že všetky zmluvy v rade za
sebou sú neplatnými právnymi úkonmi a náhrada trov konania neprichádza do úvahy, považoval za
nesprávnu, pretože v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. súd musel priznať náhradu trov konania podľa výsledku
konania bez ohľadu na dôvody zamietnutia žaloby v tejto veci. Pokiaľ namieta, že sa malo v danom
prípade rozhodovať podľa § 257 C.s.p., aj tento názor považoval za nesprávny vzhľadom na to, že

C.s.p. ponechal osobitné kritérium na nepriznanie náhrady trov konania podľa predošlej právnej úpravy.
S použitím predchádzajúcich výkladov a judikatúry, nesprávnosť záveru žalobcu o existencii dôvodov
hodných osobitného zreteľa odôvodňoval tým, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech
má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, odmena za zastupovanie advokátom je vždy nákladom

potrebným k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva, účastník má právo pribrať si ako zástupcu
advokáta, ktorý by mu v konaní poskytol odbornú právnu pomoc, a to za odmenu, ktorej výška a spôsob
určenia sa riadia ustanoveniami vyhlášky. Bol toho názoru, že požadovať odmenu za právnu pomoc
je nielen právom, ale aj povinnosťou advokáta, čím sa realizuje zámer zákona, aby účastník, ktorý
spor nevyvolal alebo sa v ňom úspešne bránil, nemusel zo svojho znášať trovy konania vrátane trov

advokátskeho zastupovania. S použitím ust. § 150 O.s.p. - teraz § 257 C.s.p. prichádza do úvahy v
prípadoch hodných osobitného zreteľa, avšak aj tak musí byť jeho použitie výnimočné. Je potrebné vždy
zvažovať, či okolnosti konkrétneho prípadu a to nielen na strane toho, v koho prospech má byť toto
ustanovenie použité, ale najmä na strane toho, komu inak patriace nárok nie je priznaný, či je možné od
neho spravodlivo požadovať, aby náklady konania niesol bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní

úspech. V tejto súvislosti poukazoval na rozsudok NS SR č. 3Cz 22/87 z 30.4.1987, R 34/1982.

8. Rozsudok vo výroku, ktorým žaloba bola zamietnutá a vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu
a žalovaných v 2., 4. a 5. rade nebol napadnutý odvolaním, nadobudol právoplatnosť a preto nebol
predmetom odvolacieho prieskumu.

9. Výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovaným v 1. a 3. rade nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100% ( ďalej len „rozsudok“), je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387
ods. 1 C.s.p. potvrdil.

10. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, ktorým sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje, na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

11.Nazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozhodnutiaakodvolacímnámietkamodvolacísúduvádza:12. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

14. Vzhľadom na to, že žalovaní v konaní boli plne úspešní, keďže žaloba bola v celom rozsahu

zamietnutá, v súlade s cit. § 255 ods. 1 C.s.p. by im prináležala náhrada trov konania v plnom
rozsahu. Správne súd pri rozhodovaní o trovách konania posudzoval, či v danom prípade nie sú splnené
podmienky § 257 C.s.p. pre nepriznanie náhrady trov konania.

15.Citovanéustanoveniepredstavujeodchýlkuodzásadyzodpovednostizavýsledok(§255C.s.p.)aod
zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 C.s.p.). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady

trov konania v zmysle vyššie citovaného ustanovenia vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok,
a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani
výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax.
Ide pritom o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť

trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k
určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je
daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii vyššie citovaného
zákonného ustanovenia dochádza aj z aspektov sociálnych, kedy súd prihliada na majetkové, sociálne,
osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, pričom si vždy všíma aj okolnosti, ktoré viedli

strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa teda buď
spočívajú v dôvodoch na strane sporovej strany alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.

16. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch
a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

17. V prejednávanom spore nejde o prípad, kedy prisúdenie náhrady trov úspešnému žalovanému proti
neúspešnému žalobcovi by bolo neprimerane tvrdé a vyžadovalo si preto zásah súdu v podobe aplikácie
ust. § 257 C.s.p.

18. Predmetom konania v tomto spore bola žaloba o určenie vlastníckeho práva a určenie neplatnosti
kúpnych zmlúv, pričom žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, teda z procesného hľadiska boli
žalovaní v 1. a 3. rade v konaní plne úspešní. Za tejto situácie, keď otázku, či išlo o dôvodne
podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, rozhodujúci je procesný výsledok
konania. Dôvody, pre ktoré súd žalobu zamietol, nemožno vyhodnotiť ako zavinenie žalovaných, hoci len

čiastočnénavznikusporuatedazaokolnosťdanejveciakodôvodhodnýosobitnéhozreteľa,prektorýje
dôvodné aplikovať ust. § 257 C.s.p. Vzhľadom na to, že k zamietnutiu žaloby došlo z dôvodu, že žalobca
nie je aktívne legitimovaný, je potrebné uvedený dôvod vyhodnotiť ako zavinenie žalobcu, pretože
okolnosti uzatvárania zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej 29.11.2004 medzi Mestom Košice ako
predávajúcim a žalobcom a jeho sestrou Y. I. ako kupujúcimi mu museli byť známe a vzhľadom na túto

skutočnosť mohol a mal predpokladať, že predmetnou zmluvou nenadobudol spoluvlastnícky podiel k
tomuto bytu. Nejde teda o zvláštnu okolnosť hodnú osobitného zreteľa, na ktorú by súd mal výnimočne
prihliadať pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania.

19. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaní sa o okolnostiach uzatvárania zmluvy o prevode vlastníctva

bytu, na základe ktorej žalobca mal nadobudnúť podielové spoluvlastníctvo k tomuto bytu, dozvedeli až
z výpovede samotného žalobcu na pojednávaní dňa 14.7.2015 a zástupcovia žalovaných v 1. a 3. rade
už na tomto pojednávaní spochybňovali aktívnu legitimáciu žalobcu, neobstojí preto tvrdenie žalobcu,
že túto námietku žalovaní boli povinní vzniesť už pri prvom úkone vo veci, pretože pri prvom úkone
nemohli túto skutočnosť uplatniť.

20. Nejde tu teda o taký druh konania alebo procesnú situáciu, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 257
C.s.p. a teda nepriznanie náhrady trov konania úspešným stranám sporu.21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o priznaní nároku
na plnú náhradu trov konania žalovanému v 1. a žalovanému v 3. rade je vecne správne, preto odvolací
súd v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 C.s.p..

23. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní v 1. a 3. rade, prináleží im nárok na náhradu trov konania,
preto žalovanému v 3. rade, bol priznaný nárok na plnú náhradu trov konania. Žalovanému v 1. rade
trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli, preto odvolací súd vo vzťahu žalobcu a žalovaného
v 1. rade stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov (§ 393 ods. 2 poslednej

vety C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).